Praktické príklady
do rubriky Aktuálne

Príklad 1

Zamestnanec v septembri 2023 obdržal rozhodnutie Sociálnej poisťovne o priznaní starobného dôchodku spätne k 5. 1. 2023. Túto skutočnosť oznámil zamestnanec svojmu zamestnávateľovi v septembri 2023. Zaniká daňovníkovi, počnúc mesiacom september 2023, nárok na mesačné uplatňovanie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka (NČZDD)?

Daňovník má nárok na mesačné uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka aj za mesiace september až december 2023, pretože poberateľom starobného dôchodku sa nestal spätne k 1. 1. 2023 (t. j. k začiatku zdaňovacieho obdobia), ale až po 1. 1. 2023.

Pri výpočte ročnej daňovej povinnosti po skončení zdaňovacieho obdobia sa pri uplatnení ročnej NČZDD nebude brať do úvahy výška vyplateného starobného dôchodku za rok 2023, ale iba dosiahnutý základ dane z aktívnych príjmov za rok 2023; výška vyplateného dôchodku sa bude brať do úvahy až pri výpočte NČZDD za zdaňovacie obdobie roku 2024.

Príklad 2

Do pracovného pomeru nastúpil zamestnanec, ktorý je poberateľom výsluhového invalidného dôchodku. Má nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka?

Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 328/­2002 Z. z. v znení neskorších predpisov policajt alebo profesionálny vojak, ktorý sa stal invalidným v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania, má odo dňa vzniku invalidity, najskôr však odo dňa skončenia služobného pomeru, nárok na invalidný výsluhový dôchodok. Nakoľko sa invalidný výsluhový dôchodok nepovažuje za výsluhový dôchodok podľa § 38 zákona o sociálnom zabezpečení, poberateľ výsluhového invalidného dôchodku má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka (výsluhový dôchodok sa priznáva podľa § 38 zákona o sociálnom zabezpečení, kedy policajt a profesionálny vojak, ktorému sa skončil služobný pomer, má nárok na výsluhový dôchodok, ak služobný pomer trval najmenej 15 rokov).

Príklad 3

Zamestnanec (poberateľ SD) dosiahol za rok 2023 základ dane vo výške 12 000 €. Úhrn vyplatenej dôchodkovej dávky bol za rok 2023 vo výške 4 576 €. V akej výške si môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka (NČZDD)?

Nakoľko zamestnanec dosiahol základ dane z aktívnych príjmov (príjmy – poistné) menší ako 21 754,18 € (92,8-násobok životného minima), NČZDD je vo výške 4 922,82 €, ktorá sa následne zníži o sumu dôchodku vyplateného v roku 2023. Pri výpočte postupujeme nasledovne:

NČZDD = 4 922,82 – úhrn dôchodku

NČZDD = 4 922,82 – 4 576 = 346,82 €.

Príklad 4

Zamestnanec (poberateľ SD) dosiahol za rok 2023 základ dane vo výške 22 000 €. Úhrn vyplatenej dôchodkovej dávky bol za rok 2023 vo výške 4 576 €. V akej výške si môže uplatniť mesačnú a ročnú nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka (NČZDD)?

Zamestnancovi počas roka 2023 nárok na uplatnenie mesačnej NČZDD nevznikol, lebo k 1. 1. 2023 bol poberateľom starobného dôchodku. Po skončení roku 2023 si však môže uplatniť nárok na ročnú NČZDD, nakoľko počas roka dosahoval aktívne príjmy. V akej výške mu vznikne nárok na NČZDD, závisí od dosiahnutého základu dane z aktívnych príjmov a od výšky vyplateného dôchodku v roku 2023.

Keďže základ dane z aktívnych príjmov bol za rok 2023 vyšší ako 21 754,18 €, zamestnancovi vznikne nárok na „krátenú” NČZDD, ktorá sa vypočíta podľa zákonom predpísaného vzorca NČZDD = 44,2 × ŽM – 0,25 × ZD a vypočítaná daňová úľava sa následne zníži o sumu dôchodku vyplateného v roku 2023:

NČZDD = 44,2 × ŽM – 0,25 × ZD – dôchodok

NČZDD = 10 361,36 – 0,25 × 22 000 – 4 576 = 285,36 €

Zamestnanec si môže uplatniť NČZDD iba vo výške = 285,36 €.

Príklad 5

Vo februári 2022 požiadal zamestnanec Ľuboš (predčasný starobný dôchodca) sociálnu poisťovňu o pozastavenie výplaty dôchodkovej dávky, aby mohol počas roka pracovať ako zamestnanec a poberať príjem. V máji 2023 sa dohodol so zamestnávateľom na skončení pracovného pomeru a sociálnu poisťovňu požiadal o opätovné vyplácanie PSD. Počas výkonu zárobkovej činnosti dosiahol za rok 2022 základ dane vo výške 19 000 € a za rok 2023 vo výške 20 100 €. Aký to bude mať dopad na uplatňovanie mesačnej nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka?

Zamestnanec bol k 1. 1. 2022 poberateľom PSD, t. j. na daňové účely sa počas celého roka považoval „za dôchodcu“. Počas roka nemal nárok na mesačné uplatňovanie NČZDD, ale ak bol po skončení roka úhrn jeho vyplateného PSD nižší ako 4 579,26 €, mohol si daňovú úľavu uplatniť a to vo výške rozdielu medzi ročnou daňovou úľavou na daňovníka a úhrnom vyplateného dôchodku v roku 2022.

Zamestnanec nie je k 1. 1. 2023 poberateľom PSD, t. j. na daňové účely sa počas celého roka 2023 „za dôchodcu“ nepovažoval – napriek skutočnosti, že dôchodok začal znova od mája toho roka poberať. Zamestnanec mal počas celého roka 2023 nárok na mesačné uplatňovanie NČZDD (ak podpísal vyhlásenie na zdanenie príjmov), a po skončení roka nárok na daňovú úľavu 4 922,82 €, na výšku ktorej nebude mať úhrn PSD vyplateného v roku 2023 vplyv.

Príklad 6

Zamestnávateľ vykonal zamestnancovi za zdaňovacie obdobie roku 2019 až 2021 ročné zúčtovanie. Pri vykonaní ročného zúčtovania mu uplatnil nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka vo výške 4 414,20 € (v roku 2020), 4 511,43 € (v roku 2021) a 4 579,26 € (v roku 2022). V máji 2023 bol daňovníkovi spätne od 10. 1. 2020 priznaný starobný dôchodok. Za ktoré roky bol daňovník povinný podať dodatočné daňové priznanie?

Za zdaňovacie obdobie roku 2020 daňovník nemá povinnosť podať dodatočné daňové priznanie, pretože mu dôchodok nebol spätne priznaný k začiatku roka 2020, t. j. k 1. 1. 2020. Povinnosť podať daňové priznanie mu vznikla za zdaňovacie obdobie roku 2021 a roku 2022; daňové priznanie mal podať ako dodatočné, a to aj napriek skutočnosti, že za tieto roky nevysporiadal daňovú povinnosť cez daňové priznanie, ale zamestnávateľ mu na jeho žiadosť vykonal ročné zúčtovanie; podľa § 32 ods. 9 zákona sa ročné zúčtovanie považuje za daňové priznanie. Zamestnanec je preto povinný, za účelom vysporiadania ročnej daňovej povinnosti z dôvodu spätného priznania SD, podať dodatočné daňové priznanie a to do konca júna 2023. V osobitných záznamoch je potrebné uviesť, že dodatočné daňové priznanie podáva z dôvodu spätne priznaného dôchodku. V rovnakej lehote je dodatočne priznaná daň aj splatná. Ak daňovník podal dodatočné daňové priznanie v zákonnej lehote, sankcia podľa § 155 a 156 daňového poriadku mu nebude vyrubená.

Príklad 7

Pani Hana je predčasná starobná dôchodkyňa a počas roka pracovala v bytovom dome na základe dohody o pracovnej činnosti ako účtovníčka. Dohodu mala uzatvorenú na dobú určitú od 1. 1. 2023 do 31. 12. 2023; jej odmena každý mesiac nepresiahla 200 €, a preto si u zamestnávateľa uplatnila odvodovú úľavu a odvody do Sociálnej poisťovne neplatila. Jej celkový ročný zdaniteľný príjem z dohody bol presne 2 400 €. Mesačná nezdaniteľná časť základu dane jej uplatnená nebola, nakoľko od 1. 1. 2023 je poberateľkou predčasného starobného dôchodku; dôchodok jej bol v roku 2023 vyplatený vo výške 4 900 €. Akým spôsobom sa jej vrátia zaplatené preddavky na daň, ktoré počas roka zaplatila vo výške 456 €? Je pre dôchodkyňu výhodnejšie podať daňové priznanie typu A alebo si uplatniť inštitút minimálnej dane a zaplatené preddavky na daň sa jej vrátia ako preplatok na dani, alebo požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania?

Nakoľko jej ročný zdaniteľný príjem nepresiahol sumu 2 461,41 € (50 % ročnej nezdaniteľnej časti dane na daňovníka ustanovenej zákonom na rok 2023), daňovníčka nemusí podávať daňové priznanie. Avšak ak ho podá dobrovoľne, oplatí sa jej to, nakoľko cez podanie daňového priznania typu A si uplatní inštitút minimálnej dane a zaplatené preddavky na daň sa jej vrátia ako preplatok na dani.

Vypracovala:
Ing. Iveta Matlovičová

Príklad 8

Zamestnávateľ je malou organizáciou, kde sa poznajú aj rodinní príslušníci jednotlivých zamestnancov. Zamestnávateľ vydal výplatu zamestnanca jeho manželke, ktorá nemala splnomocnenie od svojho manžela.

Zákonník práce vyžaduje pre prípad, že mzdu zamestnanca má prevziať iná osoba, písomné splnomocnenie od tohto zamestnanca. Výslovne sa síce neuvádza, že aj manželovi možno mzdu vyplatiť len na základe písomného splnomocnenia od zamestnanca, no uvádza sa, že bez písomného splnomocnenia možno mzdu vyplatiť inej osobe ako zamestnancovi len v prípade, že tak ustanovuje osobitný predpis. Pokiaľ zamestnávateľ vydá mzdu zamestnanca inej osobe (teda aj manželke zamestnanca), robí to na vlastné riziko s vedomím porušenia predmetného ustanovenia zákona.

Príklad 9

Výplatný termín u zamestnávateľa je dohodnutý na 15-ty deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Zamestnávateľ tvrdí, že je dočasne krátkodobo insolventný. Z tohto dôvodu 15. decembra 2023 nevyplatí zamestnancom mzdy za mesiac november 2023. V podstate tak urobil svojvoľne, bez dohody so zamestnancami. Zamestnávateľ tvrdí, že uvedené mzdy vyplatí do konca januára 2024.

Zamestnávateľ je povinný v danom prípade vyplatiť mzdy najneskôr do konca decembra 2023. V zmysle ustanovenia § 129 ods. 1 Zákonníka práce je možné pre výplatu mzdy dohodnúť aj dlhšie alebo kratšie ako mesačné obdobie (napr. týždňové, prípadne aj denné) ustanovené zákonom, ako aj odloženie výplaty niektorej zložky mzdy na neskoršie obdobie (napr. mzdy za prácu nadčas na obdobie, kedy bude zamestnanec čerpať náhradné voľno), príp. aj dohodnúť postup v prípade dočasnej platobnej neschopnosti zamestnávateľa. Túto dohodu však nie je možné nahradiť jednostranným rozhodnutím zamestnávateľa. Ak v uvedenom prípade nedošlo k dohode medzi zamestnancami a zamestnávateľom, je postup zamestnávateľa v rozpore so Zákonníkom práce.

Zamestnanec má možnosť pracovný pomer okamžite skončiť, ak mu zamestnávateľ nevyplatil mzdu alebo náhradu mzdy, alebo ich časť, do 15 dní po uplynutí splatnosti [§ 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce]. V danom prípade to teda znamená, že ak zamestnávateľ nevyplatí mzdu za mesiac november 2023 do 15. januára 2024 môže zamestnanec okamžite skončiť pracovný pomer.

Príklad 10

Vzniká zamestnávateľovi povinnosť podať tlačivo „prehľad“, ak nevznikla povinnosť odviesť preddavky z vyplatených miezd?

Povinnosť predkladať tlačivo „prehľad“ má aj zamestnávateľ – platiteľ dane, ktorý nezamestnával zamestnancov v určenom období (mesiaci), ale napríklad vyplatil nejaké zdaniteľné príjmy, príp. dodatky mzdy, odmeny a podobne, aj v prípade, keď mu napríklad nevznikla povinnosť odvodu preddavkov na daň z týchto príjmov.

Príklad 11

Zamestnávateľ už od septembra 2023 nemá žiadneho zamestnanca a do konca roka 2023 už ani žiadneho nemal. Musí podávať „nulový“ prehľad o zrazených preddavkoch na daň zo závislej činnosti?

Ak už zamestnávateľ nevypláca príjmy zo závislej činnosti, nevzniká mu povinnosť podávať mesačné prehľady. Pre úplnosť možno však dodať, že v predmetnom prípade vznikne zamestnávateľovi povinnosť podať hlásenie za rok 2023 (do 30. 4. 2024). V prípade, že už vôbec nebude vyplácať príjmy zo závislej činnosti, oznámi túto skutočnosť správcovi dane (t. j. zruší registráciu platiteľa dane z príjmov zo závislej činnosti).

Príklad 12

Ak zamestnávateľ zistí, že v nesprávnej výške odvádzal preddavky na daň zo závislej činnosti, mala byť nižšia, hrubá mzda je počas roka rovnaká (opravujeme mesačné výkazy dohodárov, kde boli v nesprávnej výške vypočítané odvody a z toho dôvodu vzniká rozdiel v preddavkoch na daň zo závislej činnosti), musí podať najprv opravné prehľady a následne dodatočné hlásenie? Pretože aj hlásenie už bolo odoslané.

V uvedenom prípade, ak opravujete výšku preddavkov zle vypočítanú v predchádzajúcom období, táto oprava sa vykonáva v čase zistenia. Prehľady za predchádzajúce kalendárne mesiace boli podané zo skutočnosti, ktorá vtedy bola, to isté platí pre hlásenie. Oprava sa prejaví v mesiaci, v ktorom ju vykonáte.

Vypracoval:
Ing. Ján Mintál

§ 69 zákona č. 311/2001 Z. z., Zákonník práce

(1) Zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak

a) podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a zamestnávateľ ho nepreradil do 15 dní odo dňa predloženia tohto posudku na inú pre neho vhodnú prácu,

b) zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti,

c) je bezprostredne ohrozený jeho život alebo zdravie.

(2) Mladistvý zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer aj vtedy, ak nemôže vykonávať prácu bez ohrozenia svojej morálky.

(3) Zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel.

(4) Zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer, má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.

§ 129 zákona č. 311/2001 Z. z., Zákonník práce
citácia na strane 12

Splatnosť mzdy

(1) Mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.

(2) Na žiadosť zamestnanca musí mu byť mzda splatná počas dovolenky vyplatená pred nastúpením dovolenky.

(3) Pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa nedohodli inak, najneskôr však v najbližšom výplatnom...