Pracovnoprávne vzťahy

756.   Prekročenie limitu

Zamestnanec je práceneschopný od 2. januára 2016, do práce nastúpi od 1. decembra 2016. Vo výplate za august 2016 zamestnávateľ vyplatil zamestnancovi sociálnu výpomoc vo výške 1 200 eur a vo výplate za október ešte 1 000 eur.

Je prekročenie limitu zdanené?

Sociálna výpomoc bola vyplatená z dôvodu uvedeného v § 5 od. 7 písm. m) zákona o dani z príjmov, bol dodržaný časový limit trvania práceneschopnosti (nad 183 dní), výpomoc bola poskytnutá až po prekročení tohto limitu, ale výška sociálnej výpomoci spolu od jedného zamestnávateľa prekročila limit o 200 eur.

757.   Poškodenie rodinného domu a sociálna výpomoc

Zamestnanec má v dôsledku požiaru značne poškodený rodinný dom. Zamestnávateľ mu poskytol výpomoc zo sociálneho fondu v apríli 2016 vo výške 1 000 eur. Zamestnanec mal okrem „hlavného“ zamestnávateľa aj iného zamestnávateľa, u ktorého súčasne pracoval na skrátený pracovný čas. Aj tento zamestnávateľ sa rozhodol poskytnúť výpomoc zo sociálneho fondu vo výške 500 eur, ktorú vyplatil v máji 2016.

Bude oslobodená suma sociálnej výpomoci u oboch zamestnávateľov?

V tomto prípade je oslobodená od dane suma 1 000 eur vyplatená „hlavným“ zamestnávateľom. Suma 500 eur nie je od dane oslobodená napriek tomu, že limit oslobodenia nie je vyčerpaný, nakoľko tento limit sa vzťahuje len na jedného zamestnávateľa.

758.   Sociálna výpomoc         

Zamestnanec je práceneschopný od 15. septembra 2015, do práce nastúpi od 1. júla 2016. Vo výplate za máj 2016 zamestnávateľ vyplatil zamestnancovi sociálnu výpomoc vo výške 1 000 eur a vo výplate za jún ďalších 1 000 eur.

Bude sociálna výpomoc oslobodená od dane?

Sociálna výpomoc bola vyplatená z dôvodu uvedeného v § 5 od. 7 písm. m) zákona o dani z príjmov, bol dodržaný časový limit trvania práceneschopnosti (nad 183 dní, aj keď tento limit bol prekročený až v nasledujúcom roku, čo však nie je prekážka), výpomoc bola poskytnutá až po prekročení tohto limitu a výška sociálnej výpomoci spolu od jedného zamestnávateľa je v rámci limitu, preto obe vyplatené sumy sú od dane oslobodené.

Otázky 756 – 758 vypracovala Ing. Ivana Valterová

759.   Nemocenské dávky

Pán XY časť mesiaca máj 2016 odpracoval a časť bol uznaný ako práceneschopný. Za odpracovanú časť mesiaca mu prináleží príjem zo závislej činnosti 520 eur. Pán XY dostal nemocenské dávky vo výške 88,60 eur.

Budú nemocenské dávky oslobodené od dane?

Na účely zdanenia nie je možné príjem zo závislej činnosti a vyplatené nemocenské dávky sčítať. Zdaniteľným príjmom bude v danom prípade iba príjem zo závislej činnosti vo výške 520 eur, ktorý zamestnávateľ preddavkovo zdaní podľa § 35 zákona o dani z príjmov.

760.   Poistenie osôb

Pán XY uzatvoril s komerčnou poisťovňou úrazové poistenie na obdobie 10 rokov. Po 2 rokoch od uzatvorenia poistenia mal v domácnosti úraz. Z tohto titulu mu poisťovňa vyplatila naraz sumu 800 eur.

Považuje sa poistenie telesného poškodenia osôb za poistenie osôb?

V zmysle § 790 písm. b) Občianskeho zákonníka je poistenie telesného poškodenia osôb (tzv. úrazové poistenie) potrebné na účely zákona o dani z príjmov považovať za poistenie osôb. Nakoľko v zmysle § 9 ods. 2 písm. h) zákona o dani z príjmov nie je príjem v podobe plnenia z poistenia osôb od dane oslobodený len v prípade plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku a z doplnkového dôchodkového sporenia, pánovi XY v predmetnom prípade povinnosť priznať plnenie poisťovne v sume 800 eur v rámci daňového priznania nevzniká.

761.   Vyplatené materské

Pani XY je od 1. apríla 2016 na materskej dovolenke a poberá materské. Do 1. apríla mala príjmy zo závislej činnosti a vo februári a marci 2016 príjmy z prenájmu nehnuteľnosti v sume 3 000 eur.

Bude vyplatené materské predmetom dane?

Pani XY pri podávaní daňového priznania za celé zdaňovacie obdobie nezahrnie do zdaniteľných príjmov úhrn vyplateného materského v roku 2016, ale len príjmy zo závislej činnosti za obdobie január 2016 až marec 2016 a príjmy z prenájmu nehnuteľnosti, ktoré jej plynuli v mesiacoch február 2016 a marec 2016.

762.   Závislá činnosť

Pani XY je dôchodkyňa a poberá starobný dôchodok v sume 385 eur mesačne. Okrem toho pracuje u svojho bývalého zamestnávateľa ako upratovačka, za čo poberá mesačne mzdu 200 eur.

Sčítavajú sa príjem zo závislej činnosti a starobný dôchodok?

Na účely zdanenia nie je možné príjem zo závislej činnosti za prácu upratovačky a starobný dôchodok sčítať. Zdaniteľným príjmom bude v danom prípade iba príjem zo závislej činnosti vo výške 200 eur. Starobný dôchodok v sume 385 eur predstavuje plnenie z dôchodkového starobného poistenia, ktoré je v zmysle § 9 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov od dane z príjmov oslobodené.

763.   Prednostné zrážky zo mzdy

Zamestnanec má hrubú mzdu 600 eur.

Aké zrážky musí zamestnávateľ povinne zo mzdy zraziť?

Podľa § 131 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, v znení neskorších predpisov (ďalej ZP) zamestnávateľ má povinnosť vykonať zo mzdy zamestnanca prednostne tieto zrážky: zrážku poistného na sociálne poistenie, zrážku preddavkov poistného na verejné zdravotné poistenie a nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na verejné zdravotné poistenie, zrážku príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, a zrážky preddavku na daň alebo dane, nedoplatku preddavku na daň alebo dane, daňového nedoplatku, nedoplatku, ktorý vznikol zavinením daňovníka na preddavku na daň a na dani vrátane príslušenstva a nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti.

Zamestnávateľ zrazí zamestnancovi z hrubej mzdy 600 eur tieto zrážky:

•    odvody poistného na sociálne poistenie 56,40 eur,

•    preddavky poistného na verejné zdravotné poistenie 24 eur,

•    preddavok na daň zo závislej činnosti 38,50 eur.

764.   Podpora v nezamestnanosti

Pani XY poberá od 1. marca 2016 podporu v nezamestnanosti. Do 1. marca 2016 mala príjmy zo závislej činnosti. Od 1. júna 2016 si našla zamestnanie v inej firme, s ktorou uzatvorila pracovný pomer na dobu určitú do konca zdaňovacieho obdobia.

Bude podpora v nezamestnanosti zdanená?

Pani XY pri vysporiadúvaní svojej daňovej povinnosti za celé zdaňovacie obdobie 2016 nezahrnie úhrn obdržanej podpory v nezamestnanosti za mesiace marec až máj 2016, ale len príjmy zo závislej činnosti za obdobie január 2016 a február 2016 a za obdobie jún 2016 až december 2016.

765.   Úrazová poistka

Zamestnanec XY utrpel pracovný úraz. Dostal plnenie zo svojej úrazovej poistky, ako aj jednorazové vyrovnanie z úrazového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

Je poistné plnenie oslobodené od dane?

Plnenie, ktoré dostal zamestnanec XY z vlastnej úrazovej poistky, je plnením z poistenia osôb, ktoré je podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona o dani z príjmov oslobodené od dane. Plnenie, ktoré dostal z úrazového poistenia zamestnávateľa, rovnako dani podliehať nebude, avšak v zmysle § 9 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov.

766.   Zrážky zo mzdy bez súhlasu zamestnanca

Zamestnanec má za sledovaný mesiac hrubú mzdu 866,53 eur. Zamestnávateľ mu v súlade s § 131 ods. 1 ZP vykonal prednostne zrážky zo mzdy:

•     odvody poistného na sociálne poistenie 81,44 eur,

•     preddavky poistného na verejné zdravotné poistenie 34,66 eur,

•     preddavok na daň zo závislej činnosti 82,36 eur.

Zamestnávateľ vyplatil zamestnancovi aj daňový bonus na dve deti vo výške 42,82 eur. Jeho čistá mzda bola 710, 89 eur (866,53 – 81,44 – 34,66 – 82,36 + 42,82). Po vyplatení mzdy zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že v danom mesiaci už nemal nárok na daňový bonus na jedno dieťa.

Musí zamestnávateľ doložiť k uvedenej zrážke zo mzdy písomný súhlas zamestnanca?

Zamestnávateľ vyplatil zamestnancovi daňový bonus vo výške 21,41 eur (na jedno dieťa), na ktorý nemal nárok. T. z., že zamestnanec „dlží“ zamestnávateľovi sumu 21,41 eur. O uvedenú sumu znížil zamestnávateľ odvod dane na daňový úrad. Rozdiel musí vyrovnať. Zamestnávateľ sumu 21,41 eur zrazí zo mzdy zamestnanca v ďalšom mesiaci.

767.   Prednostné zrážky zo mzdy

Zamestnanec – dôchodca, ktorý má so zamestnávateľom uzavretú dohodu o pracovnej činnosti, má hrubú mzdu 300 eur.

Aké zrážky musí zamestnávateľ povinne zo mzdy zraziť?

Aj pri zrážaní zrážok zo mzdy u zamestnanca, ktorý pracuje na základe dohody, musí zamestnávateľ postupovať podľa § 131 ods. 1 ZP. Zamestnávateľ zrazí zamestnancovi, podľa platnej legislatívy, z hrubej mzdy 300 eur tieto zrážky:

•    odvody poistného na sociálne poistenie 12 eur,

•    preddavok na daň 54,72 eur.

768.   Zrážky zo mzdy bez súhlasu zamestnanca

Zamestnanec bol vyslaný na 4 – dňovú pracovnú cestu do Rakúska a Talianska. Zamestnávateľ mu poskytol na zahraničnú pracovnú cestu preddavok vo výške 700 eur. Po skončení pracovnej cesty zamestnanec predložil zamestnávateľovi vyúčtovanie zahraničnej pracovnej cesty. Výsledkom vyúčtovania bol preplatok vo výške 122 eur.

Mal zamestnanec povinnosť vrátiť preplatok?

Podľa internej smernice, ktorá je vo firme platná, mal zamestnanec povinnosť vrátiť preplatok na cestovných náhradách do 3 dní po vyúčtovaní pracovnej cesty. Zamestnanec tak neurobil a preplatok preddavku na zahraničnú pracovnú cestu zamestnávateľovi nevrátil. Z uvedeného dôvodu zamestnávateľ využil možnosť, ktorú mu dáva § 131 ods. 2 ZP a zrazil sumu 122 eur zamestnancovi z najbližšej mzdy.

769.   Zrážky zo mzdy bez súhlasu zamestnanca

Zamestnanec ukončil 31. 3. 2016 pracovný pomer so zamestnávateľom a bolo mu vyplatené odstupné podľa § 76 ods. 1 písm. b) ZP, t.z. vo výške dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku. V priebehu mesiaca apríl 2016 sa situácia vo firme výrazne polepšila (firma získala nové zákazky) a zamestnávateľ požiadal zamestnanca, aby opätovne nastúpil do zamestnania od 1. 5. 2016.

Bude zamestnanec povinný vrátiť odstupné?

Zamestnanec je povinný vrátiť, v súlade s ustanovením § 76 ods. 4 ZP jednomesačné odstupné, lebo opäť nastúpil do zamestnania k tomu istému zamestnávateľovi. Zamestnávateľ zrazí odstupné, ktoré má zamestnanec vrátiť zo mzdy. K uvedenej zrážke, ktorú vykoná podľa § 131 ods. 2 ZP, nepotrebuje písomný súhlas zamestnanca.

770.   Zrážky zo mzdy so súhlasom zamestnanca

Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie svojich zamestnancov formou stravovacích poukážok. Zamestnancom dáva stravovacie poukážky vo výške 3,15 eur na jedno jedlo (jedno jedlo = jeden odpracovaný deň). Príspevok zamestnávateľa je vo výške 2,31 eur (4,20 x 55: 100) na jednu stravovaciu poukážku. Zamestnanec dopláca sumu 0,84 eur (3,15 – 2,31) na jednu stravovaciu poukážku. Zamestnávateľ sa rozhodol, že od 1. 4. 2016 bude čiastku, ktorú dopláca zamestnanec na jednu stravovaciu poukážku vo výške 0,84 eur zrážať zamestnancom zo mzdy.

Je uvedený postup správny?

Zamestnávateľ potrebuje mať k uvedenému postupu uzavretú dohodu o zrážkach zo mzdy na stravovacie poukážky s každým zamestnancom, u ktorého bude takto postupovať. Ak zamestnanec nebude s uvedeným postupom súhlasiť a dohodu o zrážkach zo mzdy na stravovacie poukážky nepodpíše, zamestnanec nemôže zrážky zo mzdy vykonávať.

771.   Zrážky zo mzdy

Zamestnanec požiadal zamestnávateľa, aby mu pravidelne mesačne vykonával zrážku zo mzdy na úhradu jeho hypotéky. Zamestnávateľ nemá povinnosť podľa platnej legislatívy takéto zrážky vykonávať. U zamestnávateľa platí interná smernica o mzdách, v ktorej je uvedené, že ak zamestnanec o zrážky zo mzdy zamestnávateľa písomne požiada, zamestnávateľ jeho žiadosti vyhovie.

Je uvedený postup správny?

Zamestnávateľ sa rozhodol, že bude zamestnancovi zrážky zo mzdy na jeho hypotéku odvádzať. Z uvedeného dôvodu uzavrel so zamestnancom, podľa § 131 ods. 3 ZP, písomnú dohodu o výkone zrážok zo mzdy na hypotéku zamestnanca.

Otázky 759 – 771 vypracovala Ing. Jarmila Strählová

772.   Živnostník je zároveň aj konateľ s.r.o.

Poistné na zdravotné poistenie platí živnostník ako SZČO (pretože vykonáva zárobkovú činnosť na dosahovanie príjmov z podnikania.

Akým spôsobom musí platiť odvody do zdravotnej poisťovne, súbežne ako SZČO aj ako konateľ v s. r. o?

Poistné na zdravotné poistenie platí živnostník ako SZČO (pretože vykonáva zárobkovú činnosť na dosahovanie príjmov z podnikania podľa § 6 zákona o dani z príjmov). Ak si ako konateľ vypláca príjem (je to príjem zo závislej činnosti podľa § 5 zákona o dani z príjmov), tak sa považuje za zamestnanca a vypočítava, vykazujete a platí poistné aj z týchto príjmov.

773.   Dividendy a zdravotné poistenie

Hoci sa z dividend neplatí daň z príjmu a ani sa ich výška nepriznáva v daňovom priznaní, poistné na verejné zdravotné poistenie sa vypočítava aj odvádza.

Ako sa platia zdravotné odvody z dividend?

Vymeriavacím základom sú tie nezdaňované dividendy, ktoré vznikli za účtovné obdobie až po 1. 1. 2011. Z podielov na zisku za roky 2004 až 2010 ako nezdaňovaných príjmov sa poistné nevypočítava a neplatí.

Staré podiely na zisku, ktoré vznikli do konca roka 2003, však dani podliehajú a fyzická osoba (daňovník) ich priznáva v daňovom priznaní ako „ostatný príjem“ podľa § 8 zákona o dani z príjmov. A z príjmov, ktoré dani podliehajú, sa vypočítava poistné. 

Ak boli alebo sú takéto podiely na zisku vyplatené v roku 2015 alebo 2016, poistné sa z týchto príjmov vypočíta v ročnom zúčtovaní poistného. Ak boli napríklad podiely na zisku z roku 2003 vyplatené v roku 2015, poistné z nich sa vypočítava v ročnom zúčtovaní poistného za rok 2015, ktoré zdravotná poisťovňa vykoná do 30. 9. 2016.

Dividenda je:

•    podiel na zisku (okrem podielu na zisku a.s. alebo obdobnej obchodnej spoločnosti so sídlom v zahraničí, ktorej akcie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu - Burza cenných papierov v Bratislave),

•    vyrovnací podiel [okrem podielu spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti (v. o. s.) a komplementára komanditnej spoločnosti (k. s.)] – pri zániku účasti spoločníka v spoločnosti,

•    podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi (okrem podielu spoločníka v. o. s. a komplementára k. s.).

Do 31. 12. 2015 „dividendou“ bol aj podiel na likvidačnom zostatku spoločnosti alebo družstva (okrem podielu spoločníka v. o. s. a komplementára k. s.), preto ak v roku 2015 osoba prijala likvidačný zostatok, musí z neho zaplatiť poistné.

Dividendy za obdobie 1. 1. 2011 až 31. 12. 2012:

•    poistné sa vypočíta jednorazovo v ročnom zúčtovaní poistného,

•    percentuálna sadzba pre výpočet poistného je 10 %; pre osobu so zdravotným postihnutím 5 %,

•    platiteľom poistného z tohto príjmu je jeho príjemca, t. j. fyzická osoba, ktorá zdravotnej poisťovni oznamuje príjem z dividend „Oznámením o príjmoch za rok ...”(napr. podiely na zisku za roky 2011 a 2012 prijaté v roku 2015 oznámia poistenci„Oznámením o príjmoch za rok 2015“),

•    lehota na podanie „Oznámenia ...” zdravotnej poisťovni je do konca mája roka nasledujúceho po roku vyplatenia dividend (napr. oznámenie za rok 2015 poistenci predložia do 31. mája 2016),

•    vymeriavacím základom je plnenie presahujúce minimálny vymeriavací základ toho-ktorého roka, v ktorom boli vyplatené. Ak v roku 2015 boli vyplatené podiely na zisku z roka 2011 v sume 9 000 €, poistenec na oznámení uvedie sumu 8 588 € = 9 000 € – 412 € (412 € je minimálny vymeriavací základ roka 2015). Za tento rok 2016 budú oznámenie poistenci predkladať až budúci rok do 31. mája 2017 a odpočítavať budú minimálny základ 429 €,

•    splatnosť vypočítaného poistného z príjmov z dividend je 45 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti výkazu nedoplatkov, ktorým zdravotná poisťovňa oznámi fyzickej osobe výsledok - nedoplatok z ročného zúčtovania poistného.

Dividendy od slovenskej spoločnosti vzniknuté za účtovné obdobia po 1. 1. 2013:

•    poistné sa platí preddavkovo (t. j. nie raz ročne podľa ročného zúčtovania poistného),

•    percentuálna sadzba pre výpočet poistného je 14 % (aj osoba so zdravotným postihnutím),

•    platiteľom preddavku na poistné z týchto dividend je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá podiely priznáva,

•    platiteľ vykazuje dividendy osobitným Výkazom platiteľa dividend (podrobnosti sú uvedené vo vyhláške č. 116/2014 Z. z.),

•    lehota na predloženie Výkazu platiteľa dividend zdravotnej poisťovni je do 8 dní po uplynutí mesiaca, v ktorom boli vyplatené,

•    splatnosť preddavku na poistné z dividend je do ôsmeho dňa po uplynutí mesiaca (napr. ak družstvo dividendu vyplatí 21. mája 2016, preddavok na poistné musí družstvo vykázať a tiež zaplatiť do 8. júna 2016),

•    preddavok na poistné sa vypočítava z celej sumy prijatých dividend, ale najviac zo 60 -násobku priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov (v roku 2016 sa preddavok vypočítava najviac zo sumy 51 480 (pre porovnanie v roku 2015 sa preddavok vypočítaval najviac zo sumy 49 440 €),

•    celoročné poistné z príjmov z dividend a porovnanie so zaplatenými preddavkami na poistné sa vypočíta v ročnom zúčtovaní poistného (celoročné poistné za rok 2015 sa vypočíta maximálne zo sumy 49 440 €; v roku 2016 najviac z 51 480 €),

•    platiteľ dividend nemá inú registračnú alebo oznamovaciu povinnosť voči zdravotnej poisťovni (iba povinnosť vypočítať, vykázať a odviesť preddavok z dividend).

Dividendy z cudziny za účtovné obdobia po 1. 1. 2013:

•    poistné sa vypočítava a platí jednorazovo v ročnom zúčtovaní poistného,

•    percentuálna sadzba pre výpočet poistného je 14 % (aj osoba so zdravotným postihnutím),

•    platiteľom poistného z dividend vyplatených spoločnosťou, ktorá nemá sídlo na území Slovenskej republiky, je fyzická osoba, t. j. prijímateľ dividend,

•    fyzická osoba oznamuje prijaté dividendy z cudziny „Oznámením o príjmoch za rok ...“ ,

•    lehota na predloženie „Oznámenia ...“ je do konca mája roka nasledujúceho po roku vyplatenia dividend [Napr. ak osoba v roku 2015 prijala dividendy z cudziny, musí táto osoba do 31. 5. 2016 zdravotnej poisťovni predložiť „Oznámenie o príjmoch za rok 2015“, v ktorom uvedie celú sumu prijatých dividend (t.j. neodpočítava sa minimálny základ ako pri dividendách vzniknutých a vyplatených za účtovné obdobie od 1. 1. 2011 do 31. 12. 2012, tak ako uvádzame vyššie)]. Dividendy z cudziny prijaté v roku 2016 budú poistenci oznamovať až na budúci rok do 31. 5. 2017,

•    splatnosť vypočítaného poistného z príjmov z dividend je 45 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti výkazu nedoplatkov, ktorým zdravotná poisťovňa oznámila fyzickej osobe výsledok - nedoplatok z ročného zúčtovania poistného,

•    vymeriavacím základom je celá suma prijatých dividend najviac 60-násobokpriemernej mesačnej mzdy. Za rok 2015 sa poistné vypočíta maximálne zo sumy 49 440 € (v roku 2016 najviac zo sumy 51 480 €).

774.   Poistenci štátu

Štát platí poistné za svojich poistencov, takzvaných poistencov štátu.

Za koho všetkého platí odvody štát?

•    nezaopatrené dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky,

•    študent do 26 rokov, pričom nie je rozhodujúce, akou formou študuje (t.j. aj za denných aj externých študentov), ale len do získania vysokoškolského vzdelania II.stupňa,

•    študent denného štúdia vo veku do 30 rokov do získania vysokoškolského vzdelania II. stupňa,

•    zahraničný študent z iného členského štátu EÚ, zahraničný študent študujúci na základe medzinárodných zmlúv alebo žiak či študent, ktorý je Slovákom žijúcim v zahraničí a študuje na slovenskej škole,

•    doktorand,

•    poberateľ starobného, invalidného alebo výsluhového dôchodku alebo poberateľ dôchodku z cudziny,

•    osoba v dôchodkovom veku bez nároku na dôchodok,

•    invalidná osoba bez nároku na invalidný dôchodok,

•    evidovaný uchádzač o zamestnanie,

•    poberateľ rodičovského príspevku,

•    osoba, ktorá sa stará o dieťa do šiestich rokov,

•    osoba, ktorá opatruje osobu s ťažkým zdravotným postihnutím,

•    osoba, ktorá sa stará o blízku osobu staršiu ako 80 rokov,

•    osobný asistent ťažko zdravotne postihnutej osoby,

•    poberateľ dávky v hmotnej núdzi alebo spoločne posudzovaná osoba,

•    osoba vo výkone trestu alebo vo väzbe,

•    azylant, 

•    osoba vykonávajúca činnosť pre cirkevné, rehoľné alebo charitatívne spoločenstvo,

•    osoba celoročne umiestnená v zariadení sociálnych služieb,

•    osoba poberajúca nemocenské, materské alebo ošetrovné,

•    osoba, ktorej zanikol nárok na nemocenské alebo ošetrovné po podpornej dobe jeho vyplácania ale práceneschopnosť alebo potreba ošetrovania blízkej osoby stále trvá,

•    poberateľ príspevku za opatrovanie,

•    manželka alebo manžel štátneho zamestnanca v cudzine,

•    cudzinec zaistený na území Slovenska,

•    osoba, ktorá poberá náhradu príjmu služobného platu policajta alebo vojaka kvôli dočasnej neschopnosti vykonávať štátnu alebo vojenskú službu,

•    zvýhodnený zamestnanec, t.j. osoba v pracovnom alebo štátnozamestnaneckom pomere, ktorý bol predtým evidovaný ako uchádzač o zamestnanie najmenej 12 mesiacov a jeho príjem je nižší ako 67% štatisticky zistenej priemernej mesačnej mzdy (v roku 2014 príjem nižší ako 539,35 eur; v roku 2015 príjem nižší ako 552,08 eur).

775.   Platba dvakrát

FO odoslala omylom preddavok na poistné dvakrát.

Ako môže FO požiadať o vrátenie preplatku?

Ak FO odviedla platbu dvakrát, vedie ju zdravotná poisťovňa ako preplatok. FO má dve možnosti:

•    najbližšiu platbu znížiť o omylom zaplatenú sumu alebo

•    nasledujúcu platbu neodoslať vôbec.

Preddavok za konkrétny mesiac jej zdravotná poisťovňa odráta z preplatku, ktorý jej takto vznikol.

776.   Príležitostnú činnosť

FO vykonáva príležitostnú činnosť. Má uzatvorenú zmluvu podľa § 51 Občianskeho zákonníka (príležitostné činnosti).

Aké odvody má FO platiť z príjmu z príležitostnej činnosti?

Ak nevykonáva žiadne iné zárobkové činnosti (t. j. nie zamestnaný, nie je živnostník, nie je inou samostatne zárobkovo činnou osobou, nie je poistencom štátu, napr. z dôvodu evidencie na úrade práce alebo nie je poistencom štátu z iného dôvodu) musí si platiť preddavky na poistné sám a to v povinnej minimálnej sume (v roku 2016 to je 60,06 eur).

777.   Rodičovská dovolenka

Žena je na rodičovskej dovolenke. Dieťa navštevuje škôlku celý deň.

Aké odvody platí žena na rodičovskej dovolenke?

Bude musieť mesačne platiť preddavky na poistné v povinnej minimálnej sume (v roku 2016 to je suma 60,06 eur). A to preto, lebo štát je platiteľom poistného za osobu starajúcu sa osobne celodenne a riadne o dieťa iba vtedy, ak by dieťa bolo v škôlke najviac štyri hodiny denne. Maximálne švorhodinový pobyt dieťaťa v škôlke je pre účely zdravotného poistenia podmienka na splnenie tzv. „osobnej celodennej a riadnej starostlivosti“.

778.   Príjmy zo závislej činnosti

Príjmami zo závislej činnosti sú najmä: príjmy z pracovnoprávneho vzťahu, služobného, štátnozamestnaneckého pomeru alebo z obdobného vzťahu.

Čo je považované za príjem zo závislej činnosti?

Príjmami zo závislej činnosti sú najmä:

•    príjmy z pracovnoprávneho vzťahu, služobného, štátnozamestnaneckého pomeru alebo z obdobného vzťahu,

•    príjmy za prácu likvidátorov, prokuristov, nútených správcov, členov družstiev, spoločníkov a konateľov,

•    platy a funkčné príplatky ústavných činiteľov, verejného ochrancu práv, poslancov Európskeho parlamentu, ktorí boli zvolení na území Slovenskej republiky, prokurátorov a vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy,

•    odmeny za výkon funkcie v štátnych orgánoch a orgánoch územnej samosprávy,

•    odmeny obvinených vo väzbe a odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody,

•    príjmy z prostriedkov sociálneho fondu,

•    obslužné,

•    vrátené poistné zo zaplateného poistného na verejné zdravotné poistenie, sociálne poistenie a sociálne zabezpečenie, o ktoré si daňovník znížil v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach príjmy zo závislej činnosti,

•    bez ohľadu na ich právny dôvod pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru v súvislosti s výkonom závislej činnosti.

K problematike „Pracovnoprávne vzťahy“ sme publikovali:

•   Zákonník práce (zák. č. 311/2001 Z. z.) – str. 5, Zákon o sociálnom poistení
(zák. č. 461/2003 Z. z.) – str. 172, Zákon o starobnom dôchodkovom sporení
(zák. č. 43/2004 Z. z.) – str. – 403, Zákon o zdravotnom poistení (zák. č. 580/2004 Z. z.)  – Zákony III/2016

•   Zákon o dani z príjmov (zák. č. 595/2003 Z. z.) – str. 84 – Zákony I/2016

•   Občiansky zákonník (zák. č. 40/1964 Z. b.) – str. 343 – Zákony II-A/2016

•   Odstupné o odchodné zamestnanca – DUO 6/2016

•   Pracovná pohotovosť – PaM 6/2016

Publikácie si môžete objednať na tel. č: 041/5652871, 0911193135, v pracovný deň od 9⁰⁰ – 15⁰⁰ hod. alebo emailom na adrese abos@poradca.sk a na internete www.poradca.sk neobmedzene.