Pracovná zdravotná služba
Pracovná zdravotná služba je služba pre zamestnávateľov, poskytuje služby v oblasti ochrany a podpory zdravia pri práci. Ochranou zdravia pri práci je zabezpečenie bezpečných pracovných podmienok pre zamestnancov počas práce. Súčasťou takýchto služieb môže byť aj bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci a požiarna ochrana. Je to služba, ktorá sa týka každého zamestnávateľa.
Pracovnú zdravotnú službu u zamestnávateľa upravuje zák. č. 355/2007 Z. z. – o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Pracovná zdravotná služba ako inštitút bola do predmetného zákona zavedená zák. č. 289/2017 Z. z.
Zákon rešpektuje články 7 a 14 európskej rámcovej smernice Rady 89/391/EHS z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a zdravia pracovníkov pri práci. Zabezpečenie zdravotného dohľadu pre zamestnancov pracovnou zdravotnou službou vychádza z Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 161 z roku 1985 o závodných zdravotných službách, ratifikovaného bývalou Československou republikou a z Odporúčania Medzinárodnej organizácie práce č. 171 z roku 1985 o závodných zdravotných službách.
Zákon o ochrane zdravia definuje zamestnávateľa ako každú fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá zamestnáva minimálne jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu a v prípade, že tak ustanovujú iné osobitné právne prepisy, aj v obdobných pracovných vzťahoch, ako aj právnickú a fyzickú osobu, u ktorej prebieha praktické vyučovanie žiakov a študentov.
Zamestnancom je na druhej strane fyzická osoba, ktorá je so zamestnávateľom v pracovnoprávnom vzťahu alebo obdobnom pracovnom vzťahu, ako aj žiak strednej odbornej školy pri praktickom vyučovaní a študent vysokej školy pri praktickej výučbe.
Podľa § 30a citovaného zákona, pracovná zdravotná služba vykonáva zdravotný dohľad pre zamestnancov a poskytuje odborné a poradenské činnosti zamestnávateľovi na plnenie jeho povinností podľa § 30 ods. 1 písm. a) až d), f), k) až m) v oblasti ochrany a podpory zdravia pri práci.
Ide o nasledovné povinnosti uložené zamestnávateľovi zák. č. 355/2007 Z. z.
Zamestnávateľ má povinnosť
a) zabezpečiť opatrenia, ktoré znížia expozíciu zamestnancov a obyvateľov fyzikálnym, chemickým, biologickým alebo iným faktorom práce a pracovného prostredia na najnižšiu dosiahnuteľnú úroveň, najmenej však na úroveň limitov ustanovených osobitnými predpismi, ako napríklad Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 416/2005 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou vibráciami,
b) zabezpečiť posúdenie zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia a na základe tohto posúdenia zabezpečiť vypracovanie písomného posudku o riziku s kategorizáciou prác z hľadiska zdravotného rizika v spolupráci s pracovnou zdravotnou službou podľa § 30a ods. 3. Zamestnávateľ zabezpečí posúdenie zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia a vypracovanie písomného posudku o riziku aj pri každej zmene pracovných podmienok, ktorá by mohla mať vplyv na mieru zdravotného rizika alebo kategóriu práce z hľadiska zdravotného rizika,
c) zabezpečiť posúdenie zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia na pracovisku, na ktorom zamestnanci vykonávajú prácu zaradenú do
1. druhej kategórie najmenej raz za 24 mesiacov,
2. tretej kategórie alebo štvrtej kategórie najmenej raz za rok,
d) zabezpečiť pri posúdení zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia podľa písmena c) vypracovanie
1. písomného posudku o riziku, ak pracovná zdravotná služba zistila takú zmenu pracovných podmienok, ktorá by mohla mať vplyv na mieru zdravotného rizika alebo kategóriu práce z hľadiska zdravotného rizika alebo
2. písomného záznamu o posúdení rizika, ak pracovná zdravotná služba nezistila zmenu pracovných podmienok, ktorá by mohla mať vplyv na mieru zdravotného rizika alebo kategóriu práce z hľadiska zdravotného rizika,
e) zabezpečiť pre zamestnancov posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu podľa § 30e zákona,
f) predkladať príslušnému orgánu verejného zdravotníctva v spolupráci s pracovnou zdravotnou službou návrhy na zaradenie prác do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie a návrhy na zmenu alebo vyradenie prác z tretej kategórie alebo štvrtej kategórie podľa § 31 ods. 6,
g) vypracovať v spolupráci s pracovnou zdravotnou službou každoročne k 31. decembru informáciu o výsledkoch posúdenia zdravotného rizika a opatreniach vykonaných na ich zníženie alebo odstránenie na pracoviskách, na ktorých zamestnanci vykonávajú prácu zaradenú do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie, vrátane počtu zamestnancov, ktorí vykonávajú rizikovú prácu, a hodnotenia zdravotného stavu zamestnancov vo vzťahu k práci a do 15. januára nasledujúceho roka ju predložiť príslušnému orgánu verejného zdravotníctva a
h) poskytnúť príslušnému orgánu verejného zdravotníctva súčinnosť pri prešetrovaní pracovných podmienok a spôsobu práce posudzovanej osoby pri podozrení na chorobu z povolania alebo ohrozenie chorobou z povolania podľa § 31a ods. 4.
Personálne zabezpečenie zdravotnej pracovnej služby
Činnosť pracovnej zdravotnej služby zahŕňa najmä dohľad nad pracovnými podmienkami, posudzovanie zdravotnej spôsobilosti zamestnancov na prácu výkonom lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci a poradenstvo zamerané na ochranu zdravia pri práci a predchádzanie vzniku chorôb z povolania a ochorení súvisiacich s prácou.
Pracovnú zdravotnú službu môže vykonávať
a) lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia, špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore preventívne pracovné lekárstvo a toxikológia, špecializačnom odbore služby zdravia pri práci alebo v špecializačnom odbore verejné zdravotníctvo, alebo
b) verejný zdravotník, alebo
c) zdravotnícki pracovníci v tíme pracovnej zdravotnej služby.
Zamestnávateľ zabezpečuje pracovnú zdravotnú službu uvedenými zdravotníckymi pracovníkmi, ktorí sú s ním v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. V prípade, ak zamestnávateľ nemá na vykonávanie činnosti pracovnej zdravotnej služby vlastných zamestnancov, zabezpečuje pracovnú zdravotnú službu dodávateľským spôsobom.
Minimálny tím pracovnej zdravotnej služby tvorí
a) lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia, špecializačnom odbore preventívne pracovné lekárstvo a toxikológia alebo špecializačnom odbore služby zdravia pri práci a verejný zdravotník, alebo
b) lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo alebo klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia alebo preventívne pracovné lekárstvo a toxikológia alebo služby zdravia pri práci a lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore verejné zdravotníctvo.
Odborný dohľad nad činnosťou tímu pracovnej zdravotnej služby zabezpečuje vedúci tímu pracovnej zdravotnej služby. Vedúcim tímu pracovnej zdravotnej služby môže byť len lekár, ktorý má špecializáciu v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia, špecializačnom odbore preventívne pracovné lekárstvo a toxikológia alebo špecializačnom odbore služby zdravia pri práci a je súčasťou tímu pracovnej zdravotnej služby. Vedúcim tímu pracovnej zdravotnej služby môže byť tento lekár iba v jednom tíme pracovnej zdravotnej služby.
Výkon pracovnej zdravotnej služby vlastnými zamestnancami pre zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu zaradenú do prvej kategórie alebo druhej kategórie, zamestnávateľ zabezpečuje buď prostredníctvom
a) vlastného zamestnanca, ktorý je lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia, špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore preventívne pracovné lekárstvo a toxikológia, špecializačnom odbore služby zdravia pri práci alebo v špecializačnom odbore verejné zdravotníctvo alebo je verejným zdravotníkom, alebo prostredníctvom
b) vlastného tímu pracovnej zdravotnej služby.
Pracovnú zdravotnú službu pre zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu zaradenú do prvej kategórie alebo druhej kategórie dodávateľským spôsobom, vykonáva
a) fyzická osoba – podnikateľ, ktorá je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a poskytuje pracovnú zdravotnú službu prostredníctvom lekára so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia, špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore preventívne pracovné lekárstvo a toxikológia, špecializačnom odbore služby zdravia pri práci alebo v špecializačnom odbore verejné zdravotníctvo,
b) právnická osoba, ktorá je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a poskytuje pracovnú zdravotnú službu prostredníctvom lekára so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia, špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore preventívne pracovné lekárstvo a toxikológia, špecializačnom odbore služby zdravia pri práci alebo v špecializačnom odbore verejné zdravotníctvo,
c) fyzická osoba – podnikateľ, ktorá je verejným zdravotníkom a má živnostenské oprávnenie na vykonávanie dohľadu nad pracovnými podmienkami,
d) právnická osoba, ktorá má živnostenské oprávnenie na vykonávanie dohľadu nad pracovnými podmienkami a poskytuje pracovnú zdravotnú službu prostredníctvom verejného zdravotníka, alebo
e) fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ktorej úrad verejného zdravotníctva vydal oprávnenie na pracovnú zdravotnú službu podľa § 30b zákona.
Predmetnom náplne pracovnej zdravotnej služby pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej kategórie alebo druhej kategórie, je najmä
a) posudzovanie zdravotných rizík z expozície faktorom práce a pracovného prostredia a na základe tohto posúdenia vypracuje pre zamestnávateľa posudok o riziku s kategorizáciou prác z hľadiska zdravotného rizika. Ak posudzuje zdravotné riziko podľa § 30 ods. 1 písm. c) zákona, t. j. rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia na pracovisku, na ktorom zamestnanci vykonávajú prácu zaradenú do druhej kategórie (najmenej raz za 24 mesiacov) a do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie (najmenej raz za rok) a nezistí zmenu pracovných podmienok, ktorá by mohla mať vplyv na mieru zdravotného rizika alebo kategóriu práce z hľadiska zdravotného rizika, vypracuje pre zamestnávateľa písomný záznam o posúdení rizika,
b) navrhovanie opatrení zamestnávateľovi na zníženie alebo odstránenie zdravotného rizika a upozorňuje zamestnávateľa na prácu so zvýšenou mierou zdravotného rizika,
c) poskytovanie zamestnávateľovi a zamestnancom poradenstvo zamerané na
1. plánovanie a organizáciu práce a odpočinku zamestnancov vrátane usporiadania pracovísk a pracovných miest a spôsob výkonu práce z hľadiska ochrany zdravia,
2. ochranu zdravia pred nepriaznivým vplyvom faktorov práce a pracovného prostredia alebo technológií, ktoré sa používajú alebo plánujú používať,
3. ochranu pred chorobami z povolania a ochoreniami súvisiacimi s prácou,
d) zúčastňovanie sa na zlepšovaní pracovných podmienok a na vyhodnocovaní nových zariadení a technológií z hľadiska ochrany zdravia, a na organizovaní vzdelávania vybraných zamestnancov na poskytovanie prvej pomoci alebo vzdelávaní vybraných zamestnancov na poskytovanie prvej pomoci podľa § 8 ods. 1 písm. a) tretí bod zákona č. 124/2006 Z. z. o ochrane a bezpečnosti zdravia pri práci,
e) spolupráca so zamestnávateľom pri poskytovaní informácií zamestnancom, vzdelávania a výchovy v oblasti ochrany a kladného ovplyvňovania zdravia, hygieny, fyziológie, psychológie práce a ergonómie, a
f) vykonávanie lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci na účel posudzovania zdravotnej spôsobilosti na prácu, ak je lekárom poskytujúcim zdravotnú starostlivosť v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia, špecializačnom odbore pracovné lekárstvo alebo v špecializačnom odbore služby zdravia pri práci.
Výkon pracovnej zdravotnej služby vlastnými zamestnancami pre zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu zaradenú do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie, zamestnávateľ zabezpečuje vlastným tímom pracovnej zdravotnej služby podľa § 30a ods. 3 písm. c) a § 30a ods. 5 zákona.
Pracovnú zdravotnú službu dodávateľským spôsobom pre zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu zaradenú do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie, vykonáva fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ktorej úrad verejného zdravotníctva vydal oprávnenie na pracovnú zdravotnú službu podľa § 30b zákona.
Predmetnom náplne pracovnej zdravotnej služby pre zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu zaradenú do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie, je najmä
a) posudzovanie zdravotných rizík z expozície faktorom práce a pracovného prostredia a na základe tohto posúdenia vypracuje pre zamestnávateľa posudok o riziku s kategorizáciou prác z hľadiska zdravotného rizika. Ak posudzuje zdravotné riziko podľa § 30 ods. 1 písm. c) zákona, t. j. rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia na pracovisku, na ktorom zamestnanci vykonávajú prácu zaradenú do druhej kategórie (najmenej raz za 24 mesiacov) a do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie (najmenej raz za rok) a nezistí zmenu pracovných podmienok, ktorá by mohla mať vplyv na mieru zdravotného rizika alebo kategóriu práce z hľadiska zdravotného rizika, vypracuje pre zamestnávateľa písomný záznam o posúdení rizika,
b) vypracovanie návrhu na zmenu alebo vyradenie prác z tretej kategórie alebo štvrtej kategórie,
c) navrhovanie opatrení zamestnávateľovi na zníženie zdravotného rizika alebo na odstránenie zdravotného rizika,
d) vykonávanie lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci na účel posudzovania zdravotnej spôsobilosti na prácu,
e) poskytovanie poradenstva zamestnávateľovi a zamestnancom zamerané na
1. plánovanie a organizáciu práce a odpočinku zamestnancov vrátane usporiadania pracovísk a pracovných miest a spôsobu výkonu práce z hľadiska ochrany zdravia,
2. ochranu zdravia pred nepriaznivým vplyvom faktorov práce a pracovného prostredia alebo technológií, ktoré sa používajú alebo plánujú používať,
3. ochranu pred chorobami z povolania a ochoreniami súvisiacimi s prácou,
f) zúčastňovanie sa na
1. zlepšovaní pracovných podmienok a na vyhodnocovaní nových zariadení a technológií z hľadiska ochrany zdravia,
2. činnostiach spojených so zaraďovaním zamestnancov na pracovnú rehabilitáciu,
3. rozboroch pracovnej neschopnosti, chorôb z povolania a ochorení súvisiacich s prácou,
4. organizovaní prvej pomoci pri ohrození života alebo zdravia zamestnancov,
5. organizovaní vzdelávania vybraných zamestnancov na poskytovanie prvej pomoci alebo vzdelávaní vybraných zamestnancov na poskytovanie prvej pomoci podľa § 8 ods. 1 písm. a) tretí bod zákona č. 124/2006 Z. z. o ochrane a bezpečnosti zdravia pri práci,
6. zabezpečovaní rekondičného pobytu,
g) spolupráca so zamestnávateľom pri poskytovaní informácií zamestnancom, vzdelávania a výchovy v oblasti ochrany a kladného ovplyvňovania zdravia, hygieny, fyziológie, psychológie práce a ergonómie.
Pokiaľ ide o samotné rozdelenie rizikových prác do jednotlivých kategórií, čo má vplyv na spôsob vykonávania pracovnej zdravotnej služby, o tom pojednáva vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 448/2007 Z. z. zo 7. septembra 2007 o podrobnostiach o faktoroch práce a pracovného prostredia vo vzťahu ku kategorizácii prác z hľadiska zdravotných rizík a o náležitostiach návrhu na zaradenie prác do kategórií.
Najčastejšie sa do kategórie 1 podľa cit. vyhlášky zaraďujú práce, ktoré vykonávajú zamestnanci na dohodu alebo na skrátený pracovný čas. Do tejto kategórie môžu byť zaradení aj zamestnanci, ktorí vykonávajú prácu 8 hodín denne, ale za splnenia určitých podmienok. Do kategórie 2 môže byť zaradených veľa profesií, od administratívnych pracovníkov až po robotníkov, upratovačov, či vodičov.
JUDr. Jozef Jaško
§ 8 zákona č. 124/2006 Z. z., o ochrane a bezpečnosti zdravia pri práci
Povinnosti zamestnávateľa pri bezprostrednom a vážnom ohrození života alebo zdravia
(1) Na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pri práci v prípade vzniku bezprostredného a vážneho ohrozenia života alebo zdravia je zamestnávateľ po zohľadnení veľkosti organizácie, charakteru práce, charakteru nebezpečenstiev a veľkosti rizika povinný
a) vopred vykonať opatrenia a zabezpečiť prostriedky potrebné na ochranu života a zdravia zamestnancov a na poskytnutie prvej pomoci a na ten účel najmä
1. písomne určiť postup pre prípad záchranných prác, evakuácie a vzniku poškodenia zdravia vrátane poskytnutia prvej pomoci,
2. vybaviť pracoviská potrebnými prostriedkami vrátane prostriedkov na poskytnutie prvej pomoci,
3. určiť a odborne spôsobilými osobami vzdelať a pravidelne vzdelávať dostatočný počet zamestnancov na vykonávanie záchranných prác, evakuácie a na poskytovanie prvej pomoci, ako aj na hasenie požiaru,
4. zabezpečiť potrebné kontakty s príslušnými zdravotníckymi pracoviskami, záchrannými pracoviskami a hasičskými jednotkami,
b) vopred vykonať opatrenia, aby sa zamestnanci mohli postarať o svoje zdravie a bezpečnosť, prípadne o zdravie a bezpečnosť iných osôb, a aby podľa svojich možností zabránili následkom tohto ohrozenia,
c) bezodkladne informovať o ohrození a o príslušných ochranných opatreniach všetkých zamestnancov, ktorí sú alebo môžu byť vystavení tomuto ohrozeniu,
d) bezodkladne vydať pokyny a zabezpečiť, aby zamestnanci mohli zastaviť svoju prácu, okamžite opustiť pracovisko a odísť do bezpečia,
