21. 7. 2026
INFORMAČNÝ PORTÁL

Právo a podnikateľ

806.   Zodpovednosť za škodu

Spoločnosť XYZ, s.r.o. uzavrela so zahraničným obchodným partnerom kúpno-predajnú zmluvu. Avšak vývozné povolenie, na vybavenie ktorého bola zmluvou zaviazaná a ktoré bolo na splnenie záväzku nevyhnutné, sa jej nepodarilo vybaviť.

Môže sa spoločnosť zbaviť zodpovednosti za škodu voči zahraničnému obchodnému partnerovi, ak dohodnuté rozhodné právo je slovenské?

V zmysle príslušnej právnej úpravy v rámci Obchodného zákonníka je zodpovednosť za škodu zodpovednosťou objektívnou, čo znamená, že rozhodujúci je vznik majetkovej ujmy ako dôsledok porušenia povinnosti bez ohľadu na zavinenie. V zmysle § 373 Obchodného zákonníka však platí, že kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. To znamená, že pre možnosť vylúčenia zodpovednosti za škodu je potrebné skúmať, čo je možné považovať za okolnosti vylučujúce zodpovednosť – tzv. okolnosti vyššej moci.

Za takéto okolnosti možné považovať prekážku, ktorá nastane nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala, a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala.

V danom prípade obchodnozáväzkového vzťahu so zahraničným subjektom, s ktorým bolo ako rozhodné právo dohodnuté právo slovenské, je zbytočné polemizovať, či neudelenie vývozného povolenia je možné považovať za okolnosť vylučujúcu zodpovednosť. Priamo z ustanovenia § 736 Obchodného zákonníka totiž vyplýva, že neudelenie úradného povolenia (t.j. aj povolenia na vývoz), o ktoré mala spoločnosť XYZ, s.r.o. v zmysle uzavretej zmluvy požiadať, za okolnosť vylučujúcu zodpovednosť nemožno považovať.

To znamená, že ak spoločnosť XYZ, s.r.o. spomínané vývozné povolenie nezíska, má to síce za následok zánik jej povinnosti, resp. záväzku (z titulu nemožnosti plnenia), avšak nie je tým zbavená povinnosti nahradiť zahraničnému obchodnému partnerovi vzniknutú škodu.

 

807.   Kúpnopredajná zmluva

Pán X a pán Y uzavreli kúpnopredajnú zmluvu o kúpe a predaji rodinného domu, ktorá bola na správe katastra zaregistrovaná v novembri 2015. Pán Y ako nový vlastník nehnuteľnosti listom vlastníctva v roku 2015 ešte nedisponoval.

Je pre vznik daňovej povinnosti na rok 2016 rozhodujúci dátum podania žiadosti o vklad na správu katastra, alebo je rozhodujúci dátum vkladu?

Nadobúdanie vlastníctva upravuje ustanovenie § 132 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého vlastníctvo veci možno nadobúdať kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia. Aj z hľadiska dane z nehnuteľnosti sa pri určovaní daňovníka, podobne ako aj pri iných skutočnostiach, vychádza až z právoplatného rozhodnutia o vklade. Predloženie kúpnopredajnej zmluvy správe katastra zaregistrovanej v novembri 2015 ešte neznamená vznik vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti (rodinnému domu).

Ak pánovi Y ako novému vlastníkovi nebol list vlastníctva vydaný do 31. decembra 2015, ale list vlastníctva dostal až v priebehu roka 2016, bude daňovníkom dane zo stavieb až na zdaňovacie obdobie roka 2017.

 

808.   Dedičstvo

Pani XY obdržala 15. novembra 2015 právoplatné osvedčenie o dedičstve pozemku. Z katastra nehnuteľností však obdržala list vlastníctva na zdedený pozemok až 20. januára 2016.

Aký deň je rozhodujúci z hľadiska vzniku daňovej povinnosti k dani z nehnuteľnosti?

Ak nehnuteľnosť pani XY nadobudla dedením, z hľadiska vzniku daňovej povinnosti k dani z nehnuteľnosti je rozhodujúci deň, kedy sa ako dedič stala vlastníkom nehnuteľnosti na základe právoplatného osvedčenia o dedičstve alebo rozhodnutia o dedičstve. Ak teda v roku 2015 pani XY disponovala osvedčením o dedičstve pozemku, na ktorom bol vyznačený dátum právoplatnosti 15. 11. 2015, vznik daňovej povinnosti k dani z nehnuteľnosti v predmetnom prípade vznikol k 1. decembru 2015.

Na uvedenú skutočnosť nemá vplyv fakt, že listom vlastníctva z katastra nehnuteľností pani XY disponovala až v roku 2016.

 

809.   Obdarovanie príbuzných

Firma XYZ, s.r.o. doviezla z Nemecka kozmetický tovar za účelom jeho predaja na území Slovenskej republiky v rámci svojej podnikateľskej činnosti. V kúpnej zmluve s nemeckým obchodným partnerom je písomne určené, že firme XYZ, s.r.o. sa ďalší vývoz zakazuje.

Nesie firma XYZ, s.r.o. zodpovednosť za škodu predávajúcemu v prípade, ak jej zákazník – súkromná osoba nepodnikateľ uvedený tovar vyvezie do zahraničia s cieľom obdarovať svojich príbuzných?

Napriek tomu, že v zmysle § 739 Obchodného zákonníka kupujúci zodpovedá predávajúcemu v prípade, že by tovar vyviezol ktokoľvek, na základe analýzy podstaty a účelu ustanovení § 739 a 740 Obchodného zákonníka je zákaz ďalšieho vývozu potrebné vzťahovať len na predaj za účelom výkonu podnikateľskej činnosti ďalšieho kupujúceho, t.j. nie za účelom jednotlivej konečnej spotreby spotrebiteľov.

Otázky 806 – 809 vypracoval Ing. Ján Mintál

810.   Nevyplatené podiely

Pozemkové spoločenstvo bez právnej subjektivity založené podľa starého zákona o pozemkových spoločenstvách nevýplatné podiely členom spoločenstva každý rok prevádzalo vypočítané na depozitný účet spoločenstva. Po ukončení dedičstva a zápise do katastra žiadajú dedičia vyplatiť podiely spätne za kalendárne roky 2012, 2013 a 2014 v máji 2016, v celkovej výške 4 300 eur. Od júna 2014 bol na „Valnom zhromaždení členov pozemkového spoločenstva„ odsúhlasený prechod na Pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou podľa nového zákona č. 97/2013. Po prechode pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou sa budú vyplácať jednotlivým podielnikom podiely na zisku, ktoré nebudú jednotlivé fyzické osoby už zdaňovať.

Musí podiely zdaniť nové spoločenstvo?

To neplatí pri vyplatení podielov novým, už známym vlastníkom, za staré roky nemožno predmetné príjmy vylúčiť z predmetu dane. U fyzických osôb ide o zdaniteľný príjem.

Nie je prípustné, aby vyplatené podiely zdaňovalo nové pozemkové spoločenstvo. Podiely je povinná zdaniť fyzická osoba, ktorej boli podiely na príjmoch a výdavkoch za predchádzajúce obdobia vyplatené.

U fyzickej osoby je zdaňovacím obdobím kalendárny rok a v tomto kalendárnom roku sa zdaňujú všetky príjmy, ktoré boli vyplatené, bez ohľadu na to, že ide o príjmy za predchádzajúce obdobie.

Podielnik pozemkového spoločenstva ako fyzická osoba, ktorá dostane vyplatené podiely na príjmoch a výdavkoch za roky 2012, 2013 a 2014 v celkovej sume 4 300 eur si tieto príjmy zdaní prostredníctvom podaného daňového priznania typ B v lehote k 31. 3. 2017, podanom za rok 2016 ako ostatný príjem v § 8.

 

811.   Príjem na základe dohody o urovnaní

Spoločenstvo vlastníkov lesov s právnou subjektivitou vyplatí fyzickej osobe príjem na základe dohody o urovnaní podľa § 585 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorej predmetom je mimosúdne usporiadanie sporných majetkových vzťahov k nehnuteľnosti, ich uznanie oprávnenou osobou v prospech povinných osôb za peňažné protiplnenie zodpovedajúce jej hodnote.

Považuje sa uvedený príjem vyplatený oprávnenej osobe za jej zdaniteľný príjem?

Zdaniteľný príjem je definovaný v § 2 písm. h) ZDP a je to príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa ZDP ani medzinárodnej zmluvy.

Príjem vyplatený fyzickej osobe na základe dohody o urovnaní podľa § 585 a nasl. Občianskeho zákonníka v z.n.p. nie je vylúčený z predmetu dane (§ 3 ods. 2 ZDP) a nie je ani od dane oslobodený (§ 9 ZDP). Uvedený príjem predstavuje pre fyzickú osobu zdaniteľný príjem, ktorý sa zaradí medzi príjmy podľa § 8 ZDP – ostatné príjmy. Keďže ostatné príjmy sú v § 8 ods. 1 ZDP vymedzené len príkladmo a príjem vyplatený na základe dohody o urovnaní medzi týmito príjmami uvedený nie je, zaradí sa uvedený príjem medzi iné ostatné príjmy podľa § 8 ZDP (riadok 13 DP typ B).

Do základu dane (čiastkového základu dane) z ostatných príjmov sa v súlade s ustanovením § 8 ods. 2 ZDP zahŕňa zdaniteľný príjem znížený o výdavky preukázateľne vynaložené na jeho dosiahnutie. Ak sú výdavky spojené s jednotlivým druhom príjmu uvedeným v odseku 1 citovaného ustanovenia vyššie ako príjem, na rozdiel sa neprihliada. Výdavkami na dosiahnutie ostatných príjmov sú výdavky, ktoré priamo súvisia s dosahovanými príjmami a ktoré sú preukázateľne vynaložené daňovníkom.

Takýmito výdavkami sú napr. výdavky na právne služby spojené s vypracovaním dohody o urovnaní, výdavky spojené s určením hodnoty nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom sporných majetkových práv a pod. Vyskytujú aj iné prípady, súvisiace s činnosťou pôvodného, už zrušeného spoločenstva po registrácii pozemkového spoločenstva na právnickú osobu.

 

812.   Zrušenie spoločenstva

Pozemkové spoločenstvo bez právnej subjektivity bolo zrušené a bolo založené pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou podľa nového zákona o pozemkových spoločenstvách. V apríli roku 2016 dostal štatutár spoločenstva vyplatenú pohľadávku od odberateľa drevnej guľatiny a reziva, ktorá bola neuhradená za predaj dreva v predchádzajúcom období, za existencie spoločenstva bez právnej subjektivity.

Budú členovia spoločenstva povinní podať daňové priznanie?

Jednotliví členovia spoločenstva (už zrušeného), ako fyzické osoby podajú na základe dokladov o príjmoch a výdavkoch daňové priznanie typ B, v ktorom si zdania príjmy ako oneskorene vyplatený príjem z predaja drevnej guľatiny a reziva za rok 2016 v § 8 .

813.   Vysporiadanie nedoplatku

Pozemkové spoločenstvo bez právnej subjektivity skončilo činnosť k 1. 5. 2013. V apríli 2016 dostalo vystavenú faktúru za neuhradený záväzok vo výške 4 000 eur. V tomto čase už boli oznámené členom spoločenstva podiely na príjmoch a výdavkov za predchádzajúce obdobie roku 2013, podľa ktorých si členovia spoločenstva zdanili svoje príjmy a taktiež niektorí podali daňové priznanie.

Ako členovia družstva vysporiadajú nedoplatok?

Každý člen spoločenstva ako fyzická osoba má v súlade s § 32 ods. 12 ZDP dve možnosti vysporiadania daňového nedoplatku ako jeho výdavku zo sumy 4 000 eur, podľa spoluvlastníckeho podielu:

a)  podá dodatočné daňové priznanie za rok 2014, v ktorom si zvýši daňové výdavky o pomernú časť zo sumy 4 000 eur, podľa veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu,

b)  člen pozemkového spoločenstva nebude predmetný nedoplatok, ako daňový výdavok, uvádzať v daňovom priznaní (dodatočnom daňovom priznaní). Tento postup je pre daňovníka nevýhodný.

Nie je možné uplatniť taký postup, že si daňovník – fyzická osoba uvedený výdavok uplatní v roku 2016, kedy bol uhradený, nakoľko v tomto roku nemá príjmy ako člen pozemkového spol. bez právnej subjektivity. Ak si daňovník uplatní postup uvedený v bode a) je predpoklad, (ak nevykázal v daňovom priznaní daňovú stratu), že správca dane mu vráti preplatok na dani z rozdielu medzi daňou uvedenou v riadnom a dodatočnom daňovom priznaní, bez uplatnenia sankcie.

 

Otázky 810 – 813 vypracovala Ing. Marta Boráková

 

K problematike „Právo a podnikateľ“ sme publikovali:

•   Zákon o dani z príjmov (zák. č. 595/2003 Z. z.) – str. 84 – Zákony I/206

•   Zákon o účtovníctve (zák. č. 431/2002 Z. z.) – str. 534, Zákon o dani z príjmov
(zák. č. 595/2003 Z. z.) – str. 84,
Opatrenie MF SR 23054/2002-92 – str. 580
Zákony I/206

•   Občiansky zákonník (zák. č. 40/1964 Zb.), Obchodný zákonník (zák. č. 513/1991 Zb.)
– str. 7 – Zákony II-A/2016

•   Stavebné práce a uplatňovanie DPHDUO 2/2016

•   Stravovanie zamestnancovPaM 6/2016

•   Úmrtie podnikateľaDUO 6/2016

Publikácie si môžete objednať na tel. č: 041/5652871, 0911193135, v pracovný deň od 900 – 1500 hod. alebo emailom na adrese abos@poradca.sk a na internete www.poradca.sk neobmedzene.