Praktické príklady
ku mzdám a odvodom

Príklad 1

Spoločnosť zamestnáva v pracovnom pomere účtovníčku s mesačným platom 1 000 eur + odvody spoločnosti 352 eur. Celkové náklady spoločnosti na účtovníčku sú 1 352 eur. Z uvedenej sumy platí účtovníčka mesačne preddavky na daň zo mzdy.

Hrubá mzda 1 000 eur

–   odvody do SP a ZP (13,4 % )

                                        134 eur

–   preddavok na daň (19 % )

                                       6,59 eur

K výplate                     779,41 eur

Zamestnávateľ za ňu zaplatí na odvodoch ďalších 352 eur (táto suma nie je súčasťou hrubej mzdy). Celkové mesačné náklady na zamestnanca sú 1 352 eur. Celkovo zaplatí zamestnanec za rok daň z príjmu vo výške 1 039,08 eur.

Riešenie: Práca na živnosť

Zamestnanec sa stane živnostníkom, bude mesačne fakturovať 1 352 eur.

Ročný príjem (1 352 eur × 12) 16 224 eur

Paušálne výdavky vo výške 60 % 9 734,40 eur

Minimálne odvody do SP a ZP 3 425,88 eur

Základ dane 3 063,72 eur

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka 4 922,82 eur

Daň (15 % ) 0 eur

Zamestnávaním na živnosť usporil zamestnanec prechodom na živnosť na dani 1 039,08 eur. Jeho ročný čistý ročný príjem stúpol z 9 352,92 eur na 12 798,12 eur. V príklade pre zjednodušenie abstrahujeme od ostatných vplyvov (aj negatívnych) pri „zamestnávaní“ na živnosť, príklad slúži na ilustráciu úspory daňových výdavkov.

Príklad 2

Študent Milan bol počas roka 2023 zamestnaný na základe dohody o brigádnickej práci študentov u jedného zamestnávateľa a uplatňoval si nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Za toto obdobie dosiahol základ dane 1 500 eur zaplatil preddavky na daň vo výške 130 eur.

Zo zákona mu nevznikla povinnosť podať daňové priznanie, pretože jeho základ dane je nižší ako 2 461,41 eur. Keďže jeho základ dane je taktiež nižší ako suma 4 922,82 eur oplatí sa mu podať daňové priznanie, pretože jeho podaním dosiahne preplatok na dani z príjmov vo výške zaplatených preddavkov na daň, t. j. v sume 130 eur, ktorý mu správca dane vráti.

Príklad 3

Študent Ivan bol v roku 2023 študentom strednej školy a na základe dohody o brigádnickej práci študentov pracoval len v mesiacoch júl a august. U zamestnávateľa si uplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, mesačne vo výške 410,24 eur aj odvodovú výnimku. Za každý mesiac zarobil mzdu 500 eur a zamestnávateľ mu z nej zrazil preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti vo výške 17 eur. Spolu za celý rok bola Ivanovi priznaná hrubá mzda 1 000 eur a zrazené preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti vo výške 34 eur.

Zamestnávateľ nevykonal Ivanovi ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti. Jeho príjem nie je vyšší ako polovica nezdaniteľnej časti základu dane a preto nie je povinný za rok 2023 podať daňové priznanie. Oplatí sa mu to však z dôvodu, že v daňovom priznaní si uplatní ročnú nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka vo výške 4 922,82 eur. Vznikne mu preplatok na dani z príjmov vo výške 34 eur, lebo jeho základ dane z príjmov zo závislej činnosti (hrubé mzdy znížené o odvody) znížený o nezdaniteľnú časť základu dane bude nula a preto nie je povinný platiť žiadnu daň.

Príklad 4

Dôchodca pracoval v máji až septembri 2023 na dohodu o pracovnej činnosti. Z dosiahnutých príjmov vo výške 1 800 eur mu zamestnávateľ zrazil preddavky na daň vo výške 328 eur. Jeho ročný dôchodok je 4 960 eur. Keďže jeho dôchodok, ktorý poberal už pred 1. januárom 2023, je vyšší ako ročná nezdaniteľná časť 4 922,82 eura, nevznikol mu nárok na nezdaniteľnú časť na daňovníka.

Vzhľadom na to, že jeho príjmy nepresiahli sumu ½ nezdaniteľnej časti základu dane, nevznikla mu povinnosť podať daňové priznanie a zaplatiť daň. Dôchodca však podá daňové priznanie k dani z príjmov, v ktorom uvedie zdaniteľné príjmy, základ dane a zaplatené preddavky na daň, súčasne požiada správcu dane o vrátenie zaplatených preddavkov na daň.

Podľa § 46a zákona o dani z príjmov sa totiž daň neplatí, ak príjem neprekročí polovicu nezdaniteľnej časti základu dane, čo je na rok 2023 suma 2 461,41 eura. A preto pracujúci dôchodca aj keď nemá nárok na nezdaniteľnú časť, môže v tomto prípade takisto dostať späť už zaplatenú daň.

Vyplní daňové priznanie typu A, pretože príjem z dohody sa považuje za príjem zo závislej činnosti podľa § 5 zákona o dani z príjmov.

Príklad 5

Dôchodcovi priznali starobný dôchodok k 1. júnu 2023. Rozhodol sa ukončiť pracovný pomer a zostať na dôchodku. Jeho príjem zo zamestnania za prvý polrok bol 3 600 eur. U zamestnávateľa mal podpísané vyhlásenie, mesačne si teda nárokoval aj nezdaniteľnú časť. Na preddavkoch na daň zaplatil 291,25 eura. Od júna poberal už len starobný dôchodok 420 eur mesačne.

Keďže jeho príjem za január až máj bol 3 600 eur a nemá od bývalého zamestnávateľa vykonané zúčtovanie dane, musí podať daňové priznanie. Mal príjmy len zo zamestnania, ktoré sa považujú za príjem zo závislej činnosti podľa § 5 zákona o dani z príjmov. Vyplní preto daňové priznanie pre fyzické osoby typu A. Výšku dôchodku do daňového priznania uvádzať nemusí, pretože mu ho priznali neskôr, ako k 1. januáru 2023. Starobný dôchodok mu priznali až v polovici roku, preto si môže nárokovať celú ročnú nezdaniteľnú časť na daňovníka, čo je za rok 4 922,82 eura. Tak mu vznikne nulový základ dane, a tým aj nulová daňová povinnosť. Zaplatené preddavky 291,25 eura teda dostane podaním daňového priznania naspäť.

Príklad 7

Pán Kováč poberá starobný dôchodok od roku 2020. Jeho ročný dôchodok je 5 230 eur. V roku 2023 prenajímal byt, z ktorého dosiahol brutto 2 500 eur.

Pri príjme z prenájmu (§ 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov) je 500 eur oslobodených od dane [§ 9 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov]. Zdaniteľný príjem pána Kováča je preto suma 2 000 eur. Keďže pán Kováč mal za rok 2023 zdaniteľný príjem 2 000 eur, nepresiahol tak hranicu 2 461,41 eura – daňové priznanie podať nemusí a ak ho aj podá, daň platiť nebude.

Príklad 6

Pán Novák poberá starobný dôchodok od roku 2022 a naďalej v roku 2023 podniká na živnosť. Jeho ročný dôchodok je 4 920 eur. Za rok 2023 dosiahol príjem zo živnosti (brutto, pred odpočítaním výdavkov) do 2 400 eur a iné zdaniteľné príjmy za nemal.

Za rok 2023 nemusí podať daňové priznanie – a ak ho aj podá, podľa § 46a zákona o dani z príjmov daň neplatí.

Príklad 8

Pán Ondrej pracoval na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce ako lekár v mesiacoch január až marec 2023. Jeho mesačný príjem nepresiahol sumu 600 eur.

Zamestnávateľ pri výpočte mzdy p. Jánovi uplatnil odpočítateľnú položku z platenia starobného poistenia a z poistenia v nezamestnanosti spolu 5 % . Súčasne bude aj zamestnávateľ platiť za pána Ondreja znížené poistenie o 15,4 %

Príklad 9

Pán Ján pracoval na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce ako plavčík v mesiacoch júl a august 2023. Jeho mesačný príjem dosiahol sumu 850 eur.

Zamestnávateľ pri výpočte mzdy p. Jánovi uplatnil odpočítateľnú položku z platenia starobného poistenia a z poistenia v nezamestnanosti do výšky príjmu 605,50 eur. Z príjmu nad 605,50 do 850 eur mu vypočítal odvody do poisťovní v plnej výške.

Vypracoval:
Ing. Anton Kolembus

§ 6 zákona č. 595/2003 Z. z., o dani z príjmov

Príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu

(1) Príjmami z podnikania sú

a) príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva,

b) príjmy zo živnosti,

c) príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov neuvedené v písmenách a) a b),

d) príjmy spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti podľa odsekov 7 a 8, ak § 17j ods. 1 neustanovuje inak.

(2) Príjmami z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ak nepatria do príjmov uvedených v § 5, sú príjmy

a) z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu, pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. 14 a z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych diel a iných diel na vlastné náklady a z vytvorenia alebo zhotovenia iného predmetu duševného vlastníctva a z použitia iného predmetu duševného vlastníctva alebo z postúpenia práv k predmetu duševného vlastníctva,

b) z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním,

c) znalcov a tlmočníkov za činnosť podľa osobitného predpisu,

d) z činností sprostredkovateľov podľa osobitných predpisov, ktoré nie sú živnosťou,

e) príjmy z činnosti športovca alebo športového odborníka podľa osobitného predpisu vrátane príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe.

(3) Príjmami z prenájmu, ak nejde o príjmy uvedené v odseku 1 a v § 5, sú príjmy z prenájmu nehnuteľností vrátane príjmov z prenájmu hnuteľných vecí, ktoré sa prenajímajú ako príslušenstvo nehnuteľnosti.

(4) Príjmami z použitia diela a použitia umeleckého výkonu sú príjmy za udelenie súhlasu na použitie diela...