Právo

6.1  Povinnosti po ukončení podnikania

745. Viaceré formy podnikania

SZČO účtujúca v sústave jednoduchého účtovníctva chce založiť s.r.o. Ako SZČO nechce momentálne ukončiť činnosť, pretože má vysoké zásoby a bolo by to daňovo-odvodovo finančne náročné. Ak áno SZČO by prenajímala s.r.o. hmotný a nehmotný majetok.

Môže súbežne spoločnosť a aj SZČO vykonávať rovnaký predmet činnosti?

Právnu úpravu a z toho vyplývajúce povinnosti pri zákaze konkurencie aj konateľov v s.r.o. upravuje Obchodný zákonník. Je dôležité poznať, čo je predmetom zákazu konkurencie, ako aj rozsah zákazu vykonávať činnosť štatutárneho orgánu inej spoločnosti, aké výnimky povoľuje zákon. Podľa ustanovenia § 136 ods. 1 Obchodného zákonníka nesmú konatelia:

a)  vo vlastnom mene alebo na vlastný účet uzavierať obchody, ktoré súvisia s podnikateľskou činnosťou spoločnosti,

b)  sprostredkovať pre iné osoby obchody spoločnosti,

c)  zúčastňovať sa na podnikaní inej spoločnosti ako spoločník s neobmedzeným ručením a 
d) vykonávať činnosť štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho alebo iného spoločenského orgánu inej právnickej osoby s podobným predmetom podnikania, ibaže ide o právnickú osobu, na ktorej podnikaní sa zúčastňuje spoločnosť, v ktorej vykonáva pôsobnosť konateľa.

Zákon kombináciu účtovania medzi s.r.o. a živnosťou nezakazuje. Ide o dva samosprávne právne subjekty. Živnostník môže fakturovať vlastnej eseročke za služby a prenájmy. Je však potrebné dodržať určité zásady:

•    Živnosť a eseročka by mali mať rozdielne predmety činností – inak povedané činnosť, ktorú živnostník bude fakturovať eseročke, musí byť rozdielna od činností, ktoré má v obchodnom registri zapísané eseročka. Takto to dáva vecný aj legálny zmysel.

•    Podnikateľ by mal mať nejaký zmysluplný systém rozdelenia príjmov a výdavkov – napr. určité aktivity a klientov bude fakturovať na jednu firmu (živnosť), iné zas prostredníctvom druhej firmy (eseročky). Pri vzájomnej fakturácii služieb s rovnakým predmetom podnikania toto môže byť predmetom záujmu daňového úradu (dôvody takejto činnosti, ovplyvňovanie základu dane,..). Súčasne je potrebné upozorniť, že sa jedná o závislé osoby – je potrebné vypracovať transferovú dokumentáciu.

•    podobné pravidlo platí aj pre náklady a majetok – v praxi nemôžu dve firmy využívať majetok, ktorý patrí iba jednej z nich, inak povedané: obe z firiem musia pri podnikaní využívať svoj obchodný majetok (napr. automobil, budovy, softvér, licencie atď.). Čo sa týka nákladov, každá firma si môže ako daňové náklady uplatniť iba náklady, ktoré súvisia s jej druhom príjmov. Pri fakturácii nájmu fyzickou osobou s.r.o. za prenajatý majetok je potrebné mať vypracovanú transferovú dokumentáciu pretože sa jedná o osoby blízke.

V praxi sa nedodržaním uvedených zásad môže konateľ potenciálne dopustiť zákazu konkurencie konateľa s.r.o. Ako sankciu za porušenie zákazu konkurencie konateľa zákon pozná prevod tomu zodpovedajúcich práv na spoločnosť, či vyplatenie výnosov z obchodu. Konateľ navyše zodpovedá spoločnosti za spôsobenú škodu. Treba však povedať, že potenciálne poškodenou je spoločnosť s ručením obmedzeným. Platí, že „kde niet žalobcu, niet ani sudcu“.

Ing. Anton Kolembus

746. Ukončenie činnosti s.r.o – výmaz z obchodného registra

Majiteľ – konateľ pán doktor ukončil ambulanciu 10. 3. 2023 aj so sestričkou.

Do akých termínov poslať na daňový úrad ohladom miezd (hlásenie) a aký je následne postup na jednotlivých účtoch a pri DP?

Obchodný zákonník umožňuje zrušiť spoločnosť s ručením obmedzením (ďalej s.r.o) rôznymi spôsobmi. Jedným z nich je zrušenie s.r.o bez likvidácie vtedy, ak nemá dlhy ani majetok (t. j. niet čo likvidovať), alebo ak majetok spoločnosti prechádza na iného právneho nástupcu (pri zlúčení, splynutí, rozdelení alebo zmene právnej formy spoločnosti). Likvidácia sa nevyžaduje ani v prípade, ak spoločnosť nemá žiaden majetok alebo ak sa dostala do konkurzu a konkurz bol buď zamietnutý, zrušený, alebo zastavený pre nedostatok majetku, resp. ukončený s tým, že po ukončení žiadny majetok spoločnosti nezostal. Z uvedeného vyplýva, že v tomto konkrétnom prípade prichádza do úvahy zrušenie bez likvidácie, a návrh o výmaz z obchodného registra podáva sám majiteľ (pán doktor).V dnešnej dobe existuje množstvo firiem, ktoré sa zaoberajú problematikou s.r.o a žiadosť o výmaz z obchodného registra môže zabezpečiť aj externá firma za úplatu.

Na základe vyššie uvedených skutočností odporúčam ukončiť činnosť spoločnosti bez likvidácie účtovníčkou, alebo externou firmou, ale až po uskutočnení postupov uvedených v ďalšej časti.

Ing. Jozef Pilárik

6.2  Právo a podnikateľ

747. Zmluvná pokuta

Firma s.r.o., platitelia DPH si objednali od firmy XY na základe zmluvy o dielo vytvorenie webovej aplikácie. Platba za aplikáciu bola dohodnutá, a to že sa rozdelí do troch splátok 40 %, 30 %, 30 %. Doba dodania 4 mesiace. Dve splátky uhradili v termíne splatnosti. Ukončenie aplikácie podľa zmluvy malo byť do 28. 5. 2022. Spoločnosť stále dorábala aplikáciu, aplikácia mala chyby. Odovzdanie diela prebehlo až 3. 4. 23, tretia časť faktúry za aplikáciu bola vystavená 3. 5. 2023 v sume 7 000 eur s DPH. Na základe chýb, zlej komunikácie a oneskorenie dodania diela s.r.o. rozhodla, že si uplatní zmluvnú pokutu. V zmluve o dielo mali dohodnutú zmluvnú pokutu 0,5 % z celkovej ceny diela za každý deň omeškania. Na základe chýb a oneskorenia zo strany dodávateľa sa rozhodli, že si uplatnia zmluvnú pokutu vo výške ich poslednej faktúry 7 000 eur. Jednostranným zápočtom to započítali. Jednostranný zápočet bol robený 17. 5. 2023. Otázne je ako sa ešte dohodnú, resp. či sa bude zmluvná pokuta meniť alebo to bude riešené súdnou cestou.

Je zmluvná pokuta za porušenie povinnosti zhotoviteľa vykonať dielo včas z pohľadu DPH predmetom DPH a má s.r.o. z nej odviesť DPH?

To, či „zmluvná pokuta“ vstupuje do základu dane a je protihodnotou poskytnutého plnenia rieši bohatá judikatúra a touto problematikou sa zaoberala aj komisia pre DPH pri MF SR na svojom zasadnutí.

Súdny dvor v niektorých rozsudkoch konštatoval, že rôzne sumy ako „odškodnenie“, „pokuta“, či „zvýšené poplatky“ sú súčasťou protihodnoty za poskytnuté služby. V rozsudkoch C-250/14 a C-289/14 uviedol Súdny dvor, že protihodnotou k cene uhradenej pri kúpe letenky je právo mať prospech zo splnenia záväzkov, keď toto právo vyplýva pre cestujúceho na základe zmluvy o preprave bez ohľadu na to, či cestujúci toto právo využije alebo nevyužije. Išlo o prípady leteckej prepravy, keď cestujúci nevyužil túto prepravu, pričom mu nebola vrátená uhradená protihodnota. Súdny dvor skonštatoval, že nemôže ísť o náhradu škody, pretože by došlo k zmene povahy protiplnenia uhradeného cestujúcim, ktoré by sa stalo náhradou škody, ktorá v skutočnosti neexistuje. Povinnosť odviesť daň z letenky, ktorá bola zaplatená cestujúcim, ktorý ju nevyužil, vzniká v okamihu prijatia platby, čo znamená, že je protihodnotou, aj napriek tomu že cestujúcemu nie je táto platba vrátená.

Otázkou pojmov „náhrada“ a „protihodnota“ sa zaoberal Súdny dvor v rozsudku C-665/16, kde uviedol, že sa nedá predpokladať, žeby kritérium protihodnoty existovalo v každej situácii, v ktorej dochádza k zdaniteľnému plneniu. Protihodnotou je všetko, čo sa príjme ako protiplnenie, pričom subjektívna výška protiplnenia nemá vplyv na posúdenie, či ide o plnenie za úhradu, avšak medzi poskytovateľom a príjemcom musí existovať právny vzťah (individualizovaný) a priama súvislosť medzi poskytnutou službou a prijatou protihodnotou.

Rovnako suma dlhovaná v dôsledku nedodržania minimálnej doby viazanosti (pri poskytovaní telekomunikačných služieb) predstavuje protihodnotu za poskytovanie identifikovateľných služieb, ak zákazník ukončí zmluvný vzťah pred uplynutím doby viazanosti. Na tento postup nemá vplyv ani skutočnosť, že účelom paušálnej sumy je odradiť zákazníkov od nedodržania minimálnej doby viazanosti a ani to, že táto suma je kvalifikovaná ako „zmluvná pokuta“ (C-295/17).

V rozsudku C-90/20 konštatuje Súdny dvor, že pri porušení podmienok parkovania (prekročenie parkovacej doby) sa vyberaná „pokuta“ považuje za protihodnotu, keď v podstate ide o pokračovanie poskytnutej služby parkovania, a teda pokuta je priamo súvisiaca s poskytovaným plnením na základe zmluvného vzťahu.

Ďalšími rozsudkami, v ktorých sa Súdny dvor zaoberal protihodnotou sú napr. C-604/19, C-174/00, C-277/05, C-102/86, C-215/94... Z predmetnej judikatúry vyplýva, že zohľadnenie hospodárskej reality predstavuje základné kritérium pre uplatnenie DPH. Sumy platené v súvislosti s dodaním tovarov a služieb na základe zmluvne dohodnutých podmienok, majú byť teda považované za protihodnotu a vstupovať do základu dane bez ohľadu na označenie týchto súm ako napr. „pokuta“, „náhrada“, „kompenzácia“, „škoda“.....

Ak ide o platenie sumy, ktorou je úrok z omeškania za oneskorenú úhradu alebo náhrada za poškodenie tovaru, tak tieto sa nepovažujú za protihodnotu za dodávku a teda nevstupujú do základu dane, keďže ich nemožno považovať za protihodnotu za dodanie tovaru alebo služby.

Zmluvne dohodnutá pokuta za nesplnenie zmluvne dohodnutých podmienok (nedodržanie termínu a kvality) úzko súvisí s poskytnutým plnením, a preto vstupuje do základu dane ako protihodnota.

Ing. Zuzana Ondreášová

748. Dohoda o zrážkach

Zamestnanec, ktorý je dlžníkom, previedol svoj dlh zmluvne na iný subjekt. Zamestnávateľ, ktorý je veriteľom však namietal, že dlh stále existuje a preto pôvodná dohoda o zrážkach zo mzdy ostáva v platnosti.

Platí dohoda o zrážkach zo mzdy aj naďalej v súlade s platným právom?

Určitá podstatná zmena veriteľsko-dlžníckeho právneho vzťahu medzi zamestnancom a zamestnávateľom znamená v konečnom dôsledku jej zánik, nakoľko stráca svoje opodstatnenie. Tak napríklad prevzatie dlhu iným subjektom znamená zmenu v osobe dlžníka a preto už nemožno vykonávať zrážky zo mzdy doterajšieho dlžníka – zamestnanca, keďže jeho dlh prevzal iný subjekt. Pritom je ale podľa § 531 ods. 1 Občianskeho zákonníka potrebné, aby som zmenou v osobe dlžníka veriteľ vyslovil súhlas. 

Pokiaľ však dôjde ku postúpeniu pohľadávky, mení sa osoba veriteľa a dlžník má právnu povinnosť uhradiť dlh nastupujúcemu veriteľovi, o uvedenej zmene však musí byť dlžník riadne upovedomený.

Preto možno uviesť, že pôvodná dohoda o zrážkach zo mzdy platí naďalej v súlade s platným právom.

Ing. JUDr. Ladislav Hrtánek, PhD.

749. Odvolanie

Ide o situáciu, keď sa osoba odvolá. Spis sa zo Sekcie dohľadu presunie spor späť na Sekciu civilného práva - Odbor znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti, ktorý rozhodnutie vydal a proti ktorému je podané odvolanie. Takže ten, čo vydal rozhodnutie, sa opäť vracia do sporu. Je jasné, že bude obhajovať sám seba a iný záver, ako už raz vydal nepripustí.

Je na MS SR útvar, kde sa dá voči postupu Sekcie dohľadu odvolať, čiže útvar, ktorý nezávisle posúdi správnosť riešenia sporu?

Z pomerne stručného zadania otázky je zrejmé, že čitateľ sa zaujíma o vnútornú organizáciu Ministerstva spravodlivosti. Zo zadania otázky však nie je zrejmé o aké rozhodnutie napadnuté odvolaním sa v prípade čitateľa jedná. V každom prípade uvádzam, že štatút Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky na základe zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov podrobnejšie vymedzuje pôsobnosť a úlohy Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ustanovuje zásady činnosti a zásady jeho vnútornej organizácie a vzťahy ministerstva k ministerstvám, ostatným ústredným orgánom štátnej správy a iným orgánom a organizáciám. Vnútornú organizačnú štruktúru ministerstva, rozsah pôsobnosti a vzájomné vzťahy organizačných útvarov ministerstva, rozsah oprávnení a zodpovednosti vedúcich zamestnancov upravuje organizačný poriadok ministerstva. Uvedené dokumenty sú k dispozícii na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR (ďalej aj „ministerstvo“) a v prípade, ak ich čitateľ nenájde, môže sa obrátiť priamo na ministerstvo so žiadosťou o ich sprístupnenie (zaslanie), a to podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií). Žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom. Zo žiadosti musí byť zrejmé, ktorej povinnej osobe je určená, meno, priezvisko, názov alebo obchodné meno žiadateľa, jeho adresa pobytu alebo sídlo, ktorých informácií sa žiadosť týka a aký spôsob sprístupnenia informácií žiadateľ navrhuje. Z organizačného poriadku však vyplýva, že sekcia dohľadu je útvarom ministerstva v priamej riadiacej pôsobnosti ministerky.

Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy (medzi ktoré patrí aj ministerstvo), opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže domáhať ochrany na správnom súde. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených Správnym súdnym poriadkom. Podmienky, za ktorých tak môže urobiť, upravuje zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok. Jednou zo zásadných podmienok konania pred správnym súdom je však povinné zastúpenie advokátom. Žalobca musí byť v konaní pred správnym súdom zastúpený advokátom; to neplatí, ak má žalobca, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na správnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Povinnosť zastúpenia sa vzťahuje aj na spísanie žaloby. Splnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť. Zákon uvádza tiež výnimky z povinného zastúpenia (volebné veci, politické práva, azyl, sociálne veci, správne trestanie a i.). Takže v prípade, ak by sa čitateľ mienil obrátiť na príslušný správny súd, aby tento preskúmal zákonnosť rozhodnutia ministerstva, jeho prvé kroky by mali viesť do advokátskej kancelárie.

Okrajovo tiež spomínam zákon č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach, podľa ktorého sťažnosť je podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorým sa domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, o ktorých sa domnieva, že boli porušené činnosťou alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo ktorým poukazuje na konkrétne nedostatky, najmä na porušenie právnych predpisov, ktorých odstránenie je v pôsobnosti orgánu verejnej správy.

Tu však treba zdôrazniť, že v režime zákona o sťažnostiach sa nepostupuje, pokiaľ sťažnosť smeruje proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy vydanému v konaní podľa osobitného predpisu (napríklad podľa správneho poriadku).

750. Pasíva ako dedičstvo

Po vrátení užívacích práv vlastníkom podielov v pozemkovom spoločenstve v roku 1996 boli potomkom pôvodných vlastníkov zapísané na list vlastníctva na meno. Starý otec vlastnil jeden z celkom 685 podielov a mal 3 synov. Podiel bol zapísaný na meno najstaršieho. En podpísal „Čestné vyhlásenie“, dvoch súrodencov uznal ako ustupujúcich dedičov a v texte je záväzok, že ak bude mať z predaja podielu, z prenájmu alebo z hospodárenia úžitok a príjem, rozdelí sa s ustupujúcimi dedičmi v podieloch v 1/3. Najstarší zomrel a podiel v dedičskom konaní prešiel na jeho syna. Ten však neuznáva prevzatie záväzku podpísanom jeho otcom a odmieta sa s úžitkom deliť. Notár nemohol vedieť o čestnom vyhlásení a v uznesení o dedičstve žiadni povinnosť samozrejme neuviedol.

Upravuje povinnosť dediča nejaký zákon, a to že dedič po poručiteľovi získa aktíva – úžitky, ale aj pasíva – povinnosti?

Základnou právnou úpravou upravujúcou dedenie je Občiansky zákonník, konkrétne ustanovenia § 460 až § 487 Občianskeho zákonníka.

Občiansky zákonník vychádza pri úprave dedenia zo zásady univerzálnej sukcesie, podľa ktorej dedič smrťou poručiteľa vstupuje do jeho majetkovoprávnych vzťahov v celej ich šírke, to znamená, že nielen do práv ale i povinností poručiteľa, ktoré nezanikli jeho smrťou. Dedičstvo teda tvoria nielen všetky veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré v okamihu smrti patrili poručiteľovi a ktoré jeho smrťou nezanikajú, ale aj dlhy poručiteľa. Pri zisťovaní poručiteľovho majetku, vrátane jeho dlhov, je zásadne rozhodujúci skutkový stav, aký tu bol v čase smrti poručiteľa. Pre zaradenie dlhu do pasív dedičstva je teda určujúce, či dlh v čase smrti poručiteľa existoval. Predmetom dedičstva (jeho vyporiadania) nemôže byť preto dlh, ktorý vznikol až po smrti poručiteľa (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 8. augusta 2012, sp. zn. 6 M Cdo 12/2011).

Okrem Občianskeho zákonníka ako základného právneho predpisu upravujúceho dedenie „vstupujú do hry“ aj ustanovenia relevantných právnych predpisov upravujúcich pozemkové spoločenstvá, ktoré sa v priebehu rokov viackrát aj zásadne menili. Taktiež zo zadanej otázky nie je okrem iného jasné, kedy vznikol konkrétny nárok ustupujúcich dedičov, nakoľko ide o zásadnú otázku ohľadom dedenia. Po prečítaní otázky čitateľa by som bol skôr skeptický ohľadom eventuálnych nárokov ustupujúcich dedičov voči synovi najstaršieho, ergo platnosti (určitosť právneho úkonu?) a teda právnej záväznosti uvádzaného čestného vyhlásenia, avšak nedovolím si vyrieknuť definitívny rezultát, keďže nepoznám presné znenie všetkých dokumentov a ostatné zásadné skutkové okolnosti, nie je mi jasné či bolo uvádzané čestné vyhlásenie len jednostranným právnym úkonom najstaršieho syna alebo eventuálne išlo o zmluvu s obligačnoprávnymi účinkami a aké bolo jeho presné znenie, prípadne či išlo o vyhlásenie v rámci dohody dedičov. Preto čitateľovi odporúčam, aby navštívil advokátsku kanceláriu, kde predloží advokátovi všetky existujúce na vec sa vzťahujúce listiny, dedičské rozhodnutia a podrobne opíše danú rodinnú situáciu ako aj tvrdený vznik nároku na úžitky.

Len pre zaujímavosť som si pri tejto otázke spomenul na jeden judikát, ktorý bol publikovaný pod číslom R 45/2005, ide o rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. novembra 2003, sp. zn. 5 Cdo 96/2000, kde súd uviedol, že rozhodnutie o vysporiadaní dedičstva, podľa ktorého sa preberateľom dedičstva - poľnohospodárskych pozemkov stáva jeden z dedičov s tým, že v prípade scudzenia pozemkov za náhradu sa táto rozdelí v rovnakom pomere medzi všetkých dedičov, možno považovať za obdobu (analógiu) zmluvy (dohody), ktorá zakladajúc majetkové právo zaväzuje nielen jej účastníkov, ale aj ich právnych nástupcov, a ktorá im umožňuje domáhať sa práv, resp. nárokov ňou založených, ak sa stanú splatnými. Treba však dodať, že v tomto prípade išlo o odlišné skutkové okolnosti a zároveň išlo o rozhodnutie o vysporiadaní dedičstva. Preto akékoľvek zovšeobecnenie by bez znalosti konkrétnych okolností prípadu čitateľa nebolo vhodné.

Do pozornosti v kontexte zadanej otázky tiež dávam starší judikát uverejnený pod číslom R 19/1972, v ktorom sa uvádza: Predmetom vyporiadania medzi dedičmi nemôžu byť nároky, ktoré dedičom v budúcnosti môžu vzniknúť po osobe, ktorá ešte žije. Takéto nároky nemôžu si dedičia vopred medzi sebou vysporiadavať ani dohodou.

Zročnosť výplaty ustupujúcich dedičov je možné v dohode o vyporiadaní medzi dedičmi viazať na určitú udalosť, sumu výplaty však v každom prípade treba určiť spôsobom vylučujúcim pochybnosti o jej výške.

Otázky 749 – 750 vypracoval JUDr. Edmund Horváth

751. Premlčaná pohľadávka

Počas trvania ručenia ručiteľ zistil, že pohľadávka, ktorú ručením zabezpečuje, je premlčaná v danom prípade. Preto vzniesol proti veriteľovi námietku premlčania veriteľovej pohľadávky. Odpoveď veriteľa bola taká, že uvedenú námietku môže vzniesť len dlžník a ručiteľ tak nemôže urobiť.

Je uvedený názor veriteľa správny?

Podľa § 548 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že ručiteľ môže voči veriteľovi vznášať všetky námietky, ktoré voči veriteľovi mohol vznášať dlžník, ale neurobil tak. Napríklad môže ísť o námietku premlčania pohľadávky veriteľa, ktorú voči veriteľovi dlžník nenamietal, hoci tak mohol urobiť. Podstata premlčania spočíva v tom, že veriteľ síce má peňažnú pohľadávku, pokiaľ by si však jej uplatnenie vymáhal súdnou cestou a dlžník by vzniesol námietku premlčania, nemohol by súd dlžníkovi uložiť právnu povinnosť, takúto pohľadávku veriteľovi uhradiť. Veriteľ teda nestráca premlčaním právo na pohľadávku, ale stráca právny nárok na súdnu vymáhateľnosť plnenia takejto peňažnej pohľadávky.

Pokiaľ je k plneniu premlčanej pohľadávky písomne vyzvaný ručiteľ veriteľom, tak ručiteľ môže vzniesť námietku premlčania a nemusí takúto pohľadávku platiť, a to ani vtedy, keď ho veriteľ žaluje súdnou cestou. Preto možno uviesť, že názor veriteľa nebol správny.

Ing. JUDr. Ladislav Hrtánek, PhD.

752. Vyživované osoby

U zamestnanca sú exekúcie, kde na základe rozhodnutia o rozvode (vydaného 14. 4. 2023, proti ktorému sa vzdali odvolania všetci oprávnené osoby; doručeného zamestnávateľovi 20. 6. 2023), v ktorom obe jeho deti sú zverené do osobnej starostlivosti matky (bývalej manželky) a on má prispievať na výživu oboch detí citujem z rozhodnutia „k rukám matky“. Zamestnanec si zatiaľ uplatňuje ako vyživované osoby obe deti.

Kto sa v tomto prípade považuje alebo nepovažuje za vyživované osoby?

Zo zadania otázky môžem len dedukovať, keďže čitateľ spomína exekúcie, že sa pravdepodobne jedná o otázku rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia (exekúcii), teda či sa prihliada pri výpočte zrážok zo mzdy otca - zamestnanca na maloleté deti, ktoré boli zverené matke.

Exekúcia zrážkami zo mzdy je jedným zo spôsobov vykonávania exekúcie, ak je podkladom na exekúciu exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu (exekúcia na peňažné plnenie). Výpočet zrážok zo mzdy zaťažuje platiteľov mzdy, ktorí nesú za správnosť výpočtu zrážok zodpovednosť a musia znášať aj náklady, ktoré majú v súvislosti s vykonávaním zrážok zo mzdy svojich zamestnancov. Povinnému sa však nesmie zraziť z mesačnej mzdy alebo z iných príjmov základná suma, pričom spôsoby jej výpočtu ustanoví nariadením vláda Slovenskej republiky. Týmto nariadením je nariadenie vlády Slovenskej republiky z 19. apríla 2006 o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, ktoré bolo zverejnené pod číslom 268/2006 Z. z. Toto nariadenie bolo niekoľkokrát novelizované.

Z čistej mzdy, ktorá zostáva po odpočítaní základnej sumy a ktorá sa zaokrúhli na eurocenty smerom nadol na sumu deliteľnú troma, možno zraziť na vymoženie pohľadávky oprávneného len jednu tretinu. Na tzv. prednostné pohľadávky (viď § 71 ods. 2 Exekučného poriadku) sa zrážajú dve tretiny. Prednostné pohľadávky sa uspokojujú najprv z druhej tretiny, a až vtedy, ak táto tretina na ich úhradu nestačí, uspokojujú sa spolu s ostatnými pohľadávkami z prvej tretiny.

Vo všeobecnosti platí, že základná suma, ktorá sa nesmie zraziť povinnému z jeho mesačnej mzdy, je 140 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky. Na každú osobu, ktorej povinný poskytuje výživné, sa započítava 25 % z takto určenej základnej sumy, rovnako to platí aj na manžela povinného, ktorý má samostatný príjem. (Pozor, nesmie ísť v exekúcii o vymáhanie výživného na toto dieťa!). Ak sa zrážky zo mzdy vykonávajú z miezd oboch manželov, k určenej základnej sume sa započíta 25 % z výšky základnej sumy na dieťa, ktoré spoločne vyživujú, každému z nich osobitne. Vyplýva to z § 1 ods. 2 a 3 vyššie uvedenej vyhlášky.

Možno samotné právne vyjadrenie spôsobu výpočtu zrážok zo mzdy pri exekúcii znie pomerne komplikovane, možno z neho vydedukovať jednoznačnú odpoveď na zadanú otázku. Skutočnosť, že maloleté deti boli po rozvode manželstva zverené matke, nemá vplyv na prihliadanie na tieto deti aj pri výpočte zrážok zo mzdy otca. Otec maloletých detí aj po rozvode manželstva zostáva plnohodnotným rodičom s vyživovacou povinnosťou k maloletým deťom, rozsudok o rozvode manželstva vo vzťahu k maloletým deťom len upravil výkon, resp. realizáciu rodičovských práv. Vyššie citovaná vyhláška používa termín „Na každú osobu, ktorej povinný poskytuje výživné..“, čiže jednoznačne aj deti, ktoré nie sú na čas po rozvode zverené otcovi – zamestnancovi sú stále osobami, ktorým povinný poskytuje výživné. Pochopiteľne, odo dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva sa do základnej sumy, ktorá sa nesmie zraziť povinnému z jeho mesačnej mzdy nebude pripočítať 25 % za manželku, keďže už manželkou nie je.

Ak by však v predmetnej situácii išlo u zamestnanca o exekúciu týkajúcu sa vymáhania výživného na maloleté dieťa/deti (čo však zo zadania otázky nie je zrejmé), dochádza oproti vyššie uvedenému k viacerým zmenám. V prvom rade ak ide o výživné pre maloleté dieťa, základná suma podľa Exekučného poriadku, z ktorej sa vypočíta základná suma, ktorú povinnému nemožno zraziť z mesačnej mzdy, je len 60 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky.

Zásadnou zmenou je však to, že suma 25 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, sa nezapočíta na maloleté dieťa, v ktorého prospech trvá exekúcia na vymoženie pohľadávky výživného! Vyplýva to z § 2 ods. 5 citovanej vyhlášky.

JUDr. Edmund Horváth

753. Sankčná platba banke v daňovo-účtovných súvislostiach

Pri používaní firemnej kreditnej karty klient zaplatil dlžnú sumu po „bezúročnom termíne”. Následne bol vyčíslený „sankčný úrok”.

Je tento úrok daňovým nákladom? Ako sa účtuje?

Spravidla každá finančná inštitúcia, ktorá vydáva kreditné karty, ponúka ich držiteľom bezúročné obdobie, počas ktorého čerpané prostriedky neúročí, a to v dĺžke až do 60 dní v závislosti od inštitúcie. Teda platí, že ak požičanú sumu čerpanú kartou subjekt splatí počas tohto obdobia, neplatí žiaden úrok.

Pod pojmom „sankčné platby“ je potrebné chápať rôzne penále, pokuty (vrátane zmluvných pokút), poplatky z omeškania, úroky z omeškania ale aj paušálne náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávok. Podľa znenia § 17 ods. 19 písm. g) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. sa za daňový výdavok po zaplatení už od 1. januára 2020 považujú zmluvné pokuty, poplatky z omeškania, úroky z omeškania, paušálne náhrady nákladov spojené s uplatnením pohľadávky u dlžníka ako aj odstupné u oprávnenej osoby podľa § 355 Obchodného zákonníka.

Ak teda na základe uzatvorenej zmluvy s bankou má sankčný poplatok charakter zmluvnej sankcie, pôjde o daňovo uplatniteľný výdavok po jeho zaplatení.

Uznané sankčné položky na základe príslušných zmlúv, dokladov, bez ohľadu na to, či došlo k platbe alebo nie a odstupné zo zrušenia zmluvy (napr. v zmysle § 355 Obchodného zákonníka) sa účtujú na ťarchu účtov 544 - Zmluvné pokuty, penále a úroky z omeškania.

Na tomto účte sa totiž účtujú zmluvne dohodnuté sankčné položky napríklad za oneskorené plnenie peňažného záväzku voči veriteľovi, za nedodržanie zmluvných podmienok vyplývajúcich z obchodnozáväzkových vzťahov.

Ing. Ján Mintál

754. Záložné právo

Záložný veriteľ sa dohodol so záložcom na vzniku záložného práva, pričom po určitom čase záložca svoj dlh splatil. Záložný veriteľ mal však preukázané, že už mu vznikla ďalšia pohľadávka voči záložcovi a preto zastával názor, že záložná zmluva trvá ďalej, s čím záložca nesúhlasil v danom prípade.

Je uvedený názor záložcu správny?

V súlade s § 151md ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka záložné právo k zálohu zaniká zánikom zabezpečenej pohľadávky. Pretože záložná zmluva musí presne obsahovať identifikáciu pohľadávky, ktorá je zabezpečená záložným právom, nemožno trvanie záložnej zmluvy automaticky predlžovať na inú pohľadávku, a to ani vtedy, keď už v danom čase pohľadávka vznikla. Preto možno uviesť, že názor záložcu je správny. Pokiaľ došlo k zániku záložného práva, je potrebné zrušiť jeho zápis v katastri nehnuteľností v liste vlastníctva, pričom je potrebné katastru nehnuteľností riadne preukázať spôsob, akým došlo ku zániku záložného práva.

Ing. JUDr. Ladislav Hrtánek, PhD.

6.3  Predčasné ukončenie finančného prenájmu

755. Ukončenie leasingu

Prepravná spoločnosť (právnická osoba, platca DPH) obstarala v roku 2017 na finančný prenájom autobus. Leasingová spoločnosť ho z dôvodu neplatenia splátok odobrala nájomcovi.

Prepis autobusu u leasingovej spoločnosti prebehol 15. 12. 2022 o čom leasingová spoločnosť informovala nájomcu. Prepravná spoločnosť uzavrela lízing k 31. 12. 2022. Zostatok nesplatenej istiny k 31. 12. 2022 vykazuje v sume 25 000 €. Daňová zostatková cena 4 000 €. Účtovná zostatková cena 0 €. V roku 2023 zaslala leasingová spoločnosť finančné vyúčtovanie predčasne ukončenej zmluvy pre prepravnú spoločnosť. Leasingová spoločnosť oznamuje v liste prepravnej spoločnosti, že výťažok z predaja predmetu leasingovej zmluvy bez DPH bol 36 000 €. 

Zároveň zaslala leasingová spoločnosť faktúru pre prepravnú spoločnosť za náhradu škody v sume 7 200 € a faktúru za zmluvnú pokutu 1 900 €. Zostatok nesplatenej istiny bol 25 000 €. Preplatok vznikol v sume 1 900€ a bol zaslaný pre prepravnú spoločnosť (36 000 – 25 000 – 7 200 – 1 900 = 1 900 € preplatok na vrátenie).

Ako správne zaúčtovať finančné vysporiadanie z pohľadu prepravnej spoločnosti (nájomcu) v podvojnom účtovníctve? Môže nájomca v roku 2022 vozidlo len vyradiť z evidencie majetku a finančné vysporiadanie urobiť v roku 2023? Má takého vysporiadanie dopad z pohľadu DPH na nájomcu? Je možné uplatniť daňovú zostatkovú cenu do nákladov a v ktorom roku?

Daňová zostatková cena vo výške 4 000 € bude daňovým výdavkom v zmysle § 19 ods. 3 ZDP v roku 2022. Daňovník musí súčasne upraviť základ dane o rozdiel medzi daňovou zostatkovou cenou a účtovnou zostatkovou cenou. Nájomcovi nevzniká z dôvodu predčasného ukončenia lízingovej zmluvy odobratia predmetu lízingu žiadna daňová povinnosť k DPH.

756. Predčasné ukončenie leasingu z dôvodu krádeže

Prenajímateľ a nájomca uzatvorili zmluvu o finančnom prenájme osobného automobilu. Účinnosť zmluvy od 1. januára 2021 – začiatok doby prenájmu.

Automobil bol odcudzený vo februári 2023. Páchateľ nebol podľa polície zistený. Podľa dohody v marci 2023 bol ukončený lízing a z priznanej náhrady škody mal nájomca nárok na 5 000 €.

Čo si môže daňovník zahrnúť do daňových výdavkov?

Daňovník si môže zahrnúť do daňových výdavkov daňovú zostatkovú cenu najviac do výšky náhrad zahrňovaných do základu dane, t. j. 10 450 € (5 450 + 5 000). Daňová zostatková cena je 6 000 €. Rozdiel medzi daňovou ZC a zúčtovanými príjmami (6 000 – 10 450) vo výške 4 450 € predstavuje zdaniteľný príjem. Daňovník musí súčasne upraviť základ dane o rozdiel 250 € medzi daňovou zostatkovou cenou a účtovnou zostatkovou cenou.

Nájomcovi nevzniká pri predčasnom ukončení lízingovej zmluvy z dôvodu krádeže predmetu lízingu daňová povinnosť k DPH.

Povinnosť odvodu DPH podľa § 53 ods. 5 zákona o DPH zo zostatkovej ceny automobilu vzniká vlastníkovi automobilu, to je lízingovej spoločnosti

757. Ukončenie leasingu z dôvodu platobnej neschopnosti nájomcu

Prenajímateľ a nájomca uzatvorili zmluvu o finančnom prenájme osobného automobilu Účinnosť zmluvy od 1. januára 2021 – začiatok doby prenájmu

Prenajímateľ odobral nájomcovi predmet nájmu v marci 2023, lebo nájomca nezaplatil splátky za 10-12/2022 a 1-2/2023. Za predčasné ukončenie zmluvy mu vyúčtoval zmluvnú pokutu vo výške 1 000 €.

Akým spôsobom upraví daňovník základ dane?

Daňová zostatková cena vo výške 6 000 € bude daňovým výdavkom v zmysle § 19 ods. 3 ZDP. Daňovník musí súčasne upraviť základ dane o rozdiel 500 €, t. j. rozdiel medzi daňovou zostatkovou cenou a účtovnou zostatkovou cenou. Nájomcovi nevzniká z dôvodu predčasného ukončenia lízingovej zmluvy odobratia predmetu lízingu žiadna daňová povinnosť k DPH.

758. Predčasné ukončenie lízingu

Podnikateľ v januári 2021 obstaral formou finančného prenájmu osobný automobil, ktorý zaradil do používania v hodnote istiny 25 000 eur (obstarávacia cena + poplatok za uzatvorenie zmluvy + kúpna cena). Doba prenájmu bola dohodnutá na 36 mesiacov. Dňa 1. júla 2022 došlo ku krádeži automobilu. Polícia do konca roka nenašla páchateľa, o čom vydala v roku 2022 písomné potvrdenie.

Môže podnikateľ zahrnúť do daňových výdavkov zostatkovú cenu odcudzeného automobilu?

V prípade predčasného ukončenia finančného prenájmu z dôvodu škody nezavinenej daňovníkom, o ktorej má daňovník potvrdenie polície, uplatňuje daňovník do daňových výdavkov škodu vo výške zostatkovej ceny automobilu, teda do daňových výdavkov v roku 2022 zahrnie celú zostatkovú cenu automobilu vo výške 18 750 eur, t. j. vstupná cena znížená o odpis automobilu uplatnený za rok 2021 vo výške 6 250 eur.

759. Predčasné ukončenie leasingu z dôvodu zničenia predmetu lízingu

Prenajímateľ a nájomca uzatvorili zmluvu o finančnom prenájme osobného automobilu Účinnosť zmluvy od 1. januára 2021 – začiatok doby prenájmu.

Podnikateľ vo februári 2023 s automobilom havaroval. Poisťovňa vyhodnotila poškodenie automobilu ako totálnu škodu. Podľa dohody v marci 2023 bol ukončený lízing a z priznanej náhrady škody mal nájomca nárok na 6 000 €.

Akým spôsobom upraví daňovník základ dane?

Daňovník si môže zahrnúť do daňových výdavkov zostatkovú cenu najviac do výšky náhrad zahrňovaných do základu dane. Daňová zostatková cena je 6 000 €. Zúčtované príjmy do základu dane sú vo výške 11 450 €. Daňovník musí súčasne upraviť základ dane o rozdiel 250 €, t. j. rozdiel medzi daňovou zostatkovou cenou a účtovnou zostatkovou cenou.

Nájomcovi nevzniká z dôvodu predčasného ukončenia lízingovej zmluvy daňová povinnosť k DPH.

760. Predčasné ukončenie leasingu z dôvodu kúpy predmetu lízingu

Prenajímateľ a nájomca uzatvorili zmluvu o finančnom prenájme osobného automobilu Účinnosť zmluvy od 1. januára 2021 – začiatok doby prenájmu.

Nájomca sa rozhodol vo februári 2023 ukončiť lízingovú zmluvu a predmet lízingu odkúpiť. Lízingová spoločnosť vyúčtovala nájomcovi sankciu za predčasné ukončenie zmluvy vo výške ušlých nezaplatených úrokov z lízingovej zmluvy vo výške 700 €.

Pôjde v prípade zmluvnej pokuty o uznaný daňový výdavok?

Pri odkúpení predmetu lízingu pred uplynutím dohodnutej doby nájmu za odstupnú sumu, táto suma predstavuje určitú formu platby navyše, t. j. kompenzáciu, resp. sankciu za nezaplatené úroky, ktoré už lízingová spoločnosť nemôže od nájomcu žiadať z dôvodu predčasného odkúpenia. Z uvedeného dôvodu predmetná suma nezvyšuje obstarávaciu cenu a v súlade s § 21 ods. 2 písm. m) ZDP takáto kompenzácia ako zmluvná pokuta nebude uznaným daňovým výdavkom.

Súčasne platný ZDP nestanovuje povinnosť zvýšiť základ dane o výšku úroku uplatneného v daňových výdavkoch do doby predčasného odkúpenia predmetu finančného prenájmu, úrok uplatnený podľa § 19 ods. 3 písm. o) ZDP do doby predčasného odkúpenia automobilu je daňovo uznaný.

Otázky 755 – 760 vypracoval Ing. Anton Kolembus