Každý spoločník pozemkového spoločenstva bez právnej subjektivity bol samostatným subjektom práva, ktorý mal povinnosť osobne zdaniť svoj podiel na spoločne dosiahnutých príjmoch spoločenstva, ako príjem podľa § 6 ods. 1 písm. a) ZDP.

Jednotliví členovia pozemkového spoločenstva bez právnej subjektivity si zdaňovali príjmy podľa ich spoluvlastníckych podielov v spoločenstve, ako príjem podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. („ZDP“), nakoľko uvedený zákon sa odvolával nielen na zákon č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov v znení zákona č. 219/1991 Zb., ale aj na zákon č. 181/1995 Z. z.

V roku 2016 už nie je možné, aby existovalo pozemkové spoločenstvo bez právnej subjektivity, ani nie je možné vyplácať fyzickým osobám podiel na príjmoch ani výdavkoch takéhoto spoločenstva. V ZDP bola odvolávka, ktorá sa stala nepoužiteľnou, preto bola zo zákona od roku 2016 vypustená.

V súčasnosti existuje už len pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou,

ktoré môže vyplácať svojim členom podiel na zisku. Podiel na zisku člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na výnosoch a na majetku určenom na rozdelenie medzi členov pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou je podľa § 3 ods. 2 písm. d) ZDP vylúčený z predmetu dane, preto sa u fyzických osôb nezdaňuje.

Príjmy fyzickej osoby od pozemkového spoločenstva založeného podľa starého zákona po jeho transformácii na právnickú osobu.

Aj po účinnosti nového zákona, po transformácii pozemkového spoločenstva bez právnej subjektivity na právnu subjektivitu môže dôjsť k vyplateniu podielov, s ktorými nakladali pôvodné pozemkové spoločenstvá.

Sú to prípady, kedy sú vlastníci podielov na spoločnej nehnuteľnosti známi, ale príslušné parcely, v ktorých sa nachádza spoločná nehnuteľnosť, ktorú obhospodaruje pozemkové spoločenstvo, neboli predmetom dedičského konania. V tomto prípade je vedený depozitný účet pozemkovým spoločenstvom a po zápise nehnuteľnosti v katastre nehnuteľnosti musí pozemkové spoločenstvo týmto vlastníkom vyplatiť staré podiely.

Ak sa stanú „neznámi“ vlastníci nehnuteľnosti „známi“, odovzdá sa im nehnuteľnosť a vyplatia sa z depozitného účtu „staré podiely“.

Podiely, na ktoré si nárokujú vlastníci boli evidované v pozemkových spoločenstvách bez právnej subjektivity a neboli vyplatené členom spoločenstva napr. z dôvodu prebiehajúceho dedičského konania. V niektorých prípadoch dôjde k výplate po zmene na pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou a vlastník dostane vyplatené podiely naraz za viac rokov.

Príklad

Pozemkové spoločenstvo bez právnej subjektivity založené podľa starého zákona o pozemkových spoločenstvách nevýplatné podiely členom spoločenstva každý rok prevádzalo vypočítané na depozitný účet spoločenstva. Po ukončení dedičstva a zápise do katastra žiadajú dedičia vyplatiť podiely spätne za kalendárne roky 2012, 2013 a 2014 v máji 2016, v celkovej výške 4 300 eur.

Od júna 2014 bol na „Valnom zhromaždení členov pozemkového spoločenstva„ odsúhlasený prechod na Pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou podľa nového zákona č. 97/2013. Po prechode pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou sa budú vyplácať jednotlivým podielnikom podiely na zisku, ktoré nebudú jednotlivé fyzické osoby už zdaňovať.

To neplatí pri vyplatení podielov novým, už známym vlastníkom, za staré roky nemožno predmetné príjmy vylúčiť z predmetu dane. U fyzických osôb ide o zdaniteľný príjem.

Nie je prípustné, aby vyplatené podiely zdaňovalo nové pozemkové spoločenstvo. Podiely je povinná zdaniť fyzická osoba, ktorej boli podiely na príjmoch a výdavkoch za predchádzajúce obdobia vyplatené.

U fyzickej osoby je zdaňovacím obdobím kalendárny rok a v tomto kalendárnom roku sa zdaňujú všetky príjmy, ktoré boli vyplatené, bez ohľadu na to, že ide o príjmy za predchádzajúce obdobie. Podielnik pozemkového spoločenstva ako fyzická osoba, ktorá dostane vyplatené podiely na príjmoch a výdavkoch za roky 2012, 2013 a 2014 v celkovej sume 4 300 eur si tieto príjmy zdaní prostredníctvom podaného daňového priznania typ B v lehote k 31. 3. 2017, podanom za rok 2016 ako ostatný príjem v § 8.

Od roku 2016 sú príjmami z podnikania

podľa § 6 ods. 1 písm. a) príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva. Do konca roku 2015 sa ZDP odvolával nielen na zákon č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov v znení zákona č. 219/1991 Zb. ale aj na zákon č. 181/1995 Z. z. Príjmy spoločníkov pozemkových spoločenstiev bez právnej subjektivity sa do konca roku 2015 považovali za príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva podľa § 6 ods. 1 písm. a) ZDP, ktoré si podielnici zdaňovali sami v daňovom priznaní typ B.

V roku 2016 nemôže spoločenstvo uplatniť taký postup, aby sa podiely previedli z depozitného účtu starého pozemkového spoločenstva založeného podľa zákona č. 181/1995 na bežný účet nového pozemkového spoločenstva, vzniknutého podľa zákona č. 97/2013 k 1. 1. 2014 a aby pozemkové spoločenstvo vypočítalo a odviedlo v období roku 2016 správcovi dane daň.

Príjmy plynúce členom pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou zdaňuje spoločenstvo – právnická osoba ako svoj zisk. Podiely na zisku vyplatené jednotlivým podielnikom už títo, ako fyzické osoby, nebudú zdaňovať, nakoľko predmetný príjem je u nich vylúčený z predmetu dne [§ 3 ods. 2 písm. d) ZDP].

Iný postup je ak vyplatí pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou fyzickej osobe finančné prostriedky, ktoré nie sú podielom na zisku.

Príklad

Spoločenstvo vlastníkov lesov s právnou subjektivitou vyplatí fyzickej osobe príjem na základe dohody o urovnaní podľa § 585 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorej predmetom je mimosúdne usporiadanie sporných majetkových vzťahov k nehnuteľnosti, ich uznanie oprávnenou osobou v prospech povinných osôb za peňažné protiplnenie zodpovedajúce jej hodnote.

Považuje sa uvedený príjem vyplatený oprávnenej osobe za jej zdaniteľný príjem?

Zdaniteľný príjem je definovaný v § 2 písm. h) ZDP a je to príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa ZDP ani medzinárodnej zmluvy.

Príjem vyplatený fyzickej osobe na základe dohody o urovnaní podľa § 585 a nasl. Občianskeho zákonníka v z.n.p. nie je vylúčený z predmetu dane (§ 3 ods. 2 ZDP) a nie je ani od dane oslobodený (§ 9 ZDP). Uvedený príjem predstavuje pre fyzickú osobu zdaniteľný príjem, ktorý sa zaradí medzi príjmy podľa § 8 ZDP – ostatné príjmy. Keďže ostatné príjmy sú v § 8 ods. 1 ZDP vymedzené len príkladmo a príjem vyplatený na základe dohody o urovnaní medzi týmito príjmami uvedený nie je, zaradí sa uvedený príjem medzi iné ostatné príjmy podľa § 8 ZDP (riadok 13 DP typ B).

Do základu dane (čiastkového základu dane) z ostatných príjmov sa v súlade s ustanovením § 8 ods. 2 ZDP zahŕňa zdaniteľný príjem znížený o výdavky preukázateľne vynaložené na jeho dosiahnutie. Ak sú výdavky spojené s jednotlivým druhom príjmu uvedeným v odseku 1 citovaného ustanovenia vyššie ako príjem, na rozdiel sa neprihliada. Výdavkami na dosiahnutie ostatných príjmov sú výdavky, ktoré priamo súvisia s dosahovanými príjmami a ktoré sú preukázateľne vynaložené daňovníkom. Takýmto výdavkami sú napr. výdavky na právne služby spojené s vypracovaním dohody o urovnaní, výdavky spojené s určením hodnoty nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom sporných majetkových práv a pod.

Vyskytujú aj iné prípady, súvisiace s činnosťou pôvodného, už zrušeného spoločenstva po registrácii pozemkového spoločenstva na právnickú osobu.

Príklad

Pozemkové spoločenstvo bez právnej subjektivity bolo zrušené a bolo založené pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou podľa nového zákona o pozemkových spoločenstvách. V apríli roku 2016 dostal štatutár spoločenstva vyplatenú pohľadávku od odberateľa drevnej guľatiny a reziva, ktorá bola neuhradená za predaj dreva v  predchádzajúcom období, za existencie spoločenstva bez právnej subjektivity.

Jednotliví členovia spoločenstva (už zrušeného), ako fyzické osoby podajú na základe dokladov o príjmoch a výdavkoch daňové priznanie typ B, v ktorom si zdania príjmy ako oneskorene vyplatený príjem z predaja drevnej guľatiny a reziva za rok 2016 v § 8 .

Príklad

Pozemkové spoločenstvo bez právnej subjektivity skončilo činnosť k 1. 5. 2013. V apríli 2016 dostalo vystavenú faktúru za neuhradený záväzok vo výške 4 000 eur. V tomto čase už boli oznámené členom spoločenstva podiely na príjmoch a výdavkov za predchádzajúce obdobie roku 2013 podľa ktorých si členovia spoločenstva zdanili svoje príjmy a taktiež niektorí podali daňové priznanie.

Každý člen spoločenstva ako fyzická osoba má v súlade s § 32 ods. 12 ZDP dve možnosti vysporiadania daňového nedoplatku ako jeho výdavku zo sumy 4 000 eur, podľa spoluvlastníckeho podielu:

a) podá dodatočné daňové priznanie za rok 2014, v ktorom si zvýši daňové výdavky o pomernú časť zo sumy 4 000 eur, podľa veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu,

b) člen pozemkového spoločenstva nebude predmetný nedoplatok,ako daňový výdavok, uvádzať v daňovom priznaní (dodatočnom daňovom priznaní). Tento postup je pre daňovníka nevýhodný.

Nie je možné uplatniť taký postup, že si daňovník – fyzická osoba uvedený výdavok uplatní v roku 2016, kedy bol uhradený, nakoľko v tomto roku nemá príjmy ako člen pozemkového spol. bez právnej subjektivity. Ak si daňovník uplatní postup uvedený v bode a) je predpoklad, (ak nevykázal v daňovom priznaní daňovú stratu), že správca dane mu vráti preplatok na dani z rozdielu medzi daňou uvedenou v riadnom a dodatočnom daňovom priznaní, bez uplatnenia sankcie.

Prenos rezervy vytvorenej spoločenstvom bez právnej subjektivity po prechode na spoločenstvo s právnou subjektivitou

U spoločníka ako daňovníka dane z príjmov fyzických osôb podľa § 20 ods. 9 písm. b, d) a e) ZDP je daňovým výdavkom aj rezerva na lesnú pestovnú činnosť vykonávanú podľa zákona o lesoch. Tvorba rezervy na lesnú pestovnú činnosť sa určuje v projekte lesnej pestovnej činnosti na obdobie do doby zabezpečenia mladého lesného porastu potvrdenom odborným lesným hospodárom.

Zákon o pozemkových spoločenstvách taxatívne vymedzuje, že zostatok vytvorenej rezervy na lesnú pestovnú činnosť tvorenej spoločenstvom bez právnej subjektivity podľa doterajšieho zákona sa považuje za rezervu spoločenstva podľa tohto zákona v sume finančných prostriedkov vložených vlastníkmi do spoločenstva a určených na lesnú pestovnú činnosť a ochranu lesa (§ 31 ods. 16 zákona č. 97/2013 Z. z.). T.j. rezerva vytvorená pozemkovým spoločenstvom bez právnej subjektivity sa použije podľa zákona o lesoch, na účely, na aké bola vytvorená aj v novom pozemkovom spoločenstve s právnou subjektivitou.

Ing. Marta Boráková

§ 20 zákona č. 595/2003 Z. z.

Rezervy a opravné položky

(1) Rezervami, ktorých tvorba je súčasťou základu dane za podmienok ustanovených v tomto zákone, sú rezervy v poisťovníctve, rezervy vytvárané zdravotnými poisťovňami (odseky 16 a 18) a rezervy podľa odseku 9.

(2) Opravnými položkami, ktorých tvorba je daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 3 písm. f) za podmienok ustanovených týmto zákonom, sú opravné položky k

a) nadobudnutému majetku (odsek 13),

b) nepremlčaným pohľadávkam (odsek 14),

c) pohľadávkam voči dlžníkom v konkurznom konaní a reštrukturalizačnom konaní (odseky 10 až 12),

d) nepremlčaným pohľadávkam, ktoré tvoria banky a pobočky zahraničných bánk a Exportno-importná banka Slovenskej republiky,

e) nepremlčaným pohľadávkam z poistenia v prípade zániku poistenia, ktoré tvoria poisťovne a pobočky zahraničných poisťovní (zaisťovne a pobočky zahraničných zaisťovní),

f)  nepremlčaným pohľadávkam zdravotných poisťovní (odsek 17) okrem pohľadávok z verejného zdravotného poistenia prislúchajúcich k výnosom oslobodeným od dane podľa § 13 ods. 2 písm. i),

g) nepremlčaným pohľadávkam voči osobám v rezolučnom konaní podľa osobitného predpisu (odsek 21).

(3) Zásady pre tvorbu, čerpanie a rozpustenie rezerv a opravných položiek ustanovuje osobitný predpis.

(4) Banky a pobočky zahraničných bánk a Exportno-importná banka Slovenskej republiky môžu zahrnúť do daňových výdavkov tvorbu opravnej položky podľa odseku 6 k pohľadávke z nesplateného úveru, ktorý nie je krytý hodnotou zabezpečenia, ak od splatnosti pohľadávky, na ktorú je tvorená opravná položka, uplynula doba dlhšia ako

a) 360 dní, najviac do výšky 20 % z nesplateného úveru, ktorý nie je krytý hodnotou zabezpečenia,

b) 720 dní, najviac do výšky 50 % z nesplateného úveru, ktorý nie je krytý hodnotou zabezpečenia,

c) 1 080 dní, najviac do výšky 100 % z nesplateného úveru, ktorý nie je krytý hodnotou zabezpečenia.

(5) Opravná položka podľa odseku 4 sa tvorí na výšku pohľadávky, ktorej súčasťou nie je úrok z omeškania nezahrnutý do základu dane a úrok nezahrnutý do príjmov.

(6) Na vymedzenie výšky opravnej položky k pohľadávkam uvedeným v odseku 4 sa vzťahujú postupy podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo....