Pravidlá financovania a odporúčania
pri kontrolách prostriedkov NO

Obsahom príspevku je definovanie vybraných a dopytovaných pravidiel financovania a kontrolovania neziskových organizácií. Moment, odkedy sa zákon č. 523/­2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v našom príspevku len zákon o rozpočtových pravidlách) vzťahuje na predmetné subjekty nezaradené do sektora verejnej správy, je okamih prijatia verejných prostriedkov alebo ich očakávania od subjektu verejnej správy. Venuje sa definovaniu nadväzností na verejné prostriedky z pohľadu viacerých normatívnych právnych aktov, a to zákona o rozpočtových pravidlách, zákona o finančnej kontrole a audite a zákona o účtovníctve, či prípadom poskytovania dotácií z rozpočtu subjektu verejnej správy.

Samotný zákon o rozpočtových pravidlách upravuje viaceré podmienky pri nakladaní (disponovaní) s verejnými prostriedkami, ktoré sa vzťahujú aj na právnické osoby, ktoré nemajú status subjektu verejnej správy. Priznanie práva nakladania s verejnými prostriedkami sa najčastejšie spája so zmluvným zabezpečením (zmluvou o poskytnutí dotácie z územnej samosprávy, zmluvou o poskytnutí grantu s účelovým charakterom a podobne) alebo na základe rozhodnutia (rozhodnutie o pridelení finančných prostriedkov, rozhodnutie o priznaní dotácie).

Charakteristika verejných prostriedkov

Zákon o rozpočtových pravidlách stanovuje, že za verejné financie sa považujú aj finančné prostriedky poskytnuté na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, napríklad prostriedky poskytnuté z Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru, Nórskeho finančného mechanizmu alebo Švajčiarskeho finančného mechanizmu. Verejnými prostriedkami sa označujú teda všetky finančné prostriedky, s ktorými hospodária právnické osoby verejnej správy, pričom verejnými prostriedkami sú aj prostriedky Európskej únie a odvody Európskej únii.

Nižšie sa venujem viacerým zásadám, ktoré sa vzťahujú pre neziskové organizácie vo vzťahu k nakladaniu s verejnými prostriedkami. V rámci celého sektora verejnej správy je povinnosť dodržiavať hospodárne, efektívne, účelné a účinné nakladanie s verejnými prostriedkami. To sa plne vzťahuje aj na organizácie, ktorým sa náš príspevok venuje. Najčastejšie ide o súlad so zákonom o rozpočtových pravidlách verejnej správy a dodržanie súladu so zmluvou alebo rozhodnutím, na základe ktorých sa najčastejšie v praxi poskytujú verejné prostriedky. Tieto prostriedky sú často smerované na vopred stanovený okruh činností alebo účely.

Zásady pri nakladaní s verejnými prostriedkami

Prostriedky štátneho rozpočtu nemožno použiť na úhradu nájomného podľa zmluvy o nájme veci s právom kúpy prenajatej veci (pozn. autora: ide o operatívny lízing majetku v rámci neziskovej organizácie) okrem úhrady tohto nájomného z prostriedkov štátneho rozpočtu určených na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie. Predmetná definícia sa venuje práve zákazu leasingu z prostriedkov subjektu verejnej správy, okrem prípadu, ktorý stanovuje predošlá veta.

V súvislosti s nakladaním s verejnými prostriedkami je potrebné upozorniť na skutočnosť, ktorá sa viaže s právom nakladania s verejnými prostriedkami v neziskových organizáciách.

Právnické osoby a fyzické osoby, ktorým sa poskytujú verejné prostriedky, zodpovedajú za hospodárenie s nimi a sú povinné pri ich používaní zachovávať hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť ich použitia pri poskytovaní preddavkov z verejných prostriedkov sú povinné dodržať zásady eliminácie poskytnutia preddavku z verejných prostriedkov, ak nie sú zákonom o rozpočtových pravidlách povolené výnimky alebo je takýto preddavok zmluvne zabezpečený (pozn. autora: je potrebné postupovať podľa ustanovení § 19 ods. 8 až 10 zákona o rozpočtových pravidlách).

Preddavky poskytnuté inej osobe z verejných prostriedkov (ak ich poskytuje sama nezisková organizácia alebo občianske združenie), musia byť finančne vysporiadané najneskôr do konca roka, v ktorom sa poskytli. Tu platí výnimka, a to preddavky za dodávku tepla, vody, elektrickej energie, plynu, periodickej a neperiodickej tlače, na úhradu nájomného a preddavkov na pohonné hmoty poskytované prostredníctvom platobných kariet. Pri nich nie je potrebné ani zmluvné zabezpečenie poskytnutia preddavku neziskovou organizáciou (v praxi často na základe došlej zálohovej faktúry).

Z praxe kontrolných orgánov možno definovať najčastejšie súvislosti a skutočnosti týkajúce sa hospodárenia s verejnými prostriedkami, ktoré môžu byť charakterizované (v rámci kontroly subjektom verejnej správy v neziskovej organizácii) ako porušenie finančnej disciplíny. Ide o prípady, kedy často:

–   výdavky musia byť nevyhnutné na realizáciu podporovanej aktivity, zaobstaranie veci či služby, musia mať preukázateľnú väzbu na túto realizáciu, alebo zaobstaranie a musia byť vynaložené v súlade s podmienkami zmluvy/­účelu/­národného programu a podobne,

–   výdavky musia byť použité hospodárne, účelne, účinne a efektívne,

–   výdavky musia byť vynaložené v priebehu daného (často podporného) obdobia a súčasne tiež

–   výdavky musia byť skutočné, preukázané, identifikovateľné a doložené kópiami účtovných dokladov.

Je potrebné spomenúť, že pre účtovné doklady neziskovej organizácie sa rovnako vzťahuje povinnosť formálnej správnosti účtovných dokladov podľa zákon č. 431/­2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len zákona o účtovníctve). Podľa zákona o účtovníctve má mať každý účtovný doklad uvedenie názvu účtovného dokladu, čísla účtovného dokladu podľa vlastného číslovania, sumy v EUR, podpisov vecnej zodpovednej osoby a osoby zodpovednej za zaúčtovanie a dátumu účtovania, respektíve dátum vystavenia takéhoto dokladu.

Neúčtovanie v časovom súlade s účtovným prípadom – kontrolné zistenie

•    Účtovanie účtovných prípadov do obdobia, s ktorým nesúvisia (najmä na prelome rokov)

•    Nesprávne účtovanie nákladov (prelomy rokov)

•    Neuvádzanie dátumov na účtovných dokladoch – dátum vyhotovenia dokladu

•    Časový nesúlad zostavenia účtovného dokladu a úhrady faktúry /­ úhrady v hotovosti

Frekventované porušenia finančnej disciplíny z oblasti mojich kontrol:

1. použitie prostriedkov v rozpore s určeným cieľom,

2. poskytnutie prostriedkov bez právneho/­zmluvného zabezpečenia (preddavky),

3. použitie prostriedkov nad rámec čerpania,

4. neodvedenie prostriedkov subjektu verejnej správy alebo

5. porušenie pravidiel a podmienok, za ktorých boli verejné prostriedky poskytnuté.

V rámci tejto skutočnosti spomínam prípad, kedy by nezisková organizácia (pozn.: rovnako i občianske združenie) disponovala s verejnými prostriedkami, kedy by mala predmetné prostriedky uložené na bankovom účte a dosahovala po dobu uloženia kreditné úroky (najčastejšie z dôvodu nepoužitia prostriedkov ihneď po čase ich prijatia od subjektu verejnej správy). V takomto prípade by kreditné úroky, ktoré sú častou bonifikáciou zo strany banky v prípade vedenia bežného účtu, boli definované ako verejné prostriedky rovnako. Povinnosťou subjektu je ich odviesť na účet poskytovateľa prostriedkov organizácii.

Odporúčanie do praxe: V prípade, ak neziskovej organizácii je poskytovaná dotácia, transfer a podobne, možno odporučiť, aby ich subjekt viedol na účte, ktorý nemá kreditné úroky na bežnom bankovom účte (pozn. autora: v praxi často od 0,01 % do 0,10 % zo zostatku sumy v danom mesiaci kalendárneho roka). Takýmto konaním sa vyhne nezisková organizácia alebo občianske združenie možnému porušeniu finančnej disciplíny, ak by súčet kreditných úrokov dosiahol limit stanovený v zmluve o poskytnutí prostriedkov alebo zákona o rozpočtových pravidlách nad zákonom stanovenú sumu 5 eur.

Pripomínam, že neziskové organizácie môžu svojim konaním porušiť finančnú disciplínu a teda sa na ne plne vzťahujú ustanovenia § 31 zákona o rozpočtových pravidlách. Je potrebné uviesť, že verejné prostriedky (poskytnuté z rozpočtu subjektu verejnej správy neziskovej organizácii ako právnickej osobe) sa definujú ako verejné. Takéto prostriedky sa charakterizujú ako verejné prostriedky vždy do času ich použitia oprávnenou osobou (pozn.: v tomto prípade neziskovou organizáciou/­združením).

Možno tiež spomenúť, že hospodárne, efektívne, účelné a účinné konanie sa nespája s povinnosťou vykonávania finančnej kontroly v rámci vnútornej kontroly neziskovej organizácie podľa zákona č. 357/­2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Tento zákon sa spája v niektorých ustanoveniach s neziskovou organizáciou alebo občianskym združením, a to ak sú v postavení kontrolovanej osoby (povinného subjektu podľa nového zákona o finančnej kontrole a audite) v čase kedy sa u nich vykonáva finančná kontrola kontrolným orgánom v zmysle poverenia/­uznesenia, či osobitného predpisu.

Aké sú práva zamestnancov a štatutára neziskovej organizácie v čase výkonu kontroly?

-    vyžadovanie potvrdenia o odobratí dokladov,

-    vyžadovanie preukázania sa (poverením, dokladmi...),

-    vyžadovanie výstupu z kontroly (návrhu správy, správy, či protokolu),

-    podanie námietky v stanovenom čase k navrhnutým odporúčaniam a súčasne k navrhovaným lehotám vo výstupe z kontroly a tiež

-    podanie námietok (pripomienok) k nedostatkom, ktoré zistil kontrolný orgán pri výkone kontroly a podobne.

Financovanie – reprezentácia a propagačné výdavky

Nezisková organizácia ako účtovná jednotka je oprávnená uhrádzať zo svojho rozpočtu, v nevyhnutnom rozsahu, aj výdavky na reprezentačné a propagačné účely. Pre tieto účely je vhodné, aby mala nezisková organizácia vypracovanú internú smernicu, ktorá by mala obsahovať:

–   maximálnu výšku nákladov,

–   povolené výdavky ako aj

–   spôsob vyúčtovania či obstarania tovarov, alebo služieb spojených s reprezentačnými a propagačnými účelmi.

V rámci reprezentácie možno upriamiť pozornosť aj na propagačné účely, ktoré sú tiež v neziskovej organizácii povolené. Je vhodné dodať, že k téme interných smerníc neziskových organizácií je spracovaný samostatný príspevok v tomto čísle periodika. Odlišným prípadom, i keď týkajúci sa propagácie, je príjem z propagácie tretej strany v obecnom periodiku alebo webovom sídle (internetovej stránky neziskovej organizácie).

RADA!

Je potrebné upozorniť na skutočnosť, kedy orgán verejnej správy poskytne z rozpočtu prostriedky (dotáciu) práve neziskovej organizácii, ktoré prijímateľ (teda nezisková organizácia) použije na propagáciu subjektu. V uvedenom prípade nepôjde o obchádzanie zákona o rozpočtových pravidlách, ak sa verejné výdavky realizovali na zmluvne stanovený účel (tým spravidla nie je účel propagácie, či reprezentácie). Je potrebné dodať, že propagáciou pri dotačnej činnosti a financovaní zo subjektu verejnej správy sa rozumie práve propagovanie daného poskytovateľa dotácie (pozn.: teda napríklad, že podporu publikácie financovalo mesto z jeho rozpočtu alebo štátny fond spolu s uvedením loga poskytovateľa).

Dr. Jozef Sýkora, MBA

§ 19 zákona č. 523/2004 Z. z., o rozpočtových pravidlách verejnej správy
citácia na strane 66

...

(6) Verejné prostriedky sa môžu používať na krytie nevyhnutných potrieb a opatrení vyplývajúcich z osobitných predpisov. Subjekt verejnej správy je povinný pri používaní verejných prostriedkov zachovávať hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť ich použitia. Subjekt verejnej správy je povinný pri poskytovaní preddavkov z verejných prostriedkov postupovať podľa odsekov 8 až 10. ²¹⁾

(7) Subjekt verejnej správy môže tvoriť osobitné fondy, len ak tak ustanovuje tento alebo osobitný zákon. ²²⁾

(8) Subjekt verejnej správy môže poskytovať preddavky, ak boli vopred v zmluve o dodávke výkonov a tovarov písomne dohodnuté, a to najviac na obdobie troch mesiacov v závislosti od vecného plnenia dodávok výkonov a tovarov; poskytovanie preddavkov subjektmi verejnej správy podľa osobitných predpisov týmto nie je dotknuté. ^22a)

(9) Subjekt verejnej správy môže okrem preddavkov podľa odseku 8 poskytnúť na základe písomnej zmluvy aj

a) preddavok pri obstaraní vojenského materiálu, špeciálnych strojov, prístrojov, zariadení a hudobných nástrojov v zahraničí, ak neexistuje domáci výrobca a výrobná lehota prevyšuje jeden rok,

b) trvalú zálohu pri vydaní medzinárodnej platobnej karty, ak je jej vydanie nevyhnutné na zabezpečenie zahraničných pracovných ciest,

c) akreditív v prospech zahraničných osôb pri dodávkach výkonov a tovarov,

d) preddavok na úhradu zdravotnej starostlivosti,

e) trvalú zálohu na poskytnutie poštových služieb.

f)  zábezpeku pri obstaraní výkonov a tovarov; tým nie je dotknuté poskytovanie zábezpeky podľa osobitného predpisu. ^22aa)