Pracovná
pohotovosť
a práca nadčas
Obidva inštitúty sú veľmi často využívané, ale aj zneužívané v súčasnej aplikačnej praxi. Častokrát sú však nesprávne chápané a zamieňané. Aký je rozdiel medzi pracovnou pohotovosťou a prácou nadčas?
Pracovná pohotovosť
O pracovnú pohotovosť ide, ak zamestnávateľ v odôvodnených prípadoch na zabezpečenie nevyhnutných úloh nariadi zamestnancovi alebo sa s ním dohodne, aby sa mimo rámca rozvrhu pracovných zmien a nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času zdržiaval po určený čas na dohodnutom mieste a bol pripravený na výkon práce podľa pracovnej zmluvy.
Zamestnávateľ môže za podmienok ustanovených v § 94 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZP“) zamestnancovi nariadiť alebo s ním dohodnúť pracovnú pohotovosť mimo pracoviska aj na dobu, počas ktorej zamestnanec nepracuje preto, že je sviatok, za ktorý mu patrí náhrada mzdy alebo za ktorý sa mu jeho mesačná mzda nekráti; ustanovenie § 122 ods. 3 ZP tým nie je dotknuté.
Zložky (časti) pracovnej pohotovosti
Pracovná pohotovosť pozostáva z troch nasledujúcich zložiek:
- aktívna časť pracovnej pohotovosti,
- neaktívna časť pracovnej pohotovosti na pracovisku,
- neaktívna časť pracovnej pohotovosti mimo pracoviska.
Aktívna časť pracovnej pohotovosti
Čas, keď zamestnanec počas pracovnej pohotovosti vykonáva prácu, je aktívna časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa považuje za prácu nadčas (napr. lekár počas svojej služby na urgentnom príjme v ambulancii je pripravený na výkon práce – čaká na pacienta, ktorého mu dovezú a následne ho ošetruje – t. j. vykonáva prácu na pracovisku počas pracovnej pohotovosti).
Neaktívna časť pracovnej pohotovosti na pracovisku
Čas, počas ktorého sa zamestnanec zdržiava na pracovisku a je pripravený na výkon práce, ale prácu nevykonáva, je neaktívna časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa považuje za pracovný čas (napr. lekár počas svojej služby na urgentnom príjme v ambulancii je pripravený na výkon práce – čaká na pacienta, avšak žiadneho pacienta mu nedovezú – t. j. nevykonáva prácu na pracovisku počas pracovnej pohotovosti).
Za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku patrí zamestnancovi mzda vo výške pomernej časti základnej zložky mzdy, najmenej však vo výške minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu.
Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodnú na poskytnutí náhradného voľna za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku, patrí zamestnancovi mzda vo výške pomernej časti základnej zložky mzdy, najmenej však vo výške minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu a za hodinu tejto pracovnej pohotovosti hodina náhradného voľna; za čas čerpania náhradného voľna zamestnancovi mzda nepatrí.
Neaktívna časť pracovnej pohotovosti mimo pracoviska
Čas, počas ktorého sa zamestnanec zdržiava na dohodnutom mieste mimo pracoviska a je pripravený na výkon práce, ale prácu nevykonáva, je neaktívna časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa nezapočítava do pracovného času (napr. lekár je v teréne - t. j. mimo pracoviska a je pripravený na výkon práce, ale prácu nevykonáva).
Za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti mimo pracoviska patrí zamestnancovi náhrada najmenej 20 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu.
Pracovnú pohotovosť môže zamestnávateľ nariadiť najviac v rozsahu osem hodín v týždni a najviac v rozsahu 100 hodín v kalendárnom roku. Nad tento rozsah je pracovná pohotovosť prípustná len po dohode so zamestnancom.
V kolektívnej zmluve možno dohodnúť obmedzenie rozsahu pracovnej pohotovosti, ktorú možno so zamestnancom dohodnúť podľa vyššie uvedenej vety.
Práca nadčas
je práca vykonávaná zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času a vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien.
U zamestnanca s kratším pracovným časom je práca nadčas práca presahujúca jeho týždenný pracovný čas. Tomuto zamestnancovi nemožno nariadiť prácu nadčas.
Práca nadčas pri pružnom pracovnom čase je práca vykonávaná zamestnancom na základe príkazu zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad rozsah prevádzkového času v určenom pružnom pracovnom období.
Ak zamestnanec nadpracúva prácou vykonávanou nad určený týždenný pracovný čas pracovné voľno, ktoré mu zamestnávateľ poskytol na jeho žiadosť, alebo pracovný čas, ktorý odpadol pre nepriaznivé poveternostné vplyvy, nejde o prácu nadčas.
Prácu nadčas môže zamestnávateľ nariadiť alebo dohodnúť so zamestnancom
len v prípadoch prechodnej a naliehavej zvýšenej potreby práce, alebo ak ide o verejný záujem, a to aj na čas nepretržitého odpočinku medzi dvoma zmenami, prípadne za podmienok ustanovených v § 94 ods. 2 až 4 ZP aj na dni pracovného pokoja. Nepretržitý odpočinok medzi dvoma zmenami sa nesmie pritom skrátiť na menej ako osem hodín.
Práca nadčas nesmie presiahnuť v priemere osem hodín týždenne v období najviac štyroch mesiacov po sebe nasledujúcich, ak sa zamestnávateľ so zástupcami zamestnancov nedohodne na dlhšom období, najviac však 12 mesiacov po sebe nasledujúcich.
V kalendárnom roku možno nariadiť zamestnancovi prácu nadčas v rozsahu najviac 150 hodín. Zamestnancovi, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie podľa osobitného predpisu, možno po dohode so zástupcami zamestnancov nariadiť nad rozsah 150 hodín ďalšiu prácu nadčas v rozsahu najviac 100 hodín v kalendárnom roku.
Do počtu hodín najviac prípustnej práce nadčas v roku sa nezahŕňa práca nadčas, za ktorú zamestnanec dostal náhradné voľno, alebo ktorú vykonával pri:
a) naliehavých opravárskych prácach alebo prácach, bez vykonania ktorých by mohlo vzniknúť nebezpečenstvo pracovného úrazu alebo škody veľkého rozsahu podľa osobitného predpisu,
b) mimoriadnych udalostiach podľa osobitného predpisu, kde hrozilo nebezpečenstvo ohrozujúce život, zdravie alebo škody veľkého rozsahu podľa osobitného predpisu.
Rozsah a podmienky práce nadčas určí zamestnávateľ po dohode so zástupcami zamestnancov
Zamestnanec môže v kalendárnom roku vykonať prácu nadčas najviac v rozsahu 400 hodín.
Zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce, nemožno nariadiť prácu nadčas. Prácu nadčas možno s týmto zamestnancom dohodnúť výnimočne pri prácach podľa § 97 ods. 8 ZP. So zamestnancom, ktorý vykonáva rizikové práce, možno dohodnúť výnimočne prácu nadčas aj na zabezpečenie bezpečného a plynulého výrobného procesu po predchádzajúcom súhlase zástupcov zamestnancov.
ZP teda výnimočne pripúšťa aj v prípade rizikových prác dohodu so zamestnancom o práci nadčas, ak ide o naliehavé opravárske práce alebo o mimoriadne udalosti a naliehavé práce, a hrozilo by nebezpečenstvo ohrozujúce život, zdravie alebo by hrozili škody veľkého rozsahu. Uvedená práca nadčas sa nezapočítava do počtu hodín najviac prípustnej práce nadčas v roku.
Zamestnávateľ sa môže dohodnúť so zamestnancom o výkone práce nadčas, aj keď ide o rizikové práce, ak:
a) ide o výnimočné situácie, nie situácie, ktoré sa napríklad u zamestnávateľa vyskytujú často alebo pravidelne,
b) zamestnávateľ predtým, než uzatvorí takúto dohodu, požiada zástupcov zamestnancov o predchádzajúci súhlas,
c) ide o naliehavé opravárske práce alebo o práce, bez vykonania ktorých by mohlo vzniknúť nebezpečenstvo pracovného úrazu alebo škody veľkého rozsahu podľa osobitného predpisu,
d) ak ide o práce pri mimoriadnych udalostiach podľa osobitného predpisu, kde by hrozilo nebezpečenstvo ohrozujúce život, zdravie alebo škody veľkého rozsahu podľa osobitného predpisu,
e) ide o práce na zabezpečenie bezpečného a plynulého výrobného procesu.
RADA!
Zamestnancovi, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie podľa osobitného predpisu a ktorý dovŕšil vek 50 rokov, nemožno nariadiť prácu nadčas. Práca nadčas je prípustná len po dohode s týmto zamestnancom.
JUDr. Lucia Petríková, PhD.





