Právna úprava výkonu
pre originálne právomoci samosprávy

Originálne kompetencie samosprávy sú kompetenciami, ktoré sú dané samospráve priamo právnou úpravou. Ide napríklad o správu vlastného majetku, ktorý je vo vlastníctve samosprávy. Jednotlivé obce a mestá taktiež majú právne postavenie správcov dane v daňovom procese. Preto musia vykonávať jednotlivé daňové úkony v prípade miestnych daní a poplatkov, ktoré majú v správe podľa osobitnej právnej úpravy. Samospráva má taktiež právne postavenie správneho orgánu.

Správa obecného majetku

Miestna samospráva, teda obce a mestá vlastnia majetok, o ktorý sa majú právnu povinnosť starať, ale taktiež majú právo s ním nakladať v rámci právnych vzťahov. Pritom je potrebné rozlišovať, či obec pri nakladaní s obecným majetkom vystupuje v právnom vzťahu ako subjekt verejného alebo súkromného práva.

Pokiaľ obec v právnom vzťahu vystupuje ako subjekt verejného práva má nadradené právne postavenie nad druhým účastníkom právneho vzťahu. Preto môže obec rozhodnutím nariaďovať inému subjektu stojacemu mimo verejnej správy konkrétne formy správania sa a nepotrebuje na to jeho súhlas.

Vzhľadom na to, že obec je vlastníkom obecného majetku, môže s ním disponovať aj v právnych vzťahoch súkromného práva. V takomto prípade má obec právne postavenie „obyčajnej“ právnickej osoby súkromného práva podľa § 18 ods. 2 písm. c) Občianskeho zákonníka a nemá nadradené právne postavenie nad druhým účastníkom právneho vzťahu.

Pokiaľ napríklad obec prenajíma svoj majetok inému subjektu, nájomcovi, tak v tom prípade pri uzatváraní nájomnej zmluvy podľa Občianskeho zákonníka vystupuje obec v právnom postavení prenajímateľa a pokiaľ nájomca nesúhlasí s určitým ustanovením nájomnej zmluvy, nemôže ho obec z pohľadu svojho právneho postavenia prenajímateľa nútiť k podpísaniu nájomnej zmluvy alebo akejkoľvek jej zmene autoritatívne.

Majetkové postavenie a hospodárenie obcí s ich majetkom je podľa § 1 ods. 1 zákona SNR č. 138/­1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov účelom tohto zákona, ktorý je osobitnou právnou úpravou. Pretože správa majetku obcí vyplýva priamo z právneho poriadku a je daná samospráve a neprešla na ňu zo štátnej správy, ide o originálnu kompetenciu samosprávy.

Správa miestnych daní a poplatkov je podstatnou oblasťou výkonu originálnych kompetencií obcí, pričom výpočet miestnych daní je predmetom § 2 ods. 1 zákona č. 582/­2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 582/­2004 Z. z.“), pričom ide o taxatívny právny výpočet. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 582/­2004 Z. z. obec ukladá aj miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady a podľa zákona č. 447/­2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vykonáva obec aj správu miestneho poplatku za rozvoj.

Pokiaľ ide o procesnú stránku konania obcí pri správe daní a poplatkov, táto sa riadi predovšetkým zákonom č. 563/­2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“).

Začatie daňového konania

Určité daňové konania sa začínajú ex offo, teda z úradnej povinnosti, pričom najčastejšie ide o daňové konania, ktoré sa uplatňujú vtedy, keď si povinný daňový subjekt nesplní riadne a včas svoju základnú právnu povinnosť podať daňové priznanie podľa § 15 ods. 1 daňového poriadku a osobitnej právnej úpravy. Ide o konanie o určení dane podľa pomôcok alebo daňovú kontrolu.

V určitých prípadoch možno začať daňové konanie výlučne len na návrh daňového subjektu. Ide napríklad o konanie o odklad platenia dane a povolenie splátok, ktoré je možné podľa § 57 ods. 1 daňového poriadku začať len na návrh daňového subjektu.

Pokiaľ ide o daňové konanie, ktoré sa začína len na návrh daňového subjektu a daňový poriadok neustanovuje jeho špecifické obsahové náležitosti, tak je potrebné, aby takéto podanie obsahovalo všeobecné obsahové náležitosti podania ustanovené v § 13 ods. 3 daňového poriadku, teda: kto ho podáva, v akej veci, čo sa navrhuje, a ak to z povahy podania vyplýva, dôvody podania.

Priebeh daňového konania pozostáva z jednotlivých procesnoprávnych inštitútov, z ktorých sú významné tieto: počítanie lehôt, doručovanie písomností, dôkazné prostriedky v daňovom konaní.

V súvislosti s počítaním lehôt v daňovom konaní musia obce, ktoré sú správcami dane, dodržiavať nasledovný postup:

•    V prípade počítania lehôt v daňovom konaní možno rozlišovať lehoty ustanovené v dňoch, týždňoch, mesiacoch alebo rokoch;

•    Pokiaľ je lehota obcou určená v dňoch, tak potom sa podľa § 27 ods. 2 daňového poriadku do počítania lehoty nezapočítava deň, kedy nastala okolnosť rozhodná pre počítanie lehoty.

Príklad 1

Daňovému subjektu bola doručená výzva obce na predloženie účtovných dokladov k dani z nehnuteľností, a to 2. januára 2023, pričom mu bola určená lehota 15 dní od dátumu doručenia výzvy. Uvedený deň doručenia 2. januára 2023 sa teda nezapočítava do plynutia lehoty a preto daňovému subjektu začne plynúť lehota na predloženie účtovných dokladov 3. januára 2023, pričom táto lehota uplynie 17. januára 2023, a to ukončením otváracej doby pošty, nakoľko do tohto času má daňový subjekt možnosť odovzdať podanie na poštovú prepravu. Včasné doručenie účtovných podkladov a dodržania lehoty určenej obcou vo výzve sa posúdi podľa dátumu uvedeného na poštovej pečiatke, musí tam byť dátum 17. január 2023.

•    Pokiaľ je lehota určená v týždňoch, mesiacoch alebo rokoch, tak sa podľa § 27 ods. 3 daňového poriadku skončí dňom, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, kedy došlo ku rozhodnej skutočnosti určujúcej pre počítanie danej lehoty. V tomto prípade sa však počíta do plynutia lehoty aj deň, v ktorom nastala skutočnosť určujúca počítanie predmetnej lehoty.

Príklad 2

Obec ako správca dane z nehnuteľností určila lehotu na predloženie doplňujúcich podkladov k daňovému priznaniu k dani z nehnuteľností na jeden mesiac od doručenia výzvy. Písomnosť bola doručená daňovému subjektu 5. 5. 2023, teda lehota na doručenie podkladov uplynie 5. 6. 2023 uplynutím otváracej doby pošty.

•    Podľa § 27 ods. 4 daňového poriadku platí, že pokiaľ by koniec lehoty pripadol na sobotu, nedeľu alebo na deň pracovného pokoja, tak v tom prípade sa lehota ukončí najbližší nasledujúci pracovný deň;

•    Splnenie lehoty ustanovenej na doručovanie písomností sa posúdi podľa dátumu uvedeného na poštovej pečiatke. V prípade elektronického doručovania je potrebné do 24,00 hodiny posledného dňa lehoty odoslať podnet správcovi dane, ktorý je príslušný.

V súvislosti s doručovaním písomností obci ako správcovi dane možno konštatovať nasledovné:

•    V prípade výkladu § 31 ods. 1 písm. b) daňového poriadku je potrebné pristupovať extenzívne, teda za písomnosť, ktorej nedoručenie by mohlo byť pre adresáta spojené s ujmou považovať podstatnú časť písomností správcu dane;

•    V súvislosti s doručovaním písomností do vlastných rúk platí, že tieto nemôžu byť preberané inými osobami, napríklad blízkymi rodinnými príslušníkmi daňového subjektu.

V súvislosti s dôkaznými prostriedkami v daňovom konaní možno konštatovať nasledovné:

•    V pochybnostiach, či pripustiť alebo nepripustiť dôkaz v daňovom konaní pristupovať k tomu extenzívne a podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku za dôkaz v daňovom konaní pripustiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi;

•    V prípade listinných dôkazov je potrebné dôsledne rozlišovať medzi listinami verejnými a súkromnými. V prípade verejných listín platí princíp prezumpcie správnosti obsahu verejnej listiny, kým sa nepreukáže opak, pričom v prípade súkromných listín ide o ich relatívne ľahkú spochybniteľnosť z pohľadu dôkaznej sily v danom prípade. Súkromné listiny je potrebné posúdiť v úzkom kontexte k ostatnému dôkazovému materiálu;

•    Všetky dôkazné prostriedky je potrebné vnímať v spojitosti s inými dôkazmi a zásadou objektívneho hodnotenia podkladov.

Rozhodovanie obcí v daňovom konaní

V súvislosti s rozhodovaním obcí v daňovom konaní je potrebný nasledujúci postup:

•    Rozhodnutie obce, ktoré je vydané v daňovom konaní (ďalej len „rozhodnutie“), s určitými výnimkami, musí obsahovať predovšetkým tri podstatné obsahové súčasti: výrokovú časť, ktorá predstavuje meritórne rozhodnutie vo veci samej, odôvodnenie a poučenie o možnosti podať riadny opravný prostriedok.

•    Výroková časť rozhodnutia musí obsahovať vlastné rozhodnutie vo veci – výšku dane, poplatku, pokuty, ale môže ísť aj o nepeňažné plnenie. Rovnako musí obsahovať presné označenie právnych predpisov, na základe ktorých bolo rozhodnuté.

•    Odôvodnenie rozhodnutia musí podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku obsahovať, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

Upozornenie

Podľa § 63 ods. 8 daňového poriadku odôvodnenie nemusí obsahovať rozhodnutie o opravnom prostriedku, ktorým sa daňovému subjektu vyhovelo v plnom rozsahu, ide o prípad tzv. autoremedúry.

•    Podľa § 63 ods. 3 písm. e) daňového poriadku poučenie o opravnom prostriedku obsahuje informáciu o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie odkladného účinku. Podľa § 72 ods. 2 daňového poriadku je odvolanie potrebné podať tomu správcovi dane, ktorý napadnuté prvostupňové rozhodnutie vydal.

Upozornenie

Podľa § 73 ods.1 daňového poriadku o podanom odvolaní môže obec ako prvostupňový správca dane rozhodnúť len vtedy, keď vyhovie odvolaniu daňového subjektu v plnom rozsahu. Pokiaľ sa tak nestane, musí odvolanie spolu so spisovým materiálom postúpiť nadriadenému finančnému orgánu – Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky.

Podľa § 63 ods. 6 a 7 daňového poriadku platí, že pokiaľ v rozhodnutí obce chýba poučenie o odvolaní alebo v rozhodnutí bolo nesprávne uvedené poučenie, že proti rozhodnutiu nemožno podať odvolanie, alebo ak bola skrátená lehota na podanie odvolania alebo nie je v poučení určená lehota vôbec, odvolanie možno podať do šiestich mesiacov po doručení rozhodnutia; to neplatí, ak rozhodnutie podľa tohto zákona nemusí obsahovať poučenie. Ak je v rozhodnutí určená na podanie odvolania lehota dlhšia ako v daňovom poriadku, platí lehota uvedená v rozhodnutí.

Rozhodnutie obce vydané v daňovom konaní musí podľa § 63 ods. 3 písm. f) daňového poriadku obsahovať vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 305/­2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov.

Priebeh odvolacieho konania

Podľa § 72 ods. 2 daňového poriadku sa odvolanie podáva správcovi dane, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, teda obci a preto táto v prvom rade musí posúdiť obsahovú správnosť podaného odvolania. V kontexte uvedeného je potrebné, aby obec vykonala po prijatí odvolania nasledovné:

•    Dôsledne zhodnotiť odvolanie podané daňovým subjektom z pohľadu formálnej aj obsahovej stránky. Teda zhodnotiť, či odvolanie bolo podané v zákonnej lehote a či obsahuje všetky náležitosti ustanovené v § 72 ods. 4 daňového poriadku;

•    Rozhodovať o podanom odvolaní môže podľa § 73 ods. 1 daňového poriadku obec výlučne v prípade autoremedúry, teda v prípade, keď mu obec vyhovie v plnom rozsahu, bez výhrad;

•    V opačnom prípade je obec ako správca dane povinná v lehote podľa § 73 ods. 2 daňového poriadku predložiť odvolaciemu orgánu – Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky odvolanie a tieto podklady:

–   Predkladaciu správu;

–   Výsledky doplneného daňového konania;

–   Úplný spisový materiál.

•    Predkladacia správa vyhotovená obcou musí podľa § 73 ods. 3 daňového poriadku predovšetkým obsahovať:

–   Zhrnutie výsledkov doplneného daňového konania;

–   Stanovisko ku všetkým dôvodom odvolania;

–   Návrh na výrok rozhodnutia o odvolaní;

Upozornenie

Predkladacia správa môže obsahovať aj ďalšie doplnenia podľa úvahy obce ako správcu dane.

•    Podľa § 73 ods. 4 daňového poriadku prvostupňový správca dane – obec môže zamietnuť odvolanie, len ak:

–   je neprípustné (napríklad smeruje proti daňovému exekučnému príkazu);

–   odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nemožno podať odvolanie (napríklad ide o právoplatné rozhodnutie správcu dane).

Daňové exekučné konanie

V prípade obcí ako správcov dane platí podľa § 88 ods. 2 daňového poriadku pri vymáhaní daňových nedoplatkov v porovnaní s daňovými a colnými úradmi výnimka, nakoľko obce nemusia postupovať len v rámci daňového exekučného konania, ale môžu využívať aj vymáhanie súdnym exekútorom v konkrétnom prípade.

V súvislosti s priebehom exekučného konania platí, že vymáhať možno len exekučný titul, pričom podľa § 89 ods. 1 písm. a) daňového poriadku je ním aj vykonateľné rozhodnutie, ktorým bolo uložené peňažné plnenie. Najčastejšie je takýmto podkladom pre exekúciu platobný výmer. Tento platobný výmer však musí byť vykonateľný, teda je potrebné ponechať daňovému subjektu určitú lehotu na to, aby dobrovoľne uhradil daňový nedoplatok v danom prípade.

Právoplatnosť a vykonateľnosť musí obec, ktorá je správcom dane riadne vyznačiť na písomnom vyhotovení platobného výmeru alebo iného exekučného titulu. V prípade právoplatných a vykonateľných rozhodnutí správcu dane – obce, teda netreba vymáhať daňový nedoplatok v samostatnom súdnom konaní.

Rozhodnutie obce vydané v správnom konaní

Príslušná obec, pokiaľ vystupuje v správnom konaní má právne postavenie správneho orgánu. Pritom môže ísť aj o konania, v rámci ktorých nebola daná kompetencia na obec presunutá zo štátnej správy, ide teda o originálnu kompetenciu miestnej samosprávy. Procesný postup konania obce v správnom konaní sa riadi zákonom č. 71/­1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“).

Podľa § 46 správneho poriadku pre relevanciu rozhodnutia správneho orgánu/­obce vydaného v správnom konaní je potrebné, aby spĺňalo tieto obligatórne predpoklady:

•    bolo vydané v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi,

•    bolo vydané orgánom, ktorý je na to príslušný,

•    musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci,

•    musí spĺňať predpísané náležitosti v celom rozsahu.

Súlad rozhodnutia s právnymi predpismi

Ide o zásadu zákonnosti a právnej súladnosti rozhodnutia v správnom konaní, ktorá je ustanovená aj v § 3 ods. 1 správneho poriadku a ktorá konštatuje, že správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Rozhodnutie v správnom konaní preto musí rešpektovať a byť v súlade nielen s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a zákonmi, ale aj s nariadeniami vlády, vyhláškami ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. O uvedenom svedčí aj § 47 ods. 2 správneho poriadku, podľa ktorého výrok rozhodnutia musí obsahovať rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu podľa ktorého sa rozhodlo.

Príslušnosť správneho orgánu na konanie

Rozhodnutie je právne súladné vtedy, keď ho vydal príslušný správny orgán s právnou subjektivitou, ktorý je na jeho vydanie vecne a miestne príslušný.

V prípade vecnej príslušnosti správneho orgánu v správnom procese ide o vyriešenie otázky, ktorý, z rôznych druhov správnych orgánov je oprávnený konať v danom správnom procese. Ide teda o praktické riešenie otázky, či má v správnom procese rozhodovať obec, samosprávny kraj alebo iný správny orgán. Podľa § 5 ods. 1 správneho poriadku je potrebné pri určovaní vecnej príslušnosti vychádzať z ustanovení osobitnej právnej úpravy. Pokiaľ osobitný zákon neustanovuje vecnú príslušnosť, má právnu povinnosť v správnom procese vystupovať obec v danom prípade.

V prípade určovania miestnej príslušnosti správneho orgánu v správnom procese ide primárne o určovanie toho, ktorý z viacerých správnych orgánov jedného druhu bude mať oprávnenie rozhodovať v správnom konaní. Napríklad pokiaľ sú na rozhodovanie v správnom konaní príslušné obce, tak miestna príslušnosť rieši otázku, ktorá z viacerých obcí, ktoré sú na konanie vecne príslušné bude v danom správnom konaní rozhodovať.

Spoľahlivo zistený skutkový stav veci

Rozhodnutie vydané v správnom konaní musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, ktorý vyplýva z jednotlivých podkladov rozhodnutia.

Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán/­obec je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

Upozornenie:

Podľa § 32 ods. 2 správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie v správnom konaní sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti, pričom ide o demonštratívny právny výpočet.

Jednotlivé obsahové náležitosti rozhodnutia obce v správnom konaní

Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.

Taktiež platí, že podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán/­obec uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Podľa § 47 ods. 5 správneho poriadku v písomnom vyhotovení rozhodnutia sa uvedie aj orgán, ktorý rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia, meno a priezvisko fyzickej osoby a názov právnickej osoby. Rozhodnutie musí mať úradnú pečiatku a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby. Ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci, neobsahuje úradnú pečiatku a podpis, ale je správnym orgánom autorizované podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť ďalšie náležitosti rozhodnutia.

Rozhodnutie v správnom konaní musí byť dotknutému účastníkovi správneho konania riadne doručené, aby malo právne účinky, ktoré s ním právny poriadok spája. Podľa § 53 ods. 1 správneho poriadku proti rozhodnutiu správneho orgánu/­obce má účastník konania právo podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal v konkrétnom prípade.

Taktiež podľa § 71 ods. 1 správneho poriadku platí, že ak účastník konania nesplní v určenej lehote dobrovoľne povinnosť uloženú mu rozhodnutím, ktoré je vykonateľné (podľa § 52 ods. 2 správneho poriadku), alebo zmierom schváleným správnym orgánom alebo ním zostaveným výkazom nedoplatkov, ich výkon sa uskutoční. Ak v rozhodnutí nebola určená lehota na plnenie, určí ju orgán, ktorý uskutočňuje výkon rozhodnutia; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

Ing. JUDr. Ladislav Hrtánek, PhD.