Pôžičky od zamestnávateľa

Starostlivosť zamestnávateľa o svojich zamestnancov môžeme rozdeliť na povinnú, kedy im povinnosť poskytovať niečo zamestnancom ukladá priamo zákon, napr. Zákonník práce, ako je napr. zabezpečenie stravy pre zamestnancov, a na starostlivosť nad rámec povinností uložených zákonom, ako je napr. peňažná pôžička zamestnancovi. Zamestnávateľ má možnosť finančne pomôcť svojim zamestnancom buď z prostriedkov sociálneho fondu alebo zo svojho zisku.

Jedným z nástrojov, ktorými zamestnávatelia môžu realizovať voči svojim zamestnancom sociálnu politiku, je aj poskytovanie finančných pôžičiek pre svojich zamestnancov, a to za neraz výhodnejších podmienok, ako keby ju zamestnanci získali od peňažného ústavu.

PÔŽIČKA je upravená v § 657 a § 658 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podstatnými náležitosťami tejto zmluvy je dohoda zmluvných strán o 

a)  prenechaní veci (t. j. o reálnom odovzdaní veci),

b)  o druhovom určení veci,

c)  o povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu, a 

d)  o určení času vrátenia.

Predmetom zmluvy o pôžičke môže byť akákoľvek druhovo určená vec, ktorá je spôsobilá byť predmetom občianskoprávnych vzťahov.

Podstatnou náležitosťou zmluvy o pôžičke je dohoda o čase vrátenia. Čas vrátenia nemusí byť pritom určený konkrétnym dňom, ale stačí, ak je dohodnutý tak, že čas vrátenia možno určiť. Dokonca stačí aj dohoda v takom zmysle, že čas vrátenia veriteľ ponechá na vôľu dlžníka. Čas splnenia je napríklad ponechaný na vôľu dlžníka aj v tom prípade, keď podľa dohody má dlžník plniť až po splnení podmienky, ktorej splnenie môže ovplyvniť iba dlžník a ktorý jej splnenie zámerne zmaril.

Podľa § 658 OZ, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky a pri nepeňažnej pôžičke možno dojednať namiesto úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva alebo vecí lepšej akosti, spravidla toho istého druhu.

Ustanovenie § 658 OZ teda umožňuje zmluvným stranám pri peňažnej pôžičke dohodnúť aj úroky. Výška úrokov, ktoré možno dohodnúť, nie je limitovaná, čo však neznamená, že možno dohodnúť akúkoľvek výšku úrokov. Výška úrokov nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu úrokovú mieru poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia dohody.

Na druhej strane treba bez ďalšieho pripustiť úroky vo výške zodpovedajúcej výške úrokovej miery poskytovanej v peňažných ústavoch pri vkladoch občanov. Nakoľko ako už bolo spomenuté, keďže zamestnávatelia môžu poskytnúť pôžičku zamestnancom za výhodnejších podmienok, môžu požadovať nižšie úroky ako by požadovala banka, prípadne poskytnú bezúročnú pôžičku.

Od úrokov dohodnutých podľa § 658 ods. 1 treba odlišovať úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 OZ. Pri omeškaní dlžníka s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo nielen na dohodnuté úroky, ale aj na úroky z omeškania. Od 1. februára 2013 je výška úrokov z omeškania o 5 percentuálnych bodov (percent) vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Sociálny fond

Dňa 31. mája 1994 prijala NR SR zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde. Podľa zákonodarcu bolo a je nevyhnutné právne zakotviť povinnosť zamestnávateľských subjektov vytvárať osobitný fond so sociálnym zameraním, ktorého prostriedky by sa využívali na realizáciu sociálnej politiky zamestnávateľských subjektov.

Vytváranie fondu na riešenie otázok spojených so starostlivosťou o pracovníkov má u nás dlhoročnú tradíciu.

Tvorba a použitie prostriedkov sociálneho fondu má napomáhať vytvárať vzájomne pozitívne vzťahy medzi zamestnancami a zamestnávateľmi. Nezanedbateľný význam v tomto procese má preto tvorba sociálneho fondu v každom zamestnávateľskom subjekte, z ktorého môžu byť zamestnancom poskytnuté isté materiálne výhody, napr. príspevok na stravovanie, na dopravu, dôchodkové pripoistenie a aj poskytovanie nenávratnej výpomoci v prípade sociálnej tiesne, je prejavom záujmu o riešenie krízových situácií v živote zamestnanca. Sociálna výpomoc poskytnutá zo sociálneho fondu je preto adresnejšia a realizovaná okamžite, na rozdiel od obdobnej úlohy zabezpečovanej štátom.

Sociálny fond sa tvorí ako úhrn

a) povinného prídelu vo výške 0,6 % až 1 % zo základu uvedeného v § 4 ods. 1 zákona, podľa ktorého základom na určenie ročného prídelu do fondu podľa je súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok. Základom na určenie mesačného prídelu do fondu je súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac. Základom na určenie prídelu do fondu u zamestnancov, ktorí podľa pracovnej zmluvy vykonávajú práce vo verejnom záujme v zahraničí, a u štátnych zamestnancov dočasne vyslaných na vykonávanie štátnej služby do cudziny je súhrn určených funkčných platov alebo služobných platov pred prepočtom platovým koeficientom alebo objektivizovaným platovým koeficientom.

Ďalšími zdrojmi fondu sú zdroje podľa zákona alebo podľa iných všeobecne záväzných právnych predpisov, dary, dotácie a príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do fondu. Zamestnávateľ, ktorý vytvára zisk, môže prispievať do fondu aj prídelmi z použiteľného zisku.

Sociálny fond sa ďalej tvorí z 

b) ďalšieho prídelu vo výške buď dohodnutej v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise, ak u zamestnávateľa nemôže pôsobiť odborový orgán, najviac vo výške 0,5 % zo základu ustanoveného v § 4 ods. 1, alebo vo výške sumy potrebnej na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí spĺňajú podmienky uvedené v § 7 ods. 5 zákona, najviac však vo výške 0,5 % zo základu ustanoveného v § 4 ods. 1, a fond sa tiež tvorí z 

c) ďalších zdrojov fondu podľa § 4 ods. 2 a 3.

Tvorbu fondu a čerpanie prostriedkov fondu vedie zamestnávateľ, ktorým je

a)  vyšší územný celok, rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia, ktorá je zapojená na štátny rozpočet, rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia, ktorá je zriadená vyšším územným celkom, alebo verejná výskumná inštitúcia, na osobitnom účte fondu v Štátnej pokladnici, a 

b)  iná osoba, na osobitnom analytickom účte fondu alebo na osobitnom účte fondu v Štátnej pokladnici, v banke alebo v pobočke zahraničnej banky.

Fond sa tvorí najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy alebo platu. Za mesiac december môže zamestnávateľ tvoriť fond z predpokladanej výšky miezd alebo platov a previesť finančné prostriedky na účet fondu do 31. decembra. Ak zamestnávateľ vypláca mzdu alebo plat vo viacerých výplatných termínoch, za deň výplaty sa na účely tohto zákona považuje posledný dohodnutý deň výplaty mzdy alebo platu za uplynulý kalendárny mesiac. Prevod finančných prostriedkov sa uskutoční do piatich dní po dni dohodnutom na výplatu mzdy alebo platu, najneskôr do konca kalendárneho mesiaca.

Zúčtovanie prostriedkov fondu za kalendárny rok vykoná zamestnávateľ najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka. Nevyčerpaný zostatok fondu sa prevádza do nasledujúceho roka. V prípade prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov sa nevyčerpaná časť fondu zodpovedajúca podielu prevádzaných zamestnancov prevedie na nového zamestnávateľa. V prípade, ak sa zrušuje zamestnávateľ bez právneho nástupcu, vzniknuté nároky na plnenia z fondu sa uspokojujú ako nároky z pracovného pomeru.

Pokiaľ ide o použitie zdrojov zo sociálneho fondu, zamestnávateľ poskytuje zamestnancom z fondu príspevok na

a)  stravovanie zamestnancov nad zákonom ustanovený rozsah,

b)  dopravu do zamestnania a späť,

c)  účasť na kultúrnych a športových podujatiach,

d)  rekreácie a služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily,

e)  rekreácie zamestnancov nad zákonom ustanovený rozsah,

f)  zdravotnú starostlivosť,

g)  sociálnu výpomoc a peňažné pôžičky,

h)  doplnkové dôchodkové sporenie okrem príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktorý je zamestnávateľ povinný platiť podľa zák. č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení,

i) servisné poukážky alebo na tovary a služby dodávané alebo poskytované registrovaným sociálnym podnikom, a na

j) ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov.

Príspevok z fondu možno poskytnúť aj rodinnému príslušníkovi zamestnanca a poberateľovi starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, ktorého zamestnávateľ zamestnával v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu ku dňu odchodu do starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku. Za rodinného príslušníka sa považuje manžel zamestnanca a nezaopatrené deti zamestnanca.

Tvorbu fondu, výšku fondu, použitie fondu, podmienky poskytovania príspevkov z fondu zamestnancom a spôsob preukazovania výdavkov zamestnancom dohodne zamestnávateľ s odborovým orgánom v kolektívnej zmluve, a ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, upraví ich vo vnútornom predpise.

Zamestnávateľ je povinný poskytovať príspevok z fondu v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov alebo obdobných pracovných vzťahov a nesmie poskytovať príspevok z fondu na účely odmeňovania za prácu.

Pôžičky z hľadiska dane z príjmov

Podľa ust. § 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, pôžička nie je predmetom dane. Uvedené ustanovenie sa aplikuje v prípade pôžičiek, ktoré je zamestnanec povinný vrátiť a ktoré nie sú z hľadiska dane z príjmov zdaniteľným príjmom, a to bez ohľadu na ich zdroj. Z titulu prijatia návratnej finančnej pôžičky nevzniká zamestnancovi daňová povinnosť.

V prípade, ak však zamestnávateľ poskytne zamestnancovi tzv. nenávratnú pôžičku alebo mu neskôr odpustí jej splácanie, z hľadiska zákona ide o dar v súvislosti s výkonom závislej činnosti, ktorý podľa § 3 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov nie je vylúčený z predmetu dane. Podľa uvedeného ustanovenia, predmetom dane nie je príjem získaný darovaním podľa § 628 až § 630 Občianskeho zákonníka, okrem darov poskytnutých v súvislosti s výkonom závislej činnosti podľa § 5 zákona, tieto už sú predmetom dane. Z toho vyplýva, že takýto príjem je zdaniteľným príjmom zamestnanca, ktorého zdanenie musí zabezpečiť zamestnávateľ.

Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada. Dary, ktoré nesúvisia s výkonom závislej činnosti zamestnanca, nemožno zdaniť, pretože tieto nie sú predmetom dane.

Pokiaľ ide o úrok z poskytnutej pôžičky, ide vlastne o odplatu či cenu, za ktorú sú finančné prostriedky požičané. Zamestnanecká výhoda spočíva v poskytnutí bezúročnej pôžičky, prípadne nižších dohodnutých úrokoch, ako sú úroky účtované peňažnými ústavmi.

V prípade, ak finančné prostriedky požičia zamestnávateľ svojmu zamestnancovi za nižšiu ako bežne používanú cenu, ide o dar zamestnávateľa v súvislosti s výkonom závislej činnosti. Aplikuje sa pritom § 2 písm. c) zákona o dani z príjmov, podľa ktorého príjmom je tiež nepeňažné plnenie ocenené cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia.

RADA!

Pokiaľ ide o použitie finančných prostriedkov zo sociálneho fondu v prospech zamestnancov, takéto použitie zdrojov sociálneho fondu sa považuje z daňového hľadiska za príjem zo závislej činnosti zamestnanca podľa § 5 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov, okrem príjmu, ktorý nie je predmetom dane alebo je od dane oslobodený. Príjmy z prostriedkov sociálneho fondu, ktoré podliehajú dani z príjmov fyzickej osoby, sa zdaňujú rovnako ako ostatné príjmy zo závislej činnosti.

JUDr. Jozef Jaško

§ 3 ods. 6 zákona č. 563/2003 Z. z., o správe daní

Základné zásady správy daní

(6) Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

(7) Daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva a povinnosti.

(8) Právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane.

(9) Správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

(10) Ustanovenia odsekov 1 až 9 sa primerane vzťahujú aj na Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len „finančné riaditeľstvo“) a Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“), ak postupujú podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov. 1)

§ 628 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník

(1) Darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

(2) Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.

(3) Neplatná je darovacia zmluva, podľa ktorej sa má plniť až po darcovej smrti.