Právo a súdnictvo versus koronavírus

Dňa 27. marca 2020 nadobudol účinnosť zákon č. 62/­2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby Covid-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon o niektorých mimoriadnych opatreniach“).

1. Právna úprava zákona o niektorých mimoriadnych opatreniach

sa predovšetkým zameriava na:

•    obmedzenie plynutia premlčacích a prekluzívnych lehôt v súkromnoprávnych vzťahoch, resp. ich navrátenie v určených prípadoch,

•    obmedzenie plynutia procesných lehôt na strane účastníkov konania a strán v konaní,

•    obmedzenie nutnosti vykonávať pojednávania na súdoch a účasti verejnosti na týchto pojednávaniach v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu,

•    predĺženie lehoty na podanie dlžníckeho návrhu na vyhlásenie konkurzu,

•    umožnenie rozhodovania „per rollam“ v prípade kolektívnych orgánov právnických osôb súkromného práva,

•    dočasný zákaz výkonu záložného práva a dražby,

•    obmedzenie zákazu uzatvárania zmlúv v rámci verejného obstarávania so subjektami nezapísanými v registri partnerov verejného sektora v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu, ak sú zároveň splnené podmienky pre priame rokovacie konanie z dôvodu mimoriadnej udalosti,

•    zavedenie možnosti využívania tzv. lokalizačných a prevádzkových údajov vznikajúcich v rámci elektronickej komunikácie zo strany Úradu verejného zdravotníctva na účely ochrany života a zdravia obyvateľov.

Opatrenia len v čase mimoriadnej situácie

Časť vyššie uvedených opatrení predstavujú opatrenia dočasného charakteru, pričom ich dočasnosť je daná dátumom, do kedy sa uplatňujú. Zákon o niektorých mimoriadnych opatreniach v týchto prípadoch obsahuje termín 30. apríl 2020, pričom sa nevylučuje ďalšie predĺženie tohto termínu a to v závislosti od vývoja pandémie Covid 19.

Druhá časť opatrení je koncipovaná ako opatrenia, ktoré možno aplikovať len v čase mimoriadnej situácie podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/­1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov alebo v čase núdzového stavu podľa ústavného zákona č. 227/­2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov.

V druhom prípade, t. j. v prípade mimoriadnych opatrení v justícii, sa právna úprava zameriava na sfunkčnenie Súdnej rady Slovenskej republiky najmä s ohľadom na nedávne vzdanie sa funkcie piatich jej členov a na zabezpečenie riadneho fungovania Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z hľadiska jeho riadenia a správy.

Aplikáciou zákona o niektorých mimoriadnych opatreniach v praxi možno očakávať pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie a pozitívne sociálne vplyvy, pretože sa fakticky predlžujú premlčacie, prekluzívne, procesné lehoty, lehoty na podanie dlžníckeho návrhu na vyhlásenie konkurzu, či dočasného obmedzenia výkonu záložného práva a dražby.

2. Hmotnoprávne a procesné lehoty

Premlčacia lehota predstavuje dobu, ktorú zákon ukladá na vykonanie práva. Po jej uplynutí právo nezaniká, iba stráca právnu silu. Všeobecná premlčacia doba je 3 roky, avšak jej dĺžka sa môže meniť podľa jednotlivých druhov zmluvných vzťahov, napríklad pri obchodných vzťahoch je všeobecná premlčacia doba 4-ročná.

Prekluzívna lehota predstavuje dobu, počas ktorej existuje určité právo, avšak po uplynutí ktorej toto právo zanikne. Ide napríklad o právo podať opravný prostriedok (napríklad odvolanie) do 15 dní od rozhodnutia súdu. V štandardnej situácii je po uplynutí 15 dní právo „prekludované“ a teda zanikne.

Vychádzajúc z § 1 zákona o niektorých mimoriadnych opatreniach platí, že lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva,

a)  v čase odo dňa účinnosti zákona o niektorých mimoriadnych opatreniach do 30. apríla 2020 neplynú,

b)  ktoré uplynuli po 12. marci 2020 do dňa účinnosti zákona o niektorých mimoriadnych opatreniach, sa neskončia skôr ako za 30 dní po nadobudnutí účinnosti spomínaného zákona.

Uvedené opatrenie má za cieľ v písmene a) dočasne zabezpečiť to, že premlčacie a prekluzívne lehoty nebudú do konca apríla 2020 plynúť a v písmene b) navrátiť premlčacie a prekluzívne lehoty, ktoré uplynuli v čase od 12. marca 2020 do dňa účinnosti zákona, t. j. v čase od vyhlásenia mimoriadnej situácie na území Slovenskej republiky podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/­1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov. Premlčacia lehota, ktorá uplynula medzi 12. a 26. marcom je teda zachovaná až do 26. apríla 2020.

Z uvedeného je tak zrejmé, že ak začala prekluzívna lehota plynúť pred 27. marcom 2020 a ešte neuplynula, jej plynutie sa 27. marcom zastavuje a plynúť začne zas od 1. mája 2020. Ak napríklad zostávalo ešte 8 dní na podanie vyjadrenia, podať ho bude možné až do 8. mája 2020. Ak bolo právo prekludované v dňoch od 12. marca 2020 do 26. marca 2020, prekluzívna lehota uplynie až po uplynutí 30 dní od jeho účinnosti, teda po 26. apríli 2020. Dovtedy existuje možnosť využiť právo, ktoré jej uplynutím zanikne.

Príklad

Subjekt A uzavrel kúpnu zmluvu, podľa ktorej mu mal kupujúci zaplatiť za predmet zmluvy 29. marca 2017.

Trojročná premlčacia doba začína plynúť od nasledujúceho dňa (od 30. marca 2017) a uplynula by 30. marca 2020. Subjekt A sa nemusí obávať, že sa jeho právo počas mimoriadnej situácie premlčí. Keďže dňom 27. 3. 2020 prestáva premlčacia lehota plynúť a začiatok jej plynutia pripadá na 1. mája 2020, právo subjektu A bude premlčané až po uplynutí zostávajúcich 4 dní, teda 4. mája 2020.

Spomínaná právna úprava je zameraná na súkromnoprávne vzťahy, t. j. právne vzťahy vznikajúce podľa predpisov súkromného práva najmä Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka. Účelom je prispieť k tomu, aby občania a podnikatelia nemuseli nevyhnutne vykonávať úkony potrebné pre uplatňovanie ich práv v súkromnoprávnych vzťahoch v čase pandémie bez obavy, že by prišli o svoje práva v dôsledku premlčania alebo preklúzie.

Procesná lehota

Ak bolo zákonom alebo súdom prikázané niečo vykonať v určitej lehote, ide o tzv. procesnú lehotu. Ustanovenie § 1 písm. a) zákona o niektorých mimoriadnych opatreniach platí rovnako aj pre lehoty ustanovené zákonom alebo určené súdom na vykonanie procesného úkonu v konaní pred súdom účastníkmi konania a stranami v konaní.

Na rozdiel od úpravy v § 1 zákona o niektorých mimoriadnych opatreniach, ktorá sa zameriava na hmotnoprávne lehoty, ustanovenie § 2 ods. 1 zákona o niektorých mimoriadnych opatreniach rieši procesné lehoty na strane účastníkov konania a strán v konaní, ktoré sú ustanovené zákonom (najmä procesné predpisy) alebo určené priamo súdom na vykonanie určitého procesného úkonu.

Aj v týchto prípadoch platí, že tieto lehoty nebudú do 30. apríla 2020 plynúť. Procesné lehoty tak prestali dňom 27. marca 2020 plynúť až do konca apríla 2020. Od 1. mája 2020 plynú naďalej. Ak procesná lehota uplynula 12. až 26. marca 2020, podľa vyššie spomínanej právnej úpravy sa považuje za uplynutú až od 27. apríla 2020.

Cieľom je zníženie náporu, resp. tlaku na účastníkov konania, či strán v konaní prichádzať na súd alebo do priameho styku so svojim právnym zástupcom. V rámci trestného konania je táto úprava limitovaná len na lehoty na strane obvineného, jeho obhajcu, poškodeného a zúčastnenej osoby, pretože na strane obžaloby je legitímne očakávať, že prokuratúra ako orgán verejnej moci vie riadne fungovať aj v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu.

Podľa § 2 ods. 2 zákona o niektorých mimoriadnych opatreniach však platí, že ak vec z dôvodu ohrozenia života, zdravia, bezpečnosti, slobody alebo značnej škody strany alebo účastníka konania neznesie odklad, môže súd určiť, že § 2 ods. 1 sa nepoužije a súčasne určí novú primeranú lehotu. Proti takémuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. Súd teda môže pri splnení mimoriadnych okolností vzniknutých ešte zo závažnejších dôvodov ako je šírenie nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby Covid-19 v konkrétnej veci posúdiť, že vec v takom prípadne neznesie odklad a s ohľadom na princíp proporcionality sa ustanovenie o predĺžení procesných lehôt aplikovať nebude. V praxi to znamená, že sa aplikuje pôvodná lehota, prípade súd určí novú lehotu.

3. Obmedzenie súdnych procesov

V čase mimoriadnej situácie podľa § 3 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/­1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov alebo núdzového stavu v zmysle Čl. 5 ústavného zákona č. 227/­2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov súdy vykonávajú pojednávania, hlavné pojednávania a verejné zasadnutia len v nevyhnutnom rozsahu. Podstatou uvedenej právnej úpravy je docieliť taký stav, aby súdy vykonávali pojednávania len v nevyhnutnom rozsahu. Minimalizuje sa tak potreba presúvania účastníkov konania a ich právnych zástupcov na súdy, resp. koncentrácie viacerých osôb v pojednávacích miestnostiach súdov. Neznamená to však, že súdy nesmú vôbec uskutočňovať pojednávania, ale mali by vykonávanie pojednávaní obmedziť len na nevyhnutné minimum.

Nevyhnutné minimum

Medzi to „nevyhnutné minimum“ možno zaradiť najmä hlavné pojednávania vo väzobných veciach v trestných konaniach, pojednávania úkonov v konaniach starostlivosti súdu o maloletých a v iných konaniach úkonov, bez ktorých uskutočnenia hrozí nenávratná škoda alebo iný vážny neodvratný následok. V konkrétnom prípade to bude vecou úvahy zákonného sudcu (senátu).

Ďalej platí, že v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu je ochrana zdravia dôvodom na vylúčenie verejnosti z pojednávania, hlavného pojednávania a verejného zasadnutia. Explicitným spôsobom tak v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu vzniká nový dôvod pre vylúčenie verejnosti z pojednávania (hlavného pojednávania, či verejného zasadnutia), ktorým je ochrana zdravia. V tomto prípade nejde o automatické vylúčenie verejnosti z účasti na pojednávaní, ale „len“ o vytvorenie nového dôvodu pre vylúčenie verejnosti, o ktorom bude prináležať rozhodnúť sudcovi, ktorý bude viesť pojednávanie, resp. hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie. Právna úprava je v tomto prípade naviazaná na stav mimoriadnej situácie a núdzový stav, pričom sa bude aplikovať v takom rozsahu z hľadiska územnej pôsobnost,i v akom je vyhlásená mimoriadna situácia alebo núdzový stav.

4.  Výkon záložného práva a dražby počas mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu

V čase do 30. apríla 2020 nemožno pristúpiť k výkonu záložného práva. Úkony smerujúce k výkonu záložného práva v čase odo dňa účinnosti zákona č. 62/­2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby Covid-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony do 30. apríla 2020 sú neúčinné.

Dočasné obmedzenie výkonu záložného práva má za cieľ eliminovať v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu koncentráciu väčších skupín osôb na jednom mieste, pretože základným spôsobom výkonu záložného práva je dražba.

Dražobník, súdny exekútor a správca sú v čase do 30. apríla 2020 povinní upustiť od vykonania dražby. Dražba vykonaná v čase odo dňa účinnosti zákona o niektorých mimoriadnych opatreniach do 30. apríla 2020 je neplatná. Účelom takejto právnej úpravy je dočasný zákaz vykonávania dražieb podľa zákona č. 527/­2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/­1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/­1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení ďalších zákonov a podľa zákona č. 7/­2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Ak má dražba splniť svoj účel, je nutné, aby boli vytvorené predpoklady pre čo najširšiu účasť záujemcov, čo za aktuálnej mimoriadnej situácie nie je možné, pretože je nežiaduce, aby sa na jednom mieste koncentrovali väčšie skupiny osôb. Vzhľadom na uvedené sa tak dočasne zamedzuje vykonávaniu dražieb pod hrozbou sankcie neplatnosti dražby.

5. Korešpondenčné a elektronické hlasovanie

Kolektívne orgány právnických osôb založených podľa predpisov občianskeho práva alebo obchodného práva môžu v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu používať korešpondenčné hlasovanie alebo umožniť účasť ich členov na zasadnutí takéhoto orgánu prostredníctvom elektronických prostriedkov, aj keď to nevyplýva z ich vnútorných predpisov alebo stanov.

Účelom je umožniť právnickým osobám založeným podľa predpisov občianskeho práva a obchodného práva, aby ich kolektívne orgány mohli prijímať svoje rozhodnutia aj „per rollam“, čím sa minimalizuje nutnosť zhromažďovania sa väčšieho počtu osôb na jednom mieste.

Táto možnosť využíva už existujúcu infraštruktúru ustanovení § 190a až §190d Obchodného zákonníka, ktoré sa týchto prípadoch použijú primerane. Právna úprava je v tomto prípade naviazaná na stav mimoriadnej situácie a núdzový stav, pričom sa bude aplikovať v takom rozsahu z hľadiska územnej pôsobnosti, v akom je vyhlásená mimoriadna situácia alebo núdzový stav.

6. Zmena lehoty na vyhlásenie konkurzu v prípade predĺženia

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 7/­2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p. (ďalej iba „zákon o konkurze“) je dlžník v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Ak dlžník podá návrh na vyhlásenie konkurzu, predpokladá sa, že je v úpadku.

Právnická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Za jednu pohľadávku pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi. Fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok.

Kto je predĺžený

Predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo, má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku. Pri stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku sa vychádza z účtovníctva alebo z hodnoty určenej znaleckým posudkom, ktorý má pred účtovníctvom prednosť a prihliadne sa aj na očakávateľné výsledky ďalšej správy majetku, prípadne očakávateľné výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku, ak možno so zreteľom na všetky okolnosti odôvodnene predpokladať, že bude možné v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku pokračovať.

Keďže pandémia Covid 19 sa v značnom rozsahu odrazila na dĺžke či plynutí niektorých lehôt, platí to aj pri predlžení. Doterajšia všeobecná právna úprava podávania dlžníckych návrhov na vyhlásenie konkurzu je 30 dní. Zákon o niektorých mimoriadnych opatreniach v rámci § 4 túto lehotu predlžuje na 60 dní, ale len pre tie situácie, keď nastane úpadok dlžníka v čase od 12. marca 2020 do 30. apríla 2020. Či sa 60 dňová lehota bude vzťahovať aj na úpadcov, ktorí sa do predlženia dostali po 30. apríli 2020, nie je isté. Táto skutočnosť bude závisieť od vývoja situácie v nadväznosti na šírenie vírusu COVID-19.

Ak sa podnikateľ dostal do úpadku napríklad 13. marca 2020, návrh na príslušný súd môže podať najneskôr 13. mája 2020. Konkurzné konanie začne až zverejnením uznesenia o začatí konkurzného konania v obchodnom vestníku. Je teda pravdepodobné, že by k začatiu samotného konkurzného konania prišlo až v čase, kedy zákonodarca predpokladá zlepšenie situácie v krajine.

7. Zmeny v zákone o Súdnej rade SR

V rámci zákona č. 185/­2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p. (ďalej iba „zákon o Súdnej rade“) došlo počnúc 27. 3. 2020 po vzore zákona č. 459/­2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/­2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony k rozšíreniu dôvodov pre odvolanie predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky aj o dôvod, kedy by jeho ďalším zotrvaním vo funkcii mohla byť vážne ohrozená dôveryhodnosť súdnictva alebo dobrá povesť súdnictva.

Zmena právnej úpravy v rámci § 26 zákona o Súdnej rade reaguje na nedávne dianie ohľadom Súdnej rady Slovenskej republiky.

Vychádzajúc zo všeobecne dostupných informácií došlo k vzdaniu sa funkcie piatich členov Súdnej rady Slovenskej republiky nominovaných vládou Slovenskej republiky, resp. Národnou radou Slovenskej republiky.

Podľa platnej právnej úpravy vyplývajúcej z § 26 ods. 2 zákona o Súdnej rade v znení účinnom do 27. marca 2020 u týchto členov začala plynúť dvojmesačná lehota, po uplynutí ktorej dochádza k formálnemu zániku funkcie člena Súdnej rady Slovenskej republiky. Za situácie, kedy členovia Súdnej rady Slovenskej republiky, ktorí sa vzdali svojej funkcie a zároveň vyhlásili, že sa nebudú zúčastňovať zasadnutí Súdnej rady Slovenskej republiky nastala však situácia, ktorá nie je z hľadiska riadneho fungovania tohto ústavného orgánu žiadúca. Z toho dôvodu sa ustanovilo, že funkcia člena Súdnej rady Slovenskej republiky zanikne v deň nasledujúci po dni doručenia oznámenia o vzdaní sa funkcie predsedovi Súdnej rady Slovenskej republiky. S cieľom zabezpečiť riadne fungovanie Súdnej rady Slovenskej republiky sa v rámci prechodného ustanovenia (§ 33 zákona o Súdnej rade) aplikuje pravidlo vyplývajúce z nového znenia § 26 ods. 2 zákona o Súdnej rade aj na tých členov Súdnej rady Slovenskej republiky, u ktorých plynie dvojmesačná lehota podľa právnej úpravy platnej do 27. marca 2020, a teda k zániku ich funkcie fakticky došlo 28. 3. 2020.

8. Zabezpečenie fungovania Najvyššieho súdu SR v čase „bezvládia“

Doplnenie právnej úpravy § 43 zákona č. 757/­2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p. (ďalej iba „zákon o súdoch“) bolo zabezpečenie riadneho fungovania Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to v situáciách, ktoré právna úprava účinná do 27. 3. 2020 nepredvídala, resp. ktoré so sebou aplikačná prax počas existencie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dovtedy nepriniesla. Do 27. marca 2020 sa nikdy nestalo, aby Najvyšší súdu Slovenskej republiky nemal súčasne obsadenú funkciu predsedu a podpredsedu, resp. aby podpredseda tohto súdu mal v čase zastupovania predsedu dočasne pozastavený výkon funkcie sudcu z dôvodu vznesenia obvinenia pre úmyselný trestný čin.

S ohľadom na osobitné postavenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nie je totiž vhodné podriaďovať jeho fungovanie v čase „bezvládia“ tomu istému režimu, ako ostatné všeobecné súdy, ktoré sú v plnej riadiacej pôsobnosti ministra spravodlivosti Slovenskej republiky. A teda nie je vhodné, aby minister spravodlivosti poveroval niektorého zo sudcov najvyššieho súdu plnením úloh predsedu súdu do momentu vymenovania nového predsedu súdu (viď § 38 ods. 7 zákona o súdoch). Poverovanie na dočasné riadenie súdu sa ani nezveruje do pôsobnosti prezidentky Slovenskej republiky, pretože by išlo o rozširovanie jej právomoci vo vzťahu k orgánom riadenia a správy súdov nad rámec Ústavy Slovenskej republiky.

Orgán súdnej moci

Nová právna úprava predstavuje v prípade vrcholových orgánov súdnej moci zaužívané riešenie. To znamená, že priamo zo zákona o súdoch sa výkonu funkcie, ktorá je neobsadená, dočasne ujme osoba vekom najstaršia v rámci orgánu verejnej moci, o ktorého riadenie v danom prípade ide. Podobne je zabezpečované fungovanie Súdnej rady Slovenskej republiky v čase neprítomnosti predsedu a podpredsedu Súdnej rady Slovenskej republiky (viď § 5 ods. 3 zákona č. 185/­2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), resp. fungovanie Ústavného súdu Slovenskej republiky (viď § 4 ods. 3 zákona č. 314/­2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

V tejto súvislosti treba uviesť, že vekom najstarší sudca Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa nestáva zo zákona predsedom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ale „len“ vykonáva niektoré úlohy patriace do pôsobnosti predsedu tohto súdu.

Z uvedeného dôvodu preto nemožno pripustiť výklad, že by v prípade tohto sudcu prichádzalo do úvahy aplikovať ustanovenia zákonov o nezlučiteľnosti funkcie predsedu súdu s inou funkciu v rámci súdu. Preto nie je prekážkou, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dočasne riadil napríklad vekom najstarší sudca, ktorý je zároveň členom sudcovskej rady Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, alebo ktorý je zároveň členom Súdnej rady Slovenskej republiky.

V zmysle novej právnej úpravy zastupujúci sudca Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nevykonáva všetky úlohy predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ale len tie, ktoré sú neodkladné. Tými sú také úlohy, ktorých vykonávanie je nevyhnutné pre riadne napĺňanie poslania Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorým je konania a rozhodovanie vo veciach patriacich do jeho právomoci.

9. Monitorovanie pohybu a kontaktov identifikovaných nakazených jedincov

Zákon č. 351/­2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v z.n.p. (ďalej iba „zákon o elektronických komunikáciách“) sa v rámci § 63 doplnil o nový odsek 18, v zmysle ktorého sa ustanovuje, aby v čase vyhlásenia mimoriadnej situácie podľa § 3 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/­1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v z.n.p. alebo núdzového stavu v zdravotníctve v zmysle Čl. 5 ústavného zákona č. 227/­2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, počas ktorých sú bezprostredne ohrozené životy a zdravie občanov v súvislosti so šírením pandémie alebo šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby je umožnené Úradu verejného zdravotníctva získavať, zhromažďovať, spracovávať a uchovávať údaje podľa § 57 odsekov 1 a 2 zákona o elektronických komunikáciách, v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas počas trvania mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu maximálne však do 31. decembra 2020 na účel včasného identifikovania potenciálnych nositeľov nákazy a zabráneniu jej ďalšieho šírenia, a to vďaka monitorovaniu pohybu a kontaktov už identifikovaných nakazených jedincov. Za týchto okolností sa tak nebude musieť čakať na splnenie si povinností zo strany fyzických osôb a právnických osôb podľa § 51 ods. 1 písm. c) a § 52 ods. 1 písm. m) zákona č. 355/­20017 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Toto mimoriadne opatrenie sa zaviedlo na základe praktických skúseností z krajín ako Taiwan, Singapur a Kórejská republika, v ktorých sa v súvislosti s aktuálnym bojom s nákazou COVID-19 osvedčili a tieto krajiny aktuálne vďaka nemu zaznamenávajú pokles šírenia nákazy a úbytok nových prípadov nakazenia.

10. Verejné obstarávanie počas mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu

Zákon č. 343/­2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon o verejnom obstarávaní“) sa v § 11 odseku 2 doplnil s cieľom uľahčiť situáciu pri obstarávaní tovarov a služieb, prípadne stavebných prác počas mimoriadnej situácie podľa Čl. 5 ústavného zákona č. 227/­2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v z.n.p. alebo núdzového stavu podľa § 3 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/­1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v z.n.p. na účely ochrany života a zdravia, a to tým spôsobom, že ak sú zároveň splnené podmienky – pri inej zákazke ako tej s nízkou hodnotu – pre priame rokovacie konanie [§ 81 písm. c) alebo § 115 ods. 1 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní], tak sa nebude vyžadovať ako podmienka pre uzatvorenie zmluvy, rámcovej dohody a koncesnej zmluvy zápis v registri partnerov verejného sektora.

Dva dokumenty pre verejných obstarávateľov a obstarávateľov

V súvislosti s predmetnou problematikou možno pripomenúť, že Európska komisia pripravila pre verejných obstarávateľov a obstarávateľov dva dokumenty, ktoré sa týkajú obstarávania v súčasnej neľahkej situácii spôsobenej pandémiou ochorenia COVID-19.

Prvý dokument je Usmernenie Európskej komisie k využívaniu rámca pre verejné obstarávanie počas núdzovej situácie súvisiacej s krízou spôsobenou ochorením COVID-19 2020/­C 108 I/­01. Druhý dokument sa týka pravidiel uzatvárania dodatkov. Oba dokumenty možno nájsť na webovej stránke úradu pre verejné obstarávanie.

Zásadným problémom v súčasnosti je skutočnosť, či je možné už prebiehajúce či vysúťažené zákazky meniť, prípadne upravovať z dôvodu prebiehajúcej krízy COVID-19. Ide o to, aby sa verejní obstarávatelia podľa možnosti vyhli rôznym komplikáciám pri výkone prác odsúhlasených v zmluve a poskytovaní služieb alebo dodávok, ktoré sú predmetom zmluvy. V určitých prípadoch sa totiž môže stať, že hospodársky subjekt nie je z týchto dôvodov schopný plniť zákazku. Toto by mohlo viesť k situáciám všeobecného zlyhania postupov verejného obstarávania, ktoré by následne mohli vyústiť do prípadných súdnych sporov a iných významných ekonomických a sociálnych dôsledkov. V takejto situácii môžu byť opodstatnené úpravy verejných zákaziek v zmysle § 18 ods. 1 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní, v zmysle ktorého zmluvu, rámcovú dohodu alebo koncesnú zmluvu možno zmeniť počas jej trvania bez nového verejného obstarávania, ak potreba zmeny vyplynula z okolností, ktoré verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ nemohol pri vynaložení náležitej starostlivosti predvídať a zmenou sa nemení charakter zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy. Zásadnou podmienkou aplikácie spomínaného ustanovenia teda je, že potreba úpravy musí byť vyvolaná okolnosťami, ktoré nemohol verejný obstarávateľ predvídať. Z dôvodu, že kríza COVID-19 predstavuje jednoznačnú okolnosť, ktorá nemohla byť verejnými obstarávateľmi predvídaná, je zrejmé, že prvá podmienka je splnená.

Nemení sa celková povaha zákazky

Ďalšou podmienkou je, že úpravou sa nemení celková povaha zákazky. Znamená to, že úpravy by nemali podstatne pozmeniť rozmer, resp. objem a povahu stavebných prác, služieb alebo dodávok tovaru. Nakoľko v súčasnej situácii je zrejmé, že zmeny týkajúce sa podmienok platieb, udeľovania výnimiek pre hospodárske subjekty, ktoré oslobodzujú od zmluvných a zákonných sankcií za nesplnenie povinností pri plnení zákaziek, ako aj opodstatnených omeškaní pri plnení zákazky, je možné považovať za opodstatnené úpravy na základe § 18 ods. 1 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní. Tieto úpravy však musia byť opodstatnené výlučne do takej miery, do akej sú potrebné na zmiernenie dôsledkov krízy pri plnení verejných zákaziek.

Ing. Ján Mintál

§ 3 zákona č. 42/1994 Z. z.
o civilnej ochrane obyvateľstva
cit. na strane 174

Základné pojmy

(1) Na účely tohto zákona sa mimoriadnou situáciou rozumie obdobie ohrozenia alebo obdobie pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti na život, zdravie alebo majetok, ktorá je vyhlásená podľa tohto zákona; počas nej sa vykonávajú opatrenia na záchranu života, zdravia alebo majetku, na znižovanie rizík ohrozenia alebo činnosti nevyhnutné na zamedzenie šírenia a pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti.

(2) Na účely tohto zákona sa mimoriadnou udalosťou rozumie živelná pohroma, havária, katastrofa, ohrozenie verejného zdravia II. stupňa alebo teroristický útok, pričom

a)  živelná pohroma je mimoriadna udalosť, pri ktorej dôjde k nežiaducemu uvoľneniu kumulovaných energií alebo hmôt v dôsledku nepriaznivého pôsobenia prírodných síl, pri ktorej môžu pôsobiť nebezpečné látky alebo pôsobia ničivé faktory, ktoré majú negatívny vplyv na život, zdravie alebo na majetok,

b)  havária je mimoriadna udalosť, ktorá spôsobí odchýlku od ustáleného prevádzkového stavu, v dôsledku čoho dôjde k úniku nebezpečných látok alebo k pôsobeniu iných ničivých faktorov, ktoré majú vplyv na život, zdravie alebo na majetok,

c)  katastrofa je mimoriadna udalosť, pri ktorej dôjde k narastaniu ničivých faktorov a ich následnej kumulácii v dôsledku živelnej pohromy a havárie.

(3) Nebezpečné látky sú prírodné alebo syntetické látky, ktoré svojimi chemickými, fyzikálnymi, toxikologickými alebo biologickými vlastnosťami samostatne alebo v kombinácii môžu spôsobiť ohrozenie života, zdravia alebo majetku.

(4) Ohrozenie je obdobie, počas ktorého sa predpokladá nebezpečenstvo vzniku alebo rozšírenia následkov mimoriadnej udalosti.

(5) Analýza územia je posúdenie nebezpečenstva pre prípad vzniku mimoriadnej udalosti s ohľadom na zdroje ohrozenia. Analýza územia sa vyhotovuje vo forme súboru dokumentov.

(6) Záchranné práce sú činnosti na záchranu života, zdravia osôb a záchranu majetku, ako aj na ich odsun z ohrozených…

§ 38 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch

Zánik funkcie predsedu súdu

(1) Výkon funkcie predsedu súdu sa skončí uplynutím jeho funkčného obdobia. Pred uplynutím funkčného obdobia zaniká výkon funkcie predsedu súdu

a)  vzdaním sa funkcie,

b)  zánikom funkcie sudcu,

c)  odvolaním z funkcie,

d)  zánikom súdu,

e)  smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho,

f)  zvolením alebo vymenovaním za člena súdnej rady,

(2) Sudca sa môže vzdať funkcie predsedu súdu písomným oznámením ministrovi. Výkon funkcie predsedu súdu v tomto prípade zaniká uplynutím kalendárneho mesiaca, v ktorom bolo písomné oznámenie o vzdaní sa funkcie doručené.

(3) Odvolanie predsedu súdu môže ministrovi navrhnúť

a)  súdna rada,

b)  sudcovská rada príslušného súdu,

c)  predseda súdu vyššieho stupňa.

(4) Návrhom podľa odseku 3 minister nie je viazaný; rozhodne o ňom do 60 dní odo dňa jeho doručenia.

(5) Minister môže aj bez návrhu odvolať sudcu z funkcie predsedu súdu, ak si neplní povinnosti predsedu súdu ustanovené zákonom. Na konanie o odvolaní predsedu súdu sa nepoužije všeobecný predpis o správnom konaní; rozhodnutie ministra musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o tom, že rozhodnutie je preskúmateľné správnym súdom. Proti rozhodnutiu ministra podľa prvej vety nie je prípustný opravný prostriedok. Proti rozhodnutiu ministra podľa prvej vety možno podať správnu žalobu do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia ministra o odvolaní z funkcie predsedu súdu.

(6) Výkon funkcie predsedu súdu v prípade odvolania zaniká dňom nasledujúcim po dni, keď mu bolo doručené rozhodnutie ministra o odvolaní z funkcie, ak nie je v rozhodnutí určený neskorší deň.

(7) Ak funkcia podpredsedu súdu nie je obsadená, minister poverí niektorého zo sudcov príslušného súdu, aby do vymenovania nového predsedu súdu plnil úlohy podľa § 35.