Pozitívna atmosféra
na pracovisku
Veľa ľudí chodí do práce ako „na panské“. Možno ich práca nebaví, možno sa na pracovisku necítia dobre, možno majú tvrdého a nepríjemného šéfa, či kolegov. Ako dosiahnuť, aby v práci vládla pohodová atmosféra, aby ľudia spolu otvorene komunikovali? Aké „preventívne opatrenia“ sa dajú urobiť? Ako sa správať, čo robiť, aby ste predchádzali rozširovaniu neprávd, ohováraniu, a tiež šikanovaniu na vašom pracovisku? Nemáme pre vás univerzálny liek, len niekoľko tipov, ktoré môžu byť nápomocné ak sa chcete pokúsiť o zmenu.
Začnite od seba
To je to, čo je zrejme najťažšie. Ťažko si priznávame, že naše reakcie sú niekedy neadekvátne, že sme mohli postupovať inak, že pravdu by mohol mať aj niekto iný. V princípe je jedno, na akej pozícií v pracovnej hierarchii ste, ak sa vám niečo nepáči, skúste si sami pre seba presne pomenovať:
– Čo / Kto to je?
– Prečo vás hnevá?
– Aké správanie u toho človeka vám vadí a prečo?
– Rozmýšľajte o sebe samom, či vás tiež druhí ľudia nemôžu niekedy vnímať tak, ako vy ich? Že aj vy niekedy môžete liezť ostatným na nervy.
Ak chceme niečo zmeniť, je najjednoduchšie začať vlastným príkladom. Pokiaľ vám napr. vadí, že sa každé ráno prvú hodinu pracovného času kolegovia venujú aktuálnym „klepom“ vo firme, môžete byť prvým, kto sa na tejto debate nezúčastní.
Hovoríme o tom, ako je dôležité mať na pracovisku priateľské vzťahy. Stretneme sa tu s rôznymi ľuďmi a nie každý nám musí „sadnúť“. Mali by sme sa však vzájomne rešpektovať. Nemusíme súhlasiť s tým, čo druhí ľudia robia, aký majú názor. No mali by sme byť schopní pochopenia a tolerancie. Skúsme byť vnímavejší, troška viac nastaviť naše radary a ak si nie sme istí, čo sa deje, spýtajme sa! Vyhneme sa tak nedorozumeniam!
Vedúci pracovník je od toho vedúci, aby ľudí viedol – vlastným príkladom
povzbudením, motivovaním. Vedúci pracovníci stanovujú isté normy, vytvárajú ich tým, ako komunikujú s druhými ľuďmi, ako sa správajú. Robia tak písanými alebo nepísanými normami.
Ten, kto je v pozícii šéfa, môže veľmi výrazne prispieť k pohode na pracovisku a do istej miery zamedziť negatívnym javom, ako sú ohováranie alebo šikanovanie.
Nie je to jednoduché a vyžaduje to značnú dávku tvorivosti a pochopenia pre ľudí.
Ako vedúci môžete napr.:
· hľadať nepovšimnuté, skryté väzby a príležitosti, pozrieť sa na veci znova, z iného uhla,
· očakávať objavovanie a hľadanie odpovedí na otázky (dajte zamestnancom priestor na ich nápady, akokoľvek sa vám zdajú bizarné). Pripravte nástenky „nápadníky“, schránky na myšlienky, urobte raz v mesiaci „mysliaci míting“.
· nebáť sa vyskúšať niečo nové,
· vítať zmeny a byť pripravený riskovať aj neúspech,
· rátať s tým, že dobré myšlienky môžu prísť z kadekoľvek a vyhýbať sa predsudkom pri zvažovaní neobvyklých návrhov.
Dobrú atmosféru na pracovisku podporuje
aj voľná komunikácia, zrozumiteľnosť, jasná stratégia a plánovanie. Je tiež pozitívne, pokiaľ umožníte, aby pracovníci sami priebežne hodnotili vlastnú prácu, a robili tým pádom vzájomnú kontrolu.
Cieľom je, aby sa každý člen pracovného tímu stal zodpovedným za svoje správanie a konanie. Pre niektorých ľudí môže byť takéto fungovanie na pracovisku čudné, iné – neboli na otvorenosť vo vzťahoch zvyknutí.
Problémoví pracovníci a čo s nimi?
Niekedy sa v práci objavia i ľudia, o ktorých si povieme, že „sú problémoví“ – sťažujú sa, frflú, neplnia zadané úlohy. Čo s takýmto človekom? Poslať ho preč? Zbaviť sa ho?
Možno pomôže pozitívny prístup – hoci na prvý pohľad by bolo asi najjednoduchšie sa takýmto človekom nezapodievať.
Pozitívny manažér nie je niekto, kto chodí stále so širokým úsmevom na perách a je stále veselý
Phil Clements (2001) uvádza tieto kľúčové slová na popísanie toho, čo znamená byť pozitívny:
– neodsudzujúci (vidí v ostatných skôr to dobré),
– majúci kontrolu nad situáciou aj nad sebou samým (a schopný odovzdať „moc“ ďalej),
– kreatívny v myslení a plánovaní (vytvárať smelé myšlienky),
– schopný preklenúť a zvládnuť zmenu (vyhliadka na zmenu skôr povzbudí, než nahnevá),
– optimistický (ale nie slepo optimistický, zakotvený v reálnom svete, vidiaci aj problémy).
Nie každý z nás sa pozitivistom narodí. V zmysle pozitívneho manažérskeho prístupu je však potešiteľné, že si ho môžete vybrať a môžete sa naučiť byť pozitívnym. V princípe je to o spôsobe, akým premýšľate. O tom, aké sú vaše postoje k ľuďom – zamestnancom, k činnostiam a tiež k sebe samému.
Ak sa na pracovisku objaví šikanovanie
V posledných rokoch a o šikanovaní v práci – teda o mobbingu hovorí pomerne nahlas. Znamená to vlastne, že na postihnutého útočí aspoň raz za týždeň aspoň pol roka jedna alebo viac osôb. Pričom sa nejedná len o útočenie v rovine fyzického násilia, ale aj o psychický nátlak.
Odborníci uvádzajú, že existujú pracoviská v vyšším rizikom vzniku mobbingu, a to najmä také, kde sa uplatňuje byrokratická organizácia. Max Weber uvádza takéto charakteristiky:
· hierarchické usporiadanie pozícií,
· dominantnosť pravidiel a predpisov,
· kariéra – odmeňovanie a povyšovanie založené na základe kvalifikovanosti a zásluhovosti,
· pravidlami vymedzené spôsoby rozhodovania a informovania.
Čo sa vlastne považuje za mobbing?
Patrí sem ohováranie, výsmech, izolovanie spolupracovníka, neposkytnutie dôležitých informácií, preraďovania na iné práce v krátkom časovom slede, nadmerná pracovná záťaž (niekedy v pomere k ostatným pracovníkom), hyperkritika, sexuálne obťažovanie.
Dôsledkom mobbingu býva to, že obeť sa začne vyhýbať kolektívu, dostane sa do izolácie, čo môže ovplyvniť jej pracovnú výkonnosť. To môže viesť k apatii, rezignácii a v najhoršom prípade k nedobrovoľnému opusteniu pracoviska.
Mobbing je na začiatku dosť ťažko rozpoznateľný a tiež ťažko dokázateľný. Pozorovateľom sa môže javiť ako menšie konflikty alebo “žartíky”. Z hľadiska prevencie by bolo najefektívnejší zakročiť už v tejto fáze, pretože v tomto čase je obeť ešte schopná brániť sa, zvládať záťaž a stres.
Ak ako vedúci odhalíte na pracovisku prejavy šikanovania, či inú nepohodu medzi ľuďmi, mali by ste konať rýchlo. O konflikte treba hovoriť otvorene a s oboma stranami.
Odporúča sa najprv vypočuť obeť, a potom „útočníka“. Zamerať by ste sa mali na hľadanie konštruktívneho riešenia. Okrem toho je vhodné obeti ponúknuť pomoc, pretože veľmi veľa z nich dlhodobo trpí psychickými problémami (depresiami, neurózou, psychosomatickými ochoreniami).
V prípade, že sa na pracovisku objaví mobbing, firemná atmosféra nie je celkom v poriadku. Možno pracovníci pociťujú priveľký tlak na výkony, možno sa cítia málo chválení. Možno sú pracovné podmienky zlé a zamestnanci sú podráždení a agresívni.
Manažéri by sa mali občas zamyslieť nad oddelením, ktoré vedú a porozmýšľať, čo by sa dalo zlepšiť – zmeniť – urobiť inak. Ak sa vrátite k časti o manažérskej tvorivosti, nájdete tam niekoľko tipov, ako získať podklady priamo od pracovníkov.
Záver
Podľa Marka Goulstona sa vždy dá aj ťažká konfliktná situácia posunúť k lepšiemu. Aj keď len o maličký krôčik. Stratégia, ktorú on sám využíva je:
1. od vzdoru k počúvaniu,
2. od počúvania k zváženiu,
3. od zváženia k ochote to skúsiť,
4. od ochoty to skúsiť k činnosti,
5. od činnosti k radosti, že tak učinil(a) a k pokračovaniu v danej činnosti.
Želáme Vám veľa radosti, tvorivosti a spokojnosti vo vašej práci!
