Predaj podniku fyzickej osoby

Podnikom sa podľa zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z.n.p. (ďalej len „Obchodný zákonník“) rozumie súbor hmotných, ako aj nehmotných zložiek podnikania. A teda podnik má aj fyzická osoba – podnikateľ.

Zmluva o predaji podniku
medzi predávajúcou fyzickou osobou a kupujúcim

Predaj a kúpu podniku z právneho hľadiska upravuje Obchodný zákonník v § § 476 až 488. Predaj a kúpa podniku sa uskutočňujú na základe zmluvy o predaji podniku, ktorá musí mať písomnú formu a podpisy predávajúceho a kupujúceho na nej musia byť osvedčené. Ide o zmluvu, ktorá je upravená len v Obchodnom zákonníku a záväzkové vzťahy založené touto zmluvou majú charakter tzv. absolútneho obchodu. To znamená, že tieto záväzkové vzťahy sú vždy obchodno-právnymi vzťahmi bez ohľadu na to, kto je ich subjektom. Väčšina ustanovení o zmluve o predaji podniku má dispozitívnu povahu, čo umožňuje zmluvným stranám odchýliť sa od nich, alebo ich platnosť vzájomnou dohodou aj vylúčiť. Na druhej strane právna úprava tejto zmluvy obsahuje pre zmluvné strany ustanovenia, ktoré sú vždy záväzné a zmluvné strany sa nemôžu od nich odchýliť v uzatvorenej zmluve, ani ich platnosť touto zmluvou vylúčiť. Ide o ustanovenia § 477, § 478, § 479 ods. 2, § 480, § 481, § 483 ods. 3 a § 488 ObchZ.

Charakteristickou črtou tejto zmluvy je, že jej predmetom nie je jednotlivá vec, ale podnik ako súbor hmotných, osobných a nehmotných zložiek podnikania, príp. jeho vymedzená časť. Predmetom zmluvy musí byť vždy podnik ako celok, prípadne jeho časť tvoriaca samostatnú organizačnú zložku.

V prípade, že je uzavretá dohoda strán o prevode iba niektorých aktív a pasív podniku netvoriacich samostatnú organizačnú zložku (nemusí ísť však o organizačnú zložku zapísanú v obchodnom registri, ale mala by byť schopná samostatnej existencie), právne účinky zmluvy o predaji časti podniku nenastanú.

Predaj podniku alebo jeho časti sa zapisuje do obchodného registra, pokiaľ je predávajúci osobou zapísanou v obchodnom registri. Návrh na zápis podáva predávajúci.

Obchodný zákonník definuje zmluvu o predaji podniku ako zmluvu, ktorou sa predávajúci zaväzuje previesť na kupujúceho vlastnícke právo na veci, iné práva a iné majetkové hodnoty slúžiace na prevádzkovanie podniku a kupujúci sa zaväzuje prevziať záväzky predávajúceho s podnikom a zaplatiť kúpnu cenu.

Charakteristickým znakom zmluvy o predaji podniku je princíp komplexnosti prechodu všetkých práv a záväzkov, na ktoré sa predaj vzťahuje. Tento princíp má význam pre ochranu veriteľov predávajúceho z hľadiska možného zhoršenia ich postavenia. Rozhodujúcim bude stav práv a záväzkov v čase uzavretia zmluvy.

Podstatnými časťami zmluvy o predaji podniku sú:

•    označenie zmluvných strán,

•    určenie podniku alebo jeho časti, ktoré sú predmetom predaja,

•    jednoznačné definovanie, že zmluva sa vzťahuje na prechod všetkých práv a záväzkov spojených s prevádzkou podniku alebo jeho časti,

•    určenie kúpnej ceny.

V našom prípade je predávajúcim podniku fyzická osoba – živnostník a kupujúcim podniku je právnická osoba. Zmluvou o predaji podniku sa predávajúci zaväzuje previesť na kupujúceho vlastnícke právo k veciam, iné práva a iné majetkové hodnoty, ktoré slúžia prevádzkovaniu podniku, a kupujúci sa zaväzuje prevziať záväzky predávajúceho súvisiace s podnikom a zaplatiť kúpnu cenu. Kúpna cena je vecou dohody.

Na prevod záväzkov sa nevyžaduje súhlas veriteľov, predávajúci však ručí za splnenie prevedených záväzkov kupujúcim. Obsah záväzkov, ktoré prešli z predávajúceho na kupujúceho, sa nemení. Kupujúci môže uplatniť voči veriteľovi všetky námietky, ktoré by mohol uplatniť predávajúci. V súvislosti s prechodom záväzkov je potrebné spomenúť povinnosť kupujúceho oznámiť bez zbytočného odkladu skutočnosť prevzatia záväzkov veriteľom.

Prechod pohľadávok z predávajúceho na kupujúceho sa riadi ustanoveniami Občianskeho zákonníka o postúpení pohľadávky. Spolu s pohľadávkami prechádza na kupujúceho príslušenstvo pohľadávok, ako aj všetky práva s nimi spojené. V súvislosti s prechodom pohľadávok má predávajúci oznamovaciu povinnosť – bez zbytočného odkladu oznámiť prechod pohľadávok dlžníkom a povinnosť podať správu osobám, ktoré poskytli zabezpečenie pohľadávok.

Ku dňu účinnosti zmluvy o predaji podniku prechádzajú na kupujúceho práva a povinnosti predávajúceho z individuálnych aj kolektívnych pracovnoprávnych vzťahov. Tento prechod nie je možné vylúčiť ani obmedziť dohodou zmluvných strán. Prechod práv a povinností súvisiacich s pracovnoprávnymi vzťahmi je upravený v Zákonníku práce (§ 27 až § 31). Zamestnancov je potrebné o tejto skutočnosti informovať aspoň jeden mesiac vopred.

Ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, prechádza na kupujúceho aj oprávnenie používať obchodné meno spojené s predávaným podnikom, ibaže by to bolo v rozpore so zákonom alebo s právom tretej osoby. Tomuto prevodu nebráni zmena označenia právnej formy osoby oprávnenej podnikať. Ak chcú zmluvné strany prechod oprávnenia vylúčiť, musia to výslovne dohodnúť v zmluve o predaji podniku.

Ku dňu účinnosti zmluvy je povinný predávajúci odovzdať a kupujúci prevziať veci zahrnuté do predaja, pričom o odovzdaní a prevzatí vecí zahrnutých do predaja sa spíše zápisnica.

Daňové aspekty predaja podniku z pohľadu FO
(predávajúceho podniku)

Ak fyzická osoba – daňovník, ktorý predáva podnik alebo jeho časť a ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. a) alebo b) zákona. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. (ďalej len „ZDP“), zahŕňa do základu dane príjem z predaja podniku alebo jeho časti v dohodnutej kúpnej cene. Príjem z predaja podniku na základe zmluvy o predaji podniku sa považuje za príjem z podnikania podľa § 6 ods. 5 písm. c) ZDP, ktorý je predmetom dane z príjmov. Základ dane sa v takomto prípade určuje podľa § 17a ZDP. 

Úpravy základu dane z príjmov predávajúceho podniku bližšie špecifikuje § 17a ods. 1, 3 a 4 ZDP. Konkrétne úpravy závisia od toho, akým spôsobom si fyzická osoba – živnostník uplatňovala svoje výdavky.

Ak fyzická osoba – živnostník predávajúci podnik vedie jednoduché účtovníctvo, daňovú evidenciu alebo si uplatňuje paušálne výdavky, zahrnie do základu dane príjem z predaja podniku alebo jeho časti v dohodnutej kúpnej cene

1.  zvýšenej o záväzky prevzaté kupujúcim a o nevyčerpané rezervy podľa § 20 ods. 9 písm. b), d) až f) ZDP,

2.  zníženej o hodnotu záväzkov vzťahujúcich sa na výdavky, ktoré ak by boli uhradené pred predajom podniku, boli by u predávajúceho podniku daňovým výdavkom, o zostatkovú cenu predávaného hmotného majetku a nehmotného majetku a o hodnotu pohľadávok, ktoré by sa pri inkase nepovažovali za zdaniteľný príjem,

3.  zníženej o zostatkovú hodnotu aktívnej opravnej položky k nadobudnutému majetku alebo zvýšenej o zostatkovú hodnotu pasívnej opravnej položky k nadobudnutému majetku.

Ak fyzická osoba – živnostník predávajúci podnik viedla podvojné účtovníctvo, upraví výsledok hospodárenia zistený v účtovníctve pri zisťovaní základu dane z príjmov:

•    pri odpisovanom majetku o rozdiel vzniknutý medzi jeho účtovnou zostatkovou cenou a daňovou zostatkovou cenou (ak je tento rozdiel kladný, základ dane sa zvýši a ak je tento rozdiel záporný, základ dane sa zníži) a

•    o rozdiel medzi reálnou hodnotou neodpisovaného majetku nadobudnutého darom a jeho vstupnou cenou podľa § 25 ods. 1 písm. a) a g) ZDP (ak je tento rozdiel kladný, základ dane sa zvýši a ak je tento rozdiel záporný, základ dane sa zníži).

Okrem toho fyzická osoba – živnostník predávajúci podnik, ktorá vedie podvojné účtovníctvo, základ dane zníži o

1.  sumu (výšku) rezervy prevzatej kupujúcim podniku, ktorej tvorba nebola zahrnutá do základu dane, ak náklad vzťahujúci sa k tejto rezerve by bol daňovým výdavkom,

2.  rozdiel medzi vytvorenými opravnými položkami v účtovníctve a opravnými položkami už zahrnutými do základu dane (súčasťou tohto rozdielu nie sú opravné položky k dlhodobému hmotnému majetku a dlhodobému nehmotnému majetku),

3.  sumu záväzku prislúchajúceho k výdavku (nákladu), o ktorú zvýšil základ dane podľa § 17 ods. 27 ZDP (neuhradené záväzky po lehote splatnosti).

Táto úprava základu dane u daňovníka predávajúceho podnik sa vykoná v zdaňovacom období, v ktorom nastane účinnosť zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti.

DP živnostníka predávajúceho
podnik po zrušení živnosti

Za predpokladu predaja celého podniku, fyzická osoba nebude mať žiadny majetok alebo záväzky. Po skončení podnikania (zrušení živnosti) vzniknú fyzickej osobe povinnosti v súvislosti s účtovníctvom alebo daňovou evidenciou, ktorú viedla či už v plnom alebo v skrátenom rozsahu pri uplatňovaní paušálnych výdavkov. V prípade vedenia účtovníctva (jednoduchého účtovníctva alebo podvojného účtovníctva) je potrebné ku dňu zrušenia živnosti uzatvoriť účtovné knihy a zostaviť mimoriadnu účtovnú závierku. Nakoniec bude potrebné podať daňové priznanie v nezmenenej lehote, teda do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia (spravidla do konca marca).

Príklad 1

Daňovník fyzická osoba (SZČO) predala podnik fyzickej osobe (jedná sa o predaj celého podniku, nie časti podniku) na základe zmluvy o predaji podniku, ktorá bola vyhotovená k 31. 12. 2024 pričom účinnosť tejto zmluvy o predaji podniku je uvedená (na zmluve) dňa 31. 1. 2025. V roku 2025 bola prijatá aj dohodnutá suma za predaj podniku. Daňovník predajom podniku ukončil podnikateľskú činnosť t.j. dňom 31. 12. 2024. V ktorom zdaňovacom období (rok 2024 alebo 2025) je potrebné zahrnúť do základu dane príjem z predaja podniku. 

Príjmom z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP je aj príjem z predaja podniku alebo jeho časti (§ 17a zákona) na základe zmluvy o predaji podniku uzatvorenej v súlade s príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka. Príjem z predaja podniku alebo jeho časti zahrnuje daňovník predávajúci podnik do základu dane po vykonaných úpravách základu dane, ktoré sú uvedené v § 17a ZDP (podľa toho či účtoval v jednoduchom alebo v podvojnom účtovníctve), v tom zdaňovacom období, v ktorom nastane účinnosť zmluvy o predaji podniku. V uvedenom prípade mal daňovník príjem z predaja podniku po vykonaní úpravy základu dane zahrnúť do čiastkového základu dane podľa § 6 zákona o dani z príjmov v roku 2025. I napriek skutočnosti, že došlo u neho ku skončeniu podnikania dňa 31. 12. 2024, nebol povinný vykonať úpravu základu dane za rok 2024 podľa § 17 ods. 8 ZDP, nakoľko mal postupovať podľa špeciálneho ustanovenia zákona, t. j. § 17a zákona o dani z príjmov. Predmetom úpravy základu dane za rok 2024 podľa § 17 ods. 8 ZDP by boli len tie skutočnosti, ktoré neboli súčasťou predávajúceho podniku.

Účtovné a daňové aspekty
kúpy podniku z pohľadu kupujúceho podniku

V s.r.o., ktorá je kupujúcim podniku fyzickej osoby, sa jednotlivé zložky majetku a záväzkov nadobudnuté kúpou podniku ocenia reálnou hodnotou podľa § 27 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z.n.p. Reálnou hodnotou majetku je jeho trhová cena, hodnota určená oceňovacím modelom alebo posudok znalca. V reálnej hodnote sa majetok nadobudnutý kúpou podniku ocení nielen v účtovníctve, ale aj na daňové účely, z ktorej sa odpisovaný majetok bude tiež odpisovať.

Pri kúpe podniku môže vzniknúť rozdiel medzi kúpnou cenou a reálnou hodnotou jednotlivých zložiek majetku a záväzkov. 

Ak je kúpna cena podniku vyššia ako reálna hodnota nadobudnutého majetku a záväzkov, tento rozdiel sa označuje ako goodwill. V opačnom prípade hovoríme o zápornom goodwille.

V zmysle § 17b ods. 5 písm. b) ZDP prijímateľ nepeňažného vkladu zahrnuje do základu dane goodwill až do jeho úplného zahrnutia najdlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške 1/7 ročne. Z ustanovenia vyplýva, že daňovník môže do základu dane zahrnúť aj viac ako 1/7 goodwillu v jednom zdaňovacom období.

Kladný goodwill základ dane znižuje, záporný goodwill základ dane zvyšuje. Postupné zahrnovanie goodwillu do základu dane sa začína zdaňovacím obdobím, v ktorom nastane účinnosť zmluvy o predaji podniku.

Ak podnikateľ zvažuje ako znížiť výšku zdanenia pri predaji podniku, môžete si zvoliť metódu rozloženia predaja na jednotlivé časti majetku a záväzkov, kedy príjem u živnostníka nemusí byť príjmom hneď v roku predaja, ale až pri úhrade.

Predaj jednotlivých častí
majetku a záväzkov

Postúpenie pohľadávok – ak podnikateľ postúpi pohľadávku nominálnej hodnote, vplyv na základ dane je nulový, pretože podľa § 19 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov je výdavkom hodnota pohľadávky pri jej postúpení do výšky príjmu plynúceho z postúpenia.

Predaj zásob v obstarávacej cene– vplyv na základ dane je nulový, pretože príjem je znížený o zostatkovú cenu zásob. Pokiaľ ich podnikateľ predá za vyššiu cenu ako ich zostatková cena, zaplatí daň z rozdielu medzi príjmom a zostatkovou cenou.

Predaj odpisovaného majetku – vplyv na základe dane nula, za predpokladu, že odpisovaný majetok predá za zostatkovú cenu, pretože príjem je znížený o zostatkovú cenu majetku. Takže ak podnikateľ predá odpisovaný majetok za zostatkovú hodnotu, základ dane je nulový.

Prevzatie záväzkov podľa § 531 a nasl. Občianskeho zákonníka – príjmom podľa § 6 ods. 5 písm. d) zákona o dani z príjmov je výška odpusteného dlhu alebo jeho časti u dlžníka, ktorá súvisí a je dôsledkom nakladania s jeho obchodným majetkom.

Ing. Anton Kolembus