Pracovnoprávne vzťahy zamestnancov

Pre zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, zamestnancov dopravy, členov námorných posádok pod vlajkou SR a zamestnancov súkromných bezpečnostných služieb a profesionálnych športovcov sa ustanovuje subsidiárna (tzv. podporná) pôsobnosť Zákonníka práce (spravujú sa týmto zákonom, ak osobitný zákon neustanovuje inak), napr.:

–   zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov,

–   zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

–   zákon č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Do skupiny vymenovaných zamestnancov sa zaraďujú i pedagogickí zamestnanci ako skupina, na ktorú sa vzťahuje subsidiárne Zákonník práce, a to od 1. 3. 2015. Ide predovšetkým o uzatváranie pracovného pomeru na dobu určitú a zákaz uzavrieť takýto pracovný pomer pred letnými prázdninami.

Ide o terminologické zosúladenie so zákonom o výkone práce vo verejnom záujme.

Upozornenie

Zákonom č. 376/2022 Z. z. o profesionálnych náhradných rodičoch sa znenie odseku 2 upravilo tak, aby bol upravený vzťah nového zákona a Zákonníka práce a aby bolo jednoznačne zrejmé, že na právne vzťahy profesionálnych náhradných rodičov sa pri výkone práce profesionálneho náhradného rodiča vzťahuje Zákonník práce, ak nie je v osobitnom predpise – zákone o profesionálnych náhradných rodičoch ustanovené inak. Nový zákon nadobudol účinnosť 1. 12. 2022.

Dieťa, o ktoré sa profesionálny náhradný rodič stará, síce býva u neho doma, ale výkon tejto práce vyžaduje aj činnosti mimo priestorov jeho bytu, resp. domu – dieťa chodí do školy, k lekárom, iným odborníkom, absolvuje rôzne voľnočasové aktivity, udržiava kontakty s kamarátmi a profesionálny náhradný rodič vykonáva v tejto súvislosti činnosti a aktivity. Rovnako celá rodina profesionálneho náhradného rodiča, v ktorej dieťa žije, funguje v určitých rodinných a širších sociálnych vzťahoch, ktorých je dieťa účastné.

Vymedzenie domáckej práce „Ak sa práca, ktorá by mohla byť vykonávaná na pracovisku zamestnávateľa, vykonáva pravidelne v rozsahu ustanoveného týždenného pracovného času alebo jeho časti z domácnosti zamestnanca, ide o...“ nezodpovedá povahe práce profesionálneho náhradného rodiča.

Na výkon domáckej práce sa podľa Zákonníka práce vyžaduje dohoda zamestnávateľa so zamestnancom v pracovnej zmluve, ale pri tejto práci profesionálneho náhradného rodiča iná možnosť, ako jej výkon v domácnosti (domácom prostredí) zamestnanca, a teda ani iná dohoda o mieste výkone práce nie je možná, nie je to alternatíva, ale riadna a jediná možnosť výkonu tejto práce, navyše, je to absolútne priorizovaná riadna organizačná forma starostlivosti o dieťa, ktoré je umiestnené v centre.

Znenie ustanovenia Zákonníka práce umožňuje domácnosť zamestnanca považovať za dohodnuté miesto výkonu práce mimo pracoviska zamestnávateľa, ale považovať domácnosť ako aj ostatné miesta výkonu práce (okrem samotného centra) za miesto výkonu práce je už pomerne zložité, čo sa prejavuje napr. v problémoch pri určovaní toho, čo je alebo nie je pracovnou cestou, či určenie toho, že sa jedná o výkon práce, ak na takéto miesto ide profesionálny náhradný rodič bez dieťa, hoci v jeho veci.

Podľa Zákonníka práce možno v pracovnej zmluve dohodnúť, že domácka práca sa v celom rozsahu alebo sčasti bude vykonávať na mieste, ktoré si zamestnanec určí, ak to povaha práce umožňuje. V prípade profesionálnych náhradných rodičov nie je možné, aby si profesionálny náhradný rodič sám určoval miesto/miesta výkonu práce – dieťa je zverené do starostlivosti centra, na pomoci dieťaťu sa podieľa odborný tím centra, ktorý okrem iného spolu s orgánom SPOD a SK spracováva individuálny plán rozvoja osobnosti dieťaťa, ktorého súčasťou je napr. plán sociálnej práce s dieťaťom a jeho rodinou a profesionálny náhradný rodič sa musí podieľať na plnení úloh plánov centra a plniť na tento účel pokyny centra.

Problematickým je aj ustanovenie, podľa ktorého sa zamestnávateľ a zamestnanec môžu dohodnúť, že zamestnanec si pri domáckej práci bude sám rozvrhovať pracovný čas v rámci celého týždňa (to že sa domácka práca bude vykonávať v pružnom pracovnom čase je z povahy tejto práce vylúčené). Na rozdiel od všetkých ostatných povolaní rozvrhnutie pracovného času plne zodpovedá potrebám dieťaťa, čo ustanovenie ako také umožňuje, lebo sa neuplatňujú ustanovenia o rozvrhnutí určeného týždenného pracovného času a od roku 2011 ani ustanovenia o nepretržitom dennom odpočinku a nepretržitom odpočinku v týždni.

Problémom je následné vykazovanie – evidencia pracovného času, ktorú musí zamestnávateľ viesť podľa § 99 Zákonníka práce, pretože ani táto odchýlka v Zákonníku práce plne nerieši týždenný pracovný čas ako taký, prestávky v práci a umožňuje v kombinácii s ostatnými nedoriešenými otázkami veľkú variabilitu výkladu čo patrí, resp. nepatrí do pracovného výkonu – času (od prania vecí dieťaťa spolu s vecami rodiny po monitorovanie dychu novorodenca počas spánku).

Z pohľadu výkonu práce profesionálneho náhradného rodiča je problematickou aj úprava toho, že tomuto zamestnancovi nepatrí mzda za prácu nadčas, mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, za prácu v sobotu a v nedeľu a za nočnú prácu. Ako už bolo uvedené, povahou táto práca nezodpovedá iným druhom domáckej práce, musí sa vykonávať nepretržite a nie je ju možné rozvrhnúť zo strany zamestnanca tak, aby mal voľno napr. v sobotu alebo vo štvrtok, aby pracoval v noci, ak mu to vyhovuje viac ako napr. cez deň, t. j. možnosti iných domáckych zamestnancov, ktoré zohľadňuje táto odchýlka v Zákonníku práce.

Zákonník práce síce umožňuje zamestnancovi a zamestnávateľovi od roku 2011 dohodnúť sa aj na takýchto náležitostiach, ale je prakticky nemožné predpokladať aspoň rámcovo jednotný postup takmer 100 zamestnávateľov, z ktorých časť tvoria neštátne – akreditované subjekty. Rozdielnosť v odmeňovaní, a to nielen vo vzťahu k práci nadčas, v noci či cez víkendy v takejto v zásade kompaktnej skupine zamestnancov pochopiteľne spôsobuje problémy. Treba v tejto súvislosti zdôrazniť, že centrá prostredníctvom zamestnancov – profesionálnych náhradných rodičov, zabezpečujú výkon rovnakých rozhodnutí súdu a že všetci musia dodržiavať rovnaké zákonom stanovené podmienky starostlivosti o deti (v závislosti od potrieb detí), a to nezávisle na tom, či je centrum zriadené v zriaďovateľskej pôsobnosti štátu alebo ide o akreditované – neštátne centrum.

Okrem možnosti rozvrhnúť prácu, neuplatňovaní ustanovení o rozvrhnutí určeného týždenného pracovného času, nepretržitom dennom odpočinku a nepretržitom odpočinku v týždni a výnimke z nároku zo mzdy za prácu nadčas, mzdového zvýhodnenia za prácu vo sviatok, za prácu počas víkendov a za nočnú prácu, ktoré profesionálnemu náhradnému rodičovi nepatria (ak sa so zamestnávateľom nedohodne), všetky ostatné ustanovenia Zákonníka práce sa vzťahujú na profesionálnych náhradných rodičov tak, ako na ostatných zamestnancov.

Súčasné postavenie profesionálneho náhradného rodiča ako domáckeho zamestnanca je neudržateľné, spôsobuje problémy samotným zamestnancom ako aj zamestnávateľom, je preto potrebné doriešiť otázku pracovnoprávnych vzťahov, odmeňovania, atď. tejto profesie.

V spolupráci s profesionálnymi náhradnými rodičmi a centrami (ako zamestnávateľmi) boli stanovené základné problematické okruhy, ktoré treba riešiť, napr. miesto výkonu práce, pracovný čas, prestávky a doby odpočinku, dovolenky, odmeňovanie tak, aby platili rovnaké podmienky pracovnoprávnych vzťahov pre štátne aj neštátne (akreditované) zariadenia.

Rozsah a charakter predpokladaných úprav neumožňuje problémy riešiť odchýlkami v Zákonníku práce. Preto pri úvahách o samostatnej právnej úprave bola primárne prehodnotená samotná povaha práce profesionálneho náhradného rodiča a jej základné charakteristiky a špecifiká.

Aj napriek zrejmým špecifikám a osobitému charakteru výkonu práce profesionálneho náhradného rodičovstva, je tento výkon závislou prácou, t. j. prácou vykonávanou vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa a v jeho mene.

Dieťa, ktoré je v podstate „predmetom“ práce profesionálneho náhradného rodiča, je zverené rozhodnutím súdu do starostlivosti právnickej osoby – centra, ktoré prostredníctvom svojho zamestnanca zabezpečí starostlivosť o dieťa. Na tento účel určuje centrum umiestnenie dieťaťa v profesionálnej náhradnej rodine – inými slovami prideľuje prácu, vydáva pokyny a ukladá úlohy, ktorých plnenie kontroluje (o. i. vrátane nakladania s finančnými prostriedkami a materiálno-technickým zabezpečením, ktoré mu centrum na starostlivosť o dieťa poskytuje), priebežne sleduje a kontroluje plnenie základnej úlohy, ktorou je zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa a prípadne nesplnenie úloh tiež sankcionuje.

Profesionálni náhradní rodičia majú veľkú mieru voľnej úvahy, pokiaľ ide o zabezpečovanie každodennej starostlivosti o deti, napriek tomu zariadenie riadi samotný výkon ich práce, určuje úlohy, čas a spôsob ich realizácie a profesionálny náhradný rodič je povinný riadiť sa týmito pokynmi. Rozsah úloh a povinností, ktoré musia profesionálni náhradní rodičia ako zamestnanci plniť na pokyn centra je porovnateľný s ostatnými pracovnými pozíciami a pracovná činnosť, ktorú profesionálni náhradní rodiča vykonávajú je nesporne vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti.

Profesionálny náhradný rodič vykonáva prácu osobne, aj keď nie je vylúčená napr. pomoc rodinných príslušníkov, zásadné však je, že zodpovednosť za výkon práce nesie on sám. Všetky úkony smerom k dieťaťu, ktoré profesionálny náhradný rodič robí, robí v mene zariadenia (nemôže sám rozhodnúť napr. o škole, poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti a pod.). Konkrétny pracovný čas nie je síce určený zamestnávateľom, ale rozvrhuje si ho (s výnimkami určenými zamestnávateľom) zamestnanec sám, čo Zákonník práce plne umožňuje.

Charakteristickým pre výkon tejto práce je, rovnako ako pri iných povolaniach vykonávaných napr. v pracovnom pomere, aj odplatnosť výkonu práce profesionálneho náhradného rodiča, t. j. zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi mzdu za vykonanú prácu.

Keďže závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených Zákonníkom práce aj v inom pracovnoprávnom vzťahu, bola prehodnotená aj otázka samotného pracovného pomeru a neexistuje, vzhľadom na povahu pracovnej činnosti a potrebu právnej úpravy otázok súvisiacich s výkonom práce profesionálnych náhradných rodičov, racionálny dôvod, pre ktorý by mal byť tento pracovný vzťah založený osobitným spôsobom podľa osobitného predpisu ako obdobný pracovný vzťah (ako napr. rôzne právne úpravy štátnej služby).

S vyššie uvedeným súvisí aj otázka tzv. vecnej pôsobnosti Zákonníka práce. Ako je z doposiaľ uvedeného zrejmé, v prípade profesionálnych náhradných rodičov priama pôsobnosť Zákonníka práce nie je možná. Aktuálne riešenie postavenia profesionálnych náhradných rodičov ako zamestnancov použitím priamej a i obmedzenej pôsobnosti Zákonníka práce ako domáckych zamestnancov sa neosvedčuje.

Využitie delegovanej pôsobnosti Zákonníka práce sa v priebehu prípravy návrhu zákona ukázalo ako nevhodné a tiež nepraktické, preto sa navrhuje, aby sa všeobecne na profesionálnych náhradných rodičov vzťahoval Zákonník práce, s osobitnou právnou úpravou určitých otázok pracovnoprávnych vzťahov v navrhovanom zákone o profesionálnych náhradných rodičoch. Z tohto dôvodu sa doplnil jednoznačne vzťah k Zákonníku práce, tak aby bolo zrejmé, že na pracovnoprávne vzťahy profesionálnych náhradných rodičov sa vzťahuje Zákonník práce, ak nie je v osobitnom zákone – zákone o profesionálnych náhradných rodičoch, ustanovené inak.

Predkladaný návrh zákona bol v základnej vecnej rovine spracovaný v spolupráci so zástupcami profesionálnych náhradných rodičov, centier ako zamestnávateľmi a Ústredím. Boli v ňom zohľadnené výsledky rokovaní k praktickým problémom. Diskusia bola priebežná, hoci bola niekoľkokrát, o. i. aj z dôvodu epidemiologických opatrení, prerušená.

Predkladaný návrh zákona má za cieľ upraviť právne vzťahy pri vykonávaní práce profesionálneho náhradného rodiča (napr. predpoklady na výkon práce, špecifiká pracovného pomeru, povinnosti profesionálneho náhradného rodiča, odmeňovanie a ostatné náležitosti pracovnoprávnych vzťahov).

Ing. Janka Kubíková

§ 3 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce

(1) Pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sa spravujú týmto zákonom, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

(2) Pracovnoprávne vzťahy zamestnancov, ktorí sú povinní zabezpečiť súlad podľa osobitného predpisu, a zamestnancov pracujúcich v prevádzke, údržbe a rozvoji plynárenskej prepravnej siete, ktorí sú v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu prevádzkovateľa plynárenskej prepravnej siete, zamestnancov v doprave, zamestnancov vykonávajúcich zdravotnícke povolanie, pedagogických zamestnancov, profesionálnych náhradných rodičov, zamestnancov, ktorí sú divadelnými umelcami alebo hudobnými umelcami, členov posádok lodí plávajúcich pod štátnou vlajkou Slovenskej republiky a zamestnancov súkromných bezpečnostných služieb sa spravujú týmto zákonom, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

(3) Pracovnoprávne vzťahy zamestnancov cirkví a náboženských spoločností, ktorí vykonávajú duchovenskú činnosť, sa spravujú týmto zákonom, ak tento zákon, osobitný predpis, medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, zmluva uzatvorená medzi Slovenskou republikou a cirkvami a náboženskými spoločnosťami alebo vnútorné predpisy cirkví a náboženských spoločností neustanovujú inak.

(4) Pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pracujúcich pri výrobe a spracovaní traskavín, traskavých zloží, čierneho prachu, munície, výbušnín, výbušných predmetov a výbušných pyrotechnických zloží sa spravujú týmto zákonom, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Prehľad odvodov poistného pre vybrané kategórie poistencov od 1. januára 2023

Poznámka:

1. Od 1. 1. 2023 minimálny odvod poistného na zdravotné poistenie pre zamestnanca musí byť na úrovni odvodu zo sumy životného minima pre jednu plnoletú osobu 234,42 eura. Znamená to, že zamestnanec bude musieť zaplatiť minimálne 32,81 eura mesačne (393,82 eur ročne).

2. Minimálny vymeriavací základ na sociálne poistenie pre zamestnanca nie je upravený, avšak zamestnávateľ má naďalej podľa pracovnoprávnych predpisov povinnosť odmeňovať zamestnanca v súlade s ustanoveniami zákona o minimálnej mzde zamestnanca. Minimálna mzda pre rok 2023 je ustanovená na 700,00 eur (pre 1. stupeň náročnosti práce), 816,00 eur (pre 2.stupeň náročnosti práce), 932,00 eur (pre 3. stupeň náročnosti práce), 1048,00 eur (pre 4. stupeň náročnosti práce),

Prijatím novely zákona, ktorá je v čase spracovania tohoto materiálu v rokovaní NR SR, sa ustanoví minimálny vymeriavací základ pre zamestnanca (viď text v úvode tohoto materiálu).