Právo na odpočinok
   po vykonanej práci

Právo na odpočinok po vykonanej práci je významné sociálne právo v živote zamestnanca, ktoré je v súčasnosti garantované nielen Ústavou Slovenskej republiky, ale aj Zákonníkom práce v platnom znení. Aké je pojmové vymedzenie práva na odpočinok? Aké sú hlavné druhy doby odpočinku?

V čl. 36 Ústavy SR (zákon č. 460/­1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ďalej len „Ústava SR“) sa zaručuje všetkým občanom právo na primeraný odpočinok po vykonanej práci, ako aj na najvyššiu prípustnú dĺžku pracovného času. Ide tak o právne vyjadrenie potreby regenerácie síl zamestnanca po vykonanej práci.

Právo na odpočinok po vykonanej práci je subjektívnym právom zamestnanca

ktoré je vymedzené časom, v priebehu ktorého je zamestnanec oslobodený od práce, a ktorým môže slobodne disponovať. Tým sa odlišuje od väčšiny subjektívnych práv zamestnanca, ktorých realizácia sa uskutočňuje zásadne v priebehu pracovného procesu aktívnym plnením povinností povinným subjektom.

Obsah subjektívneho práva zamestnanca na odpočinok po vykonanej práci predpokladá vlastné aktívne či pasívne správanie oprávneného subjektu. Čas určený na odpočinok po vykonanej práci môže slobodne využívať nielen na odpočinok ako taký, ale aj na uspokojovanie osobných potrieb a záujmov smerujúcich k zvýšeniu kvality života.

Hlavným cieľom času (doby) odpočinku je oddych po vykonanej práci, ktorý má slúžiť hlavne na načerpanie stratenej energie.

Poznáme dva hlavné druhy doby odpočinku:

a)  nepretržitý denný odpočinok,

b)  nepretržitý odpočinok v týždni.

Nepretržitý denný odpočinok

Zákon č. 311/­2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZP“) upravuje nepretržitý denný odpočinok v § 92. Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť pracovný čas tak, aby zamestnanec mal medzi koncom jednej a začiatkom druhej zmeny minimálny odpočinok v trvaní 12 po sebe nasledujúcich hodín v priebehu 24 hodín a mladistvý zamestnanec aspoň 14 hodín v priebehu 24 hodín.

Tento odpočinok možno skrátiť až na osem hodín zamestnancovi staršiemu ako 18 rokov v nepretržitých prevádzkach a pri turnusovej práci, pri naliehavých poľnohospodárskych prácach, pri poskytovaní univerzálnej poštovej služby, pri naliehavých opravárskych prácach, ak ide o odvrátenie nebezpečenstva ohrozujúceho život alebo zdravie zamestnancov, a pri mimoriadnych udalostiach.

Ak zamestnávateľ skráti minimálny odpočinok, je povinný dodatočne poskytnúť zamestnancovi do 30 dní rovnocenný nepretržitý náhradný odpočinok.

Zamestnancovi, ktorý sa vrátil z pracovnej cesty po 24. hodine, sa poskytne

čas na nevyhnutný odpočinok od skončenia pracovnej cesty do nástupu do práce v rozsahu osem hodín, a ak tento čas spadá do pracovného času zamestnanca, aj náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku.

Pokiaľ ide o denný odpočinok po vykonanej práci podľa smernice 2003/­88/­ES o určitých aspektoch organizácie pracovného času, podľa čl. 3 smernice členské štáty prijmú opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie toho, aby každý zamestnanec mal nárok na minimálny denný odpočinok trvajúci 11 po sebe nasledujúcich hodín v priebehu 24 hodín.

Skrátenie doby odpočinku pod hranicu 11 hodín denne umožňuje smernica podľa čl. 17 ods. 2. Možno tak povedať, že príslušným zamestnancom budú poskytnuté rovnocenné doby náhradného odpočinku alebo vo výnimočných prípadoch, keď nie je možné z objektívnych dôvodov poskytnúť doby náhradného odpočinku, zamestnancom bude poskytnutá zodpovedajúca ochrana.

Na účely zabezpečenia účinnej ochrany bezpečnosti a zdravia zamestnanca sa vo všeobecnosti musí stanoviť pravidelné striedanie pracovného času s časom odpočinku. Aby si mohol zamestnanec účinne oddýchnuť, je oprávnený mať možnosť vzdialiť sa zo svojho pracovného prostredia na určitý počet hodín, ktoré musia nielen nasledovať po sebe, ale aj priamo nadväzovať na pracovný čas, aby mala dotknutá osoba možnosť zotaviť sa a rozptýliť únavu spojenú s výkonom svojich pracovných úloh. Táto požiadavka sa zdá byť ešte potrebnejšia v prípade, keď sa odchýlkou od všeobecného pravidla bežný denný pracovný čas predĺži výkonom pohotovostnej služby.

Predlžovanie denného pracovného času

ku ktorému môžu pristúpiť členské štáty a sociálni partneri na základe čl. 17 smernice tým, že skrátia čas odpočinku priznaného zamestnancovi v priebehu daného pracovného dňa, najmä pri službách v nemocniciach a podobných zariadeniach, musí byť kompenzované poskytnutím primeraného náhradného odpočinku tvoreného takým počtom po sebe nasledujúcich hodín, ktorý zodpovedá uplatnenému skráteniu času odpočinku, na ktorý má zamestnanec nárok pred začatím ďalšej pracovnej doby.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ v právnej veci Jaeger, a to v nasledujúcich skutočnostiach: Ak členský štát pristúpi na možnosť skrátenia denného odpočinku zamestnancovi, musí byť toto skrátenie kompenzované poskytnutím náhradného odpočinku v takom počte po sebe nasledujúcich hodín, ktorý zodpovedá skráteniu času odpočinku ešte pred začatím ďalšej pracovnej doby. Skutočnosť, že takýto čas odpočinku sa poskytne v inom čase, ktorý už nie je priamo spojený s predĺženým pracovným časom v dôsledku nadčasovej práce, spravidla nezohľadňuje primeraným spôsobom potrebu dodržať základné zásady ochrany bezpečnosti a zdravia zamestnancov.

Takéto rovnocenné doby náhradného odpočinku musia nasledovať hneď po pracovnom čase, na ktorého kompenzáciu sú určené, aby sa zabránilo vzniku únavy alebo preťaženia zamestnanca z dôvodu nahromadenia po sebe nasledujúcich období práce.

Nepretržitý odpočinok v týždni

Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť pracovný čas tak, aby zamestnanec mal raz za týždeň dva po sebe nasledujúce dni nepretržitého odpočinku, ktoré musia pripadať na sobotu a nedeľu alebo na nedeľu a pondelok.

Ak povaha práce a podmienky prevádzky neumožňujú rozvrhnúť pracovný čas zamestnanca staršieho ako 18 rokov podľa vyššie uvedeného, poskytnú sa dva po sebe nasledujúce dni nepretržitého odpočinku v týždni v iných dňoch týždňa.

Ak povaha práce a podmienky prevádzky neumožňujú rozvrhnúť pracovný čas žiadnym z vyššie uvedených spôsobov, zamestnávateľ môže zamestnancovi, ktorý je starší ako 18 rokov, po dohode so zástupcami zamestnancov alebo, ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, po dohode so zamestnancom, rozvrhnúť pracovný čas tak, aby zamestnanec mal raz za týždeň najmenej 24 hodín nepretržitého odpočinku, ktorý by mal pripadnúť na nedeľu s tým, že zamestnávateľ je povinný dodatočne poskytnúť zamestnancovi náhradný nepretržitý odpočinok v týždni do ôsmich mesiacov odo dňa, keď mal byť poskytnutý nepretržitý odpočinok v týždni.

Ak povaha práce a podmienky prevádzky neumožňujú rozvrhnúť pracovný čas

žiadnym z vyššie uvedených spôsobov, zamestnávateľ môže zamestnancovi, ktorý je starší ako 18 rokov, po dohode so zástupcami zamestnancov, alebo ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, po dohode so zamestnancom, rozvrhnúť pracovný čas tak, aby zamestnanec mal raz za týždeň najmenej 35 hodín nepretržitého odpočinku, ktorý pripadne na nedeľu a na časť dňa predchádzajúceho nedeli alebo na časť dňa nasledujúceho po nedeli.

Ak povaha práce a podmienky prevádzky neumožňujú rozvrhnúť pracovný čas žiadnym z vyššie uvedených spôsobov, zamestnávateľ môže zamestnancovi, ktorý je starší ako 18 rokov, po dohode so zástupcami zamestnancov alebo, ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov po dohode so zamestnancom, rozvrhnúť pracovný čas tak, aby zamestnanec mal raz za dva týždne najmenej 24 hodín nepretržitého odpočinku v týždni, ktorý by mal pripadnúť na nedeľu s tým, že zamestnávateľ je povinný dodatočne poskytnúť zamestnancovi náhradný nepretržitý odpočinok v týždni do štyroch mesiacov odo dňa, keď mal byť poskytnutý nepretržitý odpočinok v týždni.

Dni pracovného pokoja

Dni pracovného pokoja sú dni, na ktoré pripadá nepretržitý odpočinok zamestnanca v týždni, a sviatky.

Prácu v dňoch pracovného pokoja možno nariadiť len výnimočne, a to po prerokovaní so zástupcami zamestnancov.

V deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni možno zamestnancovi nariadiť len nasledujúce nevyhnutné práce, ktoré sa nemôžu vykonať v pracovných dňoch:

a)  naliehavé opravárske práce,

b)  nakladacie a vykladacie práce,

c)  inventúrne a uzávierkové práce,

d)  práce vykonávané v nepretržitej prevádzke za zamestnanca, ktorý sa nedostavil na zmenu,

e)  práce na odvrátenie nebezpečenstva ohrozujúceho život, zdravie alebo pri mimoriadnych udalostiach,

f)  práce nevyhnutné so zreteľom na uspokojovanie životných, zdravotných a kultúrnych potrieb obyvateľstva,

g)  kŕmenie a ošetrovanie hospodárskych zvierat,

h)  naliehavé práce v poľnohospodárstve v rastlinnej výrobe pri zakladaní, ošetrovaní a zbere pestovaných plodín a pri spracovaní potravinárskych surovín.

Vo sviatok možno zamestnancovi nariadiť len práce, ktoré možno nariadiť

v dňoch nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni, práce v nepretržitej prevádzke a práce potrebné pri strážení objektov zamestnávateľa.

V dňoch 1. januára, 6. januára, vo Veľký piatok, vo Veľkonočnú nedeľu, vo Veľkonočný pondelok, 1. mája, 8. mája, 5. júla, 29. augusta, 15. septembra, 1. novembra, 17. novembra, 24. decembra po 12.00 hodine, 25. decembra a 26. decembra nemožno zamestnancovi nariadiť, ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi, vrátane s ním súvisiacich prác (ďalej len „maloobchodný predaj“), okrem maloobchodného predaja podľa prílohy č. 1a k ZP; ustanovenie § 94 ods. 3 písm. f) a ods. 4 ZP sa v týchto prípadoch nepoužijú.

Na pracoviskách s nočnými zmenami sa začína deň pracovného pokoja hodinou zodpovedajúcou nástupu pracovnej zmeny, ktorá v pracovnom týždni nastupuje podľa rozvrhu zmien ako prvá ranná zmena a končí uplynutím 24 hodín od jej začiatku.

Za prácu vo sviatok zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi príplatok k mzde

Práca vo sviatok, ktorý pripadol na pracovný deň zamestnanca, sa nepovažuje za prácu nadčas. Prácu vo sviatok možno považovať súčasne za prácu nadčas len za predpokladu, že zamestnanec podľa rozvrhu pracovných zmien nemal pracovať, pretože mal deň nepretržitého odpočinku v týždni (sobota, nedeľa). Z dôvodu, že v predchádzajúcich dňoch odpracoval plný týždenný pracovný čas, je práca vo sviatok nadčasovou prácou. V prípade nariadenia výkonu práce vo sviatok platia pre zamestnávateľa tie isté podmienky, ako keď ide o dni pracovného pokoja s tým rozdielom, že nad rámec možností nariadenia práce v dňoch pracovného pokoja je zamestnávateľ oprávnený nariadiť výkon práce vo sviatok aj v prípade nepretržitých prevádzok a prác potrebných pri strážení objektov zamestnávateľa.

Prestávky v práci

V súvislosti s právom na odpočinok po vykonanej práci, aj prestávky v práci sú pre zamestnanca časom odpočinku.

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovná zmena je dlhšia ako šesť hodín, prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút. Mladistvému zamestnancovi, ktorého pracovná zmena je dlhšia ako štyri a ½ hodiny, je zamestnávateľ povinný poskytnúť prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút. Ak ide o práce, ktoré sa nemôžu prerušiť, musí sa zamestnancovi aj bez prerušenia prevádzky alebo práce zabezpečiť primeraný čas na odpočinok a jedenie.

Podrobnejšie podmienky poskytnutia prestávky na odpočinok a jedenie, vrátane jej predĺženia, zamestnávateľ dohodne so zástupcami zamestnancov.

Prestávky na odpočinok a jedenie sa neposkytujú na začiatku a konci zmeny.

Prestávky na odpočinok a jedenie sa nezapočítavajú do pracovného času; to neplatí, ak ide o prestávku na odpočinok a jedenie, pri ktorej sa zabezpečuje primeraný čas na odpočinok a jedenie bez prerušenia práce zamestnancom.

Prestávka poskytovaná z dôvodov zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pri práci sa započítava do pracovného času.

Delenie prestávok v práci

Podľa doby trvania možno rozdeliť prestávky v práci na:

a)  krátkodobé,

b)  dlhodobé.

Medzi krátkodobé prestávky v práci patrí prestávka poskytovaná z dôvodov zaistenia BOZP, prestávka na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút (tzv. obedňajšia prestávka).

Medzi dlhodobé prestávky v práci patrí nepretržitý denný odpočinok, nepretržitý odpočinok v týždni, dni pracovného pokoja, sviatky a dovolenka, ako významná doba odpočinku.

Dôležité legislatívne zmeny

Dňa 1. januára 2024 nadobudol účinnosť zákon č. 530/­2023 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií. Novelou zákona č. 241/­1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch sa pre štátny sviatok 1. september – Deň Ústavy Slovenskej republiky ustanovila výnimka z pravidla, že štátne sviatky sú dňami pracovného pokoja. Od roku 2024 tak 1. september ostáva aj naďalej štátnym sviatkom, avšak nie dňom pracovného pokoja, ani sviatkom v zmysle príslušných ustanovení ZP.

Od roku 2024 tak zamestnancovi za výkon práce v deň štátneho sviatku 1. septembra nevzniká nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok. Od roku 2024 zamestnávateľ v tento deň môže zamestnancovi nariadiť alebo s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi, vrátane s ním súvisiacich prác.

Takýmto dňom je od roku 2021 aj deň štátneho sviatku 28. október – Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu.

JUDr. Lucia Petríková, PhD.