4.  Pracovnoprávne problémy
v súvislosti s ukončením
účtovného obdobia

4.1    Príjem z predaja pozemku

Zamestnanec požiadal svojho zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov za rok 2025. V tomto roku mal aj príjem z predaja pozemku, ktorý nespĺňa podmienku pre oslobodenie od dane. Zamestnanec pri podávaní žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania na tento príjem zabudol a zamestnávateľ o ňom nemohol vedieť.

Ako sa má zamestnanec vysporiadať s touto situáciou, ak uvedené zistil po termíne podania daňového priznania?

Ak bolo tomuto zamestnancovi vykonané ročné zúčtovanie, je povinný podať daňové priznanie typ B, do ktorého zahrnie údaje o príjmoch zo závislej činnosti z doplneného dokladu o vykonanom ročnom zúčtovaní a príjem z predaja pozemku ako ostatný príjem podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov. Súčasne je povinný uhradiť rozdiel na dani. Daňové priznanie podané po lehote na podanie daňového priznania podlieha sankcii.

Sankcii podlieha aj úhrada nedoplatku po lehote splatnosti (lehota splatnosti je zhodná s lehotou na podanie daňového priznania).

4.2    Vrátenie zrazených preddavkov

Starobný dôchodca pracoval v roku 2025 u zamestnávateľa na základe dohody o vykonaní práce. Neuplatňoval si daňový bonus, zamestnávateľ mu odmenu zdaňoval preddavkovou daňou. Úhrn dôchodkov v roku 2025 uňho prevyšuje sumu 5 753,79 eura (nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka). Okrem hrubého príjmu zo závislej činnosti 2 500 eur nemal iné zdaniteľné príjmy.

Zrazené preddavky mu vráti zamestnávateľ alebo daňový úrad?

Dôchodca nemá povinnosť podať daňové priznanie, nakoľko jeho zdaniteľné príjmy nepresiahli sumu 2 876,90 eura. Ak chce vrátiť zrazené preddavky na daň, musí podať daňové priznanie typ A. Zrazené preddavky z príjmu zo závislej činnosti bude možné na základe daňového priznania vrátiť. Zrazené preddavky nie je možné vrátiť zamestnávateľom v rámci ročného zúčtovania preddavkov.

Otázky 4.1 – 4.2 vypracovala Ing. Ivana Valterová

4.3    Absolútna a relatívna neplatnosť právnych úkonov

Čo znamená absolútna a relatívna neplatnosť právnych úkonov?

Absolútna neplatnosť právneho úkonu znamená, že právny úkon sa síce pokladá za existujúci, ale je neplatný, a preto jeho následky nenastanú. Neplatnosti sa môže dovolávať každý, kto má na tom záujem, nielen účastníci právneho úkonu. Právny úkon je absolútne neplatný bez ohľadu na to, či sa niekto dôvodu neplatnosti dovolal a je nerozhodné, či došlo k vydaniu súdneho rozhodnutia určujúceho, že právny úkon je neplatný. Absolútne neplatný úkon nie je možné napraviť odstránením prekážky platnosti. Náprava sa môže dosiahnuť len vykonaním nového právneho úkonu. Absolútne neplatný je aj právny úkon, ktorý je nedovolený, t. j. keď sa svojím obsahom prieči zákonu, zákon obchádza, prieči sa účelu zákona alebo záujmom spoločnosti.

Relatívnej neplatnosti sa môže domáhať len účastník, ktorému je neplatnosť na ujmu. Z uvedeného vyplýva, že ak sa oprávnený účastník nedomáha vyslovenia neplatnosti, resp. ak sa neplatnosť nevysloví, má právny úkon následky právneho úkonu.

Relatívna neplatnosť v pracovnom práve platí iba v prípade uplatnenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru.

4.4    Nevyplatená mzda

Výplatný termín u zamestnávateľa je dohodnutý na 15-ty deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Zamestnávateľ tvrdí, že je dočasne krátkodobo insolventný. Z tohto dôvodu 15. decembra 2025 nevyplatí zamestnancom mzdy za mesiac november 2025. V podstate tak urobil svojvoľne, bez dohody so zamestnancami. Zamestnávateľ tvrdí, že uvedené mzdy vyplatí do konca januára 2026.

Ako môže zamestnanec v tomto prípade postupovať?

Zamestnávateľ je povinný vyplatiť mzdy najneskôr do konca decembra 2025. V zmysle ustanovenia § 129 ods. 1 Zákonníka práce je možné pre výplatu mzdy dohodnúť aj dlhšie alebo kratšie ako mesačné obdobie (napr. týždňové, prípadne aj denné) ustanovené zákonom, ako aj odloženie výplaty niektorej zložky mzdy na neskoršie obdobie (napr. mzdy za prácu nadčas na obdobie, kedy bude zamestnanec čerpať náhradné voľno), príp. aj dohodnúť postup v prípade dočasnej platobnej neschopnosti zamestnávateľa. Túto dohodu však nie je možné nahradiť jednostranným rozhodnutím zamestnávateľa. Ak nedošlo k dohode medzi zamestnancami a zamestnávateľom, je postup zamestnávateľa v rozpore so Zákonníkom práce. 

Zamestnanec má možnosť pracovný pomer okamžite skončiť, ak mu zamestnávateľ nevyplatil mzdu alebo náhradu mzdy, alebo ich časť, do 15 dní po uplynutí splatnosti [§ 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce].

Znamená to, že ak zamestnávateľ nevyplatí mzdu za mesiac november 2025 do 15. 1. 2026, môže zamestnanec okamžite skončiť pracovný pomer. 

4.5    Uplynutie určitej doby

Zamestnanec podal žiadosť o rozviazanie pracovného pomeru dohodou.

Keďže sa zamestnávateľ zatiaľ k žiadosti nevyjadril, skončí sa pracovný pomer uplynutím určitej doby?

Len prosté neodmietnutie návrhu nie je právne relevantným prejavom vôle, ktorého právnym následkom by bolo uzavretie dohody o skončení pracovného pomeru. Nakoľko platnosť dohody o skončení pracovného pomeru nie je výslovne podmienená jej písomnou formou (hoci podľa § 60 ods. 2 Zákonníka práce „dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne“) treba dodať, že dohodu o skončení pracovného pomeru možno platne uzavrieť aj inou formou, napríklad ústne, prípadne konkludentným prejavom vôle, (faktickým konaním druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu, z ktorého nepochybne vyplýva vôľa pracovný pomer skončiť k istému dňu), napríklad ak na zamestnancom ústne predložený návrh na skončenie pracovného pomeru zamestnávateľ reaguje výzvou určenou zamestnancovi na odovzdanie zverených predmetov, výzvou na odovzdanie zverenej agendy, určením nástupu na nevyčerpanú dovolenku, ktorá zamestnancovi patrí a pod.

V opačnom prípade pracovný pomer zamestnanca naďalej trvá.

Otázky 4.3 – 4.5 vypracoval Ing. Ján Mintál

4.6    Spôsob vrátenia zrazených preddavkov

Študentka mala uzatvorené postupne tri dohody o brigádnickej práci študentov u rôznych zamestnávateľov. V mesiaci júl obdržala odmenu vo výške 550 eur, v auguste 520 eur a v septembri 690 eur. U zamestnávateľov nepodpísala vyhlásenie podľa § 36 ods. 6 zákona o dani z príjmov. Zamestnávatelia jej neuplatnili nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a zo zdaniteľnej mzdy vybrali preddavky na daň. Iné zdaniteľné príjmy v roku 2025 nemala.

Môže študentka žiadať o vrátenie zrazených preddavkov a ako?

Vzhľadom na výšku zdaniteľných príjmov nevzniká študentke povinnosť podať daňové priznanie, a to ani vtedy, ak nepožiada o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov. Ak sa rozhodne daňové priznanie podať, v priznaní typ A uvedie príjem podľa § 5 zákona o dani z príjmov z údajov z potvrdení všetkých zamestnávateľov. Po uplatnení nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka jej vyjde nulová daňová povinnosť a zrazené preddavky jej budú vrátené daňovým úradom na základe žiadosti, ktorá je súčasťou tlačiva daňového priznania.

Ak by požiadala o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov zamestnávateľa, výsledok by bol rovnaký, ale preplatok by jej vrátil zamestnávateľ, ktorého o ročné zúčtovanie preddavkov požiadala. 

Ing. Ivana Valterová

4.7    Zmluva uzavretá v tiesni

Pracovná zmluva bola uzavretá v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok.

Možno od pracovnej zmluvy odstúpiť? Kedy možno tento dôvod na odstúpenie od pracovnej zmluvy aplikovať?

Podľa § 19 ods. 1 Zákonníka práce platí, že účastník, ktorý konal v omyle, ktorý druhému účastníkovi musel byť známy, má právo od zmluvy odstúpiť, ak sa omyl týka takej okolnosti, že by bez neho k zmluve nedošlo. To znamená, že aplikáciou § 49 Občianskeho zákonníka možno odstúpiť aj od pracovnej zmluvy, ktorá bola uzavretá v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Pojem „tieseň“ neupravuje a bližšie nedefinuje žiadny právny predpis. Za tieseň vo všeobecnosti možno považovať stav osoby (hospodársky alebo sociálny), v ktorom sa táto ocitla bez ohľadu na jeho dôvod a pôvod, a ktorý na ňu pôsobí do tej miery (dolieha takým spôsobom a závažnosťou), že uzavrie zmluvu pre ňu nápadne nevýhodnú (spôsobujúcu jej ujmu), ktorú by inak (nebyť tohto stavu) neuzavrela. Tieseň je teda objektívny stav, do ktorého sa osoba, ktorej sa týka, mohla dostať aj vlastným pričinením. Nevyžaduje sa teda, aby druhý účastník zmluvy tieseň vyvolal alebo aby o nej vedel, stačí, že tieseň u účastníka v čase uzavretia zmluvy existuje. Zmeny, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, sú z tohto hľadiska právne bezvýznamné. Tieseň sama osebe však neumožňuje účastníkovi, aby odstúpil od pracovnej zmluvy, ktorú v tomto stave uzavrel. Popri tiesni sa ešte vyžaduje, aby pre účastníka konajúceho v tiesni súčasne vyplynuli zo zmluvy nápadne nevýhodné podmienky. Právo na odstúpenie od zmluvy sa uplatňuje mimosúdnou cestou jednostranným právnym úkonom adresovaným druhému účastníkovi zmluvy.

Odstúpenie sa stane účinným, len čo prejav o odstúpení dôjde druhému účastníkovi. Toto právo na odstúpenie od zmluvy môže uplatniť len dotknutý účastník.

Ing. Ján Mintál

4.8    Povinnosti dôchodcu

Starobný dôchodca v roku 2022 nakúpil z podielového fondu podielové listy v hodnote 2 450 eur. V marci 2025 ich podielovému fondu vrátil, čím dosiahol príjem v hodnote 2 650 eur. Osobitný základ dane z príjmov z podielových listov dosiahnutých daňovníkom z ich vyplatenia podľa § 7 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov je v súlade s § 7 ods. 5 zákona o dani z príjmov vo výške 200 eur, z ktorého zrazil vyplácajúci podielový fond daň vo výške 19 %. Daňovník v roku 2025 okrem týchto príjmov z vrátenia podielových listov nedosiahol žiadne iné zdaniteľné príjmy. 

Má v súvislosti s týmto príjmom dôchodca povinnosti voči daňovému úradu?

Daňovník sa môže rozhodnúť, že bude zrazením dane považovať svoju daňovú povinnosť z tohto príjmu za splnenú a daňové priznanie nepodá. Ďalšou možnosťou je, že si príjmy zahrnie v daňovom priznaní typ B do osobitného základu dane z príjmov podľa § 7 zákona o dani z príjmov, ako daňovú povinnosť uvedie nulu a zrazenú daň uvedie ako zaplatený preddavok. Vzniknutý preplatok na dani z príjmov bude daňovník žiadať vrátiť od daňového úradu. 

Ing. Ivana Valterová

4.9    Jednodňová pracovná cesta

Zamestnanec, ktorý vykonával na pracovisku závislú prácu v rámci pružného pracovného času, bol vyslaný na jednodňovú pracovnú cestu. Pružný pracovný čas mal v uzatvorenej pracovnej zmluve nastavený nasledovne: prevádzkový pracovný čas od 6:00 do 17:00 hodiny; základný pracovný čas od 9:00 do 15:00 hodiny a voliteľný pracovný čas od 6:00 do 09:00 hodiny pre príchod do práce a od 15:00 do 17:00 hodiny pre odchod z práce. Pritom deň pred odchodom na pracovnú cestu zamestnancovi zamestnávateľ oznámil, že v deň pracovnej cesty mu určil fixný pracovný čas v trvaní od 07:00 do 15:00 hodiny. S uvedeným fixným určením pracovného času počas pracovnej cesty zamestnanec nesúhlasil a odvolával sa na pracovnú zmluvu, v ktorej mal ustanovený pružný pracovný čas.

Konal zamestnávateľ v súlade s platným právom?

Podľa § 89 Zákonníka práce platí, že pružný pracovný čas sa neuplatní v deň, počas ktorého je zamestnanec na pracovnej ceste. Zamestnávateľ na tento účel určí pevný začiatok a koniec pracovnej zmeny. 

Uvedené ustanovenie § 89 ods. 1 Zákonníka práce sa neuplatní, ak pracovná cesta zasahuje výlučne do základného pracovného času alebo ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodnú inak (čo sa v tomto prípade nestalo), ide teda o dispozitívnu právnu úpravu. Zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov určiť ďalšie prípady, za splnenia ktorých sa ustanovenie § 89 ods. 1 Zákonníka práce nebude uplatňovať.

Preto, pokiaľ sa nedohodlo inak, platí, že pokiaľ u zamestnávateľa platí pružný pracovný čas a zamestnanec je vyslaný na pracovnú cestu, pružný pracovný čas sa počas dĺžky trvania pracovnej cesty neuplatní a mení sa na fixný pracovný čas. Preto počas vyslania zamestnanca na pracovnú cestu zamestnávateľ musí zamestnancovi oznámiť, kedy začína a kedy končí jeho fixný pracovný čas. Taktiež je možné, aby zamestnávateľ vo svojom vnútornom predpise, ktorý sa týka pružného pracovného času, určil, akú dĺžku má fixný pracovný čas pri vyslaní zamestnanca na pracovnú cestu.

Taktiež platí, že po návrate zamestnanca z pracovnej cesty sa obnovuje fungovanie pružného pracovného času u takéhoto zamestnanca v súlade s pracovnou zmluvou. Preto možno uviesť, že zamestnávateľ konal v súlade s platným právom.

Ing. JUDr. Ladislav Hrtánek, PhD.

4.10  Povinnosť odviesť preddavky z vyplatených miezd

Vzniká zamestnávateľovi povinnosť podať tlačivo „prehľad“, ak nevznikla povinnosť odviesť preddavky z vyplatených miezd?

Povinnosť predkladať tlačivo „prehľad“ má aj zamestnávateľ – platiteľ dane, ktorý nezamestnával zamestnancov v určenom období (mesiaci), ale napríklad vyplatil nejaké zdaniteľné príjmy, príp. dodatky mzdy, odmeny a podobne, aj v prípade, keď mu napríklad nevznikla povinnosť odvodu preddavkov na daň z týchto príjmov.

4.11  Výplata zamestnanca

Zamestnávateľ je malou organizáciou, kde sa poznajú aj rodinní príslušníci jednotlivých zamestnancov. Zamestnávateľ vydal výplatu zamestnanca jeho manželke, ktorá nemala splnomocnenie od svojho manžela.

Bol uvedený postup správny?

Zákonník práce vyžaduje pre prípad, že mzdu zamestnanca má prevziať iná osoba, písomné splnomocnenie od tohto zamestnanca. Výslovne sa síce neuvádza, že aj manželovi možno mzdu vyplatiť len na základe písomného splnomocnenia od zamestnanca, no uvádza sa, že bez písomného splnomocnenia možno mzdu vyplatiť inej osobe ako zamestnancovi len v prípade, že tak ustanovuje osobitný predpis.

Pokiaľ zamestnávateľ vydá mzdu zamestnanca inej osobe (teda aj manželke zamestnanca), robí to na vlastné riziko s vedomím porušenia predmetného ustanovenia zákona.

4.12  „Nulový“ prehľad o zrazených preddavkoch

Zamestnávateľ už od septembra 2025 nemá žiadneho zamestnanca a do konca roka 2023 už ani žiadneho nemal.

Musí zamestnávateľ podávať „nulový“ prehľad o zrazených preddavkoch na daň zo závislej činnosti?

Ak už zamestnávateľ nevypláca príjmy zo závislej činnosti, nevzniká mu povinnosť podávať mesačné prehľady. Pre úplnosť možno však dodať, že v predmetnom prípade vznikne zamestnávateľovi povinnosť podať hlásenie za rok 2025 (do 30. 4. 2026). O zrušenie registrácie k dani z príjmov zo závislej činnosti sa v uvedenom prípade nežiada, ani nie je potrebné oznamovať túto skutočnosť správcovi dane.

Otázky 4.10 – 4.12 vypracoval Ing. Ján Mintál

4.13  Oznámenie o zmene zdravotnej poisťovne

Zamestnanec, ktorý mal počas roka 2025 založené verejné zdravotné poistenie vo VŠZP, sa rozhodol od 1. 1. 2026 zmeniť zdravotnú poisťovňu. V zákonnej lehote (do 30. 9. 2025) podal prihlášku na verejné zdravotné poistenie do ZP Dôvera.

Kto je povinný oznámiť zdravotnej poisťovni zmenu zdravotnej poisťovne?

Nakoľko poistenec je zamestnancom, zmenu zdravotnej poisťovni je povinný oznámiť svojmu zamestnávateľovi a zamestnávateľ oznámi túto zmenu zdravotnej poisťovni. Zamestnávateľ odhlási zamestnanca zo VŠZP a prihlási ho ako zamestnanca do ZP Dôvera. „Preregistrovanie“ zamestnanca musí zamestnávateľ vykonať najneskôr pred spracovaním výplat za mesiac január 2026, inak nebudú správne vypočítané a vykázané odvody do zdravotnej poisťovne.

Ing. Iveta Matlovičová

4.14  Mzdy v mzdovom liste

Mzdy sú síce zaúčtované, ale neboli v skutočnosti zamestnancom vyplatené.

Je potrebné v mzdovom liste uvádzať aj tieto mzdy?

V mzdovom liste sa v zmysle § 39 ods. 2 písm. f) bodu 2 zákona o dani z príjmov uvádza úhrn vyplatených zdaniteľných miezd za každý kalendárny mesiac bez ohľadu na skutočnosť či išlo o peňažné alebo nepeňažné plnenie. To znamená, že úhrn zúčtovaných zdaniteľných miezd, t. j. zúčtované ale nevyplatené mzdy v stanovenom výplatnom termíne, sa v mzdovom liste v príslušnom mesiaci neuvádzajú. Možno tak skonštatovať, že do úhrnu vyplatených zdaniteľných miezd za príslušný kalendárny mesiac sa zahrnujú len príjmy vyplatené do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca a do úhrnu vyplatených zdaniteľných miezd za zdaňovacie obdobie sa zahrnujú len príjmy vyplatené zamestnancom do 31. januára nasledujúceho roka.

Takéto tvrdenie možno oprieť o nasledujúce ustanovenia:

•  § 129 ods. 1 Zákonníka práce, v zmysle ktorého je mzda splatná pozadu za mesačné obdobie, a to do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nebolo dohodnuté inak, 

•  § 4 ods. 3 zákona o dani z príjmov, v zmysle ktorého príjmy zo závislej činnosti plynúce najdlhšie do 31. januára po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa dosiahli, sú súčasťou základu dane za toto zdaňovacie obdobie.

4.15  Klamlivé informácie

Po dvoch týždňoch zamestnanec zistí, že zamestnávateľ mu v rámci predzmluvných vzťahov poskytol klamlivé informácie.

Môže zamestnanec od pracovnej zmluvy odstúpiť?

Omylom sa v zásade rozumie vnímanie istej skutočnosti v inej kvalite, aká zodpovedá reálnej situácii, resp. nevedomá nezhoda vôle konajúceho a jej prejavu spôsobená jeho neznalosťou o právnych alebo skutkových aspektoch právneho úkonu. Potom v zmysle ustanovenia § 19 ods. 1 Zákonníka práce platí, že účastník, ktorý konal v omyle, ktorý druhému účastníkovi musel byť známy, má právo od zmluvy odstúpiť, ak sa omyl týka takej okolnosti, že by bez neho k zmluve nedošlo.

Ak by však došlo napr. len k prerieknutiu sa, takýto omyl bude právne irelevantným. Ide totiž o omyl v prejave, kde absentuje vôľa konajúceho dosiahnuť isté právne následky svojho konania.

Ak by však právny úkon bol vykonaný pod vplyvom úmyselného podvodu konajúceho, potom je rovnako od zmluvy odstúpiť v zmysle horeuvedeného ustanovenia Zákonníka práce možné.

4.16  Nesúhlas s dohodou

Zamestnanec chce rozviazať pracovný pomer dohodou. Zamestnávateľ môže nesúhlasiť.

Môže zamestnanec v žiadosti uviesť, že ak nebude súhlasiť s dohodou, aby žiadosť považoval za výpoveď? 

Tento postup je možný. Pracovnoprávne predpisy nevylučujú, aby v jednom podaní bolo viac právnych úkonov. To znamená, že možno žiadať o skončenie pracovného pomeru dohodou k určitému dňu a súčasne v tomto podaní pre prípad odmietnutia návrhu dať výpoveď z pracovného pomeru. Uvedený postup však vyžaduje presnú a jasnú formuláciu, aby nemohlo dôjsť k pochybnostiam, o aký právny úkon ide. 

4.17  Neplatnosť dohody

V dohode o vykonaní práce nebola uvedená doba, v ktorej sa má príslušná pracovná úloha vykonať.

Je takáto dohoda neplatná?

Na rozdiel od právnej úpravy pracovnej zmluvy, dohoda o vykonaní práce musí byť uzavretá písomne, inak je neplatná. Napriek tomu za neplatnú v zmysle dikcie ustanovenia § 17 ods. 2 by nemalo byť možné považovať dohodu o vykonaní práce, ktorá neobsahuje Zákonníkom práce ustanovené podstatné náležitosti v § 226 ods. 2, ak bola uzavretá písomne.

V tomto prípade však vôbec nedošlo k uzavretiu dohody o vykonaní práce, t. j. takto síce formálne nazvaný písomný akt nemožno právne relevantne označiť ako dohodu o vykonaní práce so všetkými s tým súvisiacimi ustanovenými právnymi následkami.

Otázky 4.14 – 4.17 vypracoval Ing. Ján Mintál

4.18  Pružný pracovný čas

Zamestnávateľ konkretizoval podmienky platnosti pružného pracovného času v jeho prevádzke vnútornou smernicou. V uvedenej smernici však zamestnávateľ upravoval pružný pracovný čas tak, že určoval právne povinnosti osobám, ktoré mu neboli podriadené a mal s nimi uzatvorenú len dodávateľskú zmluvu podľa obchodného práva.

Konal zamestnávateľ v súlade s platným právom?

Vzhľadom na to, že Zákonník práce ustanovuje len rámcovou formou organizáciu závislej práce v prípade pružného pracovného času, možno konkretizáciu jeho súčastí, teda základného, prevádzkového a voliteľného pracovného času ponechať na vnútorný normatívny predpis, napríklad na smernicu upravujúcu pružný pracovný čas, ktorá však môže mať právne účinky len pre podriadených zamestnancov zamestnávateľa a nemôže platiť navonok, teda má obmedzenú personálnu pôsobnosť. 

Preto možno uviesť, že zamestnávateľ nekonal v súlade s platným právom.

Ing. JUDr. Ladislav Hrtánek, PhD.