Pracovné úrazy a choroby z povolania – liberácia zamestnávateľa

Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu pri pracovných úrazoch a pri chorobách z povolania je osobitným typom zodpovednosti zamestnávateľa za škodu. Pri tomto type zodpovednosti je možná liberácia zamestnávateľa – zbavenie sa zodpovednosti. Aké sú dôvody úplnej - celkovej liberácie a aké sú dôvody čiastočnej liberácie? Ako možno vnímať ľahkomyseľné konanie zamestnanca?

Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania

Pri tomto type zodpovednosti, zamestnávateľ zodpovedá objektívne za škodnú udalosť, ktorou je pracovný úraz alebo choroba z povolania. Zákon č. 311/­2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZP“), v tomto prípade upravuje možnosť úplnej alebo čiastočnej liberácie zamestnávateľa – t. j. úplného alebo čiastočného zbavenia sa zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovných úrazoch a pri chorobách z povolania.

Ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere.

Predpoklady vzniku zodpovednosti pri pracovnom úraze:

a)  pracovný úraz,

b)  škoda na strane zamestnanca,

c)  príčinná súvislosť medzi nimi.

Tieto skutočnosti je povinný preukázať poškodený zamestnanec.

Pracovný úraz

je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.

Porušením zdravia sa rozumie nielen poškodenie fyzické, ale aj psychické.

Bezprostrednou príčinou môže byť teda tak psychický otras (jednorazové preťaženie pri plnení obzvlášť ťažkých úloh), ako aj fyzický otras (neobvyklé, bežnému zaťaženiu nezodpovedajúce jednorazové pracovné vypätie). Nemusí ísť o jedinú príčinu úrazu, ale stačí, ak ide o jednu z príčin, avšak dôležitú, podstatnú a značnú.

Pri pracovnom úraze sa vždy musí preukázať príčinná súvislosť medzi poškodením zdravia a úrazovým procesom.

Ak dôjde k úrazu v čase, keď zamestnanec neplní pracovnú úlohu, ani nevykonáva činnosť, ktorá je v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, potom nemôže ísť o pracovný úraz.

Pracovným úrazom nie je ani infarkt myokardu vyvolaný síce psychickou traumou, ktorá však nebola dôsledkom zvýšenej duševnej námahy spojenej s výkonom práce, ale spočívala iba v nesprávnej a neprimeranej reakcii zamestnanca na kárne a mzdové opatrenie zamestnávateľa.

Pracovný úraz nie je úraz, ktorý zamestnanec utrpel na ceste do zamestnania a späť.

Cesta do zamestnania a späť je cesta z bydliska (ubytovania) zamestnanca do miesta vstupu do objektu zamestnávateľa alebo na iné miesto určené na plnenie pracovných úloh a späť. Ak ide o zamestnávateľa v poľnohospodárstve, lesníctve a stavebníctve, je to aj cesta z bydliska na určené zhromaždisko a späť.

Cesta z obce bydliska zamestnanca na pracovisko alebo do miesta ubytovania v inej obci, ktorá je cieľom pracovnej cesty, ak nie je súčasne obcou jeho pravidelného pracoviska a späť, sa posudzuje ako potrebný úkon pred začiatkom práce alebo po jej skončení.

Ako pracovný úraz sa posudzuje aj úraz, ktorý zamestnanec utrpel pre plnenie pracovných úloh

Skutočnosť, že k pracovnému úrazu došlo, možno dokázať aj svedectvom spoluzamestnancov a tretích osôb.

Pokiaľ ide o zodpovednosť zamestnávateľa za chorobu z povolania, za škodu spôsobenú zamestnancovi chorobou z povolania zodpovedá zamestnávateľ, u ktorého zamestnanec pracoval naposledy pred jej zistením v pracovnom pomere za podmienok, z ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý. Choroby z povolania sú choroby uvedené v právnych predpisoch o sociálnom zabezpečení (zoznam chorôb z povolania), ak vznikli za podmienok v nich uvedených. Zoznam chorôb z povolania a podmienky, za ktorých vznikajú, sú uvedené v prílohe č. 1 zákona č. 461/­2003 Z. z. o sociálnom poistení.

Predpoklady vzniku zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú chorobou z povolania

a)  choroba z povolania,

b)  škoda na strane zamestnanca,

c)  príčinná súvislosť medzi nimi.

Predpoklady zodpovednosti za chorobu z povolania preukazuje zamestnanec. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť medzi chorobou z povolania a škodou, stačí zistenie, že pri práci postihnutého zamestnanca u zamestnávateľa boli dané predpísané podmienky.

U chorôb z povolania, na rozdiel od pracovného úrazu, ide spravidla o dlhodobejšie pôsobenie rizikového pracoviska na zamestnanca.

Zamestnávateľ zodpovedá za škodu, aj keď dodržal povinnosti vyplývajúce z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak sa zodpovednosti nezbaví podľa § 196 ZP.

Ak sa nesplnili zákonné podmienky osobitnej zodpovednosti za škodu pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania, nárok na odškodnenie poškodenia na zdraví, ktoré nastalo v súvislosti so škodlivým pracovným prostredím, ovplyvňujúcim nepriaznivo zdravotný stav zamestnanca, možno posúdiť aj z hľadiska všeobecnej zodpovednosti zamestnávateľa za škodu.

Zbavenie sa zodpovednosti (liberácia zamestnávateľa)

Pri pracovnom úraze a chorobe z povolania prichádza do úvahy tzv. liberácia zamestnávateľa (zbavenie sa zodpovednosti, oslobodenie sa od zodpovednosti).

Aj keď sú splnené všetky predpoklady zodpovednosti za škodu spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, zamestnávateľ sa môže zbaviť zodpovednosti (liberovať sa) celkom alebo sčasti v prípadoch, ktoré sú taxatívne ustanovené v § 196 ZP.

Úplná – celková liberácia

Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom, ak preukáže, že jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že:

a)  škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa  sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo

b)  škodu si spôsobil postihnutý zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť.

Čiastočná liberácia

Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti, ak preukáže, že:

a)  postihnutý zamestnanec porušil svojím zavinením právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody,

b)  jednou z príčin škody bolo, že zamestnanec bol pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok,

c)  zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo osobitné predpisy, konal ľahkomyseľne a musel si pritom byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví.

Ak sa zamestnávateľ zbaví zodpovednosti sčasti, určí sa časť škody, za ktorú zodpovedá zamestnanec, podľa miery jeho zavinenia. V prípade ľahkomyseľného konania zamestnanca uvedeného pod písmenom c) však zamestnávateľ uhradí vždy aspoň jednu tretinu škody.

Ľahkomyseľné konanie zamestnanca možno charakterizovať ako hazardérstvo alebo nebezpečné riskovanie. Zamestnanec si musel byť vedomý, že si svojím konaním môže spôsobiť úraz alebo chorobu z povolania. Musí však ísť o taký spôsob činnosti, ktorý je v rozpore s obvyklým spôsobom správania zamestnancov. O ľahkomyseľnosti konania zamestnanca možno hovoriť len vtedy, ak zamestnanec súčasne neporušil bezpečnostné predpisy.

Za ľahkomyseľné konanie zamestnanca nemožno považovať bežnú neopatrnosť a konanie vyplývajúce z rizika práce.

Predpokladom zbavenia sa zodpovednosti zamestnávateľa je zavinené porušenie predpisov alebo pokynov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci poškodeným.

Absolútna objektívna zodpovednosť zamestnávateľa

Problematika  absolútnej objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa je upravená v § 197 ZP. Znamená to, že v uvedenom paragrafovom ustanovení sa zamestnávateľ nemôže za žiadnych okolností zbaviť zodpovednosti a teda liberácia zamestnávateľa neprichádza v tomto prípade do úvahy.

Podľa § 197 ZP sa zamestnávateľ nemôže zbaviť zodpovednosti, ak zamestnanec utrpel pracovný úraz pri odvracaní škody hroziacej tomuto zamestnávateľovi alebo nebezpečenstva priamo ohrozujúceho život alebo zdravie, ak zamestnanec tento stav sám úmyselne nevyvolal.

JUDr. Lucia Petríková, PhD.