Praktické riešenie

ku mzdám

Rodičovská dovolenka

Zamestnankyňa je na rodičovskej dovolenke, ktorá končí 1. 4. 2018. Pred nástupom na MD pracovala. Po uknčení RD bude pracovať do 30. 04. 2018 a potom jej končí pracovná zmluva. Okrem toho vlastní polyfunkčný objekt (1 byt + podnikateľský priestor), ktorý prenajíma manželovi na podnikanie a svokre na bývanie. Na účel nájmu má pridelené DIČ, nie je SZČO. Objekt má v nákladoch – odpisuje ho.

Môže mať zamestnankyňa príjem z prenájmu a zárovň byť v evidencii úradu práce?

Nárok na dávku v nezamestnanosti má uchádzač o zamestnanie, ktorý splní podmienky uvedené v § 104 a nasl. Zákona o sociálnom poistení. Uchádzačom o zamestnanie sa pritom rozumie občan, ktorý môže pracovať, chce pracovať, hľadá si zamestnanie a je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu a ktorý

a)  nie je zamestnanec,

b)  nie je v pracovnoprávnom vzťahu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru alebo nevykonáva zárobkovú činnosť na základe právneho vzťahu podľa osobitného predpisu (tu zákon odkazuje na Občiansky a Obchodný zákonník), ak v § 6 ods. 2 zákona o službách zamestnanosti nie je ustanovené inak,

c)  neprevádzkuje alebo nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť,

d)  nevykonáva zárobkovú činnosť v členskom štáte Európskej únie alebo v cudzine.

V danom prípade vykonáva činnosť na základe právneho vzťahu podľa Občianskeho zákonníka (nájomná zmluva), nemôže byť teda zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie a ani poberať dávku v nezamestnanosti.

                     Ing.Dušan Dobšovič

Skrátený úväzok

Pedagogický zamestnanec pracuje 3 dni v týždni na skrátený úväzok 17 hodín týždenne, jeho týždenný pracovný čas je 27,75 hodín - rozdiel 10,75 predstavujú ostatné činnosti súvisiace s priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou: domáca príprava na vyučovanie, pomôcky, materiály, opravy písomných prác, pracovné porady a metodické združenia. Zamestnanec pracuje v pondelok, utorok a vo štvrtok.

Keď zamestnanec prišiel v stredu na pracovnú poradu (je to iný deň, ako keď učí) ide o prácu nadčas?

V pracovnom poriadku, ktorý vydal zamestnávateľ po predchádzajúcom súhlase zástupcov zamestnancov podľa § 12 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov a ktorý platí pre všetkých zamestnancov uvedeného zamestnávateľa, je definovaná účasť na pracovnej porade ako ostatná činnosť súvisiaca s priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou. Ak zamestnanec pracuje na skrátený úväzok len v niektorých dňoch v týždni, je potrebné, aby bolo vopred určené, či ostatné činnosti súvisiace s priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou budú vykonávané v príslušnom rozsahu len v týchto dňoch. Takéto určenie by mala obsahovať buď pracovná zmluva konkrétneho zamestnanca alebo pracovný poriadok. V závislosti od toho sa potom čas strávený na pracovnej porade bude posudzovať buď ako ostatná činnosť alebo ako nadčas s nárokmi podľa § 19 zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v z. n. p.

                  Ing. Zuzana Cingelová

Daňový bonus na vydatú dcéru

Dcéra študuje na VŠ, 2. 9. 2017 sa vydala. Jej manžel pracuje a má vlastný príjem. Žijú s rodičmi v spoločnej domácnosti, zať však nemá u nich trvalý pobyt.

Má rodič nárok na daňový bonus?

Treba uviesť, že daňovník, ktorý v zdaňovacom období mal zdaniteľné príjmy podľa § 5 aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy alebo ktorý mal zdaniteľné príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej iba „zákon o dani z príjmov“) aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy a vykázal základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, môže si uplatniť daňový bonus na každé vyživované dieťa žijúce v domácnosti s daňovníkom.

Za vyživované dieťa daňovníka, a to vlastné, osvojené, dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu a dieťa druhého z manželov, sa pre uvedené účely považuje nezaopatrené dieťa podľa zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa v z. n. p.. Za vyživované dieťa daňovníka sa považuje aj plnoleté nezaopatrené dieťa podľa spomínaného zákona.

Vychádzajúc z ustanovenia § 33 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej iba „zákon o dani z príjmov“) daňovník, ktorý je rodič dieťaťa alebo u ktorého ide vo vzťahu k dieťaťu o starostlivosť nahrádzajúcu starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, ak dieťa s ním žije v domácnosti, môže si uplatniť daňový bonus po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak manžel (manželka) tohto dieťaťa nemá za toto zdaňovacie obdobie zdaniteľné príjmy presahujúce sumu podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov (za rok 2017 ide o sumu 3 803,33 eura).

Ak manžel dcéry žijúcej v spoločnej domácnosti s rodičom nedosiahne v zdaňovacom období roku 2017 zdaniteľný príjem presahujúci sumu 3 803,33 eura, uplatní si rodič dieťaťa daňový bonus po uplynutí zdaňovacieho obdobia za tie mesiace, počas ktorých dieťa žilo s ním v spoločnej domácnosti. Ak manžel dcéry dosiahne v roku 2017 vyšší príjem ako je suma 3 803,33 eura, jej rodič si nemôže uplatniť za rok 2017 daňový bonus, ale jej manžel si môže na manželku uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na manželku, ak budú splnené podmienky stanovené v zákone o dani z príjmov na jej uplatnenie.

Stravné lístky u konateľa s.r.o.

S.r.o. má konateľa, ktorý nie je v s.r.o. zamestnaný.

Môže si konateľ v s.r.o. uplatňovať stravné lístky?

V zmysle § 19 ods. 2 písm. c) bod 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej iba „zákon o dani z príjmov“) daňovými výdavkami, ktoré možno uplatniť v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone, sú okrem iných aj príspevky na stravovanie zamestnancov poskytované za podmienok ustanovených osobitným predpisom (napríklad § 152 Zákonníka práce).

Zákon o dani z príjmov definuje „zamestnávateľa“ a „zamestnanca“ v rámci ustanovenia § 2 písm. aa) a to tak, že zamestnancom je daňovník s príjmami podľa § 5 zákona o dani z príjmov prijatými od platiteľa týchto príjmov (ďalej len „zamestnávateľ“). Pre účely zákona o dani z príjmov je teda zamestnancom každý daňovník, ktorý poberá príjmy zo závislej činnosti a zamestnávateľom je každá osoba, ktorá takéto príjmy vypláca. Poskytnutie stravných lístkov je v zmysle zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom iba za podmienok ustanovených osobitným predpisom, ktorým je napr. § 152 ZP. V súlade s § 152 ods. 2 ZP nárok na poskytnutie stravy má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Zákonná povinnosť zabezpečenia stravy sa v zmysle Zákonníka práce vzťahuje iba na osoby považované za zamestnancov v zmysle ZP, kam však konatelia nepatria. Avšak v súlade s § 152 ods. 8 písm. c) ZP, zamestnávateľ môže po prerokovaní so zástupcami zamestnancov rozšíriť okruh FO, ktorým zabezpečí stravovanie, a ktorým bude prispievať na stravovanie podľa § 152 ods. 3 ZP. Z § 12 ods. 2 ZP vyplýva, že ak sa podľa tohto zákona vyžaduje prerokovanie so zástupcami zamestnancov, zamestnávateľ, u ktorého nepôsobia zástupcovia zamestnancov, môže konať samostatne.

Ing. Ján Mintál

Zabežpečenie pitného režimu

S.r.o. má uvedené v kolektívnej zmluve, že zamestnanci dostávajú stravenky podľa počtu pracovných dní v danom mesiaci a neodpočítavajú sa im z toho neodpracované dní (dovolenky, služobné cesty, PN) a že zamestnávateľ v letných dňoch v mesiacoch júl, august zabezpečí zamestnancom 1,5l minerálnej vody alebo vody z vodovodu na osobu na deň.

Je počet straveniek za neodpracované dní riadny daňový náklad?

V prípade, ak má zamestnávateľ nezávadnú vodu v kuchynke z vodovodu, je poskytnutie minerálky daňový výdavok?

Daňovými výdavkami podľa § 19 ods. 2 bodu 5.,zákona o dani z príjmov (ďalej ZDP), sú príspevky na stravovanie zamestnancov poskytnuté v súlade s § 152 Zákonníka práce. Zamestnancovi nevzniká nárok na stravné lístky počas dovolenky, dočasnej pracovnej neschopnosti, alebo inej ospravedlnenej neprítomnosti v práci, pretože v týchto dňoch nie je na pracovisku a nevykonáva prácu viac ako 4 hodiny, čo je podmienkou vzniku nároku na stravovanie. Ustanovenie § 152 ods. 8 písm. a) zákonníka práce ale umožňuje zamestnávateľovi, aby po prerokovaní so zástupcami zamestnancov upravil podmienky, za ktorých bude zamestnancom poskytovať stravovanie aj počas neprítomnosti v práci. Ak sú splnené predpoklady podľa uvedeného ustanovenia zákonníka práce a rozšírenie rozsahu poskytnutého stravovania je prerokované so zástupcami zamestnancov a je uvedené v kolektívnej zmluve, je počet stravných lístkov za neodpracované dni súčasťou základu dane.

Pokiaľ sa jedná o zabezpečenie pitného režimu v letných mesiacoch, táto povinnosť vyplýva zamestnávateľovi z §152 ods. 2 zákonníka práce, kde sa uvádza poskytnutie jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja v priebehu pracovnej zmeny. Neuvádza sa množstvo a druh. Nealkoholickými nápojmi pre účely tohto ustanovenia možno chápať ochranné nápoje poskytované podľa vnútorných predpisov organizácie pre vybraté povolania, ako aj dobrovoľné poskytovanie nealkoholických nápojov na pracovisku. Uvedená skutočnosť musí byť dohodnutá medzi zástupcami zamestnancov a zamestnávateľom formou kolektívneho vyjednávania, ktorého výsledky sú zahrnuté v kolektívnej zmluve (ďalej KZ). Ak je teda v KZ uvedené, že zamestnávateľ zabezpečí v mesiacoch júl a august 1,5 l minerálnej vody na osobu a deň, nemôže to nahradiť vyhlásením, že sa zamestnanci môžu napiť v kuchynke vody z vodovodu, ktorá je pitná. Vyhlásenie zamestnávateľa je v rozpore s tým, čo je v kolektívnej zmluve, t. j. že majú dostať 1,5 l minerálky, ktorá na rozdiel od bežnej pitnej vody z vodovodu obsahuje aj rôzne minerály, ktoré sú ľudskému telu prospešné.

Zamestnávateľ má teda dve možnosti, a to že sa dohodne so zástupcami zamestnancov na zmene znenia KZ, kde sa  uvedie skutočnosť, že majú pitnú vodu zabezpečenú v kuchynke, alebo zabezpečí 1,5 l minerálnej vody denne na zamestnanca, tak ako je uvedené doteraz v KZ. V obidvoch prípadoch má zamestnávateľ nárok na zahrnutie výdavkov, ktoré mu vzniknú v súvislosti so zabezpečením pitného režimu v letných mesiacoch, do daňových výdavkov.

                            Ing.Jozef Pilárik

K problematike Mzdy a odvody sme publikovali:

• Zákonník práce (zák. č.311/2001 Z. z.), Zákon o pedagogických zamestnancoch- (zák. č. 317/2009 Z. z.), - Zákony IIIA/2018

• Zákon o dani z príjmov (zák. č. 595/2003 Z. z.)
- Zákony IA /2018

• Obchodný zákonník (zák. č. 513/1991 Z. z.)
- Zákony IIA/2018

• Občiansky zákonník (zák. č. 40/1964 Z. b.)
- Zákony IIIA

• Podnikáme bez chýb, pokút, penále
– odborná monotematická publikácia

• Kontrola podnikania- monotematická publikácia

• Povinnosti zamestnávateľa - monotematická publikácia

• Zmena pracovného času – DUO 2/2018

• Zmeny v mzdovej účtárni – PaM 3-4/2018

• Odvodová odpočítateľná položka po novom
- DUO 3-4/2018