21. 5. 2026
INFORMAČNÝ PORTÁL

Praktické riešenia

ku mzdám a odvodom

 

Zdravotné poistenie člena volebnej komisie

Ak bude počas volieb vykonávať funkciu člena volebnej komisie fyzická osoba, ktorá nemá s obcou uzatvorený pracovný pomer, je zamestnávateľ (obec) povinný prihlásiť túto osobu z dôvodu vyplatenia odmeny za výkon funkcie člena volebnej komisie do zdravotnej poisťovne?

Odmeny vyplácané členom a zapisovateľom volebných komisií za výkon týchto činností sú považované za zdaniteľný príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. j) ZDP, v zmysle ktorého sa za príjem zo závislej činnosti považuje aj odmena za výkon funkcie predsedu, člena a zapisovateľa volebnej komisie, ďalej aj odmena za výkon funkcie predsedu, člena a zapisovateľa komisie pre referendum a sčítacieho komisára. Vyplatenie tejto odmeny zakladá členovi volebnej komisie postavenie zamestnanca na účely zdravotného poistenia.

Od 1. 1. 2016 sa však dochádza k zmene, rozširuje sa okruh príjmov oslobodených od dane z príjmov fyzickej osoby aj o odmeny za výkon funkcie predsedu, člena a zapisovateľa volebnej komisie a predsedu, člena a zapisovateľa komisie pre referendum a sčítacieho komisára [§ 5 ods. 7 písm. k) zákona č. 180/2014 Z. z.]. V dôsledku tejto právnej úpravy člen volebnej komisie počnúc 1. 1. 2016 nenadobudne na účely zdravotného poistenia postavenia zamestnanca a zamestnávateľ ho nebude prihlasovať do registra zdravotnej poisťovne.

Vypracovala:

Ing. Iveta Matlovičová

Pozastavenie živnosti

Samostatne zárobkovo činná osoba pozastavila živnosť v období od 15. 9. 2015 do 15. 3. 2016. V prípade, ak by živnosť bola obnovená až 1. 4. 2016, teda pozastavenie by bolo dlhšie ako 6 mesiacov, vtedy musí upraviť základ dane o neuhradené pohľadávky? Kedy je povinný podať daňové priznanie?

Podnikateľ, ktorý má pozastavené živnostenské oprávnenie podľa § 57 ods. 4 až 6 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, podáva daňové priznanie k dani z príjmov po skončení zdaňovacieho obdobia, ktorým je kalendárny rok. Daňové priznanie podáva v lehote na podanie daňového priznania, alebo v predĺženej lehote.

Ak do tejto lehoty neobnoví podnikanie, musí urobiť úpravu základu dane v zmysle § 17 ods. 8 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej ZDP) ako pri skončení podnikania.

Na povinnosť úpravy základu dane nemá vplyv skutočnosť, či je živnosť pozastavená na dobu 6 mesiacov alebo na dlhšiu dobu, ale to, či daňovník obnoví živnosť do lehoty na podanie daňového priznania.

Ak má živnostník pozastavenú živnosť od 15. 9. 2015 do 15. 3. 2016, je splnená podmienka, že do termínu na podanie daňového priznanie živnostník podnikanie obnovil. Nemusí teda robiť úpravu základu dane ako pri skončení podnikania. Ak živnosť obnoví až 1. 4. 2016, úpravu základu dane je povinný urobiť, nie z dôvodu, že prekročil dobu 6 mesiacov, ale preto, že do termínu na podanie daňového priznania podnikanie neobnovil. Iba v prípade, že daňovník oznámi správcovi dane predĺženie lehoty na podanie daňového priznania o 3 mesiace alebo o 6 mesiacov v súlade s § 49 ods. 3 ZDP, úpravu základu dane nemusí urobiť.

Fyzická osoba, živnostník a aj samostatne hospodáriaci roľník, pri ukončení podnikania robí úpravu základu dane v zmysle § 17 ods. 8 písm. a) ZDP, to znamená, že základ dane upraví o cenu nespotrebovaných zásob, zostatky vytvorených rezerv podľa § 20 ods. 9 písm. b), d) a e) a opravných položiek k nadobudnutému majetku, výšku záväzkov, ktorých úhrada sa považuje za daňový výdavok podľa § 19 a výšku pohľadávok, ktorých inkaso sa považuje za zdaniteľný príjem s výnimkou uvedenou v § 19 ods. 2 písm. h) prvom až piatom bode a o pomernú výšku nájomného vrátane finančného prenájmu, ktorá pripadá na príslušné zdaňovacie obdobie, alebo jeho časť. Pri ďalšom predaji nespotrebovaných zásob sa zahrnie do základu dane iba rozdiel, o ktorý prevyšuje cena, za ktorú boli nespotrebované zásoby predané, cenu nespotrebovaných zásob už zahrnutých do základu dane.

Pre daňovníkov – fyzické osoby je lehota na podanie daňového priznania rovnaká, bez ohľadu na to, či uplatňujú daňové výdavky v paušálnej výške alebo uplatňujú preukázateľne vynaložené daňové výdavky. Daňové priznanie sa podáva do troch kalendárnych mesiac po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak daňovník nevyužije možnosť predĺženia lehoty o tri alebo šesť mesiacov.

 

Vypracovala:

Ing. Kolenová Iveta

Vysporiadanie dane

Zamestnanec požiada v roku 2015 o spätné priznanie starobného dôchodku od 1. februára 2015. Zamestnávateľ s ním ukončil pracovný pomer výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP, pričom výpovedná doba skončila v júni 2015. Za jún bola zamestnancovi vyplatená len mzda, so zamestnávateľom sa dohodol na vyplatení odstupného vo výplatnom termíne za august 2015. Zamestnanec mal podpísané vyhlásenie, ktoré si ponechá aj po odchode do starobného dôchodku.

Ako vysporiada zamestnávateľ daň zamestnanca?

Zamestnávateľ zdaní mzdu za jún preddavkovým spôsobom. Odstupné vyplatené za august zdaní tiež preddavkovým spôsobom. Daňovník má nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, pretože na začiatku zdaňovacieho obdobia nebol poberateľom starobného dôchodku. Zo zdaniteľnej mzdy za príslušný mesiac vypočíta zamestnávateľ preddavok na daň. Po skončení zdaňovacieho obdobia musí byť príjem zo závislej činnosti vysporiadaný, ak je za rok 2015 vyšší ako 1 901,67 eura (§ 32 ods. 1 zákona o dani z príjmov) buď ročným zúčtovaním preddavkov, o ktoré môže dôchodca požiadať svojho posledného zamestnávateľa, alebo v daňovom priznaní.

 

Vypracovala:

Ing. Ivana Valterová

 

Nezdaniteľná časť na dôchodcu

Majiteľka v.o.s má ísť  31. 11. 2015 do dôchodku, ale chce tak urobiť až od 15. 1. 2016.

Bude mať nárok na nezdaniteľnú časť na daňovníka za rok 2016?

Podľa § 11 ods. 1 ZDP sa daňovníkovi znižuje základ dane o tzv. nezdaniteľné minimum.

Aktuálne nezdaniteľné minimum je 19,2 násobok platného životného minima, t.j. 198,09 eur x 19,2 = 3803,33 eur ročne. Toto celé nezdaniteľné minimum platí v prípade, ak príjem daňovníka je nižší alebo sa rovná 100-násobku aktuálne platného životného minima, teda ide o  sumu 19 809 eur.

V prípade poberateľa starobného dôchodku sa suma nezdaniteľného minima podľa § 11 zákona znižuje o výšku starobného dôchodku.

Nezdaniteľná suma sa znižuje len tým poberateľom starobného dôchodku, ktorí poberali dôchodok celý kalendárny rok, alebo ktorým bol tento starobný dôchodok priznaný spätne ku začiatku kalendárneho roka.

Ak však začne poberať starobný dôchodok počas kalendárneho roka, môže si uplatniť ešte celé nezdaniteľné minimum podľa § 11 ZDP, a to aj v tom prípade, ak pracoval len niekoľko mesiacov.

Takto môže starobnému dôchodcovi vzniknúť i daňový preplatok, pretože zamestnávateľ mu odpočíta každý mesiac len 1/12-tinu nezdaniteľného minima, v podanom daňovom priznaní si však dôchodca uplatní celé nezdaniteľné minimum (starobný dôchodca v tomto prípade má povinnosť podať si sám daňové priznanie).

Poberateľ invalidného dôchodku si uplatňuje celé nezdaniteľné minimum. Ak však dosiahne splnenie podmienok na starobný dôchodok, invalidný dôchodok sa mení na starobný dôchodok. V tomto prípade sa už postupuje tak, ako bolo uvedené vyššie v prípade starobného dôchodcu.

A teraz konkrétne:

1.  Uplatnenie si nároku na starobný dôchodok ku 30. 11. 2015 – dôchodkyňa bude mať nárok na nezdaniteľné minimum za rok 2015 v plnej výške 3 803,33 eur.

2.  Aby si mohla dôchodkyňa uplatniť celé nezdaniteľné minimum podľa § 11 ZDP aj v roku 2016, musí jej byť priznaný až v priebehu roka 2016 a nesmie byť priznaný spätne k 1. 1. 2016. Žiadosť o starobný dôchodok teda musí byť podaná najskôr k 1. 2. 2016.

Vypracoval:

 Ing. Ján Mintál

Oslobodený príjem od dane

Zamestnanec, ktorý je zamestnancom firmy A vykoná príležitostnú prácu (napr. prednášku) pre firmu B na základe zmluvy o dielo s odmenou menšou ako 500 eur.

Je možné tento príjem posúdiť v zmysle ZDP ako príjem od dane oslobodený ?

Podľa § 9 ods.1 písm. g) ZDP, ak úhrn príjmov z prenájmu (§ 6 ods. 3 ZDP) a príjmov z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí podľa § 8 ods. 1 písm. a) ZDP nepresiahne v zdaňovacom období 500 eur, je tento úhrn príjmov v zmysle citovaného ustanovenia ZDP oslobodený od dane z príjmov. Ak takéto príjmy presiahnu 500 eur, do základu dane sa zahrnú len príjmy nad takto ustanovenú sumu. V prípade, že zamestnanec pri podpise zmluvy o dielo vystupuje ako občan (nezastupuje firmu a nevykoná prednášku v mene svojho zamestnávateľa), jedná sa o príjem podľa § 8 ods. 1 písm. a) ZDP. Tento príjem je možné posúdiť ako jednorazový príležitostný príjem, ktorý je oslobodený od dane do sumy 500 eur.

Vypracoval:

Ing. Jozef Pilárik

 

Príležitostný príjem

Zamestnanec, ktorý je zamestnancom firmy A vykoná príležitostnú prácu (napr. prednášku) pre firmu B na základe zmluvy o dielo s odmenou menšou ako 500 eur.

Je možné tento príjem posúdiť v zmysle ZDP ako príjem od dane oslobodený?

Podľa §  9 ods. 1 písm. g) ZDP, ak úhrn príjmov z prenájmu (§ 6 ods. 3  ZDP) a príjmov z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí [podľa § 8 ods. 1 písm. a) ZDP] nepresiahne v zdaňovacom období 500 eur, je tento úhrn príjmov v zmysle citovaného ustanovenia ZDP oslobodený od dane z príjmov. Ak takéto príjmy presiahnu 500 eur, do základu dane sa zahrnú len príjmy nad takto ustanovenú sumu. V prípade, že zamestnanec pri podpise zmluvy o dielo vystupuje ako občan (nezastupuje firmu a nevykoná prednášku v mene svojho zamestnávateľa), jedná sa o príjem podľa § 8 ods. 1 písm. a) ZDP. Áno, tento príjem je možné posúdiť ako jednorazový príležitostný príjem, ktorý je oslobodený od dane do sumy 500 eur.

 

Vypracoval:

Ing. Jozef Pilárik

 

Presťahovanie daňovníka do iného štátu

Podnikateľ na Slovensku, ktorý nie je platcom DPH, by sa chcel presťahovať do Rakúska, kde by mal aj trvalý pobyt. Všetky podnikateľské aktivity bude naďalej mať na Slovensku. V Rakúsku žiadne pracovné aktivity.

Aké povinnosti daňové a iné s prechodom trvalého pobytu do Rakúska ho čakajú?

Ak sa slovenský občan s podnikateľskou činnosťou presťahuje z územia SR do Rakúska mení sa jeho postavenie daňovníka dane z príjmov. Pokiaľ mal trvalý pobyt v SR bol daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou. Presťahovaním do Rakúska sa stáva daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou za predpokladu, že v SR sa nebude zdržiavať viac ako 183 dní v roku (viď § 2 písm. d) a e) ZDP. Zmenu trvalého pobytu je daňovník povinný oznámiť správcovi dane v zmysle § 49a ZDP.

Ako daňovník dane z príjmov bude podávať daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb len z príjmov dosiahnutých na území SR. Daňové priznanie z celosvetových príjmov bude povinný podávať v krajine trvalého pobytu, to je v Rakúsku.

V Európskej únii platí pravidlo, že poistení máte byť v tom členskom štáte, v ktorom pracujete. Ak bude vykonávať podnikateľskú činnosť na Slovensku, bude aj naďalej platiť sociálne a zdravotné odvody na Slovensku.

 

Vypracovala:

Ing. Eva Kováčiková

 

Montované stavby z plechu z pohľadu odpisovania

V mesiaci máj firma zakúpila 2ks montovaných plechových garáži. Suma za 1 ks je 2 375 eur bez DPH. Garáže nemajú pevný základ, sú postavené na parkovisku (podklad betón) a kedykoľvek rozmontovateľné.

Musí firma garáže odpisovať? Do akej skupiny ich má priradiť?

Na základe ustanovenia § 22 ods. 2 písm. a) a b) ZDP sú hmotným majetkom odpisovaným na účely tohto zákona

•    samostatné hnuteľné veci, prípadne súbory hnuteľných vecí, ktoré majú samostatné technicko-ekonomické určenie, ktorých vstupná cena je vyššia ako 1 700 eur a prevádzkovo-technické funkcie dlhšie ako jeden rok,

•    budovy a iné stavby v zmysle § 43a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov ako aj Opatrenia Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 128/2000 Z. z., ktorým sa vyhlasuje Klasifikácia stavieb, okrem

1. prevádzkových banských diel,

2. drobných stavieb na lesnej pôde slúžiacich na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva a oplotení slúžiacich na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva.

Na základe poskytnutých údajov je potrebné sa prikloniť k názoru, že v predmetnom prípade sa nejedná o „stavbu“ v zmysle Stavebného zákona (v zmysle ktorého je stavba stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu, pričom pevným spojením so zemou sa rozumie spojenie pevným základom alebo upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu alebo ukotvenie pilótami alebo lanami s kotvou v zemi alebo na inej stavbe alebo pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia prípadne umiestnenie pod zemou).

Pôjde teda o dlhodobý hmotný majetok, ktorý je potrebné zaradiť do 4.odpisovej skupiny v rámci kódu Klasifikácie produkcie ŠÚ 25.11.10 s dobou odpisovania 12 rokov. Táto podskupina totiž okrem iného zahŕňa montované stavby, prevažne z kovu, a to buď úplne zostavené a pripravené na použitie alebo nezmontované, pričom uvedené „stavby“ môžu byť navrhnuté pre dielenské objekty, obchody, kôlne, garáže, skleníky a iné účely.

 

Vypracoval:

Ing. Ján Mintál

 

K rubrike Mzdy a odvody sme publikovali

• Zákon o dani z príjmov (číslo 595/2003 Z. z. v z.n.p.), Zákony I/2015

Zákon o zdravotnom poistení (číslo 580/2004 Z. z. v z.n.p.), Zákon o sociálnom poistení (číslo 461/2003 Z. z. v z.n.p.), Zákonník práce (číslo 311/2001 Z. z. v z.n.p.), Zákon o životnom minime (číslo 601/2003 Z. z. v z.n.p.), Zákon o rodine (číslo 36/2005 Z. z. v z.n.p.), Zákony III/2015

 

• Materská dovolenka, materský príspevok od 1. 1. 2016PAM 9-10/2015

• Nezdaniteľné časti základu dane v roku 2015 PAM 9-10/2015

• Zrážková daň u tuzemských subjektov v roku 2015

PAM 9-10/2015

• Nároky zamestnanca pri platobnej neschopnosti zamestnávateľa PAM 9-10/2015

• Daňová exekúcia zrážkami zo mzdyVS 9-10/2015

• Odchodné pri výkone práce vo verejnom záujme

  – VS 9-10/2015

Preddavky na daň z príjmov fyzických osôb

  – DUO 9-10/2015

Osobitná zodpovednosť zamestnancov za škodu

Publikácie si môžete objednať od 9:00-15:00 hod. na tel. č. 041 5652871, 5652877, 0904 370 556, 0915 033 300

mail: abos@poradca.sk, www.poradca.sk       – DUO 9-10/2015