Predaj podniku

prevod práv a záväzkov

Právna úprava zmluvy o predaji podniku je obsiahnutá v § 476 až § 488 ObchZ. Pre platnosť zmluvy sa vyžaduje písomná forma a osvedčené podpisy zmluvných strán (platnosť zmluvy teda nemôže nastať predo dňom osvedčenia podpisov všetkých účastníkov zmluvy napriek tomu, že k podpisu zmluvy došlo skorším dňom). Ide o zmluvu, ktorá je upravená len v Obchodnom zákonníku a záväzkové vzťahy založené touto zmluvou majú charakter tzv. absolútneho obchodu.

Tieto záväzkové vzťahy sú vždy
obchodnoprávnymi vzťahmi

bez ohľadu na to, kto je ich subjektom. Väčšina ustanovení o zmluve o predaji podniku má dispozitívnu povahu, čo umožňuje zmluvným stranám odchýliť sa od nich, alebo ich platnosť vzájomnou dohodou aj vylúčiť. Na druhej strane právna úprava tejto zmluvy obsahuje pre zmluvné strany ustanovenia, ktoré sú vždy záväzné a zmluvné strany sa nemôžu od nich odchýliť v uzatvorenej zmluve, ani ich platnosť touto zmluvou vylúčiť. Konkrétne ide o ustanovenia § 477, § 478, § 479 ods. 2, § 480, § 481, § 483 ods. 3 a § 488 ObchZ.

Charakteristickou črtou tejto zmluvy je, že jej predmetom nie je jednotlivá vec, ale podnik ako súbor hmotných, osobných a nehmotných zložiek podnikania, príp. jeho vymedzená časť. Predmetom zmluvy teda musí byť vždy podnik ako celok, prípadne jeho časť tvoriaca samostatnú organizačnú zložku. V prípade, že je uzavretá dohoda strán o prevode iba niektorých aktív a pasív podniku netvoriacich samostatnú organizačnú zložku (nemusí ísť však o organizačnú zložku zapísanú v obchodnom registri, ale mala by byť schopná samostatnej existencie), právne účinky zmluvy o predaji časti podniku nenastanú. Predaj podniku alebo jeho časti sa zapisuje do obchodného registra, pokiaľ je predávajúci osobou zapísanou v obchodnom registri. Návrh na zápis podáva predávajúci.

Obchodný zákonník definuje zmluvu o predaji podniku ako zmluvu, ktorou sa predávajúci zaväzuje previesť na kupujúceho vlastnícke právo na veci, iné práva a iné majetkové hodnoty slúžiace na prevádzkovanie podniku a kupujúci sa zaväzuje prevziať záväzky predávajúceho s podnikom a zaplatiť kúpnu cenu. Charakteristickým znakom zmluvy o predaji podniku je princíp komplexnosti prechodu všetkých práv a záväzkov, na ktoré sa predaj vzťahuje. Tento princíp má význam pre ochranu veriteľov predávajúceho z hľadiska možného zhoršenia ich postavenia. Rozhodujúcim bude stav práv a záväzkov v čase uzavretia zmluvy.

Podstatnými časťami zmluvy o predaji podniku sú:

•    označenie zmluvných strán,

•    určenie podniku alebo jeho časti, ktoré sú predmetom predaja,

•    jednoznačné definovanie, že zmluva sa vzťahuje na prechod všetkých práv a záväzkov spojených s prevádzkou podniku alebo jeho časti,

•    určenie kúpnej ceny.

Zmluvou o predaji podniku sa súčasne prevádzajú rozličné práva, pričom je potrebné rozlišovať, ktoré práva prechádzajú už samotnou zmluvou a ktoré prechádzajú až vznikom ďalšej právnej skutočnosti. Má to vplyv na určenie obsahu záväzkov predávajúceho, t. j. na určenie jeho povinností, ktoré musí splniť, aby prechod určitého práva nastal. Na kupujúceho prechádzajú práva a záväzky z existujúcich právnych vzťahov, napr. práva a záväzky z nájomných zmlúv, poistných zmlúv a iných zmlúv bez súhlasu druhej zmluvnej strany. Na kupujúceho však neprechádzajú práva a povinnosti, ktoré nemajú súkromnoprávnu povahu, teda ktoré vznikli na základe právnych noriem verejného práva. Predmetom prechodu nie je živnostenské ani iné oprávnenie predávajúceho na podnikateľskú činnosť, neprechádzajú daňové povinnosti, záväzky voči štátnemu rozpočtu, nedoplatky predávajúceho na poistných odvodoch, pokuty uložené orgánmi verejnej správy a pod.

Dôležitá problematika najmä v súvislosti s optimalizáciou daňových dopadov je stanovenie kúpnej ceny. Ustanovenie § 482 ObchZ obsahuje zákonnú vyvrátiteľnú domnienku o spôsobe stanovenia kúpnej ceny. Pokiaľ sa strany nedohodli inak, alebo zo spôsobu dohodnutia kúpnej ceny nevyplýva niečo iné, dohodnutá kúpna cena sa považuje za určenú podľa účtovnej evidencie ku dňu uzavretia zmluvy, pričom sa zohľadňujú hodnoty nezahrnuté do účtovnej evidencie, ak sú uvedené v zmluve.

Zákon upravuje, že ak sa ku dňu účinnosti zmluvy zmení obchodné imanie, adekvátne sa mení výška kúpnej ceny. Zmluvné strany sa však môžu dohodnúť, že zmena obchodného imania do určitej výšky nemá vplyv na zmenu kúpnej ceny, príp. že kúpna cena ku dňu účinnosti zmluvy sa vôbec nemení, príp. sa mení na základe iných ustanovených kritérií.

Prechod práv a záväzkov pri predaji podniku resp. jeho časti všeobecne

Vo všeobecnosti je prechod práv a záväzkov pri predaji podniku predmetom úpravy § 477 ObchZ, pričom treba poznamenať, že spomínané ustanovenie je tzv. kogentným ustanovením. Uvedené znamená, že v rámci zmluvy nie je možné v zmysle § 263 ods. 1 ObchZ dojednať v tomto smere odchylnú úpravu od ustanovenia § 477 ObchZ.

Vychádzajúc z ustanovenia § 5 ObchZ patria k podniku všetky práva, ktoré patria podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť.

Čo sa týka problematiky prechodu práv a záväzkov patriacich k podniku, je rozhodujúce, v akom rozsahu sa na tieto práva a záväzky vzťahuje samotná zmluva o predaji podniku resp. jeho časti. V tejto súvislosti treba zmluvným stranám odporučiť, aby v rámci zmluvy o predaji podniku resp. jeho časti presne vyšpecifikovali, ktoré práva a záväzky sú predmetom zmluvy o predaji podniku – t. j. na ktoré práva a záväzky sa predaj podniku resp. jeho časti vzťahuje (napr. takým spôsobom, že výslovne sa v zmluve uvedie rozsah a špecifikácia týchto práv a záväzkov, alebo naopak, výslovne sa z prevodu vylúčia určité práva alebo záväzky). V prípade, ak by zmluvné strany o rozsahu prevádzaných práv alebo záväzkov v rámci zmluvy o predaji podniku resp. jeho časti neuviedli nič, prešli by na kupujúceho zo zákona všetky práva a záväzky patriace k prevádzanému podniku, a to aj záväzky nezachytené v účtovnej evidencii (v tejto súvislosti pozri § 486 ods. 3 ObchZ).

Prechod práv vyplývajúcich z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva osobitne upravuje ustanovenie § 479 ObchZ, ktorá v rámci odseku 2 obsahuje tiež prípady, keď k prechodu práv uvedeného charakteru nedochádza.

Prechod práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov je riešený v rámci ustanovenia § 480 ObchZ a prechod oprávnenia používať obchodné meno upravuje § 481 spomínaného právneho predpisu.

Dôsledky skutočnosti, že na kupujúceho prešli tiež záväzky nezachytené v účtovnej evidencii predávajúceho v dobe účinnosti zmluvy rieši ustanovenie § 486 ods. 3 ObchZ.

Prechod pohľadávok sa inak spravuje ustanoveniami o postúpení pohľadávok. Postúpenie pohľadávky upravuje Občiansky zákonník v ustanoveniach § 524 až 530. Prechod záväzkov pri predaji podniku je upravený odchylne od ustanovení Občianskeho zákonníka o prevzatí dlhu (§ 531 a 532), pričom za zásadný rozdiel treba považovať skutočnosť, že na prechod (t. j. prevzatie) záväzku sa pri zmluve o predaji podniku nevyžaduje súhlas veriteľa, pričom predávajúci ručí za splnenie prevedených záväzkov kupujúcim. Uvedené ručenie predávajúceho je ručením zo zákona, a preto na tento vzťah treba v zmysle § 312 ObchZ primerane aplikovať ustanovenia § 305 až 311 ObchZ o ručení.

Právo veriteľa na podanie odporu

Ak sa predajom podniku nepochybne zhorší vymožiteľnosť pohľadávky veriteľa, môže sa veriteľ domáhať podaním odporu na súde do 60 dní odo dňa, keď sa dozvedel o predaji podniku, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa, keď bol predaj zapísaný do obchodného registra, aby súd určil, že voči nemu je prevod záväzku predávajúceho na kupujúceho neúčinný. Ak predávajúci nie je zapísaný v obchodnom registri, môže byť podaný odpor na súde do 60 dní odo dňa, keď sa veriteľ dozvie o predaji podniku, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa uzavretia zmluvy.

Príklad 1

Veriteľ X sa dozvedel o predaji podniku ABC 10 dní pred uplynutím šesťmesačnej lehoty, ktorá plynie podľa § 478 ods. 1 ObchZ. Dokedy môže uplatniť svoje právo na podanie odporu?

Lehota 60 dní na podanie odporu je tzv. subjektívnou lehotou, ktorej trvanie (plynutie) nemôže presiahnuť šesťmesačnú, tzv. objektívnu lehotu na uplatnenie práva veriteľa. To znamená, že ak sa veriteľ dozvedel o predaji podniku 10 dní pred uplynutím šesťmesačnej lehoty, ktorá plynie podľa § 478 ods. 1 resp. ods. 2 ObchZ, nemôže čakať s podaním odporu 60 dní, ale musí svoje právo uplatniť do 10 dní, t. j. do uplynutia objektívnej šesťmesačnej lehoty.

Citované ustanovenie § 478 ObchZ teda poskytuje ochranu veriteľovi predávajúceho pre prípad, že sa predajom podniku dlžníka nepochybne zhorší vymožiteľnosť pohľadávky veriteľa. Ide tak o špeciálnu úpravu práva na podanie odporu vo vzťahu k ustanoveniam § 42a a § 42b ObčZ.

Právo na podanie odporu v zmysle uvedeného sa týka len konkrétnej pohľadávky veriteľa predávajúceho, ktorej vymožiteľnosť sa prevodom na kupujúceho nepochybne zhorší. O tom, či ide o nepochybné zhoršenie vymožiteľnosti, treba rozhodnúť v konkrétnom prípade s prihliadnutím na povahu záväzku a okolnosti na strane predávajúceho i kupujúceho.

Ak veriteľ úspešne uplatní právo na podanie odporu, je predávajúci povinný voči nemu splniť záväzok v dobe splatnosti a je oprávnený požadovať od kupujúceho poskytnuté plnenie s príslušenstvom. Rozsudok, ktorým súd určí, že prevod záväzku je voči veriteľovi neúčinný, sa teda dotýka výlučne účinnosti právneho vzťahu medzi veriteľom a predávajúcim. Na platnosť a účinnosť prevodu záväzku medzi subjektom predávajúcim podnik a subjektom kupujúcim podnik nemá úspešné uplatnenie odporu vplyv. V dôsledku toho je tak ustanovený špeciálny postup pre majetkové vysporiadanie medzi subjektom podnik predávajúcim, ktorý napriek prevodu záväzku pri predaji podniku musel splniť sám tento záväzok voči svojmu veriteľovi, a subjektom kupujúcim podnik.

Prechod práv vyplývajúcich
z priemyselného alebo iného
duševného vlastníctva

Na subjekt, ktorý kupuje podnik resp. jeho časť prechádzajú všetky práva vyplývajúce z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva, ktoré sa týkajú podnikateľskej činnosti predávaného podniku. Ak je pre nadobudnutie alebo zachovanie týchto práv rozhodné uskutočňovanie určitej podnikateľskej činnosti, započítava sa do tejto činnosti nadobúdateľa uskutočnenej po predaji podniku aj činnosť uskutočnená pri prevádzke podniku pred jeho predajom. Uvedený postup sa aplikuje za predpokladu, že sa zmluvné strany nedohodli na inej úprave.

Podľa § 479 ods. 2 ObchZ, ktoré má kogentný charakter platí, že k prechodu práva podľa vyššie uvedeného postupu nedochádza, ak to odporuje zmluve o poskytnutí výkonu práv z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva alebo povahe týchto práv. Skutočnosť, že prechod práv z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva je v takomto prípade vylúčený, bude vyplývať buď z licenčnej zmluvy, ktorou podnikateľ nadobudol toto právo, alebo zo zákonnej úpravy príslušného priemyselného práva alebo iného práva k duševnému vlastníctvu (napr. z povahy veci vyplýva, že je vylúčený prevod pôvodcovstva k vynálezu, a pod.).

Prechod práv a povinností
z pracovnoprávnych vzťahov

Práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov k zamestnancom podniku prechádzajú z predávajúceho na kupujúceho.

Uvedené ustanovenie má kogentnú povahu, a preto zmluvné strany nemôžu zmluvou o predaji podniku obmedziť rozsah prevádzaných práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov. Predmetom prechodu sú nielen práva a povinnosti z pracovných zmlúv, ale aj z iných pracovnoprávnych vzťahov vyplývajúcich z právnej úpravy obsiahnutej v Zákonníku práce alebo v iných pracovnoprávnych predpisoch, z kolektívnych zmlúv uzavretých podľa zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní a pod.

V prípade predaja podniku resp. jeho časti, podľa § 31 ods. 1 Zákonníka práce platí, že ak sa predáva zamestnávateľ alebo jeho časť, práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov prechádzajú z predávajúceho zamestnávateľa na kupujúceho zamestnávateľa, avšak ak po odstúpení od zmluvy o predaji zamestnávateľa alebo jeho časti nedôjde k prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov na ďalšieho nadobúdateľa, uspokojenie nárokov z pracovnoprávnych vzťahov zabezpečuje predávajúci zamestnávateľ (viď § 31 ods. 2 Zákonníka práce).

Povinnosti zamestnávateľov

Pri prechode práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov je tak pôvodný ako aj preberajúci zamestnávateľ v zmysle § 29 Zákonníka práce povinný:

•    písomne informovať zástupcu zamestnancov o zákonom ustanovených skutočnostiach (t. j. o dátume alebo navrhovanom dátume prechodu, o jeho dôvodoch, o pracovnoprávnych, ekonomických a sociálnych dôsledkoch, o plánovaných opatreniach prechodu vzťahujúcich sa na zamestnancov), pričom ak u zamestnávateľa nepôsobí zástupca zamestnancov, zamestnávateľ je povinný informovať priamo zamestnancov – pričom uvedenú povinnosť musí zamestnávateľ splniť najneskôr jeden mesiac pred tým, ako dôjde k prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov,

•    prerokovať so zástupcom zamestnancov s cieľom dosiahnuť dohodu opatrenia vzťahujúce sa na zamestnancov, a to najneskôr mesiac pred tým, ako uskutoční opatrenia vzťahujúce sa na zamestnancov.

Preberajúci zamestnávateľ je navyše povinný:

•    dodržiavať ustanovenia kolektívnej zmluvy, ktorú s príslušným odborovým orgánom uzavrel predchádzajúci zamestnávateľ, a to až do skončenia jej účinnosti,

•    rešpektovať právne postavenie a funkcie zástupcov zamestnancov až do uplynutia ich funkčného obdobia, ak sa nedohodnú inak.

Príklad 1

Zákonník práce neustanovuje výpoveď z dôvodu zániku zamestnávateľa a z dôvodu, ak sa časť zamestnávateľa prevádza k inému zamestnávateľovi a preberajúci zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca zamestnávať podľa pracovnej zmluvy. Ak dôjde k predaju časti podniku, ako sa skončí pracovný pomer?

Je pravdou, že súčasná právna úprava v otázke uvedený výpovedný dôvod neustanovuje. Táto skutočnosť však sama o sebe nemusí znamenať, že takýto výpovedný dôvod neexistuje, resp. že ho nemožno právne relevantne použiť. Podľa § 63 ods. 1 písm. a) a b) Zákonníka práce „zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zrušuje alebo premiestňuje zamestnávateľ alebo jeho časť a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce alebo ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách“.

Právnou podstatou predaja podniku (zamestnávateľa) je prechod vlastníckych práv k podniku z jedného právneho subjektu na iný právny subjekt za podmienok ustanovených zákonom. Podľa § 480 Obchodného zákonníka práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov k zamestnancom podniku prechádzajú z predávajúceho na kupujúceho; v zmysle ustanovenia § 487 ObchZ sa uvedené v plnom rozsahu vzťahuje aj na predaj časti podniku. Predajom podniku sa samotný obsah práv a povinností vyplývajúcich z vlastníctva podniku alebo s vlastníctvom podniku súvisiacich nemení. Zmena pomerov sa dotýka iba subjektu vlastníckych práv k podniku. Osobitná úprava pracovnoprávnych vzťahov súvisiacich so zmenami účastníka pracovnoprávneho vzťahu na strane zamestnávateľa, teda aj s predajom podniku alebo jeho časti, je obsiahnutá v ustanoveniach § 27 až 31 Zákonníka práce o prechode práv a povinností.

V prípade predaja podniku alebo jeho časti ostávajú práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávneho vzťahu zachované v rovnakom rozsahu a za rovnakých podmienok ako pred predajom podniku s tým rozdielom, že ich nositeľom na strane zamestnávateľa sa od okamihu predaja podniku alebo jeho časti stáva nadobúdateľ podniku (jeho časti). Hoci na prechod záväzku, vrátane záväzku uspokojiť nároky zamestnancov, sa nevyžaduje súhlas veriteľa, za ich splnenie kupujúcim (nadobúdateľom) ručí predávajúci § 477 ods. 3 ObchZ). Povinnosťou kupujúceho (nadobúdateľa) je bez zbytočného odkladu (po nadobudnutí vlastníctva podniku alebo jeho časti) oznámiť veriteľom prevzatie záväzkov; predávajúci je súčasne povinný oznámiť dlžníkom prechod jeho pohľadávok na kupujúceho (§ 477 ods. 4 ObchZ). Uvedenému korešponduje aj povinnosť predávajúceho (doterajšieho zamestnávateľa) uspokojiť nároky zamestnancov v prípade, ak po odstúpení od zmluvy o predaji podniku (jeho časti) nedôjde k prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov na nového zamestnávateľa [(nadobúdateľa podniku alebo jeho časti) § 29 ods. 2 Zákonníka práce]. Nakoľko zmena vlastníka podniku alebo jeho časti, ako súčasť organizácie práce, predstavuje jednu z foriem organizačných zmien spočívajúcich v prechode práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov, doterajší zamestnávateľ je viazaný povinnosťami ustanovenými v § 29 Zákonníka práce, najmä povinnosťou najmenej jeden mesiac vopred písomne informovať zástupcov zamestnancov (§ 11a Zákonníka práce), resp. priamo zamestnancov, ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, o taxatívne ustanovených skutočnostiach súvisiacich s pripravovanou zmenou vlastníka podniku (jeho časti). Nesplnenie tejto, ale i ďalších povinností treba v zmysle ustanovenia článku 5 základných zásad Zákonníka práce považovať za porušenie pracovnoprávnych predpisov, za ktoré sa zamestnávateľ vystavuje riziku uloženia sankcie príslušným orgánom inšpekcie práce.

Na základe uvedeného možno konštatovať, že hoci samotný predaj podniku alebo jeho časti nie je právne kvalifikovaným dôvodom výpovede zo strany zamestnávateľa, v aplikačnej praxi však nemožno vylúčiť, že jeho realizácia môže priamo podmieniť vznik ustanoveného dôvodu výpovede, napríklad vznik nadbytočnosti zamestnanca v dôsledku písomného rozhodnutia nového zamestnávateľa (nadobúdateľa podniku alebo jeho časti, kupujúceho) o inej organizačnej zmene [§ 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce]. Prípadné skončenie pracovného pomeru tak podlieha ustanovenému právnemu režimu.

Prechod oprávnenia používať
obchodné meno

Obchodným menom sa rozumie názov, pod ktorým podnikateľ vykonáva právne úkony pri svojej podnikateľskej činnosti. Ďalšie náležitosti súvisiace s obchodným menom sú predmetom ustanovení § 9 až 12 ObchZ.

Pri predaji podniku resp. jeho časti platí, že ak zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti nevyplýva niečo iné, prechádza na kupujúceho aj oprávnenie používať obchodné meno spojené s predávaným podnikom, ibaže by to bolo v rozpore so zákonom alebo s právom tretej osoby. Citované ustanovenie má záväzný charakter, avšak súčasne stranám umožňuje dohodnúť odchylnú úpravu. To znamená, že obchodné meno v princípe prechádza na kupujúceho, pokiaľ tomu nebráni zákon alebo právo tretej osoby. Zmluvné strany však dohodou môžu vylúčiť prechod práva používať obchodné meno, ak by k takémuto prechodu malo dôjsť „automaticky“ v rámci predaja podniku (tzn. ak by tomuto prechodu inak nebránil zákon alebo právo tretej osoby). Zo samotnej povahy veci však vyplýva, že prechod obchodného mena nie je možný v prípade, keď kupujúcim bude fyzická osoba, ktorá kupuje podnik od právnickej osoby, a to z dôvodu, že obchodným menom fyzickej osoby je vždy jej meno a priezvisko, ku ktorému možno v zmysle § 9 ods. 1 ObchZ pripojiť dodatok odlišujúci osobu podnikateľa alebo druh podnikania.

Uvedenému prechodu oprávnenia používať obchodné meno predávajúceho pritom nebráni zmena označenia právnej formy osoby oprávnenej podnikať. Za prevod obchodného mena pri predaji podniku medzi právnickými osobami sa tak považuje aj prípad, keď kupujúci po nadobudnutí podniku zmení svoje doterajšie obchodné meno a navrhne zapísať do obchodného registra (ako svoje obchodné meno) obchodné meno predávajúceho s iným označením právnej formy. V takom prípade by však malo dôjsť súčasne so zápisom nového obchodného mena kupujúceho k zmene doterajšieho obchodného mena na strane predávajúceho, a to na základe ustanovenia § 10 ods. 1 ObchZ. Táto zmena by teda nebola potrebná vtedy, keď by predávajúci napríklad prestal podnikať v doterajšom odbore zameniteľnom pri hospodárskej súťaži s kupujúcim.

V prípade, ak sa podnik predáva medzi fyzickými osobami, môže kupujúci používať obchodné meno predávajúceho, ak to zmluva určuje, a to len s dodatkom označujúcim nástupníctvo v podnikaní. Na takýto postup sa teda vyžaduje výslovné zmluvné dojednanie, pričom súčasťou označenia nástupníctva však musí byť v zmysle § 11 ods. 1 ObchZ aj meno a priezvisko nástupcu.

Ing. Ján Mintál