Praktické riešenia

k pracovnému právu

Nárok na dovolenku

Naša zamestnankyňa je zamestnaná od roku 2014. V roku 2017 je od 13. 2. 2017 práceneschopná. V roku 2017 do PN odpracovala 30 dní. Od 8. 8. 2017 pôjde na materskú dovolenku, ktorá bude trvať do 2. 4. 2018. Nárok na dovolenku má v trvaní 4 týždňov, zamestnávateľ poskytuje aj dodatkovú dovolenku 5 dní pri priamom ošetrovaní duševne alebo mentálne postihnutých.

Na koľko dní dovolenky má nárok v roku 2017, vznikne jej nárok na dovolenku aj v roku 2018, má nárok aj na dodatkovú dovolenku? Môže si vyčerpať časť dovolenky aj pred nástupom na MD?

Pri zisťovaní skutočnosti, či sú splnené podmienky pre vznik nároku na dovolenku (základná podmienka, ktorá spočíva v odpracovaní aspoň 60 dní), sa postupuje podľa § 144a ods. 4 Zákonníka práce. Vzhľadom na to, že sa aj doba materskej dovolenky považuje na účely vzniku nároku na riadnu dovolenku v zamestnaní za výkon práce, a zamestnankyňa bude počnúc 8. 8. 2017 čerpať materskú dovolenku, je splnený predpoklad pre vznik nároku na ročnú výmeru dovolenky v dĺžke 20 dní.

Ak z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnankyňa v roku 2017 zameškala 100 a viac dní, jej ročný nárok na dovolenku môže zamestnávateľ krátiť za prvých 100 zameškaných pracovných dní o jednu dvanástinu a za každých ďalších 21 zameškaných pracovných dní rovnako o jednu dvanástinu. Takýto spôsob krátenia sa vzťahuje len na dovolenku za kalendárny rok alebo na krátenie pomernej časti dovolenky. Podľa údajov zadaných v príklade zamestnankyňa z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti s trvaním od 13. 2. 2017 do 7. 8. 2017 zameškala 126 dní, a preto má nárok po krátení na 16,5 dňa dovolenky (20 – 3,5), a čerpať si ju môže aj pred nástupom na materskú dovolenku. Nárok na dovolenku v roku 2018 v rozsahu 20 dní bude opäť viazaný na odpracovanie aspoň 60 dní v kalendárnom roku, za ktorý sa dovolenka poskytuje, príp. bude tento nárok krátený z dôvodu trvania rodičovskej dovolenky.

Dodatková dovolenka je samostatným nárokom, ktorý existuje popri nároku na dovolenku za kalendárny rok, príp. nároku na jej pomernú časť alebo nároku na dovolenku za odpracované dni. Podmienky pre vznik nároku na dodatkovú dovolenku sú určené v nadväznosti na výkon určitej práce a dobu výkonu tejto práce, bez ohľadu na dĺžku pracovného pomeru. Platí, že ak zamestnanec za zákonom ustanovených podmienok pracuje po celý rok, má nárok (presne) na jeden týždeň dodatkovej dovolenky. Ak zamestnanec za zákonom ustanovených podmienok pracuje časť roka, patrí mu za každých 21 takto odpracovaných dní jedna dvanástina dodatkovej dovolenky. Vzhľadom na to, že zamestnankyňa pracovala za podmienok, kedy jej vzniká nárok na dodatkovú dovolenku, len časť roka, konkrétne len 30 dní, vznikne jej v roku 2017 nárok na dodatkovú dovolenku v dĺžke jednej dvanástiny ročnej výmery dodatkovej dovolenky, t.j. v rozsahu 0,5 dňa.

Invalidný dôchodok a práca na živnosť

SZČO, poberá čiastočný invalidný dôchodok. Koncom roka pôjde na preskúmanie jeho zdravotného stavu do Sociálnej poisťovne. Je možné že na základe jeho zhoršujúceho sa zdravotného stavu mu bude priznaná plná invalidita. Chcel by ešte pracovať.

Môže aj v plnej invalidite pracovať ako SZČO? Sú pri priznaní plnej invalidite nejaké obmedzenia, prípadne zákazy pre prácu ako SZČO?

Žiadny právny predpis nebráni SZČO počas poberania invalidného dôchodku vykonávať živnosť resp. samostatnú zárobkovú činnosť. Neexistujú v tomto smere žiadne obmedzenia. Invalidný dôchodca má tiež nárok na celú výšku nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka bez ohľadu na výšku jeho dôchodku a bez ohľadu na to, kedy mu bol priznaný. Pre invalidného dôchodcu - živnostníka je výška zdravotných odvodov polovičná (sadzba poistného je 7 %).

Registrácia na ÚPSVaR

Pracovník je v pracovnom pomere na dobu neurčitú a dá žiadosť na ukončenie pracovného pomeru dohodou z jeho strany k určitému dňu.

Má v takomto prípade zamestnanec nárok sa zaregistrovať na Úrade práce a poberať podporu v nezamestnanosti?

Základnou podmienkou nároku na dávku v nezamestnanosti je, aby poistenec v posledných troch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky, t.j. 730 dní. Predpoklad nároku na dávku v nezamestnanosti je podmienený obdobím účasti na poistení v nezamestnanosti. Spôsob skončenia pracovnoprávneho vzťahu nemá vplyv na nárok na dávku v nezamestnanosti, jej výšku, ani na obdobie jej poskytovania.

Poistenec si uplatňuje nárok na dávku v nezamestnanosti v pobočke Sociálnej poisťovne príslušnej podľa miesta trvalého pobytu na základe písomnej žiadosti. K žiadosti súčasne predkladá vyplnené tlačivo Žiadosť o dávku v nezamestnanosti, ktorej súčasťou je aj Poučenie žiadateľa o dávku v nezamestnanosti. Táto žiadosť slúži spolu s písomným oznámením o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie (rozhodnutie úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie) ako žiadosť o dávku v nezamestnanosti. Evidencia na úrade práce je dobrovoľná, občanovi nevzniká zákonná povinnosť byť v evidencii uchádzačov o zamestnanie na úrade. Ak sa občan rozhodne, že chce byť evidovaný na úrade práce sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR), musí si osobne podať žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie na ÚPSVaR, v ktorého územnom obvode má miesto trvalého pobytu. Nie je rozhodujúce, akým spôsobom bol predchádzajúci pracovný pomer ukončený.

Zamestnancovi nič nebráni v podaní žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie (na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny) a na základe kladného rozhodnutia podať žiadosť o dávku v nezamestnanosti (samozrejme pri splnení podmienok doby poistenia) v Sociálnej poisťovni.

Vypracoval:

Ing. Dušan Dobšovič

Ako formou podnikať?

Fyzická osoba pracuje v Nemecku ako živnostník. V októbri mu končí lehota 183 pobytu.

Je výhodnejšie založiť spoločnosť s ručením obmedzeným, alebo pracovať ako živnostník?

Lehota 183 dní trvalého pobytu alebo zdržania sa na území Slovenska súvisí so stanovením daňovej rezidencie, teda, či má daňovník v Slovenskej republike obmedzenú alebo neobmedzenú daňovú povinnosť. Táto skutočnosť má vplyv to, či fyzická osoba bude na Slovensku platiť daň z celosvetových príjmov alebo len z príjmov dosiahnutých v Slovenskej republike. Obdobne tento systém platí aj v zahraničí.

Na otázku, aká forma podnikania je z daňového hľadiska výhodnejšia, sa nedá jednoznačne odpovedať. Výhodnosť tej ktorej formy podnikania ovplyvňujú nielen dane, ale aj sociálne a zdravotné odvody, rôzne správne poplatky, poistenia a pokuty, ktoré sú rozdielne pre fyzické a právnické osoby. K rozhodnutiu, akou formou podnikať, neprispieva ani neustále sa meniaca legislatíva.

Napríklad s účinnosťou od roku 2017 sa zvýšila výška paušálnych výdavkov z doterajších 40 % na 60 % (platí len pre fyzické osoby, ktoré nie sú platiteľmi dane z pridanej hodnoty, alebo sú platiteľmi len časť zdaňovacieho obdobia). Od roku 2018 má byť zrušená daňová licencia.

Častým dôvodom na rozhodnutie založiť obchodnú spoločnosť je istá prestíž v danom odbore. Ale aj spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným, ak si zo svojej spoločnosti vyberá nejaké plnenie, či už peňažné alebo nepeňažné, má povinnosť z týchto príjmov platiť sociálne a zdravotné odvody, jednak ako zamestnanec a aj ako zamestnávateľ (spoločnosť).

Vypracoval:

Ing. Iveta Kolenová

Pracovnoprávne nároky pri odchode do predčasného dôchodku

Pracovník našej firmy chce ísť na základe vzájomnej dohody do predčasného dôchodku. V našej firme (s.r.o.) odpracoval cca 8 rokov.

Má nárok na odstupné a ak áno, v akej výške?

Nárok na odstupné vzniká zamestnancovi, ak zamestnanec pracovný pomer končí výpoveďou zo strany zamestnávateľa podľa § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) Zákonníka práce alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. V prípade, že požiadal o skončenie pracovného pomeru z uvedeného dôvodu sám zamestnanec, či už podľa § 60 alebo § 67 Zákonníka práce (nepôjde o výpoveď zo strany zamestnávateľa), nemá žiadny nárok na odstupné.

Avšak v predmetnom prípade je potrebné riešiť nárok na odchodné, pretože v zmysle § 76a ods. 2 Zákonníka práce platí, že zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak mu bol priznaný predčasný starobný dôchodok na základe žiadosti podanej pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich dní po jeho skončení.

Vypracoval:

Ing. Ján Mintál

Stravovanie zamestnancov

Zamestnávateľ nevlastní stravovacie zariadenie a zamestnancom poskytuje stravovanie v jedálni iného zamestnávateľa, kde je vykalkulovaná cena jedla 3,20 eura.

V akej výške je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi príspevok na stravovanie?

Zamestnávateľ musí prispieť minimálne 1,76 eura (55 % z 3,20 eura), môže sa však rozhodnúť, že prispeje na stravovanie zamestnancov na každé jedlo sumou až do výšky 2,48 eura. Naviac môže prispieť aj zo sociálneho fondu. Aj tento zvýšený príspevok z nákladov zamestnávateľa je jeho uznaným daňovým výdavkom. U zamestnanca je celý príspevok zamestnávateľa (vrátane príspevku zo sociálneho fondu) oslobodený od dane.

Vypracovala:

Ing. Ivana Valterová

K rubrike Pracovné právo sme publikovali

• Zákonník práce (číslo 311/2001 Z. z. v z.n.p.), Zákon o minimálnej mzde (číslo 663/2007 Z. z. v z.n.p.), Zákon o sociálnom poistení (číslo 461/2003 Z. z. v z.n.p.), Zákony III/2017

• Určenie sumy starobného dôchodku, Zamestnávanie zamestnancov so zdravotným postihnutím, Skúšobná doba
– mesačník PAM 10/2017

• Stravovanie zamestnancov, Zmena životného minima – mesačník DUO 10/2017

• Zákon o sociálnom poistení s komentárom
– mesačník Poradca 1-2/2018

• Povinnosti zamestnávateľa – monotematika