Právna úprava zmeny

alebo zániku záložného práva

Uvedené rozhodnutie pritom musí obsahovať jednotlivé obligatórne obsahové súčasti. Taktiež platí, že proti rozhodnutiu o zmene alebo zrušení záložného práva môže daňový subjekt podať odvolanie, ale v špecifickej odvolacej lehote. Podané odvolanie musí obsahovať jednotlivé obligatórne obsahové súčasti.

Rozhodnutie o zmene alebo zrušení záložného práva

V súvislosti s rozhodnutím o zmene alebo zrušení záložného práva je potrebné vyzdvihnúť predovšetkým skutočnosť, že na jeho vydanie nemá daňový subjekt alebo daňový dlžník, pokiaľ ide o zabezpečenie daňového nedoplatku, právny nárok, čo znamená, že aj keby nastal prípad, že daňový dlžník uhradí celý svoj daňový nedoplatok v celom rozsahu, tak príslušný správca dane nemusí zrušiť svoje rozhodnutie o zriadení záložného práva. V § 82 daňového poriadku je tento fakt vyjadrený formuláciou, že správca dane „môže“, ale nemusí zrušiť rozhodnutie o zriadení záložného práva.

Obsahové súčasti žiadosti

Rozhodnutie o zriadení záložného práva môže správca dane zmeniť alebo zrušiť jedným rozhodnutím čiastočne alebo úplne, a to buď na základe vlastného alebo iného podnetu. Pritom v § 82 daňový poriadok ani prostredníctvom demonštratívneho výpočtu neustanovuje špecifické obsahové náležitosti takéhoto podnetu.

Takýto podnet daňového subjektu alebo daňového dlžníka však musí obsahovať všeobecné náležitosti podania v daňovom konaní, ktoré ustanovuje § 13 ods. 3 daňového poriadku a ktoré sú:

•    Kto podanie podáva. V tejto časti musí daňový subjekt/daňový dlžník presne uviesť svoje identifikačné údaje.

•    V akej veci sa podanie podáva. V tejto časti musí byť presne uvedené, o splatenie akého daňového nedoplatku ide a taktiež presné označenie rozhodnutia správcu dane, ktoré sa má zmeniť alebo zrušiť v danom prípade.

•    Presné uvedenie toho, čo sa navrhuje podaním. V tejto časti daňový subjekt/daňový dlžník presne uvedie, ktoré rozhodnutie správcu dane chce zrušiť alebo zmeniť.

•    Jednotlivé dôvody podania. V tejto časti daňový subjekt/daňový dlžník uvedie, ktorý daňový nedoplatok úplne alebo čiastočne zanikol, napríklad uvedením platobného výmeru, ktorý uhradil v danom prípade.

Pokiaľ uvedená žiadosť daňového subjektu/daňového dlžníka o zmenu/zrušenie záložného práva na jeho majetok nebude mať všetky tieto ustanovené náležitosti, tak potom správca dane podľa § 13 ods. 8 a 9 vyzve daňový subjekt/dlžníka, aby svoje podanie doplnil alebo opravil a určí mu na to primeranú lehotu. Ak daňový subjekt nedostatky podania v požadovanom rozsahu odstráni v lehote určenej príslušným orgánom, považuje sa takéto podanie za podané bez nedostatkov v deň pôvodného podania. Ak daňový subjekt výzve príslušného orgánu nevyhovie v plnom rozsahu a v určenej lehote, považuje sa toto podanie za nepodané a príslušný orgán túto skutočnosť oznámi daňovému subjektu.

Prípady, kedy je možné podať žiadosť

Podľa § 82 daňového poriadku rozhodnutie o zriadení záložného práva môže správca dane z vlastného alebo iného podnetu zmeniť alebo zrušiť, a to aj čiastočne, ak:

•    daňový subjekt daňovú pohľadávku alebo daňový dlžník alebo poddlžník, alebo iná osoba podľa § 59 daňového poriadku daňový nedoplatok zaplatila celkom alebo sčasti alebo

•    ak zanikol predmet záložného práva alebo 

•    došlo k zániku daňovej pohľadávky alebo daňového nedoplatku iným spôsobom alebo

•    ak je iný dôvod na jeho zmenu alebo zrušenie.

Obsahové súčasti rozhodnutia správcu dane

V § 82 daňový poriadok neustanovuje špecifické obsahové náležitosti rozhodnutia o zmene alebo zrušení záložného práva a preto je na jeho obsah potrebné použiť primerane ustanovenie § 63 ods. 3 a 5 daňového poriadku, podľa ktorého má toto rozhodnutie obsahovať tieto náležitosti:

•    Označenie orgánu, správcu dane, ktorý rozhodnutie o zmene alebo zrušení záložného práva vydal, pričom musí ísť o presné označenie príslušného správcu dane, spravidla toho, ktorý vydal pôvodné rozhodnutie o zriadení záložného práva, ktoré sa zruší alebo zmení v danom prípade. Pritom ale musí ísť o označenie správcu dane, ktorý má právnu subjektivitu. V praxi totiž dochádza k prípadom, že pokiaľ je správcom dane obec, napríklad pri dani z nehnuteľností, tak sa vydávajú rozhodnutia s hlavičkou „obecného úradu“. Podľa § 16 ods. 1 zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov však platí, že obecný úrad len zabezpečuje organizačné a administratívne veci obecného zastupiteľstva a starostu, ako aj orgánov zriadených obecným zastupiteľstvom. Podľa § 4 ods. 1 daňového poriadku navyše platí, že správcom dane je obec, ktorá má právnu subjektivitu. V tomto prípade teda ide o nesprávne označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, nakoľko obecný úrad nemá právnu subjektivitu a preto má byť vydávané rozhodnutie pod hlavičkou obce v tomto prípade. Pokiaľ sa tak nestane, vznikne veľká pravdepodobnosť, daňový subjekt/daňový dlžník podajú odvolanie, ktoré môže byť úspešné.

•    Označenie daňového dlžníka alebo daňového subjektu. V tomto ohľade je veľmi podstatné, aby sa označenie daňového subjektu/daňového dlžníka v plnom rozsahu zhodovalo s oficiálnou databázou, napríklad pokiaľ ide o fyzickú osobu – podnikateľa, tak aby bolo jeho obchodné meno presne odpísané zo živnostenského registra alebo pokiaľ ide o právnickú osobu tak z obchodného registra. Pokiaľ toto nebude rešpektované, tak môže byť dotknutý daňový subjekt úspešný v rámci odvolacieho konania.

•    Číslo a dátum rozhodnutia.

•    Výroková časť, ktorá obsahuje meritórne rozhodnutie vo veci, ktoré v prípade rozhodnutia podľa § 82 daňového poriadku musí obsahovať výrok, že ide buď o zmenu alebo zrušenie rozhodnutia o zriadení záložného práva, pričom toto rozhodnutie správcu dane musí byť vo výrokovej časti presne špecifikované. Taktiež musí byť vo výrokovej časti rozhodnutia uvedené, z akého dôvodu dochádza ku zmene alebo zrušeniu pôvodného rozhodnutia o zriadení záložného práva. Tak napríklad môže ísť o dôvod, že daňový dlžník uhradil svoj daňový nedoplatok úplne alebo sčasti alebo došlo ku zničeniu predmetu záložného práva v dôsledku čoho je neopodstatnené jeho ďalšie trvanie. Vzhľadom na to, že v § 82 daňový poriadok neustanovuje taxatívne všetky dôvody, ktoré môžu nastať a dôjde ku zmene alebo zrušeniu záložného práva na majetok daňového subjektu/daňového dlžníka, tak v tom prípade môže správca dane uviesť aj iný právny dôvod, ktorý uznal za vhodný. Pokiaľ došlo k určitým trovám konania alebo výdavkom v súvislosti s trvaním záložného práva, napríklad výdavky špecifickej úschovy zálohu, tak vo výrokovej časti tohto rozhodnutia je potrebné vyriešiť aj otázku prípadnej finančnej úhrady. V prípade uvedenej finančnej úhrady musia byť uvedené jednotlivé zúčtovacie dáta, pre realizáciu platy, číslo účtu, IBAN, variabilný symbol a podobne. Taktiež je potrebné presne uviesť ustanovenia daňového poriadku a osobitnej právnej úpravy, na základe ktorej sa rozhodlo.

•    Odôvodnenie je podstatnou časťou rozhodnutia o zmene alebo zrušení záložného práva vydaného v daňovom konaní a obsahovo by malo byť najrozsiahlejšou časťou rozhodnutia. V odôvodnení správca dane podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku uvedie, ktoré skutočnosti sú podkladom pre vydanie rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu/daňového dlžníka, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. V prípade rozhodnutia podľa § 82 daňového poriadku ide o uvedenie dôkazných prostriedkov, na základe ktorých je potrebné zmeniť alebo zrušiť rozhodnutie o zriadení záložného práva v daňovom konaní. Tak napríklad je potrebné uviesť podklady, na základe ktorých má správca dane vedomosť o tom, že došlo k zničeniu predmetu záložného práva alebo že daňový dlžník splatil svoj daňový nedoplatok, na ktorý sa záložné právo viaže. Ide napríklad o písomnosti, listiny od svedkov, daňového subjektu/daňového dlžníka, správneho orgánu alebo súdu, prípadne výpovede svedkov.

•    Poučenie o tom, že daňový subjekt a v prípade daňového nedoplatku daňový dlžník alebo poddlžník, môžu v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podať proti nemu odvolanie. Podľa § 63 ods. 6 a 7 daňového poriadku platí, že ak chýba v rozhodnutí poučenie o odvolaní alebo v rozhodnutí bolo nesprávne uvedené poučenie, že proti rozhodnutiu nemožno podať odvolanie, alebo ak bola skrátená lehota na podanie odvolania alebo nie je v poučení určená lehota vôbec, odvolanie možno podať do šiestich mesiacov po doručení rozhodnutia. Pokiaľ je v rozhodnutí určená na podanie odvolania lehota dlhšia ako v daňovom poriadku, teda dlhšia ako 15 dní od doručenia rozhodnutia, platí lehota uvedená v tomto rozhodnutí.

•    Vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov, ktorý je kogentnou právnou úpravou.

•    Rozhodnutie o zmene alebo zrušení záložného práva v daňovom konaní je podľa § 63 ods. 9 a 10 daňového poriadku právoplatné a vykonateľné, ak proti nemu nemožno podať odvolanie alebo ak odvolanie nemá odkladný účinok a ak zároveň uplynula lehota plnenia. Právoplatné rozhodnutie sa doručí registru podľa osobitného predpisu, ktorým je § 151e Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.

•    Uvedené rozhodnutie o zmene alebo zrušení záložného práva v daňovom konaní je potom možné opraviť len v prípadoch podľa § 63 ods. 12 daňového poriadku v prípade zrejmých nedostatkov, prípadne nesprávností, ktoré sú zjavné, pričom tak správca dane urobí na podnet účastníka daňového konania alebo z vlastného podnetu, správca dane však o tom musí upovedomiť účastníka konania. Ide pritom o taxatívny výpočet prípadov, kedy je možné vo všeobecnosti opraviť jednotlivé nedostatky rozhodnutia vydaného v daňovom konaní a tieto nemožno úvahou správcu dane rozširovať. Taktiež nemožno opravovať zásadné nedostatky obsahu rozhodnutia.

Úprava doručovania rozhodnutia

Pre právnu relevanciu rozhodnutia správcu dane o zmene alebo zrušení záložného práva v daňovom konaní je potrebné, aby bolo subjektu, ktorého sa týka, doručené do vlastných rúk. Podľa § 31 ods. 1 písm. b) daňového poriadku sa do vlastných rúk adresáta doručujú písomnosti, ak je deň doručenia rozhodujúci pre začiatok plynutia lehoty, ktorej nesplnenie by pre adresáta mohlo byť spojené s právnou ujmou.

Vzhľadom na to, že doručenie rozhodnutia o zmene alebo zrušení záložného práva je okamihom, od ktorého sa začína počítať odvolacia lehota, ktorej uplynutie je pre daňový subjekt, daňového dlžníka alebo poddlžníka spojené s ujmou, tak je potrebné doručiť uvedené rozhodnutie daným subjektom do vlastných rúk. Taktiež sa doručujú písomnosti do vlastných rúk podľa § 31 ods. 1 písm. a) daňového poriadku a doručovať písomnosti do vlastných rúk môže podľa § 31 ods. 1 písm. c) daňového poriadku nastať aj v prípade, ak tak určí správca dane, ktorý je na konanie príslušný.

Pokiaľ nedôjde ku doručeniu rozhodnutia o zmene/zrušení záložného práva do vlastných rúk daňového subjektu/daňového dlžníka a toto rozhodnutie preberie iná osoba, napríklad blízky rodinný príslušník daňového subjektu/daňového dlžníka, tak môže vzniknúť pochybnosť ohľadom právnej relevancie takéhoto rozhodnutia o zmene alebo zrušení záložného práva v daňovom konaní. Preto je potrebné rešpektovať doručovanie tejto písomnosti výlučne dotknutému subjektu, ktorým je daňový subjekt/daňový dlžníka na majetok ktorého bolo rozhodnutím správcu dane zriadené záložné právo.

Právna úprava priebehu odvolacieho konania

Vzhľadom na to, že podľa § 82 daňového poriadku je možné proti rozhodnutiu správcu dane o zmene alebo zrušení záložného práva podať odvolanie, tak je potrebné v súvislosti so záložným právom v daňovom konaní zvažovať aj odvolacie konanie. Odvolanie je možné podať v lehote 15 dní od doručenia písomného rozhodnutia o zmene alebo zrušení záložného práva. Podstata odvolacieho konania sa odvíja v skutkovej rovine od záverov prvostupňového daňového konania, s ktorým je daňový subjekt, daňový dlžník alebo poddlžník nespokojný a preto podáva odvolanie.

V konkrétnom prípade sa daňový subjekt alebo daňový dlžník v prípade daňového nedoplatku dozvie o možnosti podať odvolanie proti rozhodnutiu o zmene alebo zrušení záložného práva z poučenia o opravnom prostriedku, ktoré je jeho obligatórnou súčasťou. Podľa § 63 ods. 3 písm. e) daňového poriadku musí rozhodnutie správcu dane obsahovať poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie odkladného účinku.

Rozhodnutie o zmene alebo zrušení záložného práva, ktoré nemožno napadnúť odvolaním preto, že už uplynula 15 dňová odvolacia lehota na podanie odvolania je právoplatné, a je ho možné napadnúť len mimoriadnymi opravnými prostriedkami prípustnými v daňovom konaní. Preto správne poučenie o možnosti podať odvolanie v daňovom konaní, ktoré je obsiahnuté v prvostupňovom rozhodnutí správcu dane o zmene alebo zrušené záložného práva je podstatné pre zabezpečenie práv a oprávnených záujmov daňového dlžníka alebo daňového subjektu.

Právoplatné je taktiež také rozhodnutie o zmene alebo zrušení záložného práva v daňovom konaní, keď sa účastník konania písomne alebo ústne do zápisnice vzdal možnosti podať odvolanie, čo mu umožňuje § 72 ods. 1 daňového poriadku, pričom je potrebné uplatniť aj § 19 ods. 2 a 3 daňového poriadku, ktoré ustanovujú náležitosti zápisnice vydanej v daňovom konaní.

Obsahové náležitosti odvolania v daňovom konaní

Odvolanie proti rozhodnutiu o zmene alebo zrušení záložného práva v daňovom konaní musí popri všeobecných náležitostiach, ktoré musí obsahovať každé podanie podľa § 13 ods. 3 daňového poriadku, obsahovať aj špecifické náležitosti, ktoré ustanovuje v § 72 ods. 4 daňový poriadok. Ide pritom o tieto náležitosti, ktoré sú ustanovené kogentnou právnou normou a taxatívnym právnym výpočtom:

•    Presné označenie správcu dane, ktorému je odvolanie adresované,

•    presné označenie subjektu, ktorý odvolanie podáva,

•    presné označenie rozhodnutia, ktoré je rozhodnutím odvolávajúceho sa subjektu napadnuté,

•    dôvody, prečo bolo odvolanie podané, teda prečo sa odvolávajúci daňový subjekt, daňový dlžník alebo poddlžník domáha preskúmania vydaného rozhodnutia v daňovom konaní,

•    jednotlivé dôkazné prostriedky, ktoré preukazujú tvrdenia odvolávajúceho sa subjektu uvedené v odvolaní, pokiaľ sa nenamieta len rozpor s právnym poriadkom. Pokiaľ je to možné, tak odvolávajúci sa subjekt predloží napríklad listinné dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia uvedené v odvolaní, ak je to možné,

•    návrh, akým spôsobom má podľa názoru odvolávajúceho sa subjektu, odvolací orgán rozhodnúť, teda či len zruší napadnuté rozhodnutie vydané v daňovom konaní alebo ho má pozmeniť a akým spôsobom.

V prípade rozhodnutia o zmene alebo zrušení záložného práva sa napríklad daňový subjekt/daňový dlžník môže odvolaním domáhať toho, aby správca dane, ktorý ho vydal, toto rozhodnutie zrušil, nakoľko došlo ku zničeniu zálohu vcelku. V takomto prípade však musí odvolávajúci sa subjekt v prílohe podaného odvolania uviesť listiny, napríklad znalecký posudok, ktorý jednoznačne preukazuje, že záloh už nespĺňa svojou funkčnosťou účel, na ktorý je určený.

Taktiež je veľmi podstatné, aby odvolávajúci sa subjekt uviedol presný opis skutkového stavu, v čom nesúhlasí s vydaným rozhodnutím správcu dane o zmene alebo zrušení záložného práva, následne doložil dôkazné prostriedky a uviedol, akým spôsobom má odvolací orgán, Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, revidovať napadnuté rozhodnutie o zmene alebo zrušení záložného práva vydané v daňovom konaní.

Súčasťou odvolacieho konania je aj samostatné dokazovanie, ktorého cieľom je nielen vykonať dôkazné prostriedky, ktoré odvolávajúci sa subjekt uviedol v predloženom odvolaní, ale zabezpečiť aj výkon iných dôkazných prostriedkov potrebných pre priebeh a rozhodnutie v odvolacom daňovom konaní.

O uvedenom svedčí aj § 74 ods. 3 daňového poriadku podľa ktorého odvolací orgán je oprávnený vykonávať v rámci odvolacieho konania dokazovanie, ak to považuje za potrebné. Ak odvolací orgán vykonáva dokazovanie, je povinný pred vydaním rozhodnutia o odvolaní umožniť účastníkovi konania oboznámiť sa s výsledkami vykonaného dokazovania.

V rámci odvolacieho konania sa v plnom rozsahu uplatňujú jednotlivé procesné inštitúty, ktoré sú uplatnené v prvostupňovom daňovom konaní. Ide napríklad o doručovanie písomností podstatných pre odvolacie konanie, počítanie lehôt, ich určovanie, pokiaľ sú tieto podstatné pre procesný úkon nevyhnutný v odvolacom daňovom konaní.

Pri dôkaznom konaní v rámci odvolacieho konania odvolací orgán pristupuje k posúdeniu, čo je možné považovať za dôkaz s extenzívnym výkladom, teda za dôkaz uzná všetko, čo prispeje k objasneniu skutkového stavu predmetnej veci, teda uzná za dôkazný prostriedok aj taký, ktorý daňový poriadok výslovne neustanovuje, ale má dôkaznú hodnotu. Pritom sa vychádza z toho, že výpočet jednotlivých dôkazných prostriedkov, ktoré sú uvedené v § 24 ods. 4 daňového poriadku je len demonštratívny a správca dane musí sám zvážiť, ktoré dôkazné prostriedky vykoná.

Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku platí, že ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim, ide teda o demonštratívny právny výpočet.

Rozhodnutie vydané v odvolacom konaní

ohľadne rozhodnutia o zmene alebo zrušení záložného práva musí obsahovať všetky obsahové náležitosti, ktoré ustanovuje v § 63 ods. 3 a 5 daňového poriadku taxatívnym výpočtom, podľa § 74 ods. 6 daňového poriadku rozhodnutie nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa v ňom vyhovuje odvolaniu v plnom rozsahu.

Podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku platí, že odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.

Podstatnou je pritom právna skutočnosť, že v prípade splatenia aj celého daňového nedoplatku daňový dlžník nemá právny nárok na vydanie rozhodnutia o zrušení záložného práva, teda neplatí ustanovenie § 151md ods. 1 písm. a) ObčZ, podľa ktorého záložné právo zaniká zánikom zabezpečenej pohľadávky. Pre prípad zmeny a zrušenia záložného práva v daňovom konaní sa totiž použije § 82 daňového poriadku, ktorý správcovi dane dáva možnosť zrušiť záložné právo.

Pokiaľ dôjde k právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia o zrušení záložného práva v daňovom konaní, prestávajú platiť právne účinky záložného práva a uvedenú zmenu je potrebné vyznačiť v registri v súlade s § 151e ObčZ v z.n.p., ktorý predstavuje kogentnú právnu úpravu a tá musí byť v daňovom konaní úplne rešpektovaná.

ZÁKON č. 563/2009 Z. z.
o správe daní (daňový poriadok)

§ 31

Doručovanie do vlastných rúk

(1) Do vlastných rúk sa doručujú písomnosti,

a)  o ktorých tak výslovne ustanovuje tento zákon,

b)  ak je deň doručenia rozhodujúci pre začiatok plynutia lehoty, ktorej nesplnenie by pre adresáta mohlo byť spojené s právnou ujmou,

c)  ak tak určí správca dane.

(2) Ak nebola fyzická osoba, ktorej má byť písomnosť doručená do vlastných rúk, zastihnutá v mieste doručenia, upovedomí ju doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť príde doručiť znovu v určený deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte a fyzickú osobu o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne fyzická osoba písomnosť do 15 dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, aj keď sa fyzická osoba o uložení nedozvedela.

(3) Písomnosti, ktoré sú určené do vlastných rúk právnickej osobe, je oprávnená prijímať osoba, ktorá je oprávnená konať v mene právnickej osoby, alebo osoba, ktorá je ňou poverená na prijímanie takýchto písomností. Ak nebola v mieste doručenia osoba oprávnená prijímať písomnosti zastihnutá, upovedomí ju doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť príde doručiť znovu v určený deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte a právnickú osobu o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne právnická osoba písomnosť do 15 dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa právnická osoba o uložení nedozvedela.

(4) Ak ide o také miesto doručenia, na ktoré nemožno doručiť písomnosť určenú do vlastných rúk, považuje sa písomnosť za doručenú v deň jej vrátenia správcovi dane, a to aj vtedy, ak sa adresát, ktorému mala byť písomnosť doručená, o tom nedozvie.

(5) Ak si adresát vyhradí doručovanie zásielok do poštového priečinku alebo ak si adresát na základe dohody preberá zásielky na pošte a nemá pridelený priečinok, dátum príchodu zásielky sa považuje za dátum jej uloženia. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do 15 dní od jej uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.

§ 82

citácia na str. 78

Zmena a zrušenie záložného práva

Rozhodnutie o zriadení záložného práva môže správca dane z vlastného alebo iného podnetu zmeniť alebo zrušiť, a to aj čiastočne, ak daňový subjekt daňovú pohľadávku alebo daňový dlžník alebo poddlžník, alebo iná osoba podľa § 59 daňový nedoplatok zaplatila celkom alebo sčasti alebo ak zanikol predmet záložného práva alebo došlo k zániku daňovej pohľadávky alebo daňového nedoplatku iným spôsobom alebo ak je iný dôvod na jeho zmenu alebo zrušenie. Rozhodnutie sa doručí daňovému subjektu a v prípade daňového nedoplatku daňovému dlžníkovi alebo poddlžníkovi, ktorí proti nemu môžu v lehote 15 dní odo dňa doručenia podať odvolanie. Právoplatné rozhodnutie sa doručí registru podľa osobitného predpisu.

§ 19

Zápisnica a úradný záznam

(1) O ústnom pojednávaní alebo vykonaní úkonu spíše príslušný orgán zápisnicu.

(2) Zo zápisnice musí byť zrejmé najmä kto, kde a kedy ústne pojednávanie alebo úkon vykonal, ktoré osoby sa ho zúčastnili, označenie hlavného predmetu ústneho pojednávania alebo úkonu, súvislé opísanie jeho priebehu, označenie listín a iných vecí odovzdaných pri ústnom pojednávaní alebo úkone alebo podstatný obsah listín predložených na nahliadnutie, vykonané poučenie, vyjadrenie poučených osôb, ich návrhy alebo námietky smerujúce proti obsahu zápisnice, závery o týchto návrhoch alebo námietkach. Ak zápisnica nahrádza podanie, musí mať náležitosti podania.

(3) Súčasťou zápisnice sú aj prijaté opatrenia vrátane prijatých záverov.

(4) Zápisnicu podpisujú po oboznámení sa s ňou všetky osoby, ktoré sa na ústnom pojednávaní alebo vykonaní úkonu zúčastnili, vrátane zamestnancov príslušného orgánu. Dôvody odopretia podpisu a námietky proti obsahu zápisnice sa v nej zaznamenajú.

(5) Rovnopis zápisnice alebo kópiu zápisnice odovzdá príslušný orgán osobám uvedeným v odseku 4; to neplatí, ak je zápisnica podpísaná biometrickým elektronickým podpisom a príslušný orgán ju zašle do elektronickej osobnej schránky daňového subjektu alebo inej osoby.

(6) Príslušný orgán z vlastného podnetu alebo na návrh osôb uvedených v odseku 4 opraví v zápisnici chyby v pravopise a iné zrejmé nesprávnosti. O oprave chýb a iných zrejmých nesprávností sa rozhodnutie ...