Pracovné právo
– praktické príklady 

Príklad 1

Prosím o radu vo veci uplatnenia par. 29 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH – oslobodenie od dane pri poskytovaní služieb zdravotnej starostlivosti.

Máme rôzny názor: neštátne zdravotnícke zariadenie poskytuje služby rehabilitačného lekára a fyzioterapeutov, vrátane inkasovania poplatku za objednanie a vedenie evidencie pacientov (manažment pacienta) – čo podľa mňa súvisí s poskytovaním daných služieb zdravotnej starostlivosti. S kolegom vedieme diskusiu – podľa mňa sa jedná o služby spadajúce kompletne pod par. 29 zákona o DPH, čiže oslobodené, pričom on má iný názor – vraj rehabilitácia a poplatok za manažovanie pacienta spadá pod DPH so sadzbou 20 %. Jedná sa poskytnutie služby zdravotnej starostlivosti pre jednotlivcov – fyzické osoby.

Čo sa týka rehabilitácie – je to služba poskytovaná lekárom a následne fyzioterapeutom, t. j. zdravotníckymi pracovníkmi a v zmysle Metodického pokynu FR SR k uplatneniu uvedeného par. zákona o DPH – bod 3 /oslobodené od DPH je zdravotná starostlivosť poskytovaná fyzioterapeutom, masérom, resp. aj zdravotná starostlivosť poskytnutá v rámci výkonu zdravotníckeho povolania na účely prevencie, stanovenia diagnózy a liečby, zároveň v bode 5.1. je uvedené že za služby priamo súvisiace so zdravotnou starostlivosťou ktoré sú oslobodené od dane je možné považovať aj poplatok nap. za skoršie objednanie na vyšetrenie (nepredstavuje samostatne poskytovanú službu, ale je súčasťou výkonu). Poprosím Vaše stanovisko.

Okrem týchto služieb sú poskytované aj preventívne prehliadky o všeobecných lekárov a aj telovýchovných lekárov, vrátane vedenia administratívy samozrejme, čo zahrnuje aj objednávanie pacientov, a k uvedeným službám sú prijímané poplatky súkromným zdravotníckym zariadením – myslím že to je tiež kompletne oslobodené v zmysle par. 29.

Zároveň uvedené služby si objednávajú aj športové kluby a zamestnávatelia pre svojich zamestnancov, ktorým tieto zdravotné a preventívne prehliadky preplácajú, čo je taktiež v zmysle bodu 8./ uvedeného metodického pokynu oslobodené.

Vychádzajúc z prvej vety ustanovenia § 29 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) je od dane oslobodené poskytovanie zdravotnej starostlivosti štátnymi a neštátnymi zdravotníckymi zariadeniami podľa osobitného predpisu a tovary a služby s ňou priamo súvisiace poskytované týmito štátnymi a neštátnymi zdravotníckymi zariadeniami. Osobitným predpisom sa v danom prípade rozumie zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“).

Pri posudzovaní, či je poskytovanie zdravotnej starostlivosti oslobodené od dane, je potrebné skúmať, či ide o poskytovanie zdravotnej starostlivosti a tovary a služby s ňou priamo súvisiace a či zdravotnú starostlivosť a tovary a služby s ňou priamo súvisiace poskytuje oprávnený subjekt, ktorý je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Pritom nie je rozhodujúce, či je zdravotná starostlivosť a tovary a služby s ňou priamo súvisiace uhrádzaná z verejného zdravotného poistenia alebo pacientom.

Zdravotná starostlivosť predstavuje súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci vrátane poskytovania registrovaných alebo povolených humánnych liekov a zdravotníckych pomôcok, ktoré spĺňajú požiadavky na uvedenie na trh podľa osobitného predpisu, diagnostických zdravotníckych pomôcok in vitro, ktoré spĺňajú požiadavky na uvedenie na trh podľa osobitného predpisu a dietetických potravín, ktoré spĺňajú požiadavky na uvedenie na trh podľa osobitného predpisu s cieľom predĺženia života fyzickej osoby (ďalej len „osoba“), zvýšenia kvality jej života a zdravého vývoja budúcich generácií; zdravotná starostlivosť zahŕňa prevenciu, dispenzarizáciu, diagnostiku, liečbu, biomedicínsky výskum, ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú asistenciu.

Zdravotníckymi pracovníkmi vykonávajúcimi zdravotnícke povolanie v zmysle § 27 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti v z. n. p. sú okrem iných povolaní aj rehabilitačný lekár, fyzioterapeut aj masér.

Poskytnutie zdravotnej starostlivosti sa považuje za oslobodené od DPH, ak ide okrem iného aj o činnosti zdravotnej starostlivosti poskytovanej v rámci výkonu zdravotníckeho povolania na účely prevencie, stanovenia diagnózy a liečby, preventívnych lekárskych prehliadok (aj v prípade, ak osoba, ktorá podstupuje zdravotný zákrok preventívnej povahy, netrpí žiadnou chorobou), lekárskeho vyšetrenia (aj v prípade, ak osoba, ktorá podstupuje vyšetrenie, netrpí žiadnou chorobou) ale aj zdravotnej starostlivosti poskytovanej fyzioterapeutom prípadne masérom.

Pojem „úzko súvisiacich činností so zdravotnou starostlivosťou“ nie je v zákone o DPH samostatne definovaný. Nevzťahuje sa však na služby, ktoré žiadnym spôsobom nesúvisia so zdravotnou starostlivosťou o príjemcov týchto služieb. Pod pojem plnenia úzko súvisiace so zdravotnou starostlivosťou patria plnenia len v prípade, že sú skutočne poskytované ako doplnkové plnenie k zdravotnej starostlivosti, ktorá predstavuje hlavné plnenie. Tento pojem si podľa vyjadrenia Súdneho dvora EÚ (C-76/99 Komisia vs. Francúzsko) nevyžaduje osobitne úzky výklad, pretože výnimkou pri činnostiach úzko súvisiacich s nemocničnou a zdravotnou starostlivosťou sa má zabezpečiť, aby výhodám plynúcim z tejto starostlivosti nebránili zvýšené náklady pri jej poskytovaní, ktoré by vznikli tým, že by úzko súvisiace činnosti boli predmetom DPH.

Za služby priamo súvisiace so zdravotnou starostlivosťou, ktoré sú oslobodené od dane, je však možné považovať aj:

–   spracúvanie údajov zistených pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti v elektronickej forme na účely zdravotného poistenia (management pacienta),

–   poplatok, napríklad za skoršie objednanie na vyšetrenie (nepredstavuje samostatne poskytovanú službu, ale je súčasťou odplaty za poskytovaný zdravotný výkon).

Na to, aby bolo možné považovať zdravotnú starostlivosť za oslobodenú od dane, nie je nevyhnutne potrebné, aby služba bola objednaná priamo pacientom, ale môže spĺňať podmienky oslobodenia od dane, aj ak sa uskutočnila na žiadosť tretích osôb – teda aj preventívna prehliadka objednaná zamestnávateľom prípadne športovým klubom pre svojich zamestnancov.

Vypracoval: Ing. Ján Mintál

Príklad 2

Pán XY je momentálne nezamestnaný a poberá úrazovú rentu. Musí byť evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný aby za neho platiteľom odvodov bol štát? Alebo nemusí byť a platí za neho odvody štát (ako napr. za invalidné osoby)?

Pán XY je poberateľom úrazovej renty a nepracuje. Počítajú sa mu tieto roky a príjem z úrazovej renty počas obdobia poberania do starobného dôchodku?

Pán XY poberá úrazovú rentu a nepracuje? Môže ísť na PN a bude mu vypočítaná PN z príjmu úrazovej renty? Alebo musel byť zamestnaný a vtedy by sa mu počítala PN z príjmu zo zamestnania a plus príjem z úrazovej renty?

Pán AB je poberateľom invalidného dôchodku a nepracuje. Počítajú sa mu tieto roky a príjem z invalidného dôchodku  počas obdobia poberania do starobného dôchodku?

Poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40 % pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa § 88 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení”) poškodený nemá nárok na výplatu úrazovej renty v období, počas ktorého má nárok na úrazový príplatok, a v období, počas ktorého má nárok na rehabilitačné alebo rekvalifikačné. Poškodený nemá nárok na výplatu úrazovej renty ani v období, počas ktorého sa mu neposkytuje rehabilitačné alebo rekvalifikačné z dôvodu jeho neúčasti na pracovnej rehabilitácii alebo rekvalifikácii bez vážneho dôvodu uznaného Sociálnou poisťovňou alebo v ktorom maril priebeh pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Podľa § 35 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení poistenec nemá nárok na výplatu nemocenského za dni, počas ktorých a/ má nárok na výplatu materského alebo b/ pre dočasnú pracovnú neschopnosť nevykonáva funkciu sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky, ak mu patria náhrady na úrovni platu vrátane ostatných náležitostí podľa osobitného predpisu. Z uvedeného vyplýva, že vykonávanie zárobkovej činnosti nie je obmedzené. Čo sa týka nároku na dávku nemocenské, ak splní aj ostatné podmienky nároku na nemocenské ustanovené v § 30 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (napr. ochorie v ochrannej lehote), vzniká mu nárok aj na nemocenské. Podľa § 128 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Sociálna poisťovňa platí poistné na starobné poistenie za poberateľov úrazovej renty priznanej podľa § 88 do dovŕšenia dôchodkového veku alebo do priznania predčasného starobného dôchodku zo základného fondu úrazového poistenia do základného fondu starobného poistenia. Podľa § 60 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie poberania invalidného dôchodku priznaného a vyplácaného Sociálnou poisťovňou, a to do dovŕšenia dôchodkového veku alebo priznania predčasného starobného dôchodku. Takže zastávam názor, ak poberateľ úrazovej renty nepoberá invalidný dôchodok, tak toto obdobie sa nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia, a nezarátava sa do starobného dôchodku.

Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení štát je platiteľom poistného, ak v zákone nie je ustanovené inak, aj za fyzickú osobu, ktorá poberá dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení okrem poberateľa vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku, sirotského dôchodku a poberateľa 13. dôchodku poskytovaného a aj za fyzickú osobu, ktorá je invalidná a nevznikol jej nárok na invalidný dôchodok; poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Ak poberateľ úrazovej renty má v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca viac ako 40 %, tak zdravotné poistenie zaňho platí štát.

Vypracovala: Ing. Iveta Matlovičová