Práva a povinnosti zamestnancov

pri predaji firmy

Práva a povinnosti zamestnancov pri predaji firmy nie sú výslovne upravené v rámci určitej ucelenej časti ustanovení niektorého právneho predpisu, ale upravuje ich najmä Zákonník práce a Obchodný zákonník. Zamestnanci sú aj po predaji firmy povinní pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi. Aké majú práva? Aké povinností musí spĺňať kupujúci?

PRÁVA A POVINNOSTI ZAMESTNANCOV pri predaji firmy upravujú jednak ustanovenia Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z. z. v z.n.p. ďalej ZP) a zároveň čiastočne aj ustanovenia Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb. v z.n.p.).

ZP prechod práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov upravuje ust. § 27 až § 31. Ustanoveniami o prechode práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov sa reaguje jednak na ich zachovanie a jednak tiež na ich uspokojenie v prípade, ak pri zmene alebo zániku zamestnávateľa neprichádza do úvahy pokračovanie existencie pracovnoprávneho vzťahu.

Danú otázku je potrebné posudzovať ako následok zmeny právnych pomerov zamestnávateľa spočívajúcich v zániku pôvodného zamestnávateľa a určení subjektu povinného uspokojiť všetky nároky zamestnanca nadobudnuté z pracovného pomeru.

PRE URČENIE POVINNÉHO SUBJEKTU je vždy rozhodujúcou skutočnosťou právna povaha zmeny na strane zamestnávateľa. Podľa toho rozlišujeme zánik pôvodného zamestnávateľa, ktorý

•    má právneho nástupcu

•    nemá právneho nástupcu.

Zánikom zamestnávateľa bez právneho nástupníctva je zrušenie zamestnávateľa, a to buď na základe zákonom ustanovených podmienok príslušným orgánom, alebo priamo zákonom za predpokladu, že ide o zamestnávateľa zriadeného zákonom.

K zrušeniu zamestnávateľa môže dôjsť s likvidáciou alebo bez likvidácie. Či dôjde k zrušenie zamestnávateľa s likvidáciou alebo k zrušeniu zamestnávateľa bez likvidácie má podstatný význam pre posudzovanie pracovnoprávnych otázok, konkrétne otázky prevzatia povinnosti uspokojiť práva a oprávnenia vyžadovať ich splnenie. Od spôsobu zániku zamestnávateľa záleží prechod práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov.

AK IDE O ZRUŠENIE ZAMESTNÁVATEĽA NA TO PRÍSLUŠNÝM ORGÁNOM, určí orgán, ktorý zamestnávateľa zrušuje, ktorý zamestnávateľ je povinný uspokojiť nároky zamestnancov zrušeného zamestnávateľa a zároveň uplatňovať jeho nároky.V prípade, ak sa pri zrušení zamestnávateľa vykonáva likvidácia, je povinnosťou uspokojiť nároky zamestnancov zrušeného zamestnávateľa viazaný likvidátor.

Nie vždy musí dôjsť k zániku zamestnávateľa ako celku. Môžu nastať prípady, kedy dôjde len k zániku časti zamestnávateľa. V zásade môže ísť o prevod niektorej organizačnej jednotky zamestnávateľa, ktorá je oprávnená vykonávať samostatné aktivity k inému už existujúcemu zamestnávateľovi, alebo môže ísť o vytvorenie nového právneho subjektu. Zánikom časti zamestnávateľa treba na tieto účely rozumieť aj prevod úlohy alebo činnosti zamestnávateľa na iného zamestnávateľa. Predpokladom však vždy je, aby v tejto súvislosti došlo zároveň aj k prevodu zamestnancov na tohto iného zamestnávateľa.

Je dôležité podotknúť, že ustanovenia ZP týkajúce sa prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov sa nevzťahujú na zamestnávateľa, na ktorého bol súdom vyhlásený konkurz podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v z.n.p.

AK ZANIKNE ZAMESTNÁVATEĽ, KTORÝ MÁ PRÁVNEHO NÁSTUPCU, prechádzajú práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov na tohto nástupcu, pokiaľ právny predpis neustanovuje inak. V prípade prevodu hospodárskej jednotky, úlohy alebo činnosti zamestnávateľa alebo ich časti k inému zamestnávateľovi, prechádzajú práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov voči prevedeným zamestnancom na preberajúceho zamestnávateľa. Hospodárskou jednotkou rozumieme zamestnávateľa alebo jeho časť.

Uvedeným prevodom je prevod hospodárskej jednotky, ktorá si zachováva svoju totožnosť ako organizované zoskupenie zdrojov – hmotných, nehmotných a osobných zložiek, ktorého cieľom je vykonávanie hospodárskej činnosti bez ohľadu na to, či je táto činnosť hlavná alebo doplnková.

Malo by však ísť o prechod takej hospodárskej jednotky, ktorá si po prechode zachováva svoju identitu. Prevedený podnik alebo jeho časť musí byť v čase prechodu fungujúci a v jeho prevádzkovaní by mal pokračovať aj právny nástupca.

Hospodársku jednotku ako základný právny pojem prechodu podniku tvoria nielen hmotné zložky, ktorými sú budovy, stroje a skladové zásoby, ale aj nehmotné zložky, ktorými sú organizačný substrát, know-how, spôsob výroby a rovnako tiež osobné zložky, teda zamestnanci.

Z HĽADISKA ROZSAHU PREVZATIA PRÁV A POVINNOSTÍ zanikajúceho subjektu v pracovnoprávnych vzťahoch ide zásadne o prípad generálnej sukcesie, t.j. o vstup do všetkých práv a povinností tohto subjektu. Pre generálnu sukcesiu je rozhodujúce, že dochádza k zániku doterajšieho zamestnávateľa ako celku, ktorý má právneho nástupcu, alebo ak sa prevádza časť zamestnávateľa alebo úloha, resp. činnosť, že dochádza súčasne s týmto prevodom aj k prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov.

V prípade zániku zamestnávateľa s právnym nástupníctvom dochádza ku generálnej sukcesii práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov na iný, nástupnícky subjekt. Ide o špecifickú zmenu v subjekte pracovného pomeru na strane zamestnávateľa, ku ktorej dochádza za trvania pracovného pomeru pri zachovaní kontinuity doterajšieho pracovného pomeru. Preberajúceho zamestnávateľa viažu platné pracovné zmluvy v takom istom rozsahu a takým istým spôsobom ako doterajšieho zamestnávateľa.

Ak zamestnávateľ, ktorý zanikol, má právneho nástupcu, ide z právneho hľadiska o pomerne jednoduchú situáciu. Práva a povinnosti zamestnancov nadobudnuté v rámci pracovnoprávnych vzťahov s pôvodným zamestnávateľom zo zákona prechádzajú na jeho právneho nástupcu.

K zániku zamestnávateľa s právnym nástupníctvom iného subjektu môže dôjsť buď zánikom zamestnávateľa ako celku, alebo len niektorej jeho časti. V oboch prípadoch daná problematika súvisí s tzv. delimináciou práv a povinností z právnych vzťahov všeobecne, špecificky práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov, a to nielen už právne existujúcich, ale aj nových práv a povinností vyplývajúcich z pracovnej zmluvy alebo z niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

V prípade prevodu práv a povinností doterajšieho zamestnávateľa voči zamestnancom, ktorých pracovnoprávne vzťahy do dňa prevodu zanikli, ostávajú nedotknuté.

PRI PRECHODE PRÁV A POVINNOSTÍ Z PRACOVNOPRÁVNYCH VZŤAHOV tak pôvodnému, ako aj preberajúcemu zamestnávateľovi ukladá zákon niekoľko povinností. ZP ukladá povinnosť najneskôr jeden mesiac pred tým, ako dôjde k prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov, písomne informovať zástupcov zamestnancov, a ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, tak priamo zamestnancov o

•    dátume alebo navrhovanom dátume prechodu

•    dôvodoch prechodu

•    pracovnoprávnych, ekonomických a sociálnych dôsledkoch prechodu na zamestnancov

•    plánovaných opatreniach prechodu vzťahujúcich sa na zamestnancov.

S cieľom dosiahnuť dohodu zákon ukladá povinnosť najneskôr mesiac pred tým, ako uskutoční zamestnávateľ opatrenia vzťahujúce sa na zamestnancov, prerokovať tieto opatrenia so zástupcami zamestnancov. Tieto povinnosti sa vzťahujú ako na pôvodného, tak aj na preberajúceho zamestnávateľa. Okrem už uvedeného preberajúci zamestnávateľ je súčasne povinný dodržiavať ustanovenia kolektívnej zmluvy, ktoré s príslušným odborovým orgánom uzatvoril predchádzajúci zamestnávateľ, a to až do skončenia jej účinnosti. Preberajúci zamestnávateľ je tiež povinný rešpektovať právne postavenie a funkcie zástupcov zamestnancov až do uplynutia ich funkčného obdobia, pokiaľ sa nedohodne preberajúci zamestnávateľ so zástupcami zamestnancov inak.

Ak sa prevodom zmenia pracovné podmienky dohodnuté v pracovnej zmluve a zamestnanec nesúhlasí so zmenou pracovných podmienok, pracovný pomer s týmto zamestnancom sa považuje za skončený dohodou z dôvodov podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b) ZP, a to ku dňu prevodu. Pri tomto spôsobe skončenia pracovného pomeru má zamestnanec nárok na odstupné (ust. § 76 ZP). K prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov nemusí dochádzať len na základe ZP, ale aj na základe iných právnych predpisov.

V PRÍPADE PREDAJA PODNIKU podľa § 480 Obchodného zákonníka práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov k zamestnancom podniku prechádzajú z predávajúceho na kupujúceho. Vzhľadom k tomuto ustanoveniu Obchodného zákonníka možno § 31 ods. 1 ZP, podľa ktorého ak sa predáva zamestnávateľ alebo jeho časť, práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov prechádzajú z predávajúceho zamestnávateľa na kupujúceho zamestnávateľa, označiť ako duplicitné.

To ale neplatí v prípade odseku 2 daného ustanovenia, ktoré špecificky rieši právne následky situácie, ak v dôsledku odstúpenia od zmluvy o predaji zamestnávateľa alebo jeho časti nedôjde k prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov na nadobúdateľa. Ak po odstúpení od zmluvy (bez ohľadu na to, či k odstúpeniu dôjde zo strany predávajúceho alebo zo strany kupujúceho) o predaji zamestnávateľa alebo jeho časti nedôjde k prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov na ďalšieho nadobúdateľa, uspokojenie nárokov zamestnancov z pracovnoprávnych vzťahov zabezpečuje predávajúci zamestnávateľ.

Pri predaji podniku dochádza k prevodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov ako celku, kedy predávajúci zamestnávateľ má právneho nástupcu v podobe kupujúceho zamestnávateľa a platí o prevode práv a povinností pri predaji podniku všetko, čo bolo vyššie uvedené o prevode práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov pri zániku zamestnávateľa, ktorý má právneho nástupcu.

Podľa § 476 Obchodného zákonníka zmluvou o predaji podniku sa predávajúci zaväzuje previesť na kupujúceho vlastnícke právo k veciam, iné práva a iné majetkové hodnoty, ktoré slúžia prevádzkovaniu podniku a kupujúci sa zaväzuje prevziať záväzky predávajúceho súvisiace s podnikom a zaplatiť kúpnu cenu.

Predmetom zmluvy o predaji podniku (alebo časti podniku) je prevod vlastníckeho práva k veciam tvoriacim hmotný substrát podniku (stroje, zásoby, budovy a podobne), prevod práv a majetkových hodnôt, ktoré slúžia prevádzkovaniu podniku (napr. pohľadávky, licencie a iné obchodné zmluvy, know-how a podobne), ako aj prevzatie záväzkov súvisiacich s podnikom (napr. úvery alebo záväzky z pracovnoprávnych vzťahov).

Na platnosť zmluvy o predaji podniku sa vyžaduje písomná forma a ďalšou dôležitou podmienkou je, aby podpis predávajúceho a tiež podpis kupujúceho na písomnom vyhotovení zmluvy bol úradne osvedčený. Práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov k zamestnancom podniku prechádzajú z predávajúceho na kupujúceho. To zn., že kupujúceho viažu platné pracovné zmluvy v takom istom rozsahu a takým istým spôsobom ako doterajšieho zamestnávateľa, a preto zamestnancom ostávajú zachované všetky práva a povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru uzatvoreného s predchádzajúcim zamestnávateľom.

ZAMESTNANCI SÚ AJ PO PREDAJI PODNIKU POVINNÍ NAJMÄ

•    pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi

•    byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času

•    dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu nimi vykonávanú, ak boli s nimi riadne oboznámení

•    hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré im zveril zamestnávateľ a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa

•    zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone zamestnania a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám.

Rovnako ako predajom podniku zostávajú zachované povinnosti zamestnancov, na plnenie ktorých má kupujúci zamestnávateľ právo, rovnako zostávajú zachované práva zamestnancov, ktorým zasa korešpondujú povinnosti kupujúceho zamestnávateľa.

ZAMESTNANCI AJ PO PREDAJI PODNIKU MAJÚ PRÁVO NAJMÄ NA

•    zachovanie maximálneho pracovného času

•    zachovanie času odpočinku

•    zákonom určenú výmeru dovolenky na zotavenie (teda, ak dôjde k priebehu kalendárneho roka k predaju podniku, každý zamestnanec má právo na dovolenku za kalendárny rok v nevyčerpanej dĺžke)

•    výplatu mzdy vo výške dohodnutej pracovnou zmluvou a v dohodnutých termínoch (každému zamestnancovi musí byť vyplácaná aspoň minimálna mzda určená zákonom č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v z.n.p.)

•    prideľovanie práce zo strany zamestnávateľa podľa pracovnej zmluvy

•    uspokojivé pracovné podmienky

•    na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zo strany zamestnávateľa

•    zabezpečenie pracovných nástrojov a iných pomôcok potrebných na výkon práce

•    poskytovanie náhrady mzdy pri prekážkach v práci.

V prípade, keby sa predajom podniku mali zmeniť zamestnancovi pracovné podmienky dohodnuté v pracovnej zmluve a zamestnanec nesúhlasí s takouto zmenou pracovných podmienok, skončí pracovný pomer kupujúci (t.j. nový zamestnávateľ) s týmto zamestnancom dohodou z dôvodov podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b) ZP.

KUPUJÚCI JE PRI PREDAJI PODNIKU POVINNÝ dodržiavať ustanovenia kolektívnej zmluvy, ktoré s príslušným odborovým orgánom uzatvoril predchádzajúci zamestnávateľ, a to až do skončenia jej účinnosti. Rovnako je kupujúci povinný rešpektovať postavenie a funkcie zástupcov zamestnancov až do uplynutia ich funkčného obdobia, pokiaľ nie je dohodnuté inak.

Zmluva o predaji podniku je záväzkovým vzťahom súkromnoprávnej povahy, v ktorej majú obidva subjekty rovnoprávne postavenie, pričom na jej základe dochádza k prevodu záväzkov vzniknutých len zo záväzkových vzťahov bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú obchodnú povahu, avšak nedochádza k prechodu záväzkov verejnoprávnej povahy.

JUDr. Sandra Mrukviová Tomiová