Právna úprava zrážok
zo mzdy zamestnanca

Právna úprava zrážok zo mzdy zamestnanca predpokladá nútené alebo dobrovoľné zrážky zo mzdy zamestnanca. Pritom kogentná právna úprava Zákonníka práce ustanovuje zrážky, ktoré musia byť zo mzdy zamestnanca zrazené obligatórne. Taktiež Zákonník práce počíta s prípadmi, keď má zamestnanec určitú právnu povinnosť platiť inému subjektu a vykonávajú sa mu zrážky zo mzdy dobrovoľne, s jeho súhlasom. Aké sú to nútené zrážky zo mzdy? Aké je poradie jednotlivých zrážok zo mzdy?

JEDNOTLIVÉ PRÍPADY PRE NÚTENÉ ZRÁŽKY ZO MZDY. Uvedené prípady nútených zrážok zo mzdy sú nútenými preto, že ich výkon sa neviaže na súhlasný prejav vôle subjektov pracovnoprávneho vzťahu. Pritom poradie týchto zrážok je dané kogentnou právnou úpravou § 131 Zákonníka práce, ktorá musí byť riadne rešpektovaná. Ide o tieto zrážky, ktoré sa obligatórne zrážajú zo mzdy v prvom rade: zrážky poistného na sociálne poistenie, preddavkov poistného na verejné zdravotné poistenie, nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na verejné zdravotné poistenie, príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpisu, zrážky preddavku na daň alebo dane, nedoplatku preddavku na daň, daňového nedoplatku, nedoplatku, ktorý vznikol zavinením daňovníka na preddavku na daň a na dani vrátane príslušenstva a nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti.

V kontexte uvedených súvislostí je preto možné konštatovať, že v prvom rade sa zrážajú povinné platby sociálneho poistenia, ktoré sú dané osobitnou právnou úpravou, predovšetkým zákonom č. 461/­2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p. pre zrážky v rámci prvého piliera sociálneho poistenia. Taktiež ide o zrážky v rámci druhého piliera sociálneho poistenia, ktorý je upravený zákonom č. 43/­2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. Preto platí, že druhý pilier sociálneho poistenia sa týka výlučne dôchodkového sporenia a jeho cieľom je zabezpečiť dodatočný príjem subjektu sociálneho poistenia v starobe, keď nastanú predpoklady pre čerpanie nasporených prostriedkov v rámci dôchodkovej správcovskej spoločnosti. Pritom dôchodkové sporenie v rámci dôchodcovskej správcovskej spoločnosti umožňuje jednak určité zvýšenie starobného dôchodku zamestnanca poskytovaného z I. piliera a jednak aj vyplatenie nasporenej čiastky po splnení zákonných podmienok.

Uvedené zrážky zo mzdy sa netýkajú len riadnych preddavkov na sociálne poistenie, doplnkové sociálne poistenie a verejné zdravotné poistenie, ale aj na výkon zrážok v prípade existencie nedoplatkov na týchto platbách, ktoré budú zistené v rámci zúčtovania, ktoré prebieha v určitých intervaloch podľa osobitnej právnej úpravy.

Ak je zamestnanec účastníkom, sporiteľom tretieho piliera sociálneho poistenia, ktorý tvorí doplnkové dôchodkové sporenie, je potrebné mu vykonávať zrážky poistného aj v rámci tohto poistenia. Uvedená právna úprava je koncentrovaná predovšetkým do zákona č. 650/­2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p., ktorý upravuje priebeh tohto doplnkového dôchodkového sporenia.

V rámci tejto prvej kategórie obligatórnych zrážok zo mzdy je potrebné popri zrážkach sociálneho poistenia potrebné zaradiť aj zrážky zo mzdy, ktoré sa týkajú daní, prípadne poplatkov. Pritom ide o zrážku dane z príjmu podľa zákona č. 595/­2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“), pričom mzda je príjem zo závislej činnosti, ktorý je zdaniteľným plnením. Pričom aj v súvislosti s platením preddavku na daň, platby na daň môžu vzniknúť určité nedoplatky, ktoré taktiež vzniknú pri zúčtovaní a ktoré taktiež môžu byť zamestnancovi v prvom rade zrážané.

V prípade platieb dane a zrážok je potrebné zohľadňovať osobitnú právnu úpravu, ktorú predstavuje už uvedený zákon o dani z príjmov, ale aj daňovú procesnú úpravu, ktorú predstavuje zákon č. 563/­2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p., ktorý napríklad vymedzuje „daňový nedoplatok“, ktorým je dlžná suma dane po lehote splatnosti dane, pričom tento predpis upravuje aj aspekt núteného výkonu rozhodnutí správcu dane, ktoré sa môžu vymáhať aj zrážkami zo mzdy, pokiaľ o tom príslušný správca dane rozhodne.

Pokiaľ došlo v súvislosti so zrážkami zo mzdy so zrazením obligatórnych súm sociálneho poistenia, verejného zdravotného poistenia a nedoplatkov na týchto platbách a taktiež k zrazeniu súm dane z príjmov a prípadného daňového nedoplatku na tejto dani, tak môže zamestnávateľ pristúpiť k ďalšiemu nútenému zrazeniu súm zo mzdy, ktoré sú dané v § 131 ods. 2 Zákonníka práce taxatívnym právnym výpočtom.

Pritom ide o výkon nasledujúcich zrážok zo mzdy:

•    preddavok na mzdu, ktorý je zamestnanec povinný vrátiť preto, že neboli splnené podmienky na priznanie tejto mzdy. Pritom Zákonník práce v § 130 ods. 3 umožňuje poskytnúť zamestnancovi preddavok na mzdu, pričom platí, že medzi výplatnými termínmi môže zamestnávateľ poskytovať preddavok na mzdu v dohodnutých termínoch. Na žiadosť zamestnanca môže zamestnávateľ poskytnúť preddavok na mzdu aj v inom termíne, na ktorom sa so zamestnancom dohodnú. Pritom Zákonník práce ani demonštratívnym právnym výpočtom neustanovuje formálne a ani obsahové náležitosti tejto žiadosti a dohody, pričom ale z povahy veci vyplýva, že zamestnanec a zamestnávateľ by sa mali dohodnúť na termínoch a rozsahoch poskytovania preddavkov na mzde v danom prípade. Pokiaľ však zamestnancovi v danom mesiaci preddavok na mzdu poskytnutý byť nemal, tak mu následne bude zo mzdy zrazený,

•    sumy postihnuté výkonom rozhodnutia nariadeným súdom alebo správnym orgánom. Ide pritom o sumy, ktoré sa vymáhajú núteným výkonom rozhodnutia, konkrétne súdnou exekúciou alebo správnym orgánom v správnom konaní. Pritom nútené výkony rozhodnutí súdom alebo správnym orgánom môžu prebiehať buď na základe exekučného titulu, ktorým je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu alebo právoplatné a vykonateľné rozhodnutie správneho orgánu. V prípade súdnych exekúcií je právnou úpravou zákon Národnej rady SR č. 233/­1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v z. n. p. a v správnom konaní je to zákon č. 71/­1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v z. n. p.,

•    peňažné tresty a pokuty, ako aj náhrady uložené zamestnancovi vykonateľným rozhodnutím príslušných orgánov. Ide o rôzne tresty a pokuty, napríklad pokuty uložené fyzickej osobe, zamestnancovi, podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 372/­1990 Zb. o priestupkoch v z. n. p. Taktiež môže ísť napríklad o peňažné tresty, ktoré boli zamestnancovi uložené právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu v súlade s Trestným zákonom a Trestným poriadkom; môže ísť o náhrady škody v dôsledku niektorej z právnych zodpovedností, pričom ale tieto sankčné plnenia musia bezpodmienečne vyplývať z vykonateľného rozhodnutia príslušného orgánu,

•    neprávom prijaté sumy dávok sociálneho poistenia a dôchodkov starobného dôchodkového sporenia alebo ich preddavky, štátnych sociálnych dávok, dávok v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, ak je zamestnanec povinný ich vrátiť na základe vykonateľného rozhodnutia podľa osobitného predpisu. Tak napríklad môže ísť o starobného dôchodcu, ktorý je zamestnaný na kratší pracovný pomer u zamestnávateľa a od Sociálnej poisťovne prijal neoprávnene starobný dôchodok, dávku starobného dôchodkového sporenia. V takomto prípade má zamestnávateľ možnosť vykonať zrážku takto neoprávnene prijatej dávky starobného dôchodku zo mzdy starobného dôchodcu a poukázať ju v prospech Sociálnej poisťovne,

•    nevyúčtované preddavky cestovných náhrad. Pri pracovnej ceste môže zamestnanec, ktorý je na pracovnú cestu zamestnávateľom vyslaný prijať finančnú hotovosť za účelom úhrady výdavkov súvisiacich s pracovnou cestou. Tak napríklad môže ísť o výdavky súvisiace s ubytovaním, stravovaním, cestovaním, pričom výška predbežne prijatej finančnej hotovosti sa uvedie aj na cestovnom príkaze, ktorý sa potvrdzuje ešte pred začatím pracovnej cesty. Potom následne po skončení pracovnej cesty je zamestnanec povinný podať zamestnávateľovi správu o výsledkoch pracovnej cesty a taktiež vyúčtovať cestovné náhrady. Pokiaľ však určité cestovné náhrady nevyúčtuje a zvyšnú finančnú hotovosť nevráti, tak je zamestnávateľ oprávnený nevyúčtované preddavky cestovných náhrad zamestnancovi zraziť zo mzdy v celej výške,

•    náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo jej časť, na ktorú zamestnanec stratil nárok alebo mu nárok nevznikol. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 462/­2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. sa náhrada príjmu poskytuje za kalendárne dni od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do desiateho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Počas tohto obdobia vypláca náhradu mzdy zamestnancovi jeho zamestnávateľ a preto pokiaľ zamestnávateľ zistí, že počas tohto obdobia zamestnanec napríklad nebol práceneschopným, tak môže takto neoprávnene vyplatenú náhradu príjmu zamestnancovi zraziť z najbližšie nasledujúcej splatnej mzdy v konkrétnom prípade. Taktiež môže ísť o prípad, keď stratil zamestnanec na časť náhrady príjmu z dôvodu práceneschopnosti nárok, napríklad z dôvodu porušenia liečebného režimu, tak v takomto prípade musí vrátiť zamestnávateľovi časť neoprávnene prijatej náhrady príjmu alebo mu túto výšku náhrady príjmu poskytnutú z dôvodu práceneschopnosti zamestnávateľ zrazí zo mzdy v rozsahu jej neoprávneného prijatia,

•    náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú zamestnanec stratil nárok, prípadne na ktorú mu nárok nevznikol. Ide napríklad o prípady podľa § 116 ods. 2 Zákonníka práce za časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Pokiaľ však neboli splnené predpoklady pre takto vyplatenú náhradu mzdy za dovolenku a peňažné prostriedky zamestnanec prijal, tak platí, že zamestnávateľ má právo takto neoprávnene prijatú výšku náhrady mzdy za dovolenku zraziť zo mzdy takémuto zamestnancovi,

•    náhradu mzdy podľa § 142 ods. 5 Zákonníka práce alebo jej časť, na ktorú zamestnancovi nevznikol nárok. Podľa § 142 ods. 5 Zákonníka práce totiž platí, že ak zamestnávateľ po dohode so zástupcami zamestnancov, a ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, po dohode so zamestnancom, pri prekážke v práci na strane zamestnávateľa požiada o poskytnutie podpory v čase skrátenej práce podľa osobitného predpisu (ďalej len „podpora v čase skrátenej práce“), zamestnávateľ poskytne zamestnancovi za čas trvania tejto prekážky v práci náhradu mzdy v sume najmenej 80 % jeho priemerného zárobku; ustanovenia § 142 ods. 1 až 4 a § 250b ods. 6 Zákonníka práce o sume náhrady mzdy sa neuplatnia. Ak sa zamestnávateľovi neposkytne podpora v čase skrátenej práce na pracovné miesto zamestnanca, patrí zamestnancovi za čas trvania prekážky v práci na strane zamestnávateľa podľa predošlej vety náhrada mzdy v sume podľa § 142 ods. 1 až 4 alebo § 250b ods. 6 Zákonníka práce,

•    sumu odstupného alebo jeho časť, ktorú je zamestnanec povinný vrátiť podľa § 76 ods. 4 Zákonníka práce, podľa ktorého platí, že ak zamestnanec po skončení pracovného pomeru nastúpi opäť k tomu istému zamestnávateľovi alebo k jeho právnemu nástupcovi do pracovného pomeru pred uplynutím času určeného podľa poskytnutého odstupného, je povinný vrátiť odstupné alebo jeho pomernú časť, ak sa so zamestnávateľom nedohodne inak. Pomerná časť odstupného sa určí podľa počtu dní od opätovného nástupu do pracovného pomeru do uplynutia času vyplývajúceho z poskytnutého odstupného. Ide pritom o dispozitívnu právnu úpravu od ktorej sa môžu zamestnanec a zamestnávateľ odchýliť, pokiaľ sa na tom zhodnú v konkrétnom prípade.

ÚPRAVA DOBROVOĽNÉHO ZRÁŽANIA ZO MZDY. Pokiaľ nenastal niektorý z prípadov ustanovených v § 131 ods. 1 alebo 2 Zákonníka práce, je možné vykonať len dobrovoľné zrážky zo mzdy zamestnanca v súlade s § 131 ods. 3 Zákonníka práce, teda len na základe písomnej dohody so zamestnancom o zrážkach zo mzdy, alebo ak povinnosť zamestnávateľa vykonávať zrážky zo mzdy a iných príjmov zamestnanca vyplýva z osobitného predpisu.

PRÁVNA ÚPRAVA DOHODY O ZRÁŽKACH ZO MZDY. Platná právna úprava Zákonníka práce v § 20 poníma dohodu o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací právny inštitút. Podľa § 20 ods. 1 Zákonníka práce je možné práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov zabezpečiť dohodou o zrážkach zo mzdy, ktorá sa uzatvorí. Podľa § 20 ods. 2 Zákonníka práce je možné uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy na uspokojenie nároku zamestnávateľa, teda Zákonník práce predpokladá, že dlh zamestnanca vznikol v rámci pracovnoprávneho vzťahu. V takomto prípade túto dohodu uzatvára zamestnanec – dlžník, so zamestnávateľom – veriteľom.

V kontexte uvedených súvislostí je potrebné na vznik, zmenu a zánik dohody o zrážkach zo mzdy v pracovnom práve použiť jednotlivé ustanovenia Občianskeho zákonníka, konkrétne § 551 Občianskeho zákonníka, ktorý predstavuje všeobecnú občianskoprávnu úpravu. Použitie uvedeného ustanovenia Občianskeho zákonníka na dohodu o zrážkach zo mzdy v pracovnom práve umožňuje § 1 ods. 4 Zákonníka práce, podľa ktorého ak Zákonník práce neustanovuje inak, vzťahujú sa na pracovnoprávne vzťahy, v tomto prípade individuálne pracovnoprávne vzťahy, všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka, teda tento predpis sa použije tam, kde absentuje pracovnoprávna úprava.

VZNIK DOHODY O ZRÁŽKACH ZO MZDY. Podľa § 20 ods. 2 Zákonníka práce je potrebné, aby dohoda o zrážkach zo mzdy obsahovala podstatný formálny predpoklad. Týmto predpokladom je písomná forma. Pritom § 20 ods. 2 Zákonníka práce výslovne konštatuje, že s nedodržaním písomnej formy dohody o zrážkach zo mzdy je spojená neplatnosť tohto právneho úkonu.

Obsahové náležitosti dohody v § 20 Zákonník práce nekonkretizuje, tieto však vyplývajú z povahy tohto zabezpečovacieho právneho vzťahu. Predovšetkým je potrebné v dohode o zrážkach zo mzdy presne špecifikovať subjekty, teda dlžníka a veriteľa, taktiež presne špecifikovať zabezpečovaný veriteľsko-dlžnícky právny vzťah, ktorý sa dohodou o zrážkach zo mzdy zabezpečuje v konkrétnom prípade. Ide pritom o zabezpečenie pohľadávky zamestnávateľa voči zamestnancovi, ktorá vznikla.

V dohode o zrážkach zo mzdy je potrebné presne špecifikovať, v akej výške sa majú zrážky zrážať a v akých intervaloch, na aký účet veriteľa, aby bolo dlžníkovi jasné, akým spôsobom a v akom rozsahu sa majú vykonávať zrážky zo mzdy v konkrétnom prípade. Taktiež platí, že platiteľ mzdy nemôže zo mzdy zraziť nad rozsah toho, čo by sa zrazilo pri nútenom výkone, a to ani vtedy, keď je to uvedené v dohode o zrážkach zo mzdy, ktorá je uzatvorená. Uvedené vyplýva z osobitnej právnej úpravy, konkrétne z § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka podľa ktorého zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

ZMENY DOHODY O ZRÁŽKACH ZO MZDY. Vzhľadom na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy musí mať písomnú formu podľa Zákonníka práce, tak aj prípadné zmeny tejto dohody o zrážkach zo mzdy musia mať takúto formu. Prípadné zmeny dohody o zrážkach zo mzdy je možné urobiť prostredníctvom samostatných dodatkov k tejto dohode alebo cez dohodu, prostredníctvom ktorej sa zmenia jednotlivé časti dohody o zrážkach zo mzdy podľa potreby a záujmu veriteľa a dlžníka, ktorí sú subjektmi tohto právneho vzťahu.

Obsahovo sa zmena dohody o zrážkach zo mzdy môže týkať rôznych oblastí, napríklad pokiaľ dôjde k zmene výšky dlhu, ktorý je obsiahnutý vo veriteľsko-dlžníckom právnom vzťahu, tak je potrebné zmeniť aj dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá je zabezpečovacím právnym vzťahom. Pritom v rámci veriteľsko-dlžníckeho právneho vzťahu sa môžu zmeniť subjekty, napríklad dôjde k prevzatiu dlhu alebo pristúpi ďalší dlžník alebo môže dôjsť k postúpeniu pohľadávky, čo spôsobí zmenu v subjekte veriteľa.

ZÁNIK DOHODY O ZRÁŽKACH ZO MZDY. Vzhľadom na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím právnym vzťahom, nemôže tento právny vzťah pretrvať po zániku zabezpečovaného obligačného právneho vzťahu. Preto pokiaľ zamestnanec svoj dlh zamestnávateľovi splatil, tak nemá opodstatnenie dohoda o zrážkach zo mzdy a táto skončí. Taktiež sa veriteľ môže vzdať svojho práva na splatenie dlhu, ktorý voči nemu zamestnanec mal.

Predmetom dohody o zrážkach zo mzdy môže byť podľa § 551 ods. 3 Občianskeho zákonníka práce nielen mzda, ale aj iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou. Postihnuteľné plnenie je však nevyhnutným predpokladom existencie dohody o zrážkach zo mzdy a preto pokiaľ dôjde k zániku pracovného pomeru, tak dôjde aj k zániku dohody o zrážkach zo mzdy, nakoľko už došlo ku zániku postihnuteľného plnenia. V takomto prípade došlo totiž ku zániku ekonomickej aj právnej podstaty tohto zabezpečovacieho právneho vzťahu.

Taktiež môže dôjsť k zániku dohody o zrážkach zo mzdy aj dohodou subjektov, ktoré túto dohodu uzatvorili. Preto sa veriteľ a dlžník môžu vzájomne dohodnúť, že aj keď ešte existuje veriteľsko-dlžnícky vzťah, tak dôjde k zániku dohody o zrážkach zo mzdy v konkrétnom prípade.

Určitá podstatná zmena veriteľsko-dlžníckeho právneho vzťahu znamená v konečnom dôsledku jej zánik, nakoľko stráca svoje opodstatnenie.

PORADIE JEDNOTLIVÝCH ZRÁŽOK ZO MZDY. Pri pohľadávkach, na ktoré súd alebo správny orgán nariadil výkon rozhodnutia, spôsob vykonávania zrážok a ich poradie upravujú ustanovenia o výkone rozhodnutia zrážkami zo mzdy. Pri peňažných trestoch (pokutách) a náhradách uložených vykonateľnými rozhodnutiami príslušných orgánov a pri preplatkoch na dávkach sociálneho zabezpečenia sa poradie zrážok spravuje dňom, keď zamestnávateľovi bolo doručené vykonateľné rozhodnutie príslušného orgánu.

Pri nevyúčtovaných preddavkoch cestovných náhrad, pri náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, pri náhrade mzdy za dovolenku, pri preddavkoch na mzdu alebo jej zložku a pri odstupnom, ktoré je zamestnanec povinný vrátiť preto, že sa nesplnili podmienky na ich priznanie, sa poradie zrážok spravuje dňom, keď sa začalo s vykonávaním zrážok.

Pri zrážkach vykonávaných na základe dohody o zrážkach zo mzdy sa poradie spravuje dňom uzatvorenia dohody. Pri zrážkach vykonávaných na základe dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej s inou právnickou osobou alebo s fyzickou osobou sa poradie zrážok spravuje dňom doručenia tejto dohody zamestnávateľovi.

Pri zmene zamestnávateľa je potrebné použiť § 131 ods. 8 Zákonníka práce, pričom ak zamestnanec nastúpi do pracovného pomeru k inému zamestnávateľovi, zostáva poradie, ktoré získali pohľadávky, zachované aj u nového zamestnávateľa v danom rozsahu.

RADA!

•    V prvom rade sa zo mzdy zrážajú obligatórne platby poistného, taktiež sa zrážajú daňové nedoplatky podľa osobitnej právnej úpravy.

•    Prípadné ďalšie zrážky sú dané taxatívnym právnym výpočtom.

•    Rovnako je možné vykonať zrážky zo mzdy dobrovoľne, so súhlasom.

•    Dohoda o zrážkach zo mzdy musí mať písomnú formu.

Ing. JUDr. Ladislav Hrtánek, PhD.