Právne špecifiká
medzinárodného obchodu

Medzinárodný obchod a záväzkové vzťahy v ňom, nie sú jednoduchou záležitosťou. V praxi dochádza v rámci obchodno-záväzkových vzťahov so zahraničným subjektom k mnohým osobitostiam, dojednaným či už na základe dohody zmluvných strán, alebo v zmysle určitých obchodných zvyklostí. V prípade, ak je rozhodným právom slovenské obchodné právo, potom možno konštatovať, že právnu úpravu osobitných dojednaní v rámci medzinárodného obchodu obsahuje Obchodný zákonník, v zmysle ktorého možno za obmedzenia považovať predovšetkým zákaz ďalšieho vývozu, možnosti obmedzenia predaja, povinnú disponibilitu úradným povolením, tzv. výhradný predaj ale aj ustanovenie teritoriálnej pôsobnosti obchodného zástupcu.

Zákaz ďalšieho vývozu

Za predpokladu, že jednotlivé zmluvné strany v rámci medzinárodnej kúpnej zmluvy písomne určia zákaz kupujúcemu realizovať spätný vývoz (tzv. reexport) kúpeného tovaru, zodpovedá kupujúci predávajúcemu v prípade, že by tovar ktokoľvek vyviezol z určenej oblasti.

Reexportom je pre tento účel potrebné rozumieť opätovný vývoz predmetu kúpy do ktorejkoľvek krajiny, nielen do krajiny pôvodu kúpeného tovaru, resp. krajiny predávajúceho. Z titulu jednoznačnosti posúdenia treba však poznamenať, že ak by bol dovezený tovar opätovne vyvezený až po jeho ďalšom spracovaní, v takom prípade sa o reexport nejedná.

Možná náhrada škody v takýchto prípadoch spočíva v tom, že kupujúci je povinný nahradiť predávajúcemu škodu spôsobenú mu porušením tohto záväzku bez ohľadu na to, či tovar vyviezol sám kupujúci alebo niekto iný, a bez ohľadu na to, či kupujúci zaviazal potrebným spôsobom ďalších nadobúdateľov tovar nevyvážať. Kupujúci nesie tak zodpovednosť za škodu podľa § 373 a nasl. Obchodného zákonníka. V prípade porušenia zákazu ďalšieho vývozu ďalším kupujúcim vzniká kupujúcemu voči ďalšiemu kupjúcemu právo na regresnú náhradu škody, ktorú má možnosť voči pôvodnému kupujúcemu uplatniť predávajúci.

Kupujúci, ktorý prevzal povinnosť tovar nevyvážať

je povinný na vyzvanie predávajúceho preukázať, kde sa tovar nachádza alebo že bol spotrebovaný bez toho, aby bol vyvezený. Táto povinnosť kupujúceho platí bez ohľadu na to, či má predmetný tovar ešte u seba, alebo ho má už ďalší kupujúci. Z tohto titulu by malo byť v záujme kupujúceho zaviazať ďalšieho kupujúceho povinnosťou umožniť mu splniť si svoju povinnosť voči predávajúcemu, ak ho predávajúci na takéto plnenie vyzve. Takýto postup možno logicky odporučiť, lebo pôvodný kupujúci sa nemôže zbaviť svojej zodpovednosti z titulu porušenia povinnosti preukázať nevyvezenie tovaru z dôvodu, že mu to ďalší kupujúci neumožnil.

Ak kupujúci podá dôkaz o tom, že predmetný tovar reexportovaný nebol

bude to zároveň dôkazom o tom, že neboli naplnené zákonné predpoklady pre vznik vyššie spomínanej zodpovednosti.

Príklad

Firma XYZ, s.r.o. doviezla z Nemecka kozmetický tovar za účelom jeho predaja na území Slovenskej republiky v rámci svojej podnikateľskej činnosti. V kúpnej zmluve s nemeckým obchodným partnerom je písomne určené, že firme XYZ, s.r.o. sa ďalší vývoz zakazuje.

Nesie firma XYZ, s.r.o. zodpovednosť za škodu predávajúcemu v prípade, ak jej zákazník – súkromná osoba nepodnikateľ takýto tovar vyvezie do zahraničia s cieľom obdarovať svojich príbuzných?

Napriek tomu, že v zmysle § 739 Obchodného zákonníka kupujúci zodpovedá predávajúcemu v prípade, že by tovar vyviezol ktokoľvek, na základe analýzy podstaty a účelu ustanovení § 739 a 740 Obchodného zákonníka je zákaz ďalšieho vývozu potrebné vzťahovať len na predaj za účelom výkonu podnikateľskej činnosti ďalšieho kupujúceho, t. j. nie za účelom jednotlivej konečnej spotreby spotrebiteľov.

V takých prípadoch, keď z dohody zmluvných strán nie je dostatočne jasne určené územie, z ktorého nemôže kupujúci reexportovať kúpený tovar, je potrebné postupovať v zmysle § 741 Obchodného zákonníka, na základe ktorého platí, že ak je pochybné, z ktorého územia je spätný vývoz zakázaný, predpokladá sa, že je to územie štátu, kam mal tovar predávajúci podľa kúpnej zmluvy odoslať, inak územie štátu, v ktorom mal kupujúci v čase dodania tovaru sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko.

Vzor

1. Kupujúci sa prostredníctvom tejto doložky zaväzuje, že tovar uvedený v bode .... tejto zmluvy nevyvezie, a to ani sám, ani prostredníctvom inej osoby z územia ......................

2. Na vyzvanie predávajúceho je kupujúci povinný dôkazne preukázať, kde sa tovar nachádza, alebo skutočnosť, že bol spotrebovaný bez toho, aby bol vyvezený.

3. Dôkazy o tom, že sa predmetný tovar nachádza stále na území ...................., alebo o tom, že bol spotrebovaný bez toho, aby bol vyvezný, je kupujúci povinný predložiť predávajúcemu 30 dní potom, ako ho na predloženie dôkazov predávajúci vyzval.

4. V prípade, ak dôjde k porušeniu povinnosti kupujúceho ustanovenej v bode 1 tejto doložky je kupujúci povinný uhradiť predávajúcemu škodu podľa § 373 a nasl. Obchodného zákonníka. Ak porušenie povinnosti ustanovenej v bode 1 tejto doložky spôsobí iná osoba, bez ohľadu na to, či táto iná osoba bola oboznámená so zákazom ďalšieho vývozu predmetného tovaru, vzniká kupujúcemu rovnaká povinnosť uhradiť predávajúcemu škodu podľa § 373 a nasl. Obchodného zákonníka.

Obmedzenie predaja

V zmysle § 742 a nasl. umožňuje Obchodný zákonník v rámci medzinárodných obchodnozáväzkových vzťahov dojednanie inštitútu „obmedzenia predaja“. Dojednaním o obmedzení predaja sa podľa spomínaného ustanovenia predávajúci zaväzuje, že nebude určitý tovar predávať určitému okruhu zákazníkov alebo do určitého štátu, alebo že tento tovar bude predávať len v obmedzenej miere alebo za podmienok určených v dojednaní. Prostredníctvom takejto doložky je teda na rozdiel od reexportu zaviazaný predávajúci.

Ako z citovaného ustanovenia vyplýva, predmetom dojednania je zdržanie sa predaja určitého druhu tovaru určitému okruhu zákazníkov alebo do určitého štátu. Rovnako sa to týka aj predaja tovaru len v obmedzenom množstve, prípadne len za určitých podmienok, na ktorých sa zmluvné strany dohodli.

Doložka o obmedzení predaja musí obsahovať

vymedzenie tovaru, zákazníkov a štátu, na ktorý sa vzťahuje, a pre prípad, že doložka neobmedzuje predaj v celom rozsahu, musí tiež obsahovať určenie rozsahu obmedzenia alebo určenie podmienok, za ktorých môže byť tovar predávaný.

Dôležitou je aj skutočnosť, že spomínané dojednanie o obmedzení predaja sa musí vždy vyjadrovať v písomnej forme. Pri kúpnej zmluve je jeho platnosť závislá na platnosti kúpnej zmluvy.

V prípade, ak nie je účelom dojednania o obmedzení predaja plnenie povinností ustanovené medzinárodnou zmluvou alebo predchádzanie tomu, aby došlo k porušeniu práv z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva, zaniká záväznosť tohto dojednania porušením zmluvy kupujúcim alebo najneskôr uplynutím dvoch rokov od dodania tovaru. Obchodný zákonník teda upravuje aj špeciálne zánik záväzku, a to v dôsledku porušenia povinnosti z dojednania, a ak nedôjde k porušeniu dojednania aj tak záväzok zaniká uplynutím času. V danom prípade ide o porušenie povinnosti uloženej kupujúcemu zmluvou, nielen povinnosti priamo sa vzťahujúcej k doložke obmedzenia predaja. Dôležité je si uvedomiť, že táto úprava je kogentná (tzn. nemožno sa od nej dohodou zmluvných strán podľa § 263 Obchodného zákonníka odchýliť) a neplatí pre plnenie povinností plynúcich z medzinárodných zmlúv alebo z predchádzania porušenia práv z priemyselného alebo duševného vlastníctva.

Vzor

1. Predávajúci sa prostredníctvom tejto doložky zaväzuje, že tovar rovnakej charakteristiky a parametrov ako je tovar špecifikovaný v bode .... tejto zmluvy nedodá do konca roku ........ žiadnému inému obchodnému partnerovi so sídlom v ....................

2. Za každý prípad porušenia záväzku uvedeného v bode 1 tejto doložky, zaplatí predávajúci kupujúcemu zmluvnú pokutu v paušálnej výške ......................

Medzinárodný obchod a úradné povolenie

Napriek snahe poskytnúť čo najväčší priestor a čo najvýhodnejšie podmienky na celkový rozvoj medzinárodného obchodu ako takého zo strany štátu, je nevyhnutné na druhej strane poznamenať, že z titulu určitej národohospodárskej obozretnosti existujú isté štátne regulačné opatrenia, ktorých motívom sú obchodnopolitické, ekonomické alebo iné závažné dôvody. Ich cieľom je buď absolútny zákaz alebo určité obmedzenie obchodu s určitým štátom, ochrana vnútorného trhu a jeho účastníkov alebo iné záujmy štátu. Metódy regulácie je možné rozčleniť na ekonomické opatrenia (t. j. clá, dane, dovozné prirážky) a administratívne opatrenia, medzi ktoré patria predovšetkým úradné povolenia na dovoz, resp. vývoz tovaru.

Problematika úradných povolení je predmetom

úpravy § 731 Obchodného zákonníka. V zmysle odseku 1 tohto ustanovenia je dlžník povinný riadne požiadať o vývozné povolenie, povolenie tranzitu alebo iné úradné povolenie, ktoré sa vyžaduje pre splnenie jeho záväzku v mieste plnenia. Pre uplatnenie tohto pravidla bude teda dôležité miesto plnenia dlžníka. Ak bude dlžník, ktorým býva obyčajne predávajúci alebo zhotoviteľ, potrebovať vývozné alebo iné úradné povolenie, musí oň požiadať. Rozsah a druh povolení, o ktorých vydanie je povinný požiadať dlžník, závisí predovšetkým od miesta plnenia a s tým súvisiacim rozsahom povinností dlžníka.

Na základe odseku 2 spomínaného paragrafu vzniká veriteľovi povinnosť riadne požiadať o dovozné povolenie alebo iné úradné povolenie, ktoré sa vyžaduje na prijatie plnenia v určenom mieste plnenia. Obchodný zákonník teda ukladá aj veriteľovi, ktorým môže byť príjemca plnenia, riadne a včas požiadať o úradné povolenia, ktoré potrebuje.

Nakoľko v zmysle § 263 Obchodného zákonníka je možné ustanovenie § 731 tohto právneho predpisu považovať za dispozitívne, môže veriteľ a dlžník v rámci medzinárodných obchodnozáväzkových vzťahov postupovať aj tak, že v rámci vzájomnej dohody bude o vydanie všetkých povolení vyžadovaných príslušnými predpismi verejného práva štátov, ktorých sa predmetný kontrakt týka žiadať iba jeden z nich alebo dokonca tretia osoba (napr. v prípade tranzitu).

Takúto povinnosť iba jednej zo zmluvných strán resp. tretej osobe možno ustanoviť prostredníctvom plnomocenstva vyplývajúceho z mandátnej zmluvy, ktorá by mala byť súčasťou dohody zmluvných strán.

Povinnosť požiadať o vydanie príslušných povolení na vývoz, dovoz alebo tranzit

vzniká aj v prípade dodatočného vzniku povinnosti žiadať o ich udelenie z titulu zmeny zákonov príslušného štátu, bez ohľadu na právny stav v čase uzatvorenia zmluvy. Táto povinnosť teda vzniká automaticky, bez potreby jej obsiahnutia v rámci zmluvy, čo vyplýva z § 731 ods. 3 Obchodného zákonníka. V zmysle Obchodného zákonníka sa však táto povinnosť vzťahuje len na dlžníka, nie aj na veriteľa.

Ďalej v oblasti úpravy úradných povolení platí, že ak je žiadateľovi právoplatne zamietnutá žiadosť o udelenie povolenia, nastávajú účinky nemožnosti plnenia. Strana, ktorá o povolenie neúspešne požiadala, je povinná druhej strane nahradiť škodu spôsobenú zánikom záväzku, ibaže zmluva bola uzavretá s odkladacou podmienkou udelenia povolenia. Ak teda povinný nedostane úradné povolenie, pretože oň nepožiadal riadne a včas, poruší tak povinnosť a nesie zodpovednosť za vznik škody. Inými slovami uvedené znamená, že v prípade neúspešnej žiadosti povinnej osoby o vydanie príslušného povolenia vzniká tejto osobe právna povinnosť sankčnej povahy nahradiť škodu tým vzniknutú druhej zmluvnej strane. V danom prípade sa teda jedná o objektívnu zodpovednosť, ktorá nie je v rámci medzinárodného obchodu ojedinelá. Z tohto titulu teda možno v každom prípade odporučiť v zmluvných vzťahoch zakotviť inštitút odkladacej podmienky udelenia povolenia alebo rozväzovacej podmienky neudelenia povolenia. Takýto postup Obchodný zákonník v rámci ustanovenia § 731 ods. 4 pripúšťa.

Za iný spôsob určitej ochrany pred vznikom spomínanej zodpovednosti nemožno považovať

ustanovenie § 374 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého sa upravujú prekážky, ktoré je možné považovať za okolnosti vylučujúce zodpovednosť. Udelenie príslušného úradného povolenia nie je teda možné považovať za okolnosť vylučujúcu zodpovednosť. Pri tomto tvrdení sa možno oprieť o ustanovenie § 736 Obchodného zákonníka.

Pre úplnosť je potrebné poznamenať, že na spomínané záväzkové vzťahy sa nepoužije § 47 Občianskeho zákonníka. Predmet úpravy § 47 Občianskeho zákonníka je iný ako v § 371 Obchodného zákonníka. Podľa úpravy Obchodného zákonníka ide o povolenie potrebné na splnenie záväzku a podľa Občianskeho zákonníka ide o rozhodnutie nevyhnutné pre uzavretie zmluvy.

Príklad

Spoločnosť XYZ, s.r.o. uzavrela so zahraničným obchodným partnerom kúpno-predajnú zmluvu. Avšak vývozné povolenie, na vybavenie ktorého bola zmluvou zaviazaná a ktoré bolo na splnenie záväzku nevyhnutné, sa jej nepodarilo vybaviť. Môže sa zbaviť zodpovednosti za škodu voči zahraničnému obchodnému partnerovi, ak dohodnuté rozhodné právo je slovenské?

V zmysle prísušnej právnej úpravy v rámci Obchodného zákonníka je zodpovednosť za škodu zodpovednosťou objektívnou, čo znamená, že rozhodujúci je vznik majetkovej ujmy ako dôsledok porušenia povinnosti bez ohľadu na zavinenie. V zmysle § 373 Obchodného zákonníka však platí, že kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. To znamená, že pre možnosť vylúčenia zodpovednosti za škodu je potrebné skúmať, čo je možné považovať za okolnosti vylučujúce zodpovednosť – tzv. okolnosti vyššej moci.

Za takéto okolnosti možné považovať prekážku, ktorá nastane nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala, a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala.

V danom prípade obchodnozáväzkového vzťahu so zahraničným subjektom, s ktorým bolo ako rozhodné právo dohodnuté právo slovenské, je zbytočné polemizovať, či neudelenie vývozného povolenia je možné považovať za okolnosť vylučujúcu zodpovednosť. Priamo z ustanovenia § 736 Obchodného zákonníka totiž vyplýva, že neudelenie úradného povolenia (t. j. aj povolenia na vývoz), o ktoré mala spoločnosť XYZ, s.r.o. v zmysle uzavretej požiadať, za okolnosť vylučujúcu zodpovednosť považovať nemožno.

To znamená, že ak spoločnosť XYZ, s.r.o. spomínané vývozné povolenie nezíska, má to síce za následok zánik jej povinnosti, resp. záväzku (z titulu nemožnosti plnenia), avšak nie je tým zbavená povinnosti nahradiť zahraničnému obchodnému partnerovi vzniknutú škodu.

Výhradný predaj

Zmluvou o výhradnom predaji sa zaväzuje dodávateľ, že tovar určený v zmluve nebude v určitej oblasti dodávať inej osobe než odberateľovi. Podstatnými časťami zmluvy o výhradnom predaji je teda dohoda o určení dodávateľa a odberateľa, o určení tovaru, o určení oblasti, pre ktoré platí exkluzivita a dohoda záväzku nedodávať tovar inej osobe než odberateľovi. Ak zmluva nie je dojednaná písomne alebo ak nie je v nej určená oblasť alebo druhy tovaru, na ktoré sa zmluva vzťahuje, je neplatná. Ustanovenie o písomnej forme zmluvy predstavuje kogentné ustanovenie, od ktorého sa strany nesmú odchýliť (§ 272 ods. 1 Obchodného zákonníka).

Ak v zmluve nie je určené, na akú dobu sa uzatvára

zaniká zmluva po uplynutí jedného roka po jej uzavretí. Ak zo zmluvy vyplýva, že ju strany zamýšľali uzavrieť na dobu neurčitú a nedohodli výpovednú lehotu, môže ju ktorákoľvek zo strán ukončiť výpoveďou, ktorá nadobúda účinnosť ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa výpoveď doručila druhej strane.

Dôležité je upozorniť na tú skutočnosť, že predmetom zmluvy o výhradnom predaji nie je záväzok dodávateľa tovar odberateľovi dodať. Jej predmetom je len zákaz dodať tovar inému subjektu ako odberateľovi, s ktorým je zmluva o výhradnom predaji uzatvorená.

Tzn., že na samotnú dodávku tovaru ako takú, je potrebné uzatvoriť samostatnú zmluvu.

Uvedené vyplýva z § 747 ObchZ, v zmysle ktorého sa jednotlivé predaje v rámci zmluvy o výhradnom predaji uskutočňujú na základe samostatných kúpnych zmlúv. Časť obsahu týchto zmlúv sa však môže dohodnúť už v zmluve o výhradnom predaji. Nakoľko teda zmluva o výhradnom predaji je konštruovaná ako zmluva uzatváraná na dlhšie obdobie, logicky súvisí aj so samotnými realizačnými zmluvami, a to kúpnymi zmluvami, predmetom ktorých je tovar, ktorý je aj predmetom výhradného predaja.

Dodávateľ nesmie po dobu platnosti zmluvy dodávať určený tovar priamo ani nepriamo nikomu inému vo vyhradenej oblasti než odberateľovi

prípadne osobám, ktorým to zmluva dovoľuje. To znamená, že zmluva o výhradnom predaji nedovoľuje taký postup dodávky tovaru tretím osobám, pri ktorom by tretia osoba vo vlastnom mene a na vlastný účet kúpila od dodávateľa predmetný tovar mimo vymedzenej oblasti, na ktorú sa obmedzenie vzťahuje a následne ho predala do oblasti, na ktorú sa obmedzenie vzťahuje. Zmluva však nezbavuje dodávateľa práva vykonávať propagáciu a prieskum trhu vo vyhradenej oblasti.

Obchodný zákonník upravuje právo dodávateľa odstúpiť od zmluvy o výhradnom predaji, a to v prípadoch, ak odberateľ nedodržal časové rozvrhnutie odberu tovaru predpokladané v zmluve alebo ak odoberá tovar, ktorý je predmetom zmluvy o výhradnom predaji, od iného dodávateľa, hoci mu toto právo nebolo v zmluve priznané, môže dodávateľ od zmluvy odstúpiť. Právo na náhradu škody je však v takomto prípade vylúčené.

VZOR ZMLUVY O VÝHRADNOM PREDAJI

Zmluva o výhradnom predaji
uzavretá medzi:

KERAMIKA, s.r.o., so sídlom v Martine

zapísaná v OR vedenom ... súdom ... v oddiele ... vo vložke č. .............. IČO: 25 266 850

zastúpená: Ing. Pavlínou TVRDOU, konateľkou spoločnosti

(ďalej len „dodávateľ”)

a

YELLOW ART, so sídlom vo Viedni ................................................. IČO: ...........................

zastúpená: Peter Herhling, majiteľ firmy

(ďalej len „odberateľ”)

Čl. I. Predmet zmluvy

Dodávateľ sa touto zmluvou zaväzuje nedodávať tovar uvedený v čl. II. tejto zmluvy, na teritóriu uvedenom v čl. III. tejto zmluvy a v čase uvedenom v čl. IV. tejto zmluvy inej osobe ako odberateľovi.

Čl. II. Vymedzenie tovarov

Predmetom záväzku dodávateľa podľa čl. I. tejto zmluvy sú nasledujúce výrobky:

•    Keramická dlažba PP021

•    Keramický obklad PR013

Čl. III. Zmluvné teritórium

Záväzok dodávateľa podľa čl. I. tejto zmluvy zahŕňa nasledujúce teritórium:

•    územie Rakúskej republiky,

•    územie Lichtenštajnského kniežactva,

•    územie Švajčiarskej konfederácie.

Čl. IV. Čas platnosti zmluvy

Táto zmluva sa uzaviera na obdobie do 31. 12. 2025

Čl. V. Dodávky výrobkov

Výrobky vymedzené v čl. II. tejto zmluvy budú medzi zmluvnými stranami dodávané na základe samostatných kúpnych zmlúv.

Čl. VI. Oprávnenia dodávateľa

Počas platnosti tejto zmluvy je dodávateľ aj naďalej oprávnený uskutočňovať propagáciu a prieskum trhu týkajúce sa ním dodávaných výrobkov uvedených včl. II. tejto zmluvy na teritóriu vymedzenom v čl. IV. tejto zmluvy.

Čl. VII. Zmluvná pokuta

V prípade, ak dodávateľ poruší svoj záväzok vymedzený v čl. I. tejto zmluvy, bude povinný uhradiť odberateľovi zmluvnú pokutu vo výške 60 000 EUR za každý samostatný obchodný prípad zrealizovaný v rozpore s touto zmluvou. Vznikom nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty nie je dotknuté právo odberateľa domáhať sa náhrady škody, ktorá mu vznikla porušením záväzku podľa čl. I. tejto zmluvy v rozsahu prevyšujúcom zmluvnú pokutu.

Čl. VIII. Rozhodcovská doložka

Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred Rozhodcovským súdom Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave podľa jeho základných vnútorných obchodných predpisov. Strany sa podrobia rozhodnutiu tohto súdu. Jeho rozhodnutie bude pre strany záväzné.

Čl. X.

Spoločné a záverečné ustanovenia

1. Táto zmluva je vyhotovená v jazyku slovenskom a v jazyku nemeckom.

2. Táto zmluva je vyhotovená v štyroch exemplároch, pričom dve vyhotovenia zmluvy dostane dodávateľ a dve zmluvy dostane odberateľ.

4. Zmeny a doplnky tejto zmluvy môžu byť uskutočnené len písomnou formou na základe dohody zmluvných strán.

5. Táto zmluva nadobudne platnosť a účinnosť jej podpisom obidvoma zmluvnými stranami.

Zmluva o výhradnom predaji verzus doložka o obmedzení predaja

Z dôvodu obsahovej úplnosti príspevku je vhodné ozrejmiť jednotlivé rozlišujúce znaky medzi doložkou o obmedzení predaja (§ 742 a § 743 Obchodného zákonníka) a zmluvou o výhradnom predaji (§ 745 až § 749 Obchodného zákonníka), nakoľko v praxi sa tieto inštitúty často zamieňajú. Avšak napriek vysokému stupňu podobnosti týchto inštitútov nie je možné v žiadnom prípade hovoriť o ich rovnakých právnych a ani faktických účinkoch.

Prvý podstatný rozdiel spočíva v tom, že zatiaľ čo zmluva o výhradnom predaji predstavuje samostatný právny inštitút záväzku dodávateľa, že tovar určený v zmluve nebude v určitej oblasti dodávať inej osobe než odberateľovi, doložku obmedzenia predaja je totiž možné dojednať výlučne len ako doložku k zmluve a v prípade neplatnosti tejto zmluvy je automaticky neplatná aj doložka, čo znamená, že jej samostatná existencia je vylúčená.

Ďalším rozlišujúcim znakom spomínaných právnych inštitútov je tá skutočnosť, že v zmysle doložky obmedzenia predaja je zákaz vzťahujúci sa na predávajúceho viazaný na subjekty, ktorých presná špecifikácia je predmetom samotnej doložky.

V zmysle zmluvy o výhradnom predaji je zákaz vzťahujúci sa na dodávateľa predať tovar komukoľvek inému ako odberateľovi.

Ďalším z podstatných znakov rozlišujúcich spomínané právne inštitúty je doba ich trvania. Pričom trvanie doložky obmedzenia predaja je ustanovené na najviac dva roky od dodania tovaru (§ 743 Obchodného zákonníka), trvanie účinnosti zmluvy o výhradnom predaji je obmedzené právnou úpravou na jeden rok (§ 748 Obchodného zákonníka), ak z dohody zmluvných strán nie je zrejmý úmysel ju uzatvoriť na obdobie dlhšie alebo na neurčito.

Vo všeobecnosti platí, že zmluvou o obchodnom zastúpení sa obchodný zástupca ako podnikateľ zaväzuje pre zastúpeného vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv alebo dojednávať a uzatvárať obchody v mene zastúpeného a na jeho účet a zastúpený sa zaväzuje zaplatiť obchodnému zástupcovi províziu.