Právo
6.1 Povinnosti po ukončení podnikania
549. Povinnosti v spojení s ukončením podnikania
Aké povinnosti sú spojené s ukončením podnikania, ktoré vyplynulo z rozhodnutia daňovníka, a to tak, že daňovník oznámil živnostenskému úradu ukončenie podnikania ku dňu 15. 10?
Daňovníkovi ukončením podnikania zaniká daňová povinnosť podľa § 8 ods. 2 písm. b) zákona o dani z motorových vozidiel a to posledným dňom mesiaca, v ktorom toto podnikanie ukončil. V tomto prípade k ukončeniu podnikania došlo na základe oznámenia daňovníka – podnikateľa, adresovanému živnostenskému úradu ku dňu 15. 10., t. j. 15. 10. je deň, kedy daňovníkovi – podnikateľovi zaniká oprávnenie vykonávať podnikateľskú činnosť podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v z.n.p. Preto posledný deň, kedy mohol daňovník – podnikateľ vykonávať podnikateľskú činnosť je deň 14. 10. Podľa už citovaného ustanovenia § 8 ods. 2 písm. b) zákona daňová povinnosť v tomto prípade zaniká 31. 10. a tento deň je súčasne aj posledným dňom zdaňovacieho obdobia podľa § 9 ods. 6. Na základe týchto skutočností daňovníkovi vzniká povinnosť podať daňové priznanie k dani z motorových vozidiel a to do jedného mesiaca po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ktoré ukončením podnikania skončilo, ako už bolo v texte skôr uvedené, 31. 10. Daňovník má teda povinnosť podať daňové priznanie k dani z motorových vozidiel, v tomto prípade do 30. 11., v ktorom vyznačí dĺžku trvania zdaňovacieho obdobia od 1. 1. do 31. 10. a súčasne nad I. oddielom v daňovom priznaní, v riadku s predznačením „Zdaňovacie obdobie podľa § 9 ods.“ zaškrtne políčko pod č. 6, podľa ktorého je zrejmé, že ide o daňovníka, ktorý ukončil podnikanie (prerušil podnikanie). V tomto daňovom priznaní daňovník sám vypočíta pomernú časť dane za obdobie 10 kalendárnych mesiacov za vozidlá, ktoré používal na podnikanie. V rovnakej lehote, v akej mal povinnosť podať daňové priznanie, teda do 30. 11., má tento daňovník povinnosť zaplatiť aj pomernú časť dane za 10 kalendárnych mesiacov.
Ak mal daňovník predpísané preddavky na daň, tie preddavky ktorých splatnosť nastala po rozhodujúcom dni (15. 10.) – t. j. ukončení podnikania, zanikajú zo zákona.
550. Povinnosti v súvislosti so zánikom daňovníka bez likvidácie
Daňovník – právnická osoba, spoločnosť s. r. o. zanikla výmazom z obchodného registra v mesiaci júl. Daňovník na podnikanie používal vozidlá.
Aké povinnosti v súvislosti so zánikom daňovníka bez likvidácie ukladá zákon o dani z motorových vozidiel, čo je potrebné vykonať?
Povinnosťou je - povinnosť podať daňové priznanie – a to do jedného mesiaca po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ktoré sa v tomto prípade končí 31. 7. (kalendárnym mesiacom, v ktorom daňovník zanikol bez likvidácie). Lehota na podanie daňového priznania je stanovená do jedného mesiaca po uplynutí zdaňovacieho obdobia, t. j. v tomto prípade do konca augusta (31. 8.). Povinnosťou je v rovnakej lehote (31. 8.), aká je ustanovená pre podanie daňového priznania aj pomernú časť dane zaplatiť. Osobou, ktorej povinnosťou je podať daňové priznanie, je zákonom o dani z motorových vozidiel ustanovený právny nástupca daňovníka, ktorý zanikol bez likvidácie. V podanom daňovom priznaní právny nástupca daňovníka vyznačí dĺžku trvania zdaňovacieho obdobia, t. j. od 1. 1. do 31. 7. a súčasne nad I. oddielom v daňovom priznaní, v riadku s názvom „Zdaňovacie obdobie podľa § 9 ods.“ zaškrtne kolónku pod č. 3, ktorá deklaruje, že ide o „iné“ ako ročné zdaňovacie obdobie – t. j. zdaňovacie obdobie ukončené skôr počas roka, z dôvodu zániku daňovníka bez likvidácie.
V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že ak právnická osoba, ktorá zanikla výmazom z obchodného registra v mesiaci júl a táto právnická osoba mala predpísané preddavky na daň, predpísané preddavky nasledujúcim dňom po zániku tohto daňovníka zo zákona zanikajú.
Ak by došlo k zániku daňovníka ešte počas mesiaca júl, a ak by tento daňovník platil mesačné preddavky na daň, preddavok splatný 31. 7. už neplatí, ak by tento daňovník však mal predpísané preddavky na daň štvrťročné, neplatí najbližší preddavok - preddavok za III. štvrťrok.
Otázky 549 – 550 vypracovala Ing. Jana Fülöpová
551. Ukončenie podnikania a úprava základu dane o záväzky
Podnikateľ, ktorý účtuje v JÚ sa rozhodol ukončiť podnikanie k 31. 3. 2023. Ku dňu ukončenia podnikania nemá uhradené záväzky voči zdravotnej poisťovni (ďalej ZP) vo výške 660 eur a voči Sociálnej poisťovni (ďalej SP) 1 900 eur.
Ako postupovať v predmetnom prípade?
Podnikateľ ukončil podnikanie k 31. 3. 2023, preto má povinnosť k uvedenému dátumu upraviť ZD podľa § 17 ods. 8 ZDP. Úpravu ZD vykoná tak, že zvýši daňové výdavky o výšku záväzkov voči ZP a SP, t. j. o sumu 2 560 eur (6600 + 1 900). Záväzky voči ZP a SP zaúčtuje 31. 3. 2023 ako uzávierkové účtovné operácie, podľa § 8 ods. 4 bod 1c postupov účtovania v JÚ.
Ing. Jarmila Strählová
552. Povinnosti vyplývajú z vyhlásenia konkurzu na majetok daňovníka
Daňovník používal vozidlá na podnikanie.
Aké povinnosti vyplývajú z vyhlásenia konkurzu na majetok daňovníka počas kalendárneho mesiaca august?
Vyhlásením konkurzu na majetok daňovníka, zákon o dani z motorových vozidiel ukladá povinnosť podať daňové priznanie po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ktoré končí posledným dňom mesiaca, v ktorom bol na majetok daňovníka vyhlásený konkurz. Lehota na podanie daňového priznania je stanovená pevne a to do jedného mesiaca po uplynutí takto určeného zdaňovacieho obdobia. Podľa zadania je termín na podanie daňového priznania do konca septembra (30. 9.). V tejto lehote je aj povinnosťou daň (pomernú časť dane) zaplatiť (za 8 kalendárnych mesiacov). Osobou, ktorá koná za daňovníka, je správca v konkurznom konaní (§ 9 ods. 4), ak nejde o oddlženie alebo malý bankrot podľa osobitného predpisu (č. 7/2005 Z. z.), nakoľko v prípade oddlženia alebo malého bankrotu koná (podáva daňové priznanie) daňovník sám za seba.
V daňovom priznaní správca alebo daňovník sám vyznačí dĺžku trvania zdaňovacieho obdobia, t. j. od 1. 1. do 31. 8. a súčasne nad I. oddielom v daňovom priznaní, v riadku s názvom „Zdaňovacie obdobie podľa § 9 ods.“ zaškrtne kolónku pod č. 4, ktorá deklaruje, že ide o „iné“ ako ročné zdaňovacie obdobie – t. j. zdaňovacie obdobie ukončené skôr počas roka, z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok daňovníka.
Ing. Jana Fülöpová
553. Ukončenie podnikania a úprava základu dane o nespotrebované zásoby a ich neskorší predaj
Podnikateľ (platiteľ DPH, účtuje v JÚ) sa rozhodol, že k 31. 3. 2023 ukončí podnikateľskú činnosť. K dátumu ukončenia podnikania, t. j. k 31. 3. 2023 vykonal inventarizáciu majetku a záväzkov, ktorou zistil, že mu zostali nespotrebované zásoby vo výške 6 800 eur (6 800 eur je nákupná cena zásob bez DPH).
Ako postupovať pri úprave základu dane?
Podnikateľ musí o hodnotu zásob 6 800 eur zvýšiť ZD, v súlade s ustanovením § 17 ods. 8 ZDP. Predpokladajme, že podnikateľovi sa podarí zásoby v máji 2023 predať za 7 700 eur. Podnikateľ využíval zásoby v podnikaní, preto musí ich predaj zdaniť ako ostatný príjem podľa § 8 ZDP (FO už nie je podnikateľom).
Zdaňovať bude rozdiel, o ktorý predané zásoby presahujú hodnotu zásob, o ktorú upravil ZD pri skončení podnikania, t. z. zdaní sumu 900 eur (7 700 – 6 800).
Ing. Jarmila Strählová
554. Povinnosti ukladané likvidátorom
Vstup do likvidácie počas mesiaca október, daňovník používal na podnikanie vozidlá.
Aké povinnosti ukladá likvidátorovi zákon o dani z motorových vozidiel v súvislosti so zánikom daňovníka s likvidáciou?
Podľa zákona o dani z motorových vozidiel je likvidátorovi uložená povinnosť podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, ktoré končí posledným dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie a to do jedného mesiaca po uplynutí takto vymedzeného zdaňovacieho obdobia. V rovnakej lehote je aj pomerná časť dane splatná (za 10 kalendárnych mesiacov). V tomto prípade je lehota na podanie daňového priznania stanovená do konca mesiaca november (30. 11.) a táto lehota je rovnaká aj pre povinnosť zaplatiť pomernú časť dane.
V daňovom priznaní likvidátor vyznačí dĺžku trvania zdaňovacieho obdobia, t. j. od 1. 1. do 31. 10. a súčasne nad I. oddielom v daňovom priznaní, v riadku s názvom „Zdaňovacie obdobie podľa § 9 ods.“ zaškrtne kolónku pod č. 5, ktorá deklaruje, že ide o „iné“ ako ročné zdaňovacie obdobie – t. j. zdaňovacie obdobie ukončené skôr počas roka, z dôvodu vstupu daňovníka do likvidácie.
Aj v tomto prípade platí, že ak daňovník vstúpil do likvidácie a. mal predpísané preddavky na daň, tieto nasledujúcim dňom po vstupe do likvidácie zo zákona zanikajú.
V prípade podľa zadania príkladu, preddavky na daň, ak sú predpísané mesačné) už počnúc so splatnosťou 31. 10. zo zákona zanikajú. V prípade povinnosti platiť štvrťročné preddavky na daň, preddavky predpísané s lehotou splatnosti 31. 12. zo zákona zanikajú.
Ing. Jana Fülöpová
555. Ukončenie podnikania a predaj automobilu
Podnikateľ (účtuje v sústave JÚ), sa rozhodol ukončiť k 31. 3. 2023 podnikateľskú činnosť. V obchodnom majetku má zaradený osobný automobil, ktorého zostatková cena k 31. 12. 2022 bola 5 000 eur. Podnikateľ sa rozhodol, že automobil predá svojmu synovi za zostatkovú cenu 5 000 eur.
Ako je to v prípade predaja automobilu?
Z ustanovenia § 17 ods. 8 ZDP nevyplýva pre podnikateľa, ktorí ukončuje podnikanie povinnosť upraviť ZD o zostatkovú cenu hmotného majetku. Podnikateľ by mal postupovať tak, že príjem z predaja osobného automobilu vo výške 5 000 eur zaúčtuje do peňažného denníka ako príjem, ktorý ovplyvňuje ZD (zdaniteľný príjem).
Daňovým výdavkom bude zostatková cena automobilu vo výške 5 000 eur. Predaj osobného automobilu zaeviduje aj do knihy dlhodobého hmotného majetku.
Ing. Jarmila Strählová
556. Povinnosti z titulu prerušenia podnikania
Daňovník preruší podnikanie na obdobie od 5. 9. (na dobu 6 kalendárnych mesiacov).
Aké povinnosti z titulu prerušenia podnikania vyplývajú tomuto daňovníkovi?
Povinnosťou daňovníka, ktorý preruší podnikanie, je podať daňové priznanie do konca kalendárneho mesiaca po mesiaci, v ktorom k prerušeniu podnikania došlo. V tomto prípade zanikla prerušením podnikania daňovníkovi daňová povinnosť podľa § 8 ods. 2 písm. b) zákona o dani z motorových vozidiel dňom 30. 9. Tento dátum je súčasne dátumom, ktorý sa spája s ukončením zdaňovacieho obdobia (zdaňovacie obdobie trvá od 1. 1. do 30. 9.) a tak posledný deň lehoty na podanie daňového priznania je 31. 10.
V daňovom priznaní daňovník v tejto súvislosti vyznačí dĺžku trvania zdaňovacieho obdobia, t. j. od 1. 1. do 30. 9. a súčasne nad I. oddielom v daňovom priznaní, v riadku s názvom „Zdaňovacie obdobie podľa § 9 ods.“ zaškrtne kolónku pod č. 6, ktorá deklaruje, že ide o „iné“ ako ročné zdaňovacie obdobie – t. j. zdaňovacie obdobie ukončené skôr počas roka, z dôvodu prerušenia podnikania (ukončenia podnikania).
V lehote najneskôr do 31. 10. je daňovník povinný aj zaplatiť daň (pomernú časť dane) za toto „iné“ ako ročné zdaňovacie obdobie.
Ak mal daňovník predpísané preddavky na daň, po prerušení podnikania už nie je naďalej povinný tieto platiť, nakoľko nastala skutočnosť, na základe ktorej povinnosť platiť preddavky na daň zaniká. Ide o tie preddavky na daň, ktorých splatnosť nastala po dni, v ktorom došlo k rozhodujúcej skutočnosti – prerušeniu podnikania.
Nakoľko k prerušeniu podnikania došlo 5. 9., preddavky splatné po tomto dni už daňovník neplatí (ak ide o mesačné preddavky na daň, tak tieto neplatí počnúc preddavkom splatným 30. 9., ak ide o štvrťročné preddavky na daň, tak tieto neplatí počnúc III. štvrťrokom).
Ing. Jana Fülöpová
557. Ukončenie podnikania a úprava základu dane o pohľadávky
Podnikateľ, ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP, sa rozhodol ukončiť podnikanie k 31. 3. 2023. Ku dňu ukončenia podnikania nemá uhradenú pohľadávku z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov u odberateľa, vo výške 11 000 eur.
Musí podnikateľ uvedenú čiastku zdaniť?
Podnikateľ má povinnosť ku dňu ukončenia podnikania upraviť ZD podľa § 17 ods. 8 ZDP, t. z. zaevidovať pohľadávku do zdaniteľných príjmov (príjmov, ktoré ovplyvňujú ZD). Ak mu odberateľ v budúcnosti pohľadávku alebo jej časť zaplatí, tento príjem už nebude zdaniteľným príjmom (nezdaňuje sa), lebo už bol zdanený pri ukončení podnikania.
Ing. Jarmila Strählová
558. Povinnosti v spojení s úmrtím daňovníka
Daňovník zomrel v mesiaci marec.
Aké povinnosti sa spájajú s úmrtím daňovníka, ktorý na podnikanie používal vozidlá?
Zdaňovacím obdobím daňovníka, ktorý zomrel v marci je obdobie od 1. 1. do 31. 3. (posledný deň mesiaca, v ktorom daňovník zomrel). Daňové priznanie za toto zdaňovacie obdobie má povinnosť podľa § 9 ods. 7 zákona o dani z motorových vozidiel podať dedič (alebo niektorý z dedičov) do troch mesiacov po mesiaci, v ktorom daňovník zomrel t. j. do 30. 6 V tejto lehote je povinnosť aj zaplatiť pomernú časť dane za 3 kalendárne mesiace. Ak by dedič nemohol v tejto lehote daňové priznanie podať, môže využiť splnomocnenie v ustanovení § 9 ods. 7 a 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania podať žiadosť o predĺženie tejto lehoty. Preddavky na daň splatné po úmrtí daňovníka zo zákona zanikajú.
V daňovom priznaní, ten kto bude toto daňové priznanie podávať, vyznačí nielen dĺžku trvania zdaňovacieho obdobia na jeho prvej strane, ale tiež nad I. oddielom v daňovom priznaní, v riadku s názvom „Zdaňovacie obdobie podľa § 9 ods.“ zaškrtne kolónku pod č. 7, ktorá deklaruje, že ide o „iné“ ako ročné zdaňovacie obdobie – t. j. zdaňovacie obdobie ukončené skôr počas roka, z dôvodu úmrtia daňovníka.
Ing. Jana Fülöpová
559. Ukončenie podnikania a úprava základu dane o pomernú výšku nájomného
Podnikateľ (účtuje v JÚ) sa rozhodol ukončiť podnikanie k 31. 3. 2023. Podnikateľ má uzatvorenú nájomnú zmluvu na prenájom priestorov, ktorú každoročne predlžuje na celý rok. Dňa 23. 12. 2022 podpísal zmluvu na obdobie od 1. 1. 2023 do 31. 12. 2023. Nájomne na celý rok vo výške 7 200 eur zaplatil 31. 1. 2023 prevodom z bankového účtu.
Ako je to v prípade úpravy základu dane o pomernú výšku nájomného?
Podnikateľ v roku 2023 podnikal len 3 mesiace, preto si nemôže započítať do daňových výdavkov celú výšku nájomného 7 200 eur, aj keď ju skutočne zaplatil. Jeho daňovým výdavkom bude len pomernú časť 1 800 eur (7 200: 12 x 3).
Podnikateľ o by mal postupovať tak, že požiada prenajímateľa o vrátenie pomernej časti nájomného vo výške 5 400 eur (7 200 – 1 800). V prípade, že mu sumu 5 400 eur prenajímateľ vráti do dňa ukončenia živnosti, zaúčtuje uvedený príjem v peňažnom denníku ako príjem, ktorý ovplyvňuje ZD.
Ak mu prenajímateľ do 31. 3. 2023 sumu 5 400 eur nevráti, upraví ZD podľa § 17 ods. 8 ZDP. Úpravu ZD vykoná tak, že zvýši príjmy ovplyvňujúce ZD o 5 400 eur.
Ing. Jarmila Strählová
560. Povinnosti viažuce sa k úmrtiu daňovníka
Daňovník na podnikanie používal vozidlá.
Aké povinnosti sa viažu k úmrtiu daňovníka, ktorý zomrel v lehote na podanie daňového priznania za predchádzajúce zdaňovacie obdobie?
V prípade úmrtia daňovníka v lehote na podanie daňového priznania za predchádzajúce zdaňovacie obdobie je postup a počet z toho vyplývajúcich povinností rovnaký, ako keby daňovník zomrel počas zdaňovacieho obdobia.
To znamená, že povinnosť podať daňové priznanie je na dedičovi, alebo niektorom z dedičov v lehote do troch mesiacov po mesiaci, v ktorom daňovník zomrel. V rovnakej lehote je daň (pomerná časť dane) splatná. Aj v tomto prípade je možnosť využiť ustanovenie § 9 ods. 7 a to tej časti, podľa ktorej je umožnené požiadať o predĺženie lehoty na podanie daňového priznania. Osoba, ktorá má povinnosť podať daňové priznanie za zomrelého daňovníka má tak možnosť podať, najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania, žiadosť o predĺženie lehoty na podanie daňového priznania.
Pri podaní daňového priznania, ten kto je povinný na jeho podanie, vyznačí v tomto daňovom priznaní nielen dĺžku trvania zdaňovacieho obdobia na jeho prvej strane, ale tiež nad I. oddielom v daňovom priznaní, v riadku s názvom „Zdaňovacie obdobie podľa § 9 ods.“ zaškrtne kolónku pod č. 7, ktorá deklaruje, že ide o „iné“ ako ročné zdaňovacie obdobie – t. j. zdaňovacie obdobie ukončené skôr počas roka, z dôvodu úmrtia daňovníka.
Aj v tomto prípade, tak ako vo všetkých, ktorých dôsledkom dochádza k ukončeniu zdaňovacieho obdobia skôr, zanikajú predpísané preddavky na daň, a to tie, ktoré sú splatné nasledujúcim dňom po dni, v ktorom došlo k rozhodujúcej skutočnosti ovplyvňujúcej dĺžku zdaňovacieho obdobia.
Ing. Jana Fülöpová
561. Ukončenie podnikania a úprava základu dane o podnikateľa, ktorý vedie daňovú evidenciu
Podnikateľ – živnostník, ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP, sa rozhodol ukončiť k 31. 3. 2023 podnikateľskú činnosť. K dátumu ukončenia živnosti vykonal inventarizáciu majetku a záväzkov, z ktorej zistil, že k 31. 3. 2023 má v evidencii evidované zásoby vo výške 550 eur a pohľadávky 1 200 eur.
Má podnikateľ povinnosť upravovať ZD podľa § 17 ods. 8 ZDP?
Podnikateľ ukončil podnikateľskú činnosť, preto má povinnosť upraviť ZD podľa § 17 ods. 8 ZDP. Za zdaňovacie obdobie 2023 podnikateľ zvýši ZD o cenu nespotrebovaných zásob 550 eur a o výšku evidovaných pohľadávok 1 200 eur. Suma 1 750 eur (550 + 1 200) zaeviduje do zdaniteľných príjmov, ktoré ovplyvňujú ZD.
Ing. Jarmila Strählová
562. Predaj tovaru aj s montážou
Podnikateľ, fyzická osoba podľa objednávky odberateľa nakupuje tovar a odberateľovi ho následne predáva podľa objednávky bez montáže alebo s montážou.
Môže si podnikateľ fyzická osoba založiť s.r.o. a cez túto s.r.o. predávať tovar s montážou? Povoľuje to zákon?
Najčastejšími právnymi formami podnikania na Slovensku sú živnosť a s.r.o. Pri výbere právnej formy podnikatelia často zvažujú najmä parametre súvisiace s daňovým a odvodovým zaťažením. Niektorí sa uchyľujú k tomu, že súčasne podnikajú formou s.r.o. aj formou živnosti. Žiadny zákon takýto postup nezakazuje. Podnikatelia sa tak snažia využiť výhody jednej aj druhej právnej formy podnikania. Fyzická osoba a jednoosobová s.r.o by však nemali mať rovnaký predmet podnikania.
Problém môže nastať v prípade, keď dôjde na otázky súvisiace so zdaňovaním. Daňový úrad môže predpokladať, že snahou podnikateľa je znižovať daňovú povinnosť. Môže klásť napríklad otázky:
• Aký má podnikateľ dôvod na to, že zo živnosti fakturuje za tovar alebo služby svojej jednoosobovej spoločnosti s ručením obmedzeným?
• Aký má podnikateľ dôvod na to, že vôbec podniká formou s.r.o. a zároveň aj ako živnostník?
Zásadné riziko predstavuje motív podnikateľa, že sa rozhodol poskytovať a fakturovať napríklad služby ako živnostník (dodávateľ) spoločnosti s ručením obmedzeným (odberateľ), ktorú ovláda. Bez dôsledného zvažovania rizík sú podnikatelia často motivovaní tým, že ako živnostníci:
• si môžu uplatniť paušálne výdavky (t. j. fiktívne výdavky bez dokladovania vo výške 60 % zo zdaniteľných príjmov),
• majú nárok na nezdaniteľné časti základu dane.
Faktúry vystavené živnostníkom predstavujú pre s.r.o. náklad, ktorý za normálnych okolností zníži “firemnú daň”.
Živnostník a spoločnosť s ručením obmedzeným, v ktorej je spoločníkom a konateľom, sú závislé osoby. Fakturácia medzi živnosťou a s.r.o. podlieha dohľadu, či fakturované ceny zodpovedajú trhovým cenám. Zároveň má závislá osoba povinnosť vypracovať transferovú dokumentáciu, v ktorej sa (okrem iného) zdôvodní aj stanovenie výšky fakturovaných súm. Ak je predmetom fakturácie bežne predávaný tovar alebo bežne poskytované služby, stanovenie transferovej ceny na základe porovnateľných trhových cien nie je obzvlášť náročné. Vypracovaním transferovej dokumentácie si závislé osoby splnia zákonné povinnosti.
Transferové oceňovanie nie je prekážkou fakturácie medzi s.r.o. a živnosťou. Je dôsledkom rozhodnutia podnikateľa a zároveň prostriedkom na odhalenie takýchto vzťahov. S.r.o. aj živnostník musí v daňovom priznaní uviesť, že sú závislou osobou, pričom s.r.o. uvádza aj niektoré sumy vyplývajúce z transakcií so závislými osobami. V prípade fakturácie služieb zo živnosti do s.r.o., v daňovom priznaní s.r.o. uvedie sumu nákladov na nákup týchto služieb.
Zákon o správe daní (daňový poriadok) obsahuje ustanovenie, ktoré fakturáciu medzi živnosťou a s.r.o. významne ovplyvňuje. Podľa daňového poriadku daňový úrad pri správe daní (t. j. aj v prípade daňovej kontroly) neprihliada na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti.
Úlohou podnikateľa bude počas daňovej kontroly predložiť daňovému úradu dostatok presvedčivých dôkazov o tom, že fakturácia medzi živnosťou a s.r.o. má ekonomické opodstatnenie a jeho snahou nie je získanie daňového zvýhodnenia, ktoré s takouto fakturáciou súvisí. Fakturácia medzi živnosťou a vlastnou s.r.o. je na prvý pohľad jednoduchým krokom, ktorý však zo sebou prináša mnohé riziká.
Ing. Anton Kolembus
563. Ukončenie podnikania a prevod automobilu do osobného užívania
Podnikateľka (účtuje v JÚ), sa rozhodla, že k 31. 3. 2023 zo zdravotných dôvodov ukončí podnikateľskú činnosť. V obchodnom majetku má zaradený osobný automobil, ktorého zostatková cena k 31. 12. 2022 bola 5 000 eur.
Ako má podnikateľka postupovať, môže si uplatniť odpisy automobilu v pomernej výške? Ak preradí osobný automobil z obchodného majetku do súkromného vlastníctva (do osobného užívania), ovplyvní to ZD?
Podľa § 22 ods. 2 písm. a) ZDP je osobný automobil hmotným majetkom, ktorý sa odpisuje. Odpis vo výške vypočítaného ročného odpisu podľa § 22 ods. 11 ZDP k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia, môže daňovník uplatniť len k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia. Ak podnikateľka ukončí podnikateľskú činnosť 31. 3. 2023, do daňových výdavkov za rok 2023 si nemôže uplatniť daňové odpisy automobilu, pretože k 31. 12. 2023 nebude mať automobil v obchodnom majetku.
Ak sa podnikateľka rozhodne, že preradí automobil z obchodného majetku do osobného užívania (súkromného vlastníctva), zostatková cena vo výške 5 000 eur nie je daňovým výdavkom v roku 2023, t. z. neovplyvní ZD v roku 2023, lebo podľa § 19 ods. 3 písm. a) ZDP daňovými výdavkami sú len odpisy hmotného majetku.
V § 19 ods. 3 ZDP sú uvedené aj prípady, kedy je možné zostatkovú cenu hmotného majetku započítať ako daňový výdavok. Prevod osobného automobilu do súkromného vlastníctva nemá vplyv na ZD.
Podnikateľka má povinnosť zaevidovať prevod osobného automobilu z obchodného majetku do súkromného vlastníctva v knihe dlhodobého hmotného majetku, ktorú viedla podľa § 16 ods. 1 Postupov účtovania v JÚ. V peňažnom denníku o prevode neúčtuje, nakoľko nedošlo k žiadnej finančnej operácií.
Ing. Jarmila Strählová
564. Ukončenie podnikania a úprava základu dane o nespotrebované zásoby
Podnikateľ, ktorý účtuje v sústave JÚ sa rozhodol, že k 31. 3. 2023 ukončí podnikateľskú činnosť. K dátumu ukončenia podnikania, t. j. k 31. 3. 2023 vykonal inventarizáciu majetku a záväzkov, ktorou zistil, že mu zostali nespotrebované zásoby vo výške 1 230 eur.
Ako má podnikateľ postupovať?
Podnikateľ, ktorý skončil podnikateľskú činnosť, má povinnosť upraviť základ dane (ďalej ZD) podľa § 17 ods. 8 ZDP. Postupovať bude takto:
• k 31. 3. 2023 uzavrie účtovné knihy sústavy JÚ,
• k 31. 3. 2023 zostaví mimoriadnu účtovnú závierku,
• v súlade s § 17 ods. 8 ZDP upraví ZD tak, že ho zvýši o výšku nespotrebovaných zásob 1 230 eur.
565. Ukončenie podnikania a úprava základu dane o podnikateľa, ktorý uplatňuje paušálne výdavky
Podnikateľ – živnostník, ktorý uplatňuje pri stanovení ZD paušálne výdavky podľa § 6 ods. 10 ZDP, sa rozhodol, že k 31. 3. 2023 ukončí živnosť a zamestná sa. K 31. 3. 2023 mal neuhradenú pohľadávku vo výške 2 500 eur.
Ako má postupovať? Musí pohľadávku zdaniť, aj keď mu ju nezaplatili?
Podnikateľ ukončil podnikateľskú činnosť, preto má povinnosť upraviť ZD podľa § 17 ods. 8 ZDP. Podnikateľ bude postupovať tak, že k 31. 3. 2023 zvýši zdaniteľné príjmy o sumu neuhradenej pohľadávky, t. j. o 2 500 eur. Z príjmov, ktoré zvýši o 2 500 eur bude počítať paušálne výdavky podľa § 6 ods. 10 ZDP, t. j. 60 % z príjmov, maximálne 20 000 eur.
566. Ukončenie podnikania z dôvodu smrti podnikateľa a úprava základu dane
Podnikateľ, ktorý účtoval v sústave JÚ, k 15. 4. 2023 zomrel. Jeho syn – dedič zistil, že podnikateľ mal ku dňu úmrtia v účtovníctve pohľadávky za 3 100 eur, záväzky za 680 eur a zásoby v hodnote 2 200 eur.
Má podnikateľ povinnosť upraviť ZD v zmysle § 17 ods. 8 ZDP?
Podnikateľ ukončil podnikateľskú činnosť (úmrtím podnikateľa došlo k ukončeniu podnikania), preto majú jeho dediči povinnosť upraviť ZD podľa § 17 ods. 8 ZDP. Základ dane upravia tak, že ho:
• zvýšia o výšku pohľadávok 3 100 eur,
• zvýšia o výšku vykázaných zásob, t. j. o 2 200 eur a
• znížia o záväzky v hodnote 680 eur.
Otázky 564 – 566 vypracovala Ing. Jarmila Strählová
6.2 Podanie odvolania daňovým subjektom
567. Posúdenie obsahu odvolania správcom dane
Daňový subjekt zaslal príslušnému správcovi dane odvolanie, ktoré však neobsahovalo dôkazy v prílohe. Uvedené daňový subjekt odôvodňoval tým, že v priebehu odvolacieho konania predloží dôkazy za účelom preukázania tvrdení, ktoré uviedol v odvolaní. V tomto prípade správca dane, ktorému bolo odvolanie doručené odvolanie zamietol a nespolupracoval ďalej s daňovým subjektom.
Konal v tomto prípade správca dane v súlade s platným právom?
Odvolanie v daňovom konaní musí popri všeobecných náležitostiach, ktoré musí obsahovať každé podanie v daňovom konaní a ktoré sú ustanovené v § 13 ods. 3 daňového poriadku, obsahovať aj špecifické náležitosti, ktoré ustanovuje daňový poriadok. Ide pritom o tieto náležitosti, ktoré sú ustanovené v § 72 ods. 4 daňového poriadku kogentnou právnou normou a taxatívnym právnym výpočtom:
• presné označenie správcu dane, ktorému je odvolanie adresované,
• presné označenie subjektu, ktorý odvolanie podáva,
• presné označenie rozhodnutia, ktoré je rozhodnutím odvolávajúceho sa subjektu napadnuté,
• dôvody, prečo bolo odvolanie podané, teda prečo sa odvolávajúci daňový subjekt domáha preskúmania vydaného rozhodnutia v daňovom konaní,
• jednotlivé dôkazné prostriedky, ktoré preukazujú tvrdenia daňového subjektu uvedené v odvolaní, pokiaľ sa nenamieta len rozpor s právnym poriadkom. Pokiaľ je to možné, tak daňový subjekt predloží listinné dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia,
• návrh, akým spôsobom má podľa názoru daňového subjektu – odvolávajúceho sa, odvolací orgán rozhodnúť, teda či len zruší napadnuté rozhodnutie vydané v daňovom konaní alebo ho má pozmeniť a akým spôsobom.
568. Konanie odvolacieho orgánu
Daňový subjekt podal odvolanie proti rozhodnutiu prvostupňového správcu dane v danom prípade. Pretože išlo o podanie odvolania, podal ho odvolaciemu orgánu, ktorým je Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky. Odvolací orgán mu však odpísal, že odvolanie malo byť poslané správcovi dane, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
Konal odvolací orgán v súlade s platným právom?
Podľa § 72 ods. 2 daňového poriadku sa odvolanie podáva orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, teda prvostupňovému finančnému orgánu. Prvostupňovým správcom dane môže byť podľa § 4 ods. 1 daňového poriadku daňový úrad, colný úrad a obec, závisí to od toho, ktorému z týchto správcov dane priznávajú osobitné právne predpisy oprávnenie rozhodovať v daňovom konaní.
Tak napríklad pokiaľ ide o niektorú z miestnych daní podľa § 2 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov kam patrí aj daň z nehnuteľností, bude správcom dane na vydanie prvostupňového rozhodnutia v daňovom konaní príslušná obec, ktorá je na to oprávnená. Pokiaľ sa rozhodne daňový subjekt podať odvolanie proti rozhodnutiu vydanom obcou, tak musí odvolanie podať na túto obec, ktorá napadnuté rozhodnutie vydala.
Pri správe daní a poplatkov môže dôjsť k tomu, že daňový subjekt podá odvolanie nesprávne na odvolací orgán, ktorým je Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky. V takomto prípade je tento odvolací orgán povinný takéto odvolanie odoslať príslušnému správcovi dane, medzičasom však plynie odvolacia lehota, čím sa odvolávajúci sa daňový subjekt dostáva do rizika jej premeškania, čo môže mať pre neho podstatne nepriaznivé právne následky. Uplynutím odvolacej lehoty sa totiž rozhodnutie správcu dane stáva právoplatným a je možné proti nemu použiť len mimoriadne opravné prostriedky.
Príslušný daňový subjekt premeškaním odvolacej lehoty stráca možnosť preskúmania prvostupňového rozhodnutia správcu dane v daňovom konaní. Preto možno uviesť, že odvolací orgán konal v súlade s platným právom.
569. Podanie odvolania daňovým dlžníkom
Daňový dlžník podal odvolanie proti rozhodnutiu správcu dane o zriadení záložného práva na jeho majetok vo všeobecnej odvolacej lehote. Podanie odvolanie však správca dane zamietol, a to z dôvodu premeškania odvolacej lehoty. S uvedeným postupom správcu dane daňový dlžník nesúhlasil v danom prípade.
Je uvedený názor daňového dlžníka správny?
Odvolanie je možné podať buď vo všeobecnej odvolacej lehote, ktorá je ustanovená v § 72 ods. 3 daňového poriadku a je to 30 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia daňovému subjektu, pokiaľ daňový poriadok neustanovuje inú, špecifickú lehotu na podanie odvolania.
Práve v prípade rozhodnutia správcu dane o zriadení záložného práva na majetok daňového dlžníka platí špecifická odvolacia lehota ustanovená v § 81 ods. 1 daňového poriadku, podľa ktorého proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia daňovým subjektom.
Preto možno uviesť, že je potrebné zo strany daňového subjektu riadne sledovať jednotlivé odvolacie lehoty, pretože v určitých prípadoch platí špecifická odvolacia lehota. Uvedený názor daňového dlžníka preto nebol správny.
Písomné vyhotovenie rozhodnutia v daňovom konaní musí byť podľa § 31 ods. 1 daňového poriadku doručené daňovému subjektu do vlastných rúk, a až od tohto riadneho doručenia je možné začať počítať plynutie odvolacej lehoty.
Pokiaľ nebolo takéto doručenie rozhodnutia do vlastných rúk daňového subjektu vykonané písomnosť prebrala iná osoba, ktorá na to nebola oprávnená, tak nejde o právne relevantné doručenie v konkrétnom prípade.
570. Vyhovenie dovolaniu
Správcovi dane bolo doručené odvolanie, ktorému vyhovel len sčasti. S uvedeným postupom nesúhlasil daňový subjekt, ktorý odvolanie podal.
Je uvedený názor daňového subjektu správny?
Pokiaľ spĺňa odvolanie podané daňovým subjektom všetky náležitosti ustanovené daňovým poriadkom a bolo podané v ustanovenej odvolacej lehote, tak správca dane zváži, či o ňom rozhodne v rámci autoremedúry. Podľa § 73 ods. 1 daňového poriadku prvostupňový správca dane môže rozhodnúť o odvolaní, ale len za predpokladu, že mu v plnom rozsahu vyhovie. Taktiež platí, že proti takémuto rozhodnutiu nemožno podať ďalšie odvolanie.
Pritom daňový poriadok neustanovuje špecifické obsahové náležitosti rozhodnutia, ktorým sa rozhoduje o podanom odvolaní v rámci autoremedúry. Platí preto, že na obsahové náležitosti takéhoto rozhodnutia sa vzťahuje primerane § 63 ods. 3 daňového poriadku, s tým, že takéto rozhodnutie podľa § 63 ods. 8 daňového poriadku nemusí obsahovať odôvodnenie, nakoľko sa ním rozhoduje o opravnom prostriedku a navrhovateľovi sa vyhovelo v plnom rozsahu.
Taktiež je dôležité, aby prvostupňový správca dane vyhovel odvolávajúcemu sa daňovému subjektu v plnom rozsahu, čo je daňovým poriadkom ustanovená obligatórna podmienka pre uplatnenie autoremedúry. Preto možno uviesť, že názor daňového subjektu bol správny.
571. Nemožnosť podania odvolania
Správca dane vo svojom prvostupňovom rozhodnutí uviedol, že nemožno proti nemu podať odvolanie. Pritom daňový subjekt aj napriek tomu podal odvolanie v lehote piatich mesiacov od doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia.
Konal v tomto prípade daňový subjekt v súlade s platným právom?
Vzhľadom na veľký význam podania odvolania pre daňový subjekt, ktorého sa prvostupňové rozhodnutie správcu dane týka, je podstatnou obsahovou náležitosťou rozhodnutia vydaného v daňovom konaní podľa § 63 ods. 3 písm. e) daňového poriadku poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie odkladného účinku.
Pre riešenie tohto príkladu je podstatným § 63 ods. 6 daňového poriadku podľa ktorého ak chýba v rozhodnutí poučenie o odvolaní alebo v rozhodnutí bolo nesprávne uvedené poučenie, že proti rozhodnutiu nemožno podať odvolanie, alebo ak bola skrátená lehota na podanie odvolania alebo nie je v poučení určená lehota vôbec, odvolanie možno podať do šiestich mesiacov po doručení rozhodnutia; to neplatí, ak rozhodnutie podľa tohto zákona nemusí obsahovať poučenie. Preto možno uviesť, že daňový subjekt konal v súlade s platným právom.
Otázky 567 – 571 vypracoval Ing. JUDr. Ladislav Hrtánek, PhD.
6.3 Pôžička a jej poskytnutie
572. Zdanenie úroku
Spoločnosť s ručením obmedzeným poskytla spoločníkovi bezúročnú pôžičku.
Musí sa aj v tomto prípade aplikovať zdanenie úroku?
Ustanovenia § 657 a § 658 Občianskeho zákonníka umožňujú uzatvoriť spoločnosti so spoločníkom zmluvu o finančnej pôžičke, pričom úroky nemusia byť dohodnuté. Príjmy spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným sú považované z hľadiska ZDP za príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. b) a ods. 2 tohto zákona a spoločník sa považuje za zamestnanca. Uvedené platí aj vtedy, ak spoločník nemá so spoločnosťou pracovnoprávny vzťah.
V danom prípade sú úroky, ktoré nemusí spoločník spoločnosti zaplatiť, považované za príjmy spočívajúce v inej forme plnenia zo strany zamestnávateľa zamestnancovi a podliehajú zdaneniu.
573. Odpustená čiastka
Zamestnávateľ poskytol v roku 2021 svojmu zamestnancovi návratnú pôžičku. V roku 2023 zamestnanec zomrel. Zamestnávateľ rozhodol o odpustení vrátenia zvyšnej čiastky pôžičky. Na základe dedičského konania oprávnenou osobou po zomrelom zamestnancovi je pozostalá manželka.
Musí pozostalá manželka sumu odpustenej čiastky pôžičky zdaniť?
Pôžička poskytnutá zamestnancovi od zamestnávateľa, ktorú bol zamestnanec povinný uhradiť, nie je predmetom dane v zmysle § 3 ods. 2 písm. b) ZDP. Ak však zamestnávateľ rozhodol o odpustení nesplatenej časti pôžičky, stala sa táto darom v súvislosti s výkonom závislej činnosti a predmetom dane.
Sumu odpustenej časti pôžičky musí zdaniť pozostalá manželka ako osoba, na ktorú prešlo zo zamestnanca právo na tieto príjmy.
574. Zdanenie daru
Zamestnávateľ poskytol zamestnancovi návratnú pôžičku v sume 1 000 eur zo sociálneho fondu. Po zaplatení 5 splátok s prihliadnutím na nepriaznivú sociálnu situáciu zamestnanca rozhodol o odpustení zostávajúcich splátok vo výške 500 eur.
Podlieha uvedená pôžička zdaneniu?
Táto suma sa považuje za dar v súvislosti s výkonom závislej činnosti podľa § 3 ods. 2 písm. a) ZDP, ktorý podlieha zdaneniu.
575. Pôžička ako predmet daru
Zamestnávateľ poskytol svojej zamestnankyni nenávratnú pôžičku 1 000 eur zo sociálneho fondu na nákup zariadenia bytu, ktorý bol zničený požiarom. Odborová organizácia poskytla tejto zamestnankyni nenávratnú pôžičku 200 eur.
Je táto pôžička predmetom dane?
Nenávratná pôžička zo sociálneho fondu je predmetom dane podľa § 3 ods. 2 písm. a) zákona ako dar poskytnutý v súvislosti s výkonom závislej činnosti u zamestnávateľa, ktorý ho poskytol. Zamestnávateľ zabezpečí zdanenie sumy 1 000 eur. Suma 200 eur je z hľadiska dane z príjmov považovaná za dar, ktorý však nesúvisí s výkonom závislej činnosti, pretože nejde o dar zamestnávateľa, ale o dar poskytnutý z titulu členstva v odborovej organizácii.
576. Bezúročná návratná pôžička
Zamestnancovi poskytol zamestnávateľ v roku 2020 bezúročnú návratnú pôžičku, ktorú splácal v mesačných splátkach. V roku 2022 utrpel zamestnanec pracovný úraz a v roku 2023 odišiel na invalidný dôchodok.
Aký bude postup v prípade odpustenia zvyšku pôžičky?
V tomto roku bolo rozhodnuté o odpustení zostávajúcich splátok. Odpustená suma sa považuje za dar v súvislosti s výkonom závislej činnosti podľa § 3 ods. 2 písm. a) a podľa § 5 ods. 1 písm. g) ZDP je zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti. Nepeňažný príjem z odpustenej pôžičky za rok 2023 predstavuje sumu:
A) 2 500 eur. Zamestnanec má povinnosť podať daňové priznanie podľa § 32 ods. 2 písm. c) ZDP.
B) 1 650 eur. Ak príjmami zamestnanca v roku 2023 sú len nemocenské, invalidný dôchodok a uvedený nepeňažný príjem, zamestnanec nemá povinnosť podať daňové priznanie za toto zdaňovacie obdobie v súlade s § 32 ods. 1 ZDP. Dôvodom je skutočnosť, že zdaniteľným príjmom je len suma 1 650 eur. Nemocenské dávky a invalidný dôchodok sú príjmy oslobodené od dane v súlade s § 9 ods. 2 písm. a) ZDP.
Daňové priznanie za rok 2023 bude povinný podať daňovník, ktorého zdaniteľné príjmy presiahli sumu 2 461,41 eura.
Otázky 572 – 576 vypracovala
Ing. Ivana Valterová
6.4 Starobné a životné poistenie
577. Zdaniteľný príjem dôchodkyne
Pani XY je dôchodkyňa a poberá starobný dôchodok v sume 585 eur mesačne. Okrem toho pracuje u svojho bývalého zamestnávateľa ako upratovačka, za čo poberá mesačne mzdu 200 eur.
Ako sa budú zdaňovať príjmy dôchodkyne?
Na účely zdanenia nie je možné príjem zo závislej činnosti za prácu upratovačky a starobný dôchodok sčítať. Zdaniteľným príjmom bude v danom prípade iba príjem zo závislej činnosti vo výške 200 eur. Starobný dôchodok v sume 585 eur predstavuje plnenie z dôchodkového starobného poistenia, ktoré je v zmysle § 9 ods. 2 písm. a) ZDP od dane z príjmov oslobodené.
578. Poistenie osôb
Pán XY uzatvoril s komerčnou poisťovňou úrazové poistenie na obdobie 10 rokov. Po 2 rokoch od uzatvorenia tohto poistenia mal v domácnosti úraz. Z tohto titulu mu poisťovňa vyplatila naraz sumu 800 eur.
Ide v uvedenom prípade o poistenie osôb?
V zmysle § 790 písm. b) Občianskeho zákonníka je poistenie telesného poškodenia osôb (tzv. úrazové poistenie) potrebné na účely ZDP považovať za poistenie osôb. Nakoľko v zmysle § 9 ods. 2 písm. h) ZDP nie je príjem v podobe plnenia z poistenia osôb od dane oslobodený len v prípade plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku, celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu alebo z doplnkového dôchodkového sporenia, pánovi XY v predmetnom prípade povinnosť priznať plnenie poisťovne v sume 800 eur v rámci daňového priznania nevzniká.
579. Účastnícka zmluva
Zmena účastníckej zmluvy vykonaná nebola.
Bude si môcť daňovník v roku 2023 uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane z titulu zaplateného dôchodkového sporenia vo výške 120 eur na základe účastníckej zmluvy uzavretej v roku 2011?
Napriek skutočnosti, že uhradené príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie sú nižšie ako zákonom stanovená maximálna suma 180 eur, daňovník si túto sumu nemôže uplatniť ako ďalšiu nezdaniteľnú časť základu dane z príjmov, pretože nespĺňa stanovenú podmienku, z dôvodu že neboli zmenené uzavreté zmluvné podmienky so zrušením dávkového plánu.
580. Poistné ako zdaniteľný príjem
Daňovníkovi v roku 2023 okrem príjmov zo zamestnania bolo vyplatené plnenie z poistky pre prípad dožitia určitého veku vo výške 6 500 eur.
Považuje sa vyplatené poistné plnenie za zdaniteľný príjem daňovníka? Ide o kapitálové príjmy, ktoré sa zdaňujú zrážkovou daňou, alebo je daňovník povinný uvedené príjmy uviesť v daňovom priznaní a zdaniť ich?
Vyplatené plnenie z poistenia pre prípad dožitia určitého veku sa považuje za zdaniteľný príjem, ktorý sa zaraďuje medzi príjmy podľa § 7 ods. 1 písm. e) ZDP. Pri týchto príjmoch, ak plynú zo zdrojov na území SR sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 ZDP. Riadnym vykonaním zrážky dane (za jej zrazenie zodpovedá poisťovňa, ktorá plnenie vyplatila) z tohto príjmu sa daňová povinnosť považuje za splnenú. Daňovník nebude mať teda povinnosť uvádzať vyplatenú poistku v daňovom priznaní a nebude mať povinnosť tieto príjmy zdaňovať.
Za predpokladu, že daňovník v roku 2023 okrem príjmov zo zamestnania nedosiahne žiadne iné zdaniteľné príjmy (okrem príjmov, ktoré už boli zdanené zrážkou a zrazením dane je daň vyrovnaná), nevznikne mu povinnosť za zdaňovacie obdobie roku 2023 podať daňové priznanie, ak požiada zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania za rok 2023.
581. Doplnkové dôchodkové sporenie
Spoločnosť ABC, s.r.o. prispieva zamestnancom na doplnkové dôchodkové sporenie. Okrem zamestnancom vypláca aj odmenu konateľovi, ktorého príjem sa posudzuje z hľadiska povinných odvodov ako príjem zo závislej činnosti.
Môže spoločnosť v prípade konateľa prispievať na doplnkové dôchodkové sporenie s uznaním týchto výdavkov ako daňových výdavkov zamestnávateľa za rovnakých podmienok ako pri zamestnancoch?
Podľa § 3 ods. 1 zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení zamestnanec podľa tohto zákona je zamestnanec podľa § 4 zákona o sociálnom poistení. Vychádzajúc z ust. § 4 ods. 1 zákona o sociálnom poistení zamestnanec na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti je, ak tento zákon neustanovuje inak, fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 s ďalším zákonom ustanovených výnimiek.
Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu, okrem nepeňažného príjmu z predchádzajúceho právneho vzťahu, ktorý zakladal právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu, poskytnutého z prostriedkov sociálneho fondu. Súvisiaci odkaz na osobitný predpis je na ust. § 5 ods. 1 písm. a) až h) a m), ods. 2 a 3 ZDP.
Tzn. zahŕňa aj príjem konateľa s. r. o., keďže sa jedná príjem podľa § 5 ods. 1 písm. b) ZDP. Z uvedeného vyplýva, že u konateľa sa postupuje rovnako ako u ostatných zamestnancov.
582. Príjem zo zdrojov v zahraničí
Podľa § 7 ods. 1 písm. e) ZDP predstavuje príjem z poistenia pre prípad dožitia určitého veku príjem z kapitálového majetku. Daň z takéhoto príjmu sa v prípade, že plynie rezidentom SR a nerezidentom SR zo zdrojov na území SR, vyberá zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. f) ZDP. Príjem sa vypláca nerezidentovi SR (daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou).
Zaraďuje sa uvedený príjem medzi príjmy podľa § 16 ako príjem zo zdrojov na území SR? Pod ktoré ustanovenie § 16 ZDP je potrebné takýto príjem zaradiť?
Podľa § 9 ods. 2 písm. h) ZDP od dane sú oslobodené aj plnenia z poistenia osôb okrem plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku, celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu alebo doplnkového dôchodkového sporenia podľa osobitného predpisu. Plnenia z poistenia osôb pre prípad dožitia určitého veku vrátane jednorazového vyrovnania alebo odbytného vyplácaného v prípade poistenia osôb pri predčasnom skončení poistenia (ďalej len „predmetné príjmy“) spadajú do rámca príjmov z kapitálového majetku uvedených v § 7 ods. 1 písm. e) ZDP. Uvedené platí bez ohľadu na to, či ide o plnenia z kapitálového alebo investičného životného poistenia.
Z predmetných príjmov plynúcich zo zdrojov na území SR sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 ZDP, pričom základom dane pre daň vyberanú zrážkou z týchto príjmov, vyčísleným podľa odseku 5 písm. a) tohto ustanovenia, je plnenie znížené o zaplatené poistné.
V prípade daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou predmetné príjmy spadajú do rámca príjmov uvedených v § 16 ods. 1 písm. e) ôsmy bod ZDP.
Podľa § 16 ods. 1 písm. e) ôsmy bod ZDP príjmom zo zdrojov na území SR daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou je príjem z úhrad od daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou a od stálych prevádzkarní daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorými sú výživné, dôchodky, renty a podobné plnenia. Vychádzajúc z ustanovenia § 2 písm. h) ZDP sú tieto príjmy daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou zdaniteľné na území SR, ak nie sú oslobodené podľa tohto zákona alebo medzinárodnej zmluvy. Predmetné príjmy vrátane dávok a odstupného z doplnkového dôchodkového sporenia predstavujú rentu, resp. plnenia podobné rente. Napriek skutočnosti, že zákon o dani z príjmov pojem „renta“ na účely tohto zákona neustanovuje, pri jeho interpretácii na daňové účely je možné uplatniť napr. vymedzenie tohto pojmu v niektorých medzinárodných zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia (napr. s USA, Kanadou, Írskom, Fínskom, Tureckom, Austráliou).
Výraz „renta“ („anuita“) podľa týchto medzinárodných zmlúv označuje vopred určenú sumu, ktorá sa vypláca fyzickej osobe periodicky v určenom termíne, počas jej života alebo počas určeného alebo určitého časového obdobia, na základe záväzku uhrádzať túto platbu ako náhradu za primeranú alebo úplnú protihodnotu v peniazoch alebo v peňažnej hodnote.
V prípade predmetných príjmov vyplácanou rentou je výplata kapitálovej hodnoty (podielu z výnosov kapitálu vybranom na poistnom), vyplývajúca zo záväzku poisťovne vyplácať toto plnenie v dohodnutej výške a podľa dohodnutého časového harmonogramu, a to výmenou za vložené finančné prostriedky (zaplatené poistné). Uvedené platí bez ohľadu na skutočnosť, či plnenie je vyplácané preddavkovo počas poistnej doby alebo až po ukončení tejto poistnej doby.
Podobným plnením je tiež jednorazová výplata kapitálovej hodnoty, či výplata odkupnej hodnoty pri predčasnom skončení kapitálotvorného životného poistenia.
Zhodnotenie kapitálových rezerv z dobrovoľného komerčného poistenia osôb pre prípad dožitia určitého veku, predstavujúce kapitálové príjmy, pri ktorých dochádza k zvýšeniu majetku týchto osôb, tak podlieha zdaneniu nielen v prípade daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou, ale rovnako tiež v prípade daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou.
Potrebné je napokon upozorniť, že v prípade štátov, s ktorými má SR uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia môže byť zdanenie predmetných príjmov daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou na tomto území modifikované príslušnou zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia.
583. Úhrn príspevkov
Daňovník si od roku 2013 platí sám mesačne príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie. V júni 2023 podpíše dodatok k uzatvorenej účastníckej zmluve, ktorého súčasťou je zrušenie dávkového plánu.
Bude si môcť daňovník za zdaňovacie obdobie 2023 do úhrnu príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie započítať aj príspevky, ktoré zaplatil v tomto roku do júna 2023?
Aj napriek tomu, že daňovník podpíše dodatok k uzatvorenej účastníckej zmluve až v júni 2023, za zdaňovacie obdobie 2023 si pri výpočte úhrnu príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, bude môcť započítať príspevky preukázateľne zaplatené od 1. januára 2023 do 31. decembra 2023, najviac však do výšky 180 €.
584. Daňové povinnosti
Daňovník si za rok 2022 uplatnil nezdaniteľnú časť základu dane z príjmov z titulu platenia príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie vo výške 150 eur. Tento daňovník však počas roku 2023 ukončil zmluvu o doplnkovom dôchodkovom sporení, pričom mu bol vyplatený predčasný výber dôchodkového sporenia.
Vyplývajú daňovníkovi z tohto predčasného výberu nejaké daňové povinnosti?
Áno, o uplatnenú nezdaniteľnú časť základu dane vo výške 150 eur je povinný zvýšiť dosiahnutý základ dane v období rokov 2024 až 2026 podľa vlastného rozhodnutia, v ktorom zdaňovacom období tak urobí.
Otázky 577 – 584 vypracoval Ing. Ján Mintál
