Pracovné právo
– príklady z praxe

Príklad 1

Chcem sa spýtať, či sa dá sa skrátiť predavačke pracovný úväzok na HPP z 8 na 4 hodiny na predajni, na ktorej sú alokované ešte 2 predavačky, ktoré sú na 8 hodín na HPP?

Dôvodom je nedostatok odpracovaných hodín na plný úväzok mimo sezóny.

Je možné to aj následne naspäť zmeniť zo 4 na 8 hodín, ak sa zmení situácia a bude vyššia

Pracovný pomer na kratší pracovný čas je považovaný za atypický pracovný pomer, u ktorého je dojednaný kratší pracovný čas, ako je pracovný čas ustanovený u zamestnávateľa. Za kratší pracovný čas sa považuje taký pracovný čas, kedy bol rozsah pracovného času v týždni dojednaný ako kratší než ustanovený pracovný čas u zamestnávateľa, napr. ak by bol u zamestnávateľa ustanovený pracovný čas 40 hodín týždenné, kratší pracovný čas bude pracovný čas kratší ako 40 hodín týždenne. V praxi sa namiesto slovného spojenia „pracovný pomer na kratší pracovný čas“ používa spojenie „pracovný pomer na skrátený, či čiastočný úväzok“. Ide o identické slovné spojenie. Aby bolo jednoznačné, aký kratší pracovný čas bol medzi zamestnancom a zamestnávateľom dojednaný, je potrebné jeho dĺžku vymedziť v pracovnej zmluve. Zamestnanec môže s jedným zamestnávateľom uzatvoriť aj viac pracovných pomerov na kratší pracovný čas, ak ide o činnosti spočívajúce v prácach iného druhu.

Zamestnancovi, ktorý vykonáva prácu v pracovnom pomere na kratší pracovný čas, patrí mzda zodpovedajúca dohodnutému kratšiemu pracovnému času. Podľa § 49 ods. 1 Zákonníka práce dohodnúť kratší pracovný čas ako je ustanovený týždenný pracovný čas môže zamestnávateľ len po dohode so zamestnancom a na tieto účely musí byť vyhotovený dodatok k pracovnej zmluve. Dodatok k pracovnej zmluve musí byť podpísaný zamestnancom a zamestnávateľom.

Vypracovala
Ing. Iveta Matlovičová

Príklad 2

Daňový režim príjmu na základe príkaznej zmluvy

Príkazná zmluva je uzatvorená medzi právnickou osobou a FO – nepodnikateľom na sprostredkovanie obchodu – jednorazový príjem vo výške 3 000 €. Má povinnosť odberateľ, teda právnická osoba, zraziť z tohto príjmu zrážkovú daň?

Charakter príjmov plynúcich na základe príkaznej zmluvy uzatvorenej podľa ustanovení § 724 až § 732 Občianskeho zákonníka závisí od toho, či charakter činnosti vykonávanej na základe predmetnej zmluvy spĺňa alebo nespĺňa znaky závislej činnosti. Neposudzuje sa preto samotné pomenovanie zmluvy, ale jej skutočný obsah, ako aj podmienky a spôsob, akým sa činnosť vykonáva.

Za príjem z príležitostnej činnosti fyzickej osoby podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon o dani z príjmov“) sa považuje príjem z príležitostnej činnosti, príjem z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a príjem z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí, ak nejde o príjem podľa § 5 až § 7 zákona o dani z príjmov, a ak sú splnené tieto podmienky:

–   príjem nie je dosahovaný z činnosti vykonávanej na základe zmluvného vzťahu,

–   vyplácajúci daňovník nie je právnickou osobou alebo fyzickou osobou s príjmami podľa § 6 zákona o dani z príjmov, t. j. s príjmami z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti, príjmami z prenájmu nehnuteľnosti a príjmami z použitia diela a použitia umeleckého výkonu, ktorá si môže znížiť svoj základ dane o odmenu vyplatenú fyzickej osobe na základe vystaveného účtovného dokladu.

Príjem fyzickej osoby dosiahnutý z činnosti vykonanej na základe zmluvného vzťahu sa nepovažuje za príjem z príležitostnej činnosti a takýto príjem sa zdaňuje ako ostatný príjem „iný” podľa § 8 zákona o dani z príjmov. Pri takomto príjme nie je možné uplatniť oslobodenie od dane z príjmov vo výške 500 € [viď § 9 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov].

Ako však už bolo v úvode spomínané, na účely zdanenia príjmu je rozhodujúci obsah zmluvy a identifikácia činnosti, a nie formálne pomenovanie zmluvy. Ak je v príkaznej zmluve dohodnutá činnosť a podmienky vykonávania tejto činnosti tak, že spĺňajú kritériá závislej práce, v takom prípade sa príjem považuje za príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 zákona o dani z príjmov. Režim zdaňovania sa v tomto prípade uplatňuje v kontexte pravidiel ustanovených v rámci § 35 zákona o dani z príjmov.

Vypracoval
Ing. Ján Mintál