Právna ochrana pedagogických pracovníkov

Súčasná globalizácia neustále formuje novú podobu spoločnosti, tzv. učiacu sa spoločnosť (learning society), zároveň zvyšuje potrebu mobility a flexibility pracovníkov, ich schopnosť využívať moderné informačné a komunikačné technológie. Významným aspektom tejto spoločnosti je vzdelávanie, v ktorom pedagógovia zohrávajú dôležitú úlohu pri smerovaní študentov pochopiť teoretické východiská poznatkov skúmanej problematiky a aplikovať ich čo najlepšie v praxi.

Každý pedagóg by mal mať na škole rozhodujúce miesto, pretože je to práve on, kto napĺňa koncepciu výchovno-vzdelávacieho procesu školy prostredníctvom svojich pedagogických a psychologických kompetencií. Na základe týchto skutočností by sa mal viac zdôrazňovať teoretický aj praktický význam základných zásad pracovného práva pedagogických zamestnancov v súčasnom systéme vzdelávania, ktorý spočíva najmä v ich ochrannej funkcii.

Každá snaha o skvalitnenie vzdelávacieho systému stojí na kľúčových hráčoch, t. j. na kvalitných pedagógoch. V súčasnosti je čoraz viac badateľná kríza tohto povolania, pretože pedagógovia sú nedostatočne finančne ohodnotení, zhoršujú sa ich pracovné podmienky, niekedy nezvládajú dostatočne pružne reagovať na dynamické zmeny vo výkone povolania, zvyšuje sa ich priemerný vek a stupňuje sa odliv mladých perspektívnych pedagógov do iných profesií.

Mnohí pedagógovia hľadajú možnosti zárobku popri zamestnaní a nevyužívajú svoj potenciál na motiváciu a pestovanie tvorivosti mladej generácie pri riešení úloh výchovného a vzdelávacieho procesu. Od súčasného pedagóga sa očakáva schopnosť empatie, ľudský prístup k tým, s ktorými prichádza do styku, úspešné riešenie medziľudských konfliktov, príkladnosť k predávaniu hodnôt a noriem, ako aj neustála prívetivosť, dobrá nálada, optimizmus, atď., čím je často vystavovaný nadmernej psychickej záťaži. Pedagogické povolanie patrí k profesiám, ktoré si vyžadujú neustále nasadenie jedinca, ktorý v extrémnom vyjadrení neoddeľuje svoju profesiu od osobného života.

Pedagóg – verejný činiteľ

Riaditeľ školy má postavenie verejného činiteľa podľa § 128 Trestného zákona, pretože z titulu svojej funkcie podľa zákona o správe školstva je mu zverená právomoc rozhodovať o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach svojich zamestnancov. Riaditeľ, ktorý v právnych vzťahoch vystupuje vo svojom mene a má zodpovednosť, vyplývajúcu z týchto vzťahov, je zamestnancom školy alebo školského zariadenia. U škôl a školských zariadení, ktoré nie sú právnymi subjektmi, je riaditeľ zamestnancom zriaďovateľa. Pedagogický pracovník má v súvislosti s výkonom pedagogickej činnosti postavenie verejného činiteľa, ktorým je taktiež odborný zamestnanec školy, školského zariadenia alebo organizácie, zriadenej Ministerstvom školstva Slovenskej republiky.

Ustanovenie pedagogického pracovníka za verejného činiteľa sa legislatívou zdôvodňuje tým, že je v záujme ochrany tak zamestnanca, ako aj samotného statusu výkonu pedagogickej profesie, pri výkone pedagogickej činnosti, ide tu o nadobudnutie postavenia verejného činiteľa v trestnoprávnom kontexte, podľa ktorého akékoľvek protiprávne konanie, ktoré predstavuje obsah kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu proti verejnému činiteľovi bude posudzované rovnako, pokiaľ sa ho dopustí určitý páchateľ trestného činu proti pedagogickému pracovníkovi.

Pri výkone pedagogickej činnosti pedagogického pracovníka a odborných činností odborného zamestnanca, dochádza k zvýšenej právnej ochrane týchto osôb pred protiprávnymi konaniami, a to nielen trestnoprávnymi, ale aj ustanovenými administratívnoprávnymi deliktami.

Z postavenia verejného činiteľa nevyplýva iba zvýšená ochrana, ale aj prísnejšie tresty pri niektorých trestných činoch. Trestný zákon vo vzťahu k verejným činiteľom ustanovuje ich ochranu prostredníctvom trestného činu útoku na verejného činiteľa (§ 323 a § 324). Na druhej strane rieši legislatíva aj trestné činy, ktorých sa môže dopustiť aj verejný činiteľ, ide napr. o zneužívanie právomoci verejného činiteľa (§ 326) a marenie úlohy verejným činiteľom (§ 327), špeciálne postavenie vo vzťahu k trestným činom ako je napr. podplácanie (§ 333), poškodzovanie cudzích práv (§ 375) a pod.

Pracovnoprávne vzťahy pedagóga

Ústava SR, ako aj Zákonník práce ustanovujú, že občania majú právo na prácu a na slobodnú voľbu zamestnania bez akýchkoľvek obmedzení a diskriminácie, ako aj právo na ochranu proti nezamestnanosti.

•    Pracovné právo konkretizuje a garantuje ústavné právo na prácu najmä tým, že upravuje sprostredkovanie zamestnania, vznik pracovného pomeru, jeho trvanie, ochranu pred jednostranným skončením pracovného pomeru atď.

Zamestnávateľ je v pracovnoprávnych vzťahoch povinný zaobchádzať s pedagogickými pracovníkmi v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania, ustanovenou pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov, osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).

V pracovnoprávnych vzťahoch sa zakazuje diskriminácia zamestnancov z dôvodu pohlavia, manželského stavu a rodinného stavu, sexuálnej orientácie, rasy, farby pleti, jazyka, veku, nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia, genetických vlastností, viery, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.

Výkon práv povinností, vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov, musí byť v súlade s dobrými mravmi. Kvalita a ochrana nárokov pedagogického pracovníka v pracovnom pomere prostredníctvom pracovnoprávnych predpisov výrazne prevyšuje možnosti, ktoré sa poskytujú živnostníkom alebo zamestnancom, pracujúcim na dohodu a pod.

•    Pred uzatvorením pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný zisťovať, či pedagogický pracovník, ktorý sa uchádza o zamestnanie, spĺňa predpoklady na vykonávanie práce vo verejnom záujme podľa platných ustanovení zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Pri nástupe do zamestnania je zamestnávateľ povinný pedagogického pracovníka oboznámiť s pracovným poriadkom, s kolektívnou zmluvou a s inými právnymi predpismi, vzťahujúcimi sa na prácu ním vykonávanú, s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré musí zamestnanec pri svojej práci dodržiavať, s ustanoveniami o zásade rovnakého zaobchádzania a s vnútorným predpisom, upravujúcim oznamovanie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.

Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy

V súčasnej dobe v spoločnosti čoraz viac rezonujú negatívne prejavy správania , súvisiace so školským prostredím, ktoré majú veľa podôb, ako je napr. porušovanie práv pedagógov a ostatných zamestnancov školy, vyplývajúcich z pracovnoprávnych predpisov, z ochrany osobnosti alebo zo zásady rovnakého zaobchádzania. V poslednom období sa v rezorte školstva čoraz viac zvyšuje počet sociálno-patologických javov na pracovisku, zvyšuje sa počet prípadov šikany, mobbingu alebo bossingu. Násilie na pracovisku, dotieravosť, zastrašovanie a opakované bezdôvodné a arogantné správanie agresora, nasmerované proti pedagógovi alebo skupine zamestnancov v školstve , ktoré ohrozuje ich zdravie a bezpečnosť, sa rieši formou legislatívy – Trestného zákona, Antidiskriminačného zákona, Zákonníka práce, Zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a ďalších, na základe ktorých je zamestnávateľ povinný eliminovať faktory, ovplyvňujúce psychickú pracovnú záťaž pedagógov a ostatných zamestnancov školy a vytvoriť im také pracovné podmienky, aby neohrozovali ich bezpečnosť a zdravie.

•    Zväz je členom Konfederácie odborových zväzov SR, Hospodárskej a sociálnej rady SR a zakladajúcim aktívnym členom medzinárodných organizácií Education International a European Trade Union Committee for Education. Zo zákona je sociálnym partnerom Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu SR, vedie sociálny dialóg s vládou a zamestnávateľmi a v procese kolektívneho vyjednávania obhajuje a presadzuje práva a oprávnené záujmy nielen svojich členov, ale všetkých približne 150 000 zamestnancov školstva. Je založený na demokratických princípoch kolektívneho rozhodovania (Rada zväzu a Predsedníctvo zväzu) a budovaný zdola, od svojich základných organizácií na školách a školských zariadeniach.

Základnými atribútmi činnosti zväzu sú rozvoj školstva v demokratickej spoločnosti, sociálna a ekonomická starostlivosť, zamestnanosť, úroveň vzdelávania, bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci a ochrana všestranných záujmov a oprávnených požiadaviek školských zamestnancov. Zväz je odborno-profesijným združením a využíva znalosti a praktické skúsenosti svojej širokej členskej základne v procese pripomienkovania návrhov zákonov a ostatných právnych predpisov, týkajúcich sa školstva. Pre svojich členov zväz poskytuje bezplatné právne služby v pracovnoprávnej oblasti a v prípade dlhodobého členstva aj v občianskoprávnych a trestnoprávnych sporoch.

Súčasťou zväzu sú aj inšpektori bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktorí pomáhajú školám a školským zariadeniam pri odstraňovaní nedostatkov v oblasti BOZP. Významnou aktivitou zväzu je aj poskytovanie akreditovaných vzdelávacích programov kontinuálneho vzdelávania, pri ktorých sú členovia opäť finančne zvýhodnení. Vytvorením Združenia základného školstva, Združenia stredného školstva a Združenia vysokých škôl a priamo riadených organizácií, má v regiónoch vytvorené okresné a krajské Rady základných organizácií podľa príslušnosti k združeniam, ktoré majú proporcionálne zastúpenie v rozhodovacích orgánoch Zväzu.

Zväz pracovníkov školstva a vedy kladie dôraz na stabilitu slovenského školstva a rozvoj vzdelávania, porovnateľného s vyspelými krajinami Európskej únie, svojou snahou prispieva k zjednocovaniu školského prostredia a formulovaniu všeobecne akceptovateľných požiadaviek na zlepšenie sociálneho a ekonomického postavenia všetkých zamestnancov školstva.

Pri svojej činnosti využíva najmä formy konštruktívneho dialógu, rokovania a poukazovania na systémové nedostatky, v krajných prípadoch však na presadenie základných požiadaviek neváha pristúpiť aj k zorganizovaniu nátlakových akcií, protestov a pod. Odborový zväz školstva pozitívne vníma kroky ministerstva školstva a komunikáciu so sociálnymi partnermi, pripomienkuje financovanie slovenského regionálneho a vysokého školstva napr. štátny rozpočet, ktorý by mohol spôsobiť pokles reálnych platov zamestnancov školstva z dôvodu inflácie a konsolidačných opatrení a nezaručil by tak zvyšovanie ich životnej úrovne, ani zvýšenie atraktívnosti jednotlivých profesií, pôsobiacich v školstve.

Sociálno-patologické javy v školstve

V bežnom živote sa stretávame s faktom, že telesná integrita, osobnosť človeka, jeho pracovnoprávne nároky, súkromie a majetková sféra sú atakované rôznym spôsobom a mierou. Nakoľko vzdelávanie je najvýznamnejším preventívnym nástrojom ako predchádzať negatívnym prejavom správania, jeho potrebe sa venuje osobitná pozornosť. V rovine pracovného práva je nerušený priebeh výchovno-vzdelávacej činnosti zabezpečený právom pedagogického zamestnanca na informácie, jeho preventívnou a zakročovacou povinnosťou pri hrozbe vzniku škody, oprávneniami zástupcov zamestnancov, dodržiavaním podmienok BOZP a vnútorných predpisov školy a školského zariadenia, sociálnou politikou zamestnávateľa, poskytovaním kvalitného hodnotenia zo strany vedenia školy, vytváraním pozitívnej pracovnej atmosféry a pod.

Nevhodné správanie detí a žiakov, ako aj porušovanie povinností zo strany rodičov alebo zneužívanie rodičovských práv rodičmi v súvislosti s útokom na pedagóga, môže škola oznámiť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obci alebo súdu. Prípady porušenia práva na ochranu osobnosti a jej prejavov, prípady nerovnakého zaobchádzania, ako aj všetky pracovno-právne spory, možno v súčasnosti riešiť uzavretím zmieru za účasti mediátora a predísť tak ku krajnému riešeniu situácie, ktorým je domáhanie sa práv súdnou cestou. Výkonnou zložkou verejnej moci je mestská polícia, hrozbu bezprostredného útoku alebo prebiehajúci útok je nutné odvracať aj za jej spoluúčasti, ak ide o ochranu života, zdravia a majetku. Polícia tiež zaisťuje stopy a dôkazový materiál, zabráni páchateľovi v úteku a páchaní ďalšej činnosti, čím neskôr umožňuje jeho spravodlivé potrestanie a eliminuje jeho pôsobenie.

Osobitným orgánom verejnej moci je prokuratúra, ktorej organizačné zložky (generálna prokuratúra, krajské prokuratúry, okresné prokuratúry) tvoria hierarchicky usporiadaný systém. Prokurátor vystupuje nielen ako orgán činný v trestnom konaní, verejný žalobca a strana v trestnom procese, ale vykonáva aj dozor nad zákonnosťou pri rozhodovaní orgánov verejnej správy o právach a právom chránených záujmoch fyzických a právnických osôb.

Rada na záver

Dlhodobo sa zdôrazňuje, že výchova a vzdelávanie musia byť vnímané ako investícia do budúcej prosperity celej spoločnosti. Problematike ochrany práv pedagogických zamestnancov je v jednotlivých právnych predpisoch venovaná dostatočná pozornosť, preto je potrebné využívať súčasnú platnú legislatívu. Osobitnú pozornosť treba venovať vzdelávaniu všetkých aktérov výchovno-vzdelávacej činnosti. Kvalifikovanú pomoc pedagóga pri riešení problémov môžu okrem orgánov verejnej moci poskytnúť nepochybne aj zamestnanecké rady, profesijné združenia alebo advokáti, notári a pod. V niektorých prípadoch môže pomôcť medializácia prípadu alebo jeho prerokovanie v orgánoch územnej samosprávy. Rada školy je tiež vhodnou platformou na poukázanie problémov v školstve a ich možnosti riešenia.

Doc. Ing.Dagmar Hrašková,PhD