Praktické riešenia
k pracovnému právu
Oznámenie zamestnávateľa o čerpaní dovolenky
Zamestnanec a zamestnávateľ ukončili pracovný pomer výpoveďou na podnet zamestnanca.
Má zamestnanec nárok na preplatenie nevyčerpanej dovolenky alebo ju musí pred skončením pracovného pomeru vyčerpať? Akoby by sa zmenila situácia, keby išlo o výpoveď zo strany zamestnávateľa?
Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom. V praxi sa teda zamestnávateľ so zamestnancom dohodne na čerpaní, prípadne na preplatení dovolenky. Ak chce zamestnávateľ určiť zamestnancovi čerpanie dovolenky, má povinnosť oznámiť to zamestnancovi aspoň 14 dní vopred. Uprednostnenie vyčerpania nároku na dovolenku pred jeho preplatením nie je bez dodržania 14-dňovej lehoty na jej oznámenie možné. V takomto prípade platí, že ak si zamestnanec nemohol vyčerpať dovolenku z dôvodu skončenia pracovného pomeru, zamestnávateľ mu je povinný ju preplatiť. Ak by išlo o výpoveď zo strany zamestnávateľa postup by bol rovnaký. Spôsob skončenia pracovného pomeru nemá v zásade vplyv na čerpanie dovolenky.
Výška náhrady za pracovnú pohotovosť
Zamestnanec má týždenný pracovný čas 40 hodín. V mesiaci február 2015 mu zamestnávateľ nariadil pracovnú pohotovosť v mieste jeho bydliska. V mesačnej dochádzke mal vykázaných 18 hodín neaktívnej pracovnej pohotovosti.
V akej výške bude mať vyplatené plnenie za pracovnú pohotovosť?
Ak nemá zamestnávateľ so zamestnancom dohodnuté podmienky za pracovnú pohotovosť priaznivejšie, za 18 hodín neaktívnej pracovnej pohotovosti mimo pracoviska mu poskytne náhradu mzdy najmenej vo výške 7,87 € (0,4368 € x 185 hodín).
Neaktívna pracovná pohotovosť
Zamestnanec má týždenný pracovný čas 40 hodín. V mzdových podmienkach má dohodnutú mesačnú mzdu 850 € a osobný príplatok 200 €. V mesiaci február 2015, v ktorom bol pracovný fond 160 hodín, mal 10 hodín neaktívnej pracovnej pohotovosti na pracovisku. V nasledujúcom mesiaci (marec 2015) predstavuje jeho pracovný fond 176 hodín.
V akej výške bude mať vyplatenú mzdu za mesiac február a mesiac marec, ak si za 8 hodín neaktívnej pracovnej pohotovosti na pracovisku bude v mesiaci marec 2015 čerpať náhradné voľno?
Za mesiac február mu zamestnávateľ poskytne za odpracovný pracovný fond základnú mzdu a osobný príplatok spolu 1 050 € (850 + 200), a za 10 hodín neaktívnej pracovnej pohotovosti na pracovisku pomernú časť základneho platu a osobného príplatku 65,63 € {[(850: 160) x 10 hodín] + [(200: 160) x 10 hodín]}.
Ak si zamestnanec bude v mesiaci marec čerpať náhradné voľno v rozsahu 8 hodín, namiesto 176 hodín odpracuje len 168 hodín, čomu zodpovedá mesačný plat znížený o 8/176, t.j. bude mu vyplatený mesačný plat vo výške 1 002,27 € [1 050 – (38,64 + 9,09)].
Výška mzdy s neaktívnou pracovnou pohotovosťou
Zamestnanec má týždenný pracovný čas 40 hodín. V mzdových podmienkach má dohodnutú základnú mzdu 850 eur. V mesiaci február 2015, v ktorom bol pracovný fond 160 hodín, mal 15 hodín neaktívnej pracovnej pohotovosti na pracovisku.
V akej výške bude mať vyplatený plat za mesiac február 2015?
Za mesiac február poskytne zamestnávateľ zamestnancovi za odpracovaný pracovný fond základnú mzdu 850 eur (160 hodín) a za 15 hodín neaktívnej pracovnej pohotovosti na pracovisku pomernú časť základného platu vo výške 79,69 eur [(850: 160) x 15 hodín].
Paušálna náhrada za pracovnú pohotovosť
Spoločnosť zamestnáva časť zamestnancov na pracovnej pozícii servisný technik, u ktorých sa často vyskytuje potreba pohotovostných služieb mimo pracoviska.
Je možné poskytnúť za pracovnú pohotovosť paušálnu náhradu?
Súčasná právna úprava nevylučuje možnosť stanoviť alebo so zamestnancom dohodnúť paušálnu dennú náhradu za dobu pracovnej pohotovosti. Ale vzhľadom k tomu, že Zákonník práce ustanovuje minimálnu hodinovú výšku náhrady za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti mimo pracoviska, výška paušálnej náhrady v prepočte na hodinu tejto pracovnej pohotovosti nesmie byť podľa skutočného počtu hodín nižšia ako uvedená spodná hranica (pre rok 2015 zákonom garantovaná hranica vo výške 0,4368 €/h.)
Vypracovala:
Ing. Iveta Matlovičová
Zamestnávanie na dohodu
Úväzok pedagogického zamestnanca v základnej umeleckej škole je 23 hodín – to je priama vyučovania činnosť a 37,5 hodín je týždenný pracovný čas (do ktorého sa započítavajú ostatné činnosti súvisiace s priamou vyučovacou činnosťou).
Niekedy takémuto zamestnancovi vychádza vyučovanie na skrátený pracovný čas, ktorý je rozvrhnutý na 1 - 2 dni. Vtedy uzatvára škola so zamestnancom dohodu o pracovnej činnosti.
V ZP je napísané v § 228a) ods. 1), že na základe dohody o pracovnej činnosti možno vykonávať pracovnú činnosť v rozsahu najviac 10 hodín týždenne. Nie je špecifikované, či sa jedná o 10 hodín týždenný pracovný čas, pretože u učiteľov je úväzok iný ako týždenný pracovný čas.
Keď učiteľke vychádza 9-10 hodín týždenne priama vyučovacia činnosť, môže jej škola urobiť dohodu o pracovnej činnosti, ak by tam zakomponovala, že bude vykonávať iba tých 9 resp. 10 hodín týždenne priamu vyučovaciu činnosť? Bude to v súlade so ZP?
V zmysle § 223 ZP zamestnávateľ môže na plnenie svojich úloh uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach mimo pracovného pomeru. Ak ide o prácu vymedzenú konkrétnym výsledkom – uzatvára sa obvykle dohoda o vykonaní práce (§ 226 ZP) a ak ide o príležitostnú opakujúcu sa činnosť určenú druhom práce, uzatvára sa dohoda o pracovnej činnosti (§ 228a ZP) alebo dohodu o brigádnickej práci študentov (§ 227 ZP a § 228 ZP).
Dohoda o pracovnej činnosti podľa § 228a ZP sa uzatvára na pracovné činnosti v rozsahu maximálne 10 hodín týždenne.
Dohoda o pracovnej činnosti sa uzatvára písomne, inak je neplatná.
Povinnými náležitosťami dohody sú:
- dohodnutá práca
- dohodnutá odmena za vykonanú prácu
- rozsah dohodnutého pracovného času
- doba, na ktorú sa dohoda uzatvára.
Z dikcie zákona vyplýva, že v tejto dohode sa presne dohodne druh práce, ktorú bude zamestnanec vykonávať. Je povinnosťou zamestnávateľa evidovať počet hodín, počas ktorých zamestnanec vykonáva túto dohodnutú prácu a za tento počet hodín zaplatiť dohodnutú odmenu.
Záleží na formulovaní druhu práce – predpokladáme, že pôjde o priamu vyučovaciu činnosť, jednoducho povedané – koľko vyučovacích hodín učiteľ odučí, za toľko hodín dostane dohodnutú odmenu.
Ak by škola chcela platiť učiteľovi aj inú činnosť, musela by to jednoznačne dohodnúť v písomnej forme v dohode (napr. osem hodín priamej vyučovacej činnosti a dve hodiny prípravy na vyučovanie za týždeň).
Ak by sa započítavala napr. určitá dobu prípravy na výučbu, muselo by sa to presne stanoviť v dohode. ZP hovorí o odpracovaných hodinách, nič nenasvedčuje tomu, že by zákonodarca počítal z nejakým prepočítavaním pracovného úväzku.
Z uvedeného vyplýva, že tak, ako dohodu o pracovnej činnosti škola uzatvára a ako je to opísané v otázke, postupuje správne. Ak by chcela zaplatiť aj ďalšiu činnosť, z najväčšou pravdepodobnosťou skráti počet odučených hodín.
Zákon nezakazuje, aby zamestnávateľ so zamestnancom uzavrel viac dohôd o pracovnej činnosti, samozrejme na inú činnosť, teda druh práce bude dohodnutý v každej z nich odlišne. Počet odpracovaných hodín sa tak bude počítať samostatne pre každú dohodu o pracovnej činnosti.
Vypracovala:
Ing. Eva Kováčiková
Cestovné náhrady dohodárov
Firma zaoberajúca sa prepravou T v rámci EÚ má 4 zamestnancov na pracovnú zmluvu a 2 zamestnancov na dohodu o pracovnej činnosti, ktorí sú evidovaní na Úrade práce. Zamestnanci sú vysielaní na pracovné cesty a vypláca im cestovné náhrady ako zamestnancom na pracovnú zmluvu.
Majú zamestnanci zamestnaní na dohodu o pracovnej činnosti nárok na stravné (cestovné náhrady)?
Poskytovanie náhrad, výdavkov a iných plnení pri pracovných cestách, pri dočasnom pridelení na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi, pri vyslaní do členského štátu Európskej únie, pri vzniku pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu, pri výkone práce v zahraničí a pri ceste v súvislosti s mimoriadnym výkonom práce mimo rozvrhu pracovných zmien do miesta pravidelného pracoviska a späť upravuje zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z.n.p. (ďalej iba „zákon o cestovných náhradách“).
Okruh osôb, ktorým cestovné náhrady v zmysle spomínaného zákona prináležia je obsiahnutý v rámci § 1 tohto právneho predpisu. Vychádzajúc z ustanovenia § 1 ods.1 písm. c) zákona o cestovných náhradách majú na cestovné náhrady nárok aj fyzické osoby činné na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Podmienkou však je, že túto skutočnosť majú v rámci predmetnej dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru dohodnutú.
Vypracoval:
Ing. Ján Mintál
Porušenie liečebného režimu
Zamestnanec pracuje u zamestnávateľa niekoľko rokov na pracovnú zmluvu. Zamestnanec v 9/2015 nastúpil na PN. Zamestnávateľ vykonal kontrolu dodržiavania liečebného režimu tretí deň PN v mieste trvalého bydliska zamestnanca, ktoré bolo rovnako uvedené na Potvrdení o PN aj ako miesto pobytu počas PN. Zamestnanec sa v čase kontroly o 13,15 hod nezdržiaval v mieste bydliska. Prítomný bol jeho brat, ktorý poverených 2 zamestnancov, vyslaných zamestnávateľom informoval, že sa brat nachádza v prenajatom byte v rovnakom meste, ku ktorému si bude vybavovať zmenu trvalého bydliska. Po telefonickej výzve zamestnanca na PN o jeho neprítomnosti, ten v ten istý deň, doniesol k nahliadnutiu a umožnil skopírovať zelený diel Potvrdenia o PN, na ktorom mu ošetrujúci lekár opravil miesto pobytu počas PN na byt, ktorý má prenajatý.
Má právo zamestnávateľ považovať tento prípad ako porušenie liečebného režimu a pozastaviť od tohto dňa výplatu náhrady príjmu počas PN zamestnancovi?
Prvých desať dní práceneschopnosti zamestnanca jeho stratu zárobku nahrádza zamestnávateľ v zmysle zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade za stratu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti
Od jedenásteho dňa poberá zamestnanec dávky nemocenského poistenia, ktoré vypláca Sociálna poisťovňa v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v platnom znení.
Zamestnávateľ má právo skontrolovať zamestnanca, či si plní povinnosti vyplývajúce okrem iného i zo zákona o sociálnom poistení, a to počas celej doby práceneschopnosti.
Základnou povinnosťou práceneschopného zamestnanca je dodržiavanie liečebného režimu tak, ako mu ho určí ošetrujúci lekár, ktorý vystavil „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti“.
Súčasťou pravidiel liečebného režimu je aj povinnosť zdržiavať sa na mieste pobytu, ktoré je vyznačené na Potvrdení.
Ošetrujúci lekár na základe zdravotného stavu poistenca určuje, či poberateľ dávky má právo meniť miesto pobytu, či má právo na vychádzky z miesta pobytu, v akom rozsahu a na ako dlho, dokonca, či sa môže udržiavať a v akom čase na viacerých miestach (zamestnávateľ nemá možnosť posudzovať zdravotný stav zamestnanca, ale má právo skontrolovať, a to počas celej doby trvania práceneschopnosti, či poistenec si plní povinnosti určené ošetrujúcim lekárom).
Nie je vylúčené, že poistenec – poberateľ nemocenskej dávky – v priebehu práceneschopnosti zmení miesto pobytu. Je však povinnosťou poistenca pred touto zmenou, oznámiť túto zmenu najprv ošetrujúcemu lekárovi, pretože ošetrujúci lekár musí posúdiť zdravotný stav poistenca a zmenu povoliť alebo nie.
Na základe tohto posúdenia zmenu pobytu nahlási ošetrujúci lekár i poistenec pobočke Sociálnej poisťovne, na oddelenie posudkovej činnosti podľa miesta činnosti ošetrujúceho lekára. Až po tomto nahlásení zmeny môže poistenec zmeniť miesto pobytu počas PN.
Na základe uvedeného je zrejmé, že zamestnanec porušil liečebný režim a musí znášať následky, teda aj pozastavenie vyplácania nemocenských dávok.
Vypracovala
Ing. Eva Kováčiková
K rubrike Pracovné právo sme publikovali
• Zákonník práce (číslo 311/2001 Z. z. v z.n.p.), Zákon o minimálnej mzde (číslo 663/2007 Z. z. v z.n.p.), Zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (číslo 124/2006 Z. z. v z.n.p.), Zákony III/2015
• Hmotná zodpovednosť zamestnancov – PAM 9-10/2015
• Práca z domu – výhody a nevýhody – PAM 9-10/2015
• Materská dovolenka, materský príspevok od 1. 1. 2016 – PAM 9-10/2015
• Postavenie zamestnanca v sociálnom poistení – PAM 9-10/2015
• Hodnotenie zamestnancov – VS 9-10/2015
• Konkurenčná činnosť zamestnanca – VS 9-10/2015
• Preddavky na daň z príjmov fyzických osôb – DUO 9-10/2015
• Osobitná zodpovednosť zamestnancov za škodu – DUO 9-10/2015
Publikácie si môžete objednať od 9:00-15:00 hod. na tel. č. 041 5652871, 5652877, 0904 370 556, 0915 033 300
mail: abos@poradca.sk, www.poradca.sk
