Právna ochrana mladistvých
a detí pri práci

Podľa čl. 41 ods. 1 Ústavy SR sa zaručuje osobitná ochrana detí a mladistvých. Uvedené platí aj pre sféru pracovnoprávnych vzťahov. Zákonník práce reguluje výkon ľahkých prác deťmi a pracovné podmienky mladistvých zamestnancov. Kto je dieťa, kto mladistvý, aké práce a za akých podmienok môže vykonávať?

Platí všeobecné pravidlo, že detská práca je zakázaná.

Právna úprava v SR vychádza z viacerých zdrojov ako napríklad z Dohovoru OSN o právach dieťaťa (1989), z Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (1966, čl. 10 ods. 3), z Dohovoru MOP o minimálnom veku na prijatie do zamestnania č. 138 z roku 1973 (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR č. 341/­1998 Z. z.), z Dohovoru MOP o zákaze a o okamžitých opatreniach na odstránenie najhorších foriem detskej práce č. 182 z roku 1999 (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR č. 38/­2001 Z. z.), zo smernice 94/­33/­ES o ochrane mladých ľudí pri práci a pod. Vnútroštátna úprava, konkrétne zákon č. 311/­2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len ZP) tak v § 11 ods. 4 zakazuje prácu fyzickej osoby vo veku do 15 rokov. Zároveň citované ustanovenie z tohto pravidla upravuje výnimky.

Deťom do 15 rokov sa povoľuje výkon tzv. ľahkých prác. Ide o práce, ktoré svojim charakterom a rozsahom neohrozujú zdravie, bezpečnosť, ďalší vývoj alebo školskú dochádzku a okruh týchto prác sa vzťahuje na účinkovanie alebo spoluúčinkovanie na kultúrnych predstaveniach a umeleckých predstaveniach, športových podujatiach a na reklamné činnosti. Fyzickým osobám starším ako 15 rokov, ktoré ale ešte nemajú skončenú povinnú školskú dochádzku, sa umožňuje výkon aj iných ľahkých prác.

Na účely výkonu ľahkých prác sa v zmysle ZP dieťaťom rozumie fyzická osoba do 15 rokov veku, resp. fyzická osoba staršia ako 15 rokov veku s neskončenou povinnou školskou dochádzkou. Mladistvým zamestnancom sa potom rozumie fyzická osoba od 15 do 18 rokov veku.

Na výkon ľahkých prác je nutné povolenie. Výkon ľahkých prác uvedených v § 11 ods. 4 ZP povoľuje na žiadosť zamestnávateľa príslušný inšpektorát práce po dohode s príslušným orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva (§ 11 ods. 5 ZP). V povolení sa určí počet hodín a podmienky, za ktorých sa ľahké práce môžu vykonávať. Samotné povolenie však pracovnoprávny vzťah nezakladá. ZP výslovne nerieši na akom právnom základe (podľa akej zmluvy) je možný výkon takýchto ľahkých prác.

Osoba, ktorá nedovŕšila 15 rokov veku, sa nemôže sama zaviazať na výkon práce na základe pracovnej zmluvy alebo na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, pretože nemá pracovnoprávnu subjektivitu. Ak sa v praxi zvolí takýto zmluvný typ (zmluva, dohoda) na výkon ľahkých prác, uzatvára ho teda zákonný zástupca dieťaťa.

Osoba staršia ako 15 rokov, ktorá ešte neskončila povinnú školskú dochádzku, už síce pracovnoprávnu subjektivitu má, zmluvu alebo dohodu teda podpísať môže, ale problém je v tom, že deň nástupu do práce môže dojednať najskôr len ku dňu skončenia povinnej školskej dochádzky (§ 11 ods. 2 ZP).

MLADISTVÝ A VÝKON PRÁCE

Podľa § 40 ods. 3 ZP je mladistvým zamestnancom zamestnanec mladší ako 18 rokov. Za mladistvého sa teda považuje fyzická osoba vo veku od 15 do 18 rokov. Osoba zostáva mladistvým zamestnancom aj vtedy, ak nadobudla plnoletosť uzavretím manželstva v 16. rokoch. Dosiahnutie vekovej hranice 15 rokov ale nepostačuje na uzavretie dohody o hmotnej zodpovednosti. Mladistvý zamestnanec je právne spôsobilý uzatvoriť dohodu o hmotnej zodpovednosti až dovŕšením 18. roku veku. Toto ustanovenie chráni mladistvého zamestnanca pred osobitnou zodpovednosťou za prípadný schodok na zverených hodnotách.

Aj keď má mladistvý zamestnanec vlastnú pracovnoprávnu subjektivitu, je samostatnosť jeho konania relativizovaná povinnou súčinnosťou zamestnávateľa s jeho zákonnými zástupcami. ZP ustanovuje, že pri riešení dôležitých otázok týkajúcich sa mladistvých má zamestnávateľ úzko spolupracovať s jeho zákonnými zástupcami. Zákonným zástupcom je v prvom rade rodič.

Ak mladistvý zamestnanec nemá rodičov alebo sú títo pozbavení rodičovských práv, alebo nemajú spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, zákonným zástupcom mladistvého zamestnanca je súdom ustanovený poručník alebo opatrovník. ZP už bližšie nekonkretizuje, čo sú to dôležité otázky týkajúce sa mladistvého, v rámci riešenia ktorých sa vyžaduje spolupráca so zákonnými zástupcami. Neustanovuje sa ani forma takejto spolupráce.

Dôležitými otázkami, kde ZP explicitne vyžaduje súčinnosť so zákonným zástupcom, sú založenie a skončenie pracovného pomeru. Zamestnávateľ je povinný vyžiadať si vyjadrenie zákonného zástupcu na uzatvorenie pracovnej zmluvy s mladistvým (vyžaduje sa vyjadrenie pred vznikom pracovného pomeru, opomenutie tejto povinnosti je porušením ZP, ale nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu).

Podľa § 172 ZP je zamestnávateľ povinný dať na vedomie zákonnému zástupcovi mladistvého ak dal mladistvému výpoveď, a ak s mladistvým okamžite skončil pracovný pomer. V prípade, že pracovný pomer končí z podnetu mladistvého, zamestnávateľ je povinný vyžiadať si vyjadrenie zákonného zástupcu mladistvého v prípadoch, ak pracovný pomer skončí mladistvý zamestnanec výpoveďou, okamžitým skončením pracovného pomeru, v skúšobnej dobe alebo dohodou. Vyjadrenie zákonného zástupcu mladistvého nie je možné stotožňovať s jeho súhlasom. Je nepodstatné, či zákonný zástupca súhlasí alebo nesúhlasí so skončením pracovného pomeru mladistvého. Pre rešpektovanie dikcie § 172 ZP stačí, ak zamestnávateľ preukáže, že si od zákonného zástupcu mladistvého vyžiadal jeho vyjadrenie. Mladistvý zamestnanec je právne spôsobilý na skončenie pracovného pomeru a súhlas svojho zákonného zástupcu k tomuto právnemu úkonu nepotrebuje.

Pracovné podmienky mladistvých zamestnancov

Mladiství zamestnanci majú ZP garantované právo na prípravu na povolanie a zabezpečenie pracovných podmienok rozvíjajúcich ich duševné a telesné zdravie. Zamestnávateľ je povinný utvárať priaznivé podmienky na všestranný rozvoj telesných a duševných schopností mladistvých zamestnancov aj osobitnou úpravou ich pracovných podmienok.

Tieto sa týkajú najmä nasledujúcich skutočností:

a)  vhodnosť práce pre mladistvých - v § 175 ZP sa vymedzujú práce zakázané mladistvému zamestnancovi. Mladistvý zamestnanec nesmie zakázané práce vykonávať, ani keby s ich výkonom súhlasil. Ochrana spočívajúca v zákaze výkonu určitých prác sa tak uplatňuje aj proti vôli chráneného zamestnanca. Mladistvý zamestnanec nesmie byť zamestnávaný prácami pod zemou pri ťažbe nerastov alebo pri razení tunelov a štôlní, ktoré so zreteľom na anatomické, fyziologické a psychické zvláštnosti v tomto veku sú pre neho neprimerané, nebezpečné alebo jeho zdraviu škodlivé. Ide o rôzne rizikové práce spojené so zvýšeným ohrozením zdravia, pri ktorých je nebezpečenstvo vzniku chorôb z povolania alebo iného ochorenia podmieneného prácou. Zoznam prác a pracovísk v členení podľa jednotlivých škodlivých fyzikálnych, biologických a chemických faktorov a procesov, ktoré sú zakázané mladistvým zamestnancom so zreteľom na možné účinky na ich anatomické, fyziologické a psychické zvláštnosti ich veku, ktoré môžu byť pre nich neprimerané, nebezpečné alebo zdraviu škodlivé, ustanovuje príloha č. 1 nariadenia vlády č. 286/­2004 Z. z.

Tento zoznam je zamestnávateľ povinný dopĺňať v spojitosti s posúdením rizika pre bezpečnosť a zdravie vyplývajúceho z konkrétnej práce a pracoviska. Zahrnúť treba aj neprimeranosť, nebezpečenstvo a škodlivosť prác vo väzbe na morálny vývoj mladistvého. Výkon neprimeranej, nebezpečnej alebo zdraviu škodlivej práce (pričom stačí naplnenie čo i len jednej z charakteristík takejto práce), ak dosiahne intenzitu vážneho a bezprostredného ohrozenia života alebo zdravia, zakladá právo zamestnanca odmietnuť výkon takej práce a/­alebo okamžite skončiť pracovný pomer podľa § 69 ods. 1 písm. c) ZP. Zamestnávateľ nesmie mladistvého zamestnávať inými prácami, než primeranými jeho fyzickému a rozumovému rozvoju. Tieto práce nie sú v ZP konkretizované. Ide predovšetkým o práce, ktoré so zreteľom na anatomické, fyziologické a psychické zvláštnosti v tomto veku sú pre mladistvých zamestnancov neprimerané, nebezpečné alebo ich zdraviu škodlivé. Pre mladistvých nie je vhodná monotónna činnosť, práca vyžadujúca dlhodobé sústredenie, všeobecne práca s ťažkými bremenami, práca na pracovisku s nadmernou záťažou chladom a teplom (bližšie príloha č. 1 nariadenia vlády č. 286/­2004 Z. z.) a pod.

b)  limity organizácie pracovného času - zamestnávateľ nesmie zamestnávať (prikázať im, dohodnúť s nimi) mladistvých prácou nadčas, nočnou prácou a nesmie im nariadiť alebo s nimi dohodnúť pracovnú pohotovosť. Výnimočne môžu mladiství zamestnanci starší ako 16 rokov vykonávať nočnú prácu nepresahujúcu jednu hodinu, ak je to potrebné na ich výchovu na povolanie. Nočná práca mladistvého zamestnanca musí bezprostredne nadväzovať na jeho prácu pripadajúcu podľa rozvrhu pracovných zmien na denný čas (technicky teda ide o bezprostrednú nadväznosť na prácu pred 22:00 h, a nie prácu pred 6:00 h). Mladistvý zamestnanec mladší ako 16 rokov má pracovný čas najviac 30 hodín týždenne, aj keď pracuje pre viacerých zamestnávateľov; mladistvý zamestnanec starší ako 16 rokov má pracovný čas najviac 37 a 1/­2 hodiny týždenne, aj keď pracuje pre viacerých zamestnávateľov. Pracovný čas mladistvého zamestnanca nesmie v priebehu 24 hodín presiahnuť osem hodín.

Mladistvému zamestnancovi, ktorého pracovná zmena je dlhšia ako štyri a 1/­2 hodiny, je zamestnávateľ povinný poskytnúť prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút. Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť pracovný čas tak, aby mladistvý zamestnanec mal medzi koncom jednej a začiatkom druhej zmeny minimálny odpočinok v trvaní aspoň 14 po sebe nasledujúcich hodín v priebehu 24 hodín bez možnosti výnimiek. Mladistvému zamestnancovi patria raz za týždeň dva po sebe nasledujúce dni nepretržitého odpočinku, ktoré musia pripadať na sobotu a nedeľu alebo na nedeľu a pondelok – bez možnosti výnimiek. V rozpore so ZP je potom také rozvrhovanie pracovného času mladistvého, keď pracuje aj v sobotu, aj v nedeľu.

Evidenčné povinnosti zamestnávateľa

Pre efektívnejšiu kontrolu dodržiavania osobitných pracovných podmienok mladistvých zamestnancov je zamestnávateľ povinný viesť evidenciu mladistvých zamestnancov zamestnávaných v pracovnom pomere (bez ohľadu na dĺžku trvania pracovného pomeru, bez ohľadu na rozsah dohodnutého pracovného úväzku). Okrem mena a priezviska je zamestnávateľ oprávnený v tejto evidencii spracúvať aj osobný údaj mladistvých, ktorým je ich dátum narodenia. Vedením evidencie mladistvých zamestnancov v pracovnom pomere nie je dotknutá ďalšia evidenčná povinnosť.

Mladiství zamestnanci sú veľmi často zamestnávaní na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, najmä dohody o brigádnickej práci študentov. V tejto súvislosti je zamestnávateľ povinný viesť evidenciu uzatvorených dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru v poradí, v akom boli uzatvorené [§ 224 ods. 2 písm. d) ZP].

RADA!

Súčasná právna úprava ochrany detskej práce (jej generálny zákaz s výnimkou výkonu ľahkých prác) je na prospech fyzického a duševného vývoja detí. Vzhľadom na stále prebiehajúci fyzický, duševný a morálny vývoj mladistvých zamestnancov sú regulované aj ich pracovné podmienky, najmä pokiaľ ide o zákaz výkonu niektorých prác a organizácia ich pracovného času a súvisiacich aspektov.

doc. JUDr. Jana Žuľová, PhD.

UPJŠ, Právnická fakulta

§ 172 zákona č.  311/2001 Z. z., Zákonník práce

Výpoveď daná mladistvému zamestnancovi i okamžité skončenie pracovného pomeru s mladistvým zamestnancom zo strany zamestnávateľa sa musia dať na vedomie aj jeho zákonnému zástupcovi. Ak pracovný pomer skončí mladistvý zamestnanec výpoveďou, okamžitým skončením pracovného pomeru, v skúšobnej dobe alebo ak sa má jeho pracovný pomer skončiť dohodou, je zamestnávateľ povinný vyžiadať si vyjadrenie zákonného zástupcu.

§ 175 zákona č. 311/2001 Z. z.,
Zákonník práce

Práce zakázané mladistvým zamestnancom

(1) Mladistvý zamestnanec nesmie byť zamestnávaný prácami pod zemou pri ťažbe nerastov alebo pri razení tunelov a štôlní.

(2) Mladistvý zamestnanec nesmie byť zamestnávaný prácami, ktoré so zreteľom na anatomické, fyziologické a psychické zvláštnosti v tomto veku sú pre neho neprimerané, nebezpečné alebo jeho zdraviu škodlivé.

(3) Zoznamy prác a pracovísk, ktoré sú zakázané mladistvým zamestnancom, ustanoví nariadenie vlády.

(4) Zamestnávateľ nesmie zamestnávať mladistvých zamestnancov ani prácami, pri ktorých sú vystavení zvýšenému nebezpečenstvu úrazu alebo pri ktorých výkone by mohli vážne ohroziť bezpečnosť a zdravie spoluzamestnancov alebo iných osôb.