Praktické riešenia

k pracovnému právu

Vreckové pri zahraničnej pracovnej ceste ako daňový výdavok

Vreckové pri zahraničnej pracovnej ceste pre podnikateľa, t. j. živnostníka – SZČO je daňovým výdavkom podľa §19 ods. 2 pism. d) zákona o dani z príjmov. V § 14 zákona o cestovných náhradách sa píše iba o zamestnancovi.

Je v zákone SZČO na tej istej úrovni?

Z pohľadu zamestnávateľa sa daňové uplatnenie cestovných náhrad rieši v kontexte s ustanovením § 19 ods. 2 písm. d) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej iba „zákon o dani z príjmov“) – t.z. daňovým výdavkom do výšky, na ktorú vzniká nárok podľa osobitných predpisov (napr. podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov), a vreckové pri zahraničnej pracovnej ceste poskytované podľa § 14 zákona o cestovných náhradách.

SZČO (daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov) však daňovú uplatniteľnosť výdavkov (nákladov) vynaložených v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva posudzuje podľa iného ustanovenia – a to v zmysle § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov. Vychádzajúc z jeho znenia môže síce do daňových výdavkov uplatniť tieto výdavky najviac vo výške, aká je ustanovená pre zamestnancov podľa zákona o cestovných náhradách. Avšak ďalej v tomto ustanovení je taxatívny výpočet výdavkov, ktoré takýmto spôsobom môže uplatniť – a to konkrétne na stravovanie, ubytovanie, cestovné dopravnými prostriedkami a nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v tomto mieste. Vreckové v rámci ustanovenia § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov spomenuté nie je, a teda do daňových výdavkov si daňovník (podnikateľ resp. SZČO) vreckové zahrnúť nemôže.

K uvedenej problematike možno uviesť napokon aj vyjadrenie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky: https://podpora.financnasprava.sk/008001-Cestovn%C3%A9-n%C3%A1hrady-podnikate%C4%BEa-a-SZ%C4%8CO

                             Ing. Ján Mintál

Zmluva o výkone konateľa

Spoločnosť s ručením obmedzeným má 2 spoločníkov, ktorí sú zároveň aj konatelia. Jeden z konateľov má so spoločnosťou uzavretú „Zmluvu o výkone konateľa“ a na základe tejto zmluvy poberá pravidelne mesačne odmenu za výkon konateľa. Konateľ je zároveň aj spoločníkom uvedenej spoločnosti. Má so spoločnosťou uzavretú aj pracovnú zmluvu na vedenie účtovníctva a sekretárske práce. Na základe pracovnej zmluvy dostáva pravidelne mesačne mzdu.

Na akých účtoch sa účtuje pravidelná mesačná odmena konateľa na základe Zmluvy o výkone konateľa?

Podľa postupov účtovania a rámcovej účtovej osnovy v podvojnom účtovníctve § 66 sa osobné náklady účtujú na účte 52 – Osobné náklady.

521 – Mzdové náklady zamestnancov ( TPP, dohody)

522 – Príjmy spoločníkov a členov zo závislej činnosti (TPP, dohody)

523 – Odmeny členom orgánov spoločnosti a družstva ( výkon funkcie konateľa)

                      Ing. Jana Mederová

Týždenný pracovný čas

Firma udala do PZ týždenný pracovný čas 37,50 hodín. Zamestnanec pracuje od 7,00 - 16,00 hod. čiže je v práci 8 hodín, pričom 0,5 hod. obednú prestávku mu neplatia.

Je tento postup správny?

Pracovný čas je časový úsek, v ktorom je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi, vykonáva prácu a plní povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou. Doba odpočinku je akákoľvek doba, ktorá nie je pracovným časom. Zákonník práce ustanovuje dĺžku pracovného času, ktorú zamestnanec môže „najviac“ odpracovať, tzv. zákonný pracovný čas. Ide pritom o čistý pracovný čas, do rozsahu ktorého nie sú zahrnuté prestávky v práci určené na jedenie a odpočinok. Najvyšší rozsah týždenného pracovného času určuje Zákonník práce. V rámci príslušného týždňa môže zamestnanec odpracovať najviac 40 hodín týždenne (maximálna dĺžka týždenného pracovného času). V rámci príslušného pracovného dňa môže zamestnanec odpracovať najviac 12 hodín za deň (maximálna dĺžka denného pracovného času). Ak má zamestnanec dohodnutý pracovný čas 37,5 hodín týždenne a pracuje rovnomerne každý deň 7,5 hodiny, tak plus 0,5 hodiny je čas určený na odpočinok a jedenie. Ak príde do práce na 7:00 hodinu, odchod z práce je 15:00 hodine (7,5 hodiny + 0,5 hodiny).

                   Ing.Iveta Matlovičová

Preprava dreva do zahraničia

Zamestnanci robia prepravu dreva do zahraničia konkrétne do Maďarska. Miestom výkonu práce v ich pracovnej zmluve je sídlo spoločnosti.

Aký bude postup pri výpočte stravného?

Zahraničná pracovná cesta podľa zákona o cestovných náhradách je čas pracovnej cesty v zahraničí, vrátane výkonu práce v zahraničí, do skončenia tejto cesty. Pracovná cesta je čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko, vrátane výkonu práce v tomto mieste do skončenia tejto cesty. Pravidelné pracovisko je miesto písomne dohodnuté so zamestnancom (myslí sa dohodnuté pre účely pracovných ciest). Ak také miesto nie je dohodnuté, je pravidelným pracoviskom miesto výkonu práce dohodnuté v pracovnej zmluve alebo v dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Ak ide o zamestnancov, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, možno ako pravidelné pracovisko dohodnúť aj miesto pobytu. Ak má zamestnanec na základe dohody o vykonaní práce výkon práce v mieste mimo miesta pobytu, môže s ním zamestnávateľ v tejto dohode dohodnúť, že mu poskytne i pri ceste z miesta pobytu do miesta výkonu práce a späť náhrady ako pri pracovnej ceste. V uvedenom prípade možno konštatovať, že pravidelným pracoviskom zamestnancov je sídlo spoločnosti a tak každá cesta za účelom výkonu práce mimo tohto sídla sa považuje za pracovnú cestu. Takže v prípade vykonávania prepravy je táto cesta zahraničnou pracovnou cestou a zamestnancom vzniká nárok na cestovné náhrady v zmysle 3.časti zákona o cestovných náhradách (§ 10 – 17), t. j. vrátane stravného. Za účelom správnej evidencie pracovnej cesty je potrebné, aby zamestnávateľ v cestovnom príkaze určil podmienky pracovnej cesty a po jej skončení zamestnanec si vvúčtuje cestovné náhrady. V zmysle § 3 ods. 1 zákona o cestovných náhradách zamestnávateľ vysielajúci zamestnanca na pracovnú cestu písomne určí miesto jej nástupu, miesto výkonu práce, čas trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia pracovnej cesty; môže určiť aj ďalšie podmienky pracovnej cesty. Zamestnávateľ je pritom povinný prihliadať na oprávnené záujmy zamestnanca.

Výpočet stravného sa riadi podľa § 13 zákona, t. j. nasledovnými pravidlami:

1.  Pri zahraničnej pracovnej ceste zamestnancovi patrí za každý kalendárny deň zahraničnej pracovnej cesty za podmienok ustanovených týmto zákonom stravné v eurách alebo v cudzej mene.

2.  Základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene ustanoví všeobecne záväzný právny predpis – v prípade Maďarska je to pre rok 2018 suma 39 eur. Stravné v eurách alebo v cudzej mene za kalendárny deň poskytne zamestnávateľ zamestnancovi v mene a vo výške stravného ustanoveného pre krajinu, v ktorej zamestnanec strávi v kalendárnom dni najviac hodín. Ak zamestnanec strávi v kalendárnom dni rovnaký počet hodín vo viacerých krajinách, zamestnávateľ poskytne stravné v eurách alebo v cudzej mene, ktoré je pre zamestnanca výhodnejšie. V prípade leteckého spôsobu dopravy sa za rozhodujúci čas pre posúdenie času stráveného v jednotlivých krajinách považuje čas odletu lietadla podľa letového poriadku.

3.  Ak zahraničná pracovná cesta mimo územia Slovenskej republiky trvá v kalendárnom dni:

a)  do 6 hodín vrátane, patrí zamestnancovi stravné vo výške 25% zo základnej sadzby stravného,

b)  nad 6 hodín až 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné vo výške 50% zo základnej sadzby stravného,

c)  nad 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné v sume základnej sadzby stravného.

4.  Ak má zamestnanec na zahraničnej pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie v celom rozsahu, zamestnávateľ mu stravné neposkytuje. Ak má zamestnanec na zahraničnej pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie čiastočne, zamestnávateľ uvedené stravné kráti o 25% za bezplatne poskytnuté raňajky, o 40% za bezplatne poskytnutý obed a o 35% za bezplatne poskytnutú večeru z ustanovenej sumy stravného pre časové pásmo nad 12 hodín alebo z najvyššej dohodnutej sumy stravného. Ak má zamestnanec na zahraničnej pracovnej ceste preukázane poskytnuté raňajky v rámci ubytovacích služieb, zamestnávateľ stravné kráti rovnako.

Za základ sa berie 39 eur na kalendárny deň pracovnej cesty v zahraničí, ak cesta a výkon práce v Maďarsku trvá viac ako 12 hodín. Ak menej, tak zamestnancovi prináleží 25% z 39 eur (ak je v Maďarsku max. 6 hodín), resp. 50% z 39 eur (ak je v Maďarsku viac ak 6 hodín, ale najviac 12 hodín). Ďalej sa tieto sumy krátia podľa toho, či zamestnancovi bolo zabezpečené stravovanie.

                    Ing. Dušan Dobšovič

Miesto výkonu práce

Zamestnanec úpracuje na stavbe. Miesto výkonu práce je stále na inom mieste.

Ako sa uvedie v pracovnej zmluve miesto výkonu práce u zamestnanca?

Podľa § 43 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov je miesto výkonu práce podstatnou náležitosťou pracovnej zmluvy. Toto miesto má byť určené pomenovaním obce, časti obce alebo iným určením miesta. Stavebníctvo je osobitným priemyselným odvetvím, pri ktorom neustále dochádza k zmene miesta výkonu práce s nutnosťou presunu nielen zamestnancov, ale aj technického vybavenia zamestnávateľa. Preto takýto zamestnávateľ určuje ako miesto výkonu práce pre svojich zamestnancov buď svoje sídlo alebo bydlisko každého konkrétneho zamestnanca. V oboch prípadoch sú potom všetky náklady spojené s prepravou zamestnancov, materiálov a techniky na hociktoré miesto výkonu stavebných prác daňovo uznateľné z hľadiska zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.

                  Ing. Zuzana Cingelová

K problematike Pracovné právo sme publikovali:

• Zákonník práce (zák. č.311/2001 Z. z.), Zákon o pedagogických zamestnancoch- (zák. č. 317/2009 Z. z.), - Zákony IIIA/2018

• Školský zákon (zák. č.245/2008 Z. z.)
- Zákony V/2018

• Živnostenský zákon (zák. č. 455/1991 Zb.)
- Zákony IIA/2018

• Zákon o sociálnych službách zákon (zák. č. 448/2008 Z.z.), Zákon o príspevku na starostlivosť o dieťa (zák. č. 561/2008 Z.z.), Zákon o rodičovskom príspevku(zák. č. 571/2009 Z.z.) - Zákony IIIB

• Zákon o dani z príjmov (zák. č. 595/2003 Z. z.), Zákon o cestovných náhradách - (zák. č. 283/2002 Z. z.) - Zákony IA /2018

• Zákon o účtovníctve (zák. č. 431/2002 Z. z.)
- Zákony IB/2018

• Prenájom automobilu – DUO 3-4/2018

• Osobný bankrot – DUO 2/2018

• Sakkcie v pracovnom práve – PaM 3-4/2018

• Absencia pracovníkov možnosti postihu
– PaM 2/2018