Praktické riešenia

ku mzdám a odvodom

Doplnkové dôchodkové sporenie

Zamestnanec vo veku 62 rokov požiada o dôchodok v Sociálnej poisťovni, ale naďalej bude pracovať, pracovná zmluva sa nebude rušiť.

Môže zamestnávateľská zmluva trvať na doplnkové dôchodkové sporenie, aby si zamestnávateľ mohol uplatniť do daňových výdavkov 6% zo zúčtovanej mzdy?

Doplnkovým dôchodkovým sporením v zmysle zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení v z.n.p. (ďalej iba „zákon o doplnkovom dôchodkovom sporení“) je zhromažďovanie príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie od účastníkov doplnkového dôchodkového sporenia a zamestnávateľov na tento zákonom uvedený účel, nakladanie s majetkom v doplnkovom dôchodkovom fonde podľa uvedeného zákona, a vyplácanie dávok doplnkového dôchodkového sporenia.

V zmysle § 19 ods. 3 písm. l) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. (ďalej iba „zákon o dani z príjmov“) je ako daňový výdavok možné u zamestnávateľa uplatniť príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnancov podľa vyššie spomínaného zákona, pričom tieto príspevky možno uznať do daňových výdavkov najviac do výšky 6 % zo zúčtovanej mzdy, náhrady mzdy a odmeny zamestnanca, ktorý je účastníkom tohto sporenia. Výška príspevkov, lehota splatnosti príspevkov a spôsob platenia príspevkov zamestnávateľa, ktorý platí príspevky za zamestnanca, ktorý je účastníkom, sa dohodnú v zamestnávateľskej zmluve.

Účastníkom doplnkového dôchodkového sporenia podľa vyššie spomínaného zákona je zamestnanec, ktorý uzatvoril účastnícku zmluvu o doplnkovom dôchodkovom sporení s doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, resp. iná fyzická osoba, ktorá ku dňu uzatvorenia účastníckej zmluvy dovŕšila najmenej 18 rokov veku.

Vychádzajúc z ustanovenia § 3 ods. 1 zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení sa za zamestnanca podľa tohto zákona považuje zamestnanec podľa § 4 zákona č.461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z.n.p. V zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 zákona o sociálnom poistení zamestnanec na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti je, ak tento zákon neustanovuje inak, fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 s ďalším zákonom ustanovených výnimiek. Vychádzajúc z § 4 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení sa za zamestnanca na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti nepovažuje poberateľ starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu ak dovŕšil dôchodkový vek a invalidného výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu, avšak iba v prípade, ak je so zamestnávateľom v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti.

Odmena konateľa

Spoločníkovi a zároveň konateľovi s.r.o. je vyplácaná každý mesiac odmena za výkon funkcie konateľa na základe zmluvy o výkone funkcie konateľa.

Môže s.r.o. poskytovať konateľovi za odpracované dni aj stravné lístky a uplatniť si do daňových nákladov 55 % z ceny stravného lístka tak, ako u zamestnancov? Ako v podvojnom účtovníctve zaúčtovať odmenu za výkon funkcie konateľa?

Zmluva o výkone funkcie konateľa musí mať písomnú formu. Možno pripomenúť, že zo zákona na základe zmluvy o výkone funkcie neplynie žiadny nárok na odmenu. To však neznamená, že si v zmluve nie je možné dohodnúť odplatu za výkon funkcie. Odplata sa však musí v písomnej zmluve výslovne dohodnúť, inak bude výkon funkcie konateľa bezodplatný. Zmluvu o výkone funkcie schvaľuje valné zhromaždenie spoločnosti alebo všetci spoločníci, ktorí ručia za záväzky spoločnosti neobmedzene.

Odmeny konateľov spoločností s ručením obmedzeným sa účtujú podľa toho, či konateľ je, resp. nie je zároveň aj zamestnancom, príp. spoločníkom príslušnej s.r.o. Rámcová účtová osnova a Postupy účtovania neobsahujú priamo účet, na ktorom by bolo možné účtovať záväzky z titulu zúčtovania odmien konateľov. V prípade, že konateľ je zároveň aj spoločníkom (v danom prípade nie je podstatné, či je zároveň aj zamestnancom) je potrebné účtovať vznik záväzku voči konateľovi z titulu odmeny na ťarchu účtu 522 a v prospech účtu 366 s prípadným osobitným sledovaním konateľa na analytických účtoch.

V zmysle § 5 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. sa príjem konateľa (za výkon funkcie bez ohľadu na druh zmluvy - zmluva o výkone funkcie konateľa, mandátna zmluva ...) považuje za príjem zo závislej činnosti a podľa § 5 ods. 2 konateľ sa považuje za zamestnanca. V prípade, že v zmysle § 152 ods. 8 písm. c) Zákonníka práce nie je (po prerokovaní so zástupcami zamestnancov) rozšírený okruh fyzických osôb, ktorým zamestnávateľ zabezpečí stravovanie, konateľ nemá nárok na stravné lístky. Ak zamestnávateľ bude konateľovi napriek tomu prispievať na stravovanie, ide o dobrovoľné poskytnutie stravovania tzn. o nedaňový výdavok zamestnávateľa vzhľadom na to, že povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť stravovanie podľa § 152 ods. 1 Zákonníka práce sa viaže výlučne na pracovný pomer. Ak teda nie je rozšírený okruh osôb, u takéhoto zamestnanca (konateľa) ide o nepeňažné plnenie, ktoré nie je oslobodené od dane podľa § 5 ods. 7 písm. b) zákona o dani z príjmov a hodnota plnenia sa zdaní v zmysle § 35 v úhrne príjmov v mesiaci poskytnutia takéhoto plnenia. Za týchto okolností pôjde na strane spoločnosti o daňový výdavok v zmysle druhej vety ustanovenia § 19 ods.  1 zákona o dani z príjmov.

Vypracoval:

Ing. Ján Mintál

Odmena zo zisku

Valné zhromaždenie akciovej spoločnosti dňa 19. 6. 2017 okrem iného rozhodlo o výplate odmeny zo zisku za rok 2016 aj zamestnancom bez účasti na základnom imaní. Jeden zo zamestnancov ukončil pracovný pomer v akciovej spoločnosti k 31. 3. 2017.

Má tento zamestnanec právny nárok na výplatu odmeny zo zisku za rok 2016, keď už v čase rozhodnutia valného zhromaždenia v spoločnosti nepracoval?

Príjmy zo závislej činnosti sú aj príjmy bez ohľadu na ich právny dôvod pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru, alebo spočívajú v inej forme plnenia zamestnancovi od zamestnávateľa alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti. Takýmito príjmami sú aj príjmy, ktoré poberá osoba, na ktorú prešlo zo zamestnanca právo na tieto príjmy. Ak stanovy spoločnosti upravujú, že odmena zo zisku, na tvorbe ktorého sa podieľal zamestnanec, ktorý toho času končí alebo ukončil pracovný pomer so spoločnosťou, patrí aj týmto zamestnancom, sme toho názoru, že zamestnancovi vzniká právny nárok na jej výplatu.

Podnikové štipendium

Zamestnávateľ chce poskytnúť podnikové štipendium pre študentov - vysokoškolákov.

Akým spôsobom, podľa čoho je možné poskytnúť študentom vysokej školy podnikové štipendium?

Súčasťou finančnej motivácie žiaka pre jeho účasť na praktickom vyučovaní je aj jeho finančné zabezpečenie. Zamestnávateľ poskytuje finančné zabezpečenie žiaka podľa § 27 zákona č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní. Jednou z foriem finančného zabezpečenie žiaka je poskytovanie podnikového štipendia, ktoré poskytuje zamestnávateľ. Ide zo strany zamestnávateľa o „fakultatívne plnenie“, a nie o jeho povinnosť. Súčasná právna úprava upravuje poskytovanie podnikového štipendia mesačne v období školského vyučovania a to najviac do výšky štvornásobku sumy životného minima určeného pre zaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa, t. j. v súčasnosti najviac do výšky 361,68 € mesačne. Ďalší postup pri poskytovaní podnikového štipendia legislatívne upravený nie je. Je tak plne na rozhodnutí zamestnávateľa ako bude postupovať – na tento účel je vhodné určiť pravidlá pre poskytovanie podnikového štipendia napr. v internom predpise zamestnávateľa.

Výkon praktického vyučovania a jeho odmeňovanie sa uskutočňuje na základe zmluvného vzťahu ustanoveného v zákone o odbornom vzdelávaní, t. j. na základe zmluvy o poskytovaní praktického vyučovania alebo zmluvy o duálnom vzdelávaní a učebnej zmluvy, v zmysle ktorých sa upraví aj vyplácanie podnikového štipendia. Výkon praktického vyučovania u právnických osôb alebo u fyzických osôb a výplata odmeny za produktívnu prácu, príp. poskytovanie podnikového štipendia nie je možné realizovať na základe iného, napr. pracovnoprávneho vzťahu (na základe dohody o brigádnickej práci študentov).

Vypracovala:

Ing. Iveta Matlovičová

Pracovné voľno s náhradou mzdy

Zamestnanec predložil potvrdenie o návšteve u lekára na celé tri dni po sebe od dvoch rôznych lekárov.

Môže ho zamestnávateľ preplatiť?

Na vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času, ďalšie pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času, pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas na preventívne lekárske prehliadky súvisiace s tehotenstvom, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času. Z uvedeného vyplýva, že Zákonník práce upravuje ročný limit na tieto prekážky, nie mesačný. Zamestnanec môže čerpať celodenné voľno aj viac dní po sebe za určitých podmienok (napr. ak ide o viaceré vyšetrenia).

Na druhej strane, ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku na účasť na darovaní krvi, aferéze a darovaní ďalších biologických materiálov, pracovné voľno patrí na nevyhnutne potrebný čas, a to za čas cesty na odber a späť a za čas na zotavenie po odbere, pokiaľ tieto skutočnosti zasahujú do pracovného času zamestnanca. Podľa charakteru odberu a zdravotného stavu darcu môže lekár určiť, že čas potrebný na jeho zotavenie sa predlžuje, najviac po dobu zasahujúcu do pracovného času v rámci 96 hodín od nástupu cesty na odber. V tomto prípade sa napríklad zohľadňuje aj čas potrebný na zotavenie.

Vypracovala:

Ing. Iveta Kolenová

K rubrike Mzdy a odvody sme publikovali

• Zákon o dani z príjmov (číslo 595/2003 Z. z. v z.n.p.), Zákony I A/2017

• Zákon o sociálnom poistení (číslo 461/2003 Z. z. v z.n.p.), Zákony III/2017

• Zákon o prídavku na dieťa (číslo 600/2003 Z. z. v z.n.p.), Zákon o doplnkovom dôchodkovom sporení (číslo 650/2004 Z. z. v z.n.p.), Zákon o o zdravotnom poistení (číslo 580/2004 Z. z.), Zákony III/2017

• Zákon o výchove a vzdelávaní – školský zákon (číslo 245/2008 Z. z.), Zákony V/2017

• Zamestnanec a rozsah platenia poistenia na sociálne poistenie, Mzdová diskriminácia v pracovnom pomere, Pravidelný a nepravidelný príjem, Žiadosť o poskytnutie rodičovskej dovolenky, Dočasná pracovná neschopnosť v roku 2017, Letné študentské brigády a povinnosti podľa Zákonníka práce – PAM 7-8/2017

• Konateľ spoločnosti a jeho odmeňovanie, Výkon zárobkovej činnosti – DUO 7-8/2017

• Zákon o dani z príjmov, Odvody do zdravotnej poisťovne, Garančné poistenie, Odvodová úľava – 1000 riešení 7-8/2017

• Odvody poistného – monotematika