5. Právo a podnikateľ

Právo

5.1      Predaj nehnuteľnosti

Fyzická osoba predala v roku 2022 nehnuteľnosť za 111 500 eur. Ide o príjem podľa § 8 ods. 1 písm. b) ZDP, ktorý nie je oslobodený od dane. Tento príjem jej kupujúci vyplatil v splátkach. V roku 2022 jej kupujúci vyplatil sumu 1 500 eur a v roku 2023 sumu 110 000 tis. eur. Daňové výdavky, ktoré ovplyvňujú základ dane z príjmu z predaja nehnuteľnosti, predstavujú sumu 110 000 eur. Daňovník nepodával za rok 2022 daňové priznanie k dani z príjmov, nakoľko iný príjem nedosiahol a nevznikla mu povinnosť toto daňové priznanie podať.

Ako má FO vyčísliť základ dane z príjmu z predaja nehnuteľnosti za rok 2023?

Podľa § 8 ods. 8 ZDP výdavky, ktoré prevyšujú príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. b) až f) spomínaného právneho predpisu v tom zdaňovacom období, v ktorom po prvý raz plynú splátky alebo preddavky na predaj hnuteľných vecí, cenných papierov, nehnuteľností alebo na prevod opcií, obchodného podielu spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditistu komanditnej spoločnosti alebo členských práv člena družstva, sa môžu uplatniť v tomto zdaňovacom období až do výšky týchto príjmov. Ak tieto príjmy plynú aj v ďalšom zdaňovacom období, postupuje sa rovnako, a to až do výšky celkovej sumy, ktorú možno podľa tohto ustanovenia uplatniť. Slovné spojenie „sa môžu uplatniť“ neznamená nadväzne na úvod prvej vety citovaného ustanovenia, že sa daňovník môže rozhodnúť akú výšku výdavkov uplatní v zdaňovacom období, v ktorom mu prvýkrát plynú splátky alebo preddavky.

V prípade, ak plynie daňovníkovi príjem z predaja nehnuteľnosti podľa § 8 ods. 1 písm. b) ZDP v splátkach, je daňovník povinný zahrnúť do výdavkov sumu výdavkov až do výšky príjmu plynúceho v príslušnom zdaňovacom období. Uvedené platí bez ohľadu na skutočnosť, či predmetný príjem z predaja nehnuteľnosti plynúci v splátkach nadväzne na povinnosť podať daňové priznanie (§ 32 ZDP) daňovník aj reálne zdanil.

Znamená to, že v uvedenom prípade si bude môcť daňovník pri vyčíslení základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 8 ZDP za zdaňovacie obdobie roku 2023 uplatniť výdavok vo výške 108 500 eur.

5.2      Úhrada úrokov

Podnikateľ podniká v oblasti opráv elektrických prístrojov. V zmysle objednávky istej obchodnej spoločnosti zrealizoval prostredníctvom uzatvorenej zmluvy o dielo opravu dvoch prístrojov. Následne vystavil objednávateľovi faktúru na zaplatenie spomenutej služby v lehote splatnosti, ktorú uviedol v rámci faktúry. Vzhľadom na to, že objednávateľ nezaplatil v danej lehote splatnosti za uvedenú službu, podnikateľ opravené prístroje objednávateľovi neodovzdal a zadržal ich, pokiaľ nebude jeho služba uhradená v plnom rozsahu. Svoj nárok na úhradu ním zrealizovaných služieb vrátane úrokov z omeškania uplatnil súdnou cestou. Objednávateľ uhradil iba cenu opravy. Úroky z omeškania odmietol uhradiť, pričom argumentuje tým, že predmet diela mu nebol odovzdaný a nebol mu oznámený dôvod zadržiavania prístrojov.

Vznikol podnikateľovi nárok na úhradu úrokov z omeškania?

Prostredníctvom ustanovenia § 151s ods. 4 Občianskeho zákonníka je veriteľ povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť dlžníka o zadržaní veci a jeho dôvodoch. Bez existencie oznamovacej povinnosti teda nevzniklo veriteľovi právo spomínanú vec zadržať. Ak podnikateľ opravené prístroje nevydal spoločnosti a nevyzval ju na prevzatie diela, nedošlo k splneniu povinnosti zhotoviteľa diela vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním. Ak nebolo v zmluve dohodnuté inak, vychádzajúc z § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorý viaže vznik nároku na okamih vykonania diela, potom nevznikol podnikateľovi nárok na zaplatenie ceny opravy.

Z uvedeného je teda zrejmé, že ak nedošlo k riadnemu ukončeniu a odovzdaniu diela objednávateľovi, tento sa ani nemohol dostať do omeškania s platením ceny diela a nevznikla mu ani povinnosť platiť veriteľom požadované úroky z omeškania.

5.3      Nedoplatok

Daňovník podal za rok 2022 daňové priznanie k dani z príjmov, v ktorom uviedol príjmy zo závislej činnosti a príjmy z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, pri ktorých uplatnil paušálne výdavky. V roku 2023 daňovník musel na základe ročného zúčtovania zdravotného poistenia zaplatiť nedoplatok na zdravotnom poistení vzniknutý z príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby.

Bude si môcť daňovník tento nedoplatok z ročného zúčtovania zdravotného poistenia za rok 2022 zaplatený v roku 2023 uplatniť do výdavkov znižujúcich príjem z príležitostnej poľnohospodárskej výroby za rok 2023? 

Ak daňovník dosiahne v roku 2023 príjem z príležitostných činností vrátane príjmu z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a príjmu z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí, môže si tento príjem znížiť aj o nedoplatok z ročného zúčtovania zdravotného poistenia za rok 2022, ktorý zaplatil v roku 2023, ale iba v prípade, ak uplatní za rok 2023 skutočné preukázateľné výdavky. Zaplatené poistné na zdravotné poistenie si môže uplatniť daňovník iba v prípade, ak uplatňuje skutočné preukázateľné výdavky. 

5.4      Oslobodenie od dane

Daňovník vykonáva podnikateľskú činnosť ako veterinár. V októbri 2023 predal počítač používaný na podnikanie vložený do obchodného majetku a odpisovaný podľa zákona o dani z príjmov.

Je takýto príjem oslobodený od dane, keďže sa jedná o predaj hnuteľnej veci?

Z dôvodu, že daňovník dosiahol príjem z predaja obchodného majetku, príjem sa považuje za zdaniteľný príjem z podnikania podľa § 6 ods. 1 písm. c) ZDP (ako výdavok si uplatní zostatkovú cenu tohto majetku). 

5.5      Príjem z podnikania

Živnostník má v obchodnom majetku zaradený osobný automobil. Tento automobil v októbri 2023 vyradil z obchodného majetku a v novembri 2023 predal.

Je tento príjem považovaný za zdaniteľný príjem z podnikania, resp. ostatný príjem?

Nakoľko daňovník tento osobný automobil preradil z obchodného majetku do osobného užívania a potom ho predal, príjem z predaja auta sa považuje za zdaniteľný príjem podľa § 8 ods. 1 písm. c) ZDP, t. j. ide o ostatný príjem a nie o príjem z podnikania podľa § 6 ods. 1 písm. b) ZDP. Keďže k predaju automobilu došlo do piatich rokov od vyradenia z obchodného majetku, príjem nie je možné považovať za príjem oslobodený od dane z príjmov.

5.6      Preplatok

Daňovníkovi dosahujúcemu príjmy z podnikania podľa § 6 ZDP na základe vykonaného ročného zúčtovania zdravotného poistenia vznikol preplatok na poistnom. Z tohto preplatku mu zdravotná poisťovňa zrazila daň v súlade s ustanovením § 43 ZDP a preplatok znížený o zrazenú daň mu vrátila.

Zahŕňa daňovník tento príjem do základu dane, resp. do zdaniteľných príjmov?

Nakoľko sa daňová povinnosť z týchto príjmov považuje riadnym vykonaním zrážky dane za splnenú, vyplatený preplatok z ročného zúčtovania zdravotného poistenia nebude u daňovníka súčasťou základu dane, a to napriek skutočnosti, že si preddavky na zdravotné poistenie zahŕňal ako výdavky znižujúce základ dane podľa § 6 ZDP.

5.7      Odvedenie preddavkov

Nevznikla povinnosť odviesť preddavky z vyplatených miezd.

Vzniká zamestnávateľovi povinnosť podať tlačivo „prehľad“?

Povinnosť predkladať tlačivo „prehľad“ má aj zamestnávateľ – platiteľ dane, ktorý nezamestnával zamestnancov v určenom období (mesiaci), ale napríklad vyplatil nejaké zdaniteľné príjmy, príp. dodatky mzdy, odmeny a podobne, aj v prípade, keď mu napríklad nevznikla povinnosť odvodu preddavkov na daň z týchto („nízkych“) príjmov.

5.8      Náhrada škody

Spoločnosť ALFA, s.r.o. vyrobila a dodala spoločnosti BETA, s.r.o. stroj na lisovanie a recykláciu plastového odpadu. Jeho cena vo výške 60 000 eur nebola však v zmluvne dohodnutom termíne uhradená. Pretože sa poruchou hydraulického bloku znefunkčnil celý stroj, a toto sa udialo v rámci záručnej doby, bol tento blok odoslaný spoločnosti ALFA, s.r.o. na účely opravy. Blok spoločnosť ALFA, s.r.o. opravila, avšak s ohľadom na neuhradenú cenu diela bol zadržaný a objednávateľa BETA, s.r.o. vyzvala k zaplateniu dlžnej čiastky. Na to reagoval dlžník – spoločnosť BETA, s.r.o. listom, že bude uplatňovať náhradu škody vo výške ušlého zisku, pretože bez hydraulického bloku je stroj nefunkčný. Otázka je, či postupovala spoločnosť ALFA, s.r.o. správne a či vznikne dlžníkovi BETA, s.r.o. právo na náhradu škody.

Bude sa uplatňovať náhrada škody?

Vychádzajúc zo znenia otázky je zrejmé, že spomínaný hydraulický blok nebol odňatý svojvoľne ani ľstivo (bol dobrovoľne poskytnutý s cieľom opravy), preto možno túto hnuteľnú vec oprávnene zadržať v zmysle príslušných ustanovení zákona, ale len za predpokladu, že veriteľ splnil povinnosť v zmysle § 151s ods. 4 Občianskeho zákonníka, t. j. dlžník bol veriteľom vyrozumený o zadržaní veci a jeho dôvodoch.

Čo sa týka uplatnenia náhrady škody, je nevyhnutné sledovať, či boli splnené všetky predpoklady zodpovednosti za škodu. Vzhľadom na to, že ide o vzťah dvoch podnikateľských subjektov, zodpovednosť sa v tomto prípade bude posudzovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.

V zmysle § 376 Obchodného zákonníka nemá poškodená strana nárok na náhradu škody, ak nesplnenie povinností povinnej strany (veriteľa) bolo spôsobené konaním poškodenej strany (dlžníka), alebo nedostatkom súčinnosti, na ktorú bola poškodená strana povinná. Vzhľadom na to, že sa zadržanie môže považovať za oprávnené, nemožno náhradu škody požadovať.

Otázky 5.1 – 5.8 vypracoval Ing. Ján Mintál

5.9      Vytvorenie zákonnej rezervy

Obchodná spoločnosť v roku 2023 vytvorila zákonnú rezervu na nevyčerpané dovolenky vrátane poistného a príspevkov, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za svojho zamestnanca. K 1. 4. 2024 vstúpila do likvidácie.

Je spoločnosť povinná zrušiť časť zostatku vytvorenej zákonnej rezervy na prepustených zamestnancov?

Pred vstupom do likvidácie k 31. 3. 2024 spoločnosť prevažnú časť zamestnancov uvoľnila zo zamestnania a časť zamestnancov ostáva naďalej pracovať v obchodnej spoločnosti v likvidácii. Spoločnosť je povinná zrušiť časť zostatku vytvorenej zákonnej rezervy na prepustených zamestnancov ku dňu vstupu do likvidácie a časť rezervy, ktorá pripadá na zamestnancov, ktorí sa budú podieľať na prácach v súvislosti s likvidáciou obchodnej spoločnosti, ponechať aj naďalej v zdaňovacom období likvidácie.

5.10   Platenie preddavkov na daň

Dňa 1. 4. 2024 vstúpila spoločnosť do likvidácie. Z roku 2023 jej vyplynula povinnosť platiť mesačné preddavky.

Má spoločnosť povinnosť po vstupe do likvidácie platiť preddavky na daň?

Podľa § 42 ods. 3 písm. b) zákona o dani z príjmov neplatí preddavky na daň daňovník v konkurze a v likvidácii. Dňom vstupu daňovníka do likvidácie sa začalo nové zdaňovacie obdobie, ktoré môže trvať podľa § 41 ods. 4 zákona o dani z príjmov, v prípade, ak sa likvidácia neskončí, až do 31. 12. 2026. Počas tohto obdobia daňovník nemá povinnosť platiť preddavky na daň zo zákona.

Ak by správca dane podľa § 42 ods. 11 zákona o dani z príjmov určil preddavky na daň inak, vznikla by povinnosť daňovníkovi v likvidácii platiť preddavky na základe právoplatného rozhodnutia vydaného správcom dane.

5.11   Ukončená likvidácia

Spoločnosť vstúpila do likvidácie 15. 3. 2023. Likvidácia bola ukončená do 30. 11. 2023.

Ako mala spoločnosť postupovať?

Spoločnosť mala povinnosť podať samostatné daňové priznanie za obdobie likvidácie spoločnosti, t. j. od 15. 3. 2023 do 30. 11. 2023. Spoločnosť bola povinná podať daňové priznanie k dani z príjmov do 3 mesiacov od skončenia zdaňovacieho obdobia, t. j. do 28. 2. 2024 a v tejto lehote daň aj zaplatiť.

5.12   Stanovené lehoty

Spoločnosť vstúpila do likvidácie 15. 10. 2022. Likvidácia spoločnosti pokračuje aj v roku 2023 a 2024 a je pravdepodobné, že bude ukončená až v roku 2025.

V akých lehotách bude povinný daňovník podať daňové priznanie?

V prípade, že likvidácia trvá viac kalendárnych období, daňovník postupuje pri podávaní daňových priznaní podľa § 41 ods. 4 zákona o dani z príjmov. Ak sa likvidácia neskončí do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie, t. j. do 31. 12. 2024, končí sa toto zdaňovacie obdobie 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie, t. j. 31. 12. 2024. Daňovník bude povinný podať daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie 15. 10. 2022 do 31. 12. 2024 v termíne do 31. 3. 2025.

Keďže daňovník neskončí likvidáciu do 31. 12. 2024, je až do skončenia likvidácie ďalším zdaňovacím obdobím každý celý nasledujúci kalendárny rok, v našom prípade rok 2025. Ak sa likvidácia skončí v priebehu kalendárneho roka 2025, končí sa toto obdobie dňom skončenia likvidácie.

Daňovník bude povinný podať ďalšie daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie od 1. 1. 2025 do dňa skončenia likvidácie do troch mesiacov po skončení likvidácie.

5.13   Zisťovanie základu dane

Spoločnosť vstúpila do likvidácie 30. 6. 2022. Likvidácia bola ukončená do 31. 3. 2024.

Ako bude daňovník zisťovať základ dane, z ktorého bude počítať daňovú povinnosť?

Zdaňovacie obdobie presahuje koniec kalendárneho roka a zasahuje do ďalšieho kalendárneho roka. Celkový základ dane sa rovná súčtu jednotlivých základov dane vypočítaných za jednotlivé kalendárne roky alebo obdobie kratšie ako kalendárny rok (2022, 2023, 2024). Tento základ dane sa určí z výsledku hospodárenia vykázaného v priebežnej účtovnej závierke zostavenej ku koncu každého kalendárneho roka, ktorý je súčasťou zdaňovacieho obdobia počas trvania likvidácie. Tento sa upraví na základ dane podľa znenia zákona o dani z príjmov platného v kalendárom roku, ku ktorému sa zostavuje priebežná účtovná závierka. Takto upravené výsledky hospodárenia budú súčasťou základu dane za celé zdaňovacie obdobie počas likvidácie.

Celkový základ dane sa vypočíta za celé zdaňovacie obdobie likvidácie, t. j. od 30. 6. 2022 do 31. 3. 2024. Výsledok hospodárenia sa zistí z mimoriadnej účtovnej závierky zostavenej k 31. 3. 2024 a výsledkov hospodárenia zistených z priebežných účtovných závierok zostavených za kalendárne roky 2022 a 2023 a tento sa upraví na základ dane podľa § 17 až 29 zákona o dani z príjmov účinného k 31. 3. 2024.

Spoločnosť je povinná podať daňové priznanie k dani z príjmov do 3 mesiacov od skončenia zdaňovacieho obdobia, t. j. do 30. 6. 2024 a v tejto lehote daň aj zaplatiť. Prílohou daňového priznania bude účtovná závierka za účtovné obdobie 30. 6. 2022 až 31. 3. 2024.

5.14   Lehota na podanie priznania

Spoločníci s.r.o. rozhodli o zrušení spoločnosti s likvidáciou dňa 30. 9. 2022. Počas likvidácie sa spoločníci dňa 1. 5. 2024 rozhodli v súlade s § 68 ods. 12 ObchZ zrušiť svoje rozhodnutie o zrušení spoločnosti a jej vstupe do likvidácie. Do času rozhodnutia spoločníkov o zrušení rozhodnutia likvidátor nezačal s rozdeľovaním likvidačného zostatku.

Aké zdaňovacie obdobia má daňovník a v akej lehote je povinný podať daňové priznanie k dani z príjmov?

Daňovník má nasledovné zdaňovacie obdobia:

▪     zdaňovacie obdobie od 1. 1. 2022 do 30. 9. 2022, daňové priznanie podáva v lehote do 31. 12. 2022;

▪     zdaňovacie obdobie od 1. 10. 2022 do 30. 4. 2024, daňové priznanie podáva v lehote do 31. 7. 2024;

▪     zdaňovacie obdobie od 1. 5. 2024 do 31. 12. 2024, daňové priznanie podáva v lehote do 31. 3. 2025.

5.15   Vstup do likvidácie

Spoločnosť vstúpila do likvidácie 31. 8. 2023. Likvidácia bola ukončená do 15. 4. 2024.

Ako bude spoločnosť ďalej postupovať?

Spoločnosť podá jedno daňové priznanie za zdaňovacie obdobie likvidácie, t. j. od 31. 8. 2023 do 15. 4. 2024. Spoločnosť je povinná podať daňové priznanie k dani z príjmov do 3 mesiacov od skončenia zdaňovacieho obdobia, t. j. do 14. 7. 2024 a v tejto lehote daň aj zaplatiť.

5.16   Zdaňovacie obdobie

Daňovník uplatňuje zdaňovacie obdobie hospodársky rok od 1. 5. do 30. 4. nasledujúceho roka. Daňovník vstúpil do likvidácie 1. 2. 2024.

Aké zdaňovacie obdobia má tento daňovník?

Podľa § 41 ods. 11 zákona o dani z príjmov, ak došlo k zmene účtovného obdobia na hospodársky rok, je súčasne hospodársky rok aj zdaňovacím obdobím. Na termín predloženia daňového priznania sa v tomto prípade primerane použijú ustanovenia tohto zákona o termínoch predkladania daňového priznania.

V nadväznosti na uvedené daňovník má nasledovné zdaňovacie obdobia:

▪     daňovník vstúpil do likvidácie dňa 1. 2. 2024, daňovník má zdaňovacie obdobie od 1. 5. 2023 do 31. 1. 2024,

▪     ďalšie zdaňovacie obdobie daňovníka je od 1. 2. 2024 do dňa skončenia likvidácie, najdlhšie do konca 31. 12. 2026, ak likvidácia neskončí do tohto dátumu.

5.17   Nárok na odpočet strát

Spoločnosť X-TRADE, s.r.o., dosiahla v rokoch 2022 až 2023 daňovú stratu. Uvedená spoločnosť však vstúpila k 30. 4. 2024 do likvidácie.

Má spoločnosť v likvidácii nárok na odpočet týchto strát?

Podľa ustanovenia § 30 ods. 2 zákona o dani z príjmov ku dňu vstupu daňovníka do likvidácie alebo vyhlásenia konkurzu nárok na odpočet daňovej straty odo dňa vstupu do likvidácie alebo dňa vyhlásenia konkurzu zaniká. Uvedenej spoločnosti dňom 30. 4. 2024 v zmysle § 41 ods. 3 zákona o dani z príjmov končí zdaňovacie obdobie, ktoré sa začalo 1. 1. 2024. V zdaňovacom období od 1. 1. 2024 do 30. 4. 2024 si daňovník mohol odpočítať príslušnú časť vykázanej daňovej straty.

Nasledujúce zdaňovacie obdobie začínajúce dňom 1. 5. 2024 sa končí dňom skončenia likvidácie alebo 31. 12. 2026, ak sa do tohto dátumu likvidácia neskončí, si daňovník už nemôže uplatniť odpočet daňovej časti straty od základu dane.

Z roku, kedy sa podáva daňové priznanie za obdobie likvidácie, sa vychádza aj pri použití platnej sadzby dane. Pri zmene sadzby dane by bola použitá sadzba dane platná ku skončeniu predĺženého zdaňovacieho obdobia.

Otázky 5.9 – 5.17 vypracoval Ing. Anton Kolembus