Pozastavenie živnosti

z hľadiska dane z príjmov

V podnikateľskej praxi sa často stáva, že živnostník na určitú dobu pozastaví prevádzkovanie svojej živnosti. Pozastavenie živnosti je situácia, kedy fyzická osoba dočasne prestane prevádzkovať svoju živnosť. Neznamená to úplné ukončenie živnostenského podnikania, ale len jeho dočasné nevykonávanie. Na účely zdaňovania príjmov podnikateľa sa uplatňujú osobitné postupy najmä v súvislosti s platením preddavkov na daň a podávaním daňových priznaní.

Úprava
v Živnostenskom zákone

V zmysle § 57 ods. 4 a 5 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v z.n.p. je umožnené podnikateľovi pozastaviť prevádzkovanie živnosti. Pozastavenie živnosti oznamuje podnikateľ miestne príslušnému živnostenskému úradu. Účinky pozastavenia nastávajú dňom nasledujúcim po dni doručenia oznámenia o pozastavení prevádzkovania živnosti živnostenskému úradu, alebo ak je v oznámení uvedený neskorší deň, týmto dňom. Po pozastavení prevádzkovania živnosti podnikateľ nadobudne živnostenské oprávnenie uplynutím doby pozastavenia prevádzkovania živnosti alebo dňom uvedeným v oznámení o zmene doby pozastavenia prevádzkovania živnosti.

Živnostenské oprávnenie možno pozastaviť na ľubovoľne dlhú dobu. V súčasnom období nie je určená minimálna ani maximálna doba, na ktorú môže byť živnosť pozastavená. Tiež nie sú žiadne obmedzenia, ako často možno živnosť pozastaviť a následne obnoviť, pričom dĺžku pozastavenia možno aj počas samotného pozastavenia meniť. Podnikateľ sa môže rozhodnúť, či pozastaví všetky predmety podnikania uvedené v osvedčení o živnostenskom oprávnení alebo len niektoré z nich.

Pozastavením prevádzkovania živnosti nezaniká podnikateľovi právo podnikať, len ho nemôže počas pozastavenia vykonávať. Ak by počas tejto lehoty podnikal, išlo by o nedovolené podnikanie. Po uplynutí doby pozastavenia môže podnikateľ pokračovať v prevádzkovaní živnosti.

Pozastavenie podnikania
v zákone o dani z príjmov

V zmysle § 17 ods. 9 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, je skončením podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu zánik oprávnenia, osvedčenia alebo iného rozhodnutia na výkon činnosti, prerušenie alebo pozastavenie a neobnovenie podnikania do lehoty na podanie daňového priznania s výnimkou sezónnych činností alebo skončenie poberania príjmov z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo poberania príjmov z prenájmu.

Na základe uvedeného sa pozastavenie živnosti na účely zákona o dani z príjmov považuje za skončenie podnikania v prípade, ak trvá dlhšie, ako je lehota na podanie daňového priznania.

V zmysle § 49 ods. 2 ZDP sa daňové priznanie podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia. V zmysle § 49 ods. 3 zákona daňovníkovi, ktorý je povinný podať daňové priznanie po uplynutí zdaňovacieho obdobia v lehote podľa odseku 2 sa na základe oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa odseku 2, predlžuje táto lehota najviac o tri celé kalendárne mesiace [písm. a)], resp. o šesť celých kalendárnych mesiacov, ak súčasťou jeho príjmov sú zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí [písm. b)]. Uvedený postup sa nevzťahuje na daňovníka v konkurze.

Ak si daňovník s pozastavenou živnosťou predĺži oznámením lehotu na podanie daňového priznania, posudzuje sa skončenie podnikania, t.j. jeho pozastavenie a neobnovenie do lehoty na podanie daňového priznania s ohľadom na túto predĺženú lehotu.

Upozornenie

Zdaňovacím obdobím u fyzickej osoby je kalendárny rok aj vtedy, ak v priebehu roka dôjde k pozastaveniu živnosti a bez ohľadu na to, či bude do lehoty na podanie daňového priznania za tento rok živnosť obnovená alebo nie.

Pozastavenie podnikania má vplyv na povinnosť úpravy základu dane,

nakoľko v prípade neobnovenia živnosti do lehoty na podanie daňového priznania, resp. do predĺženej lehoty má daňovník povinnosť úpravy základe dane podľa § 17 ods. 8 ZDP v závislosti od spôsobu vykazovania základu dane. Táto povinnosť nevzniká len v prípade tzv. sezónnych činností.

Postup pri úprave základu dane daňovníka závisí od spôsobu vykazovania základu dane daňovníkom. Ak daňovník vyčísľuje základ dane v súlade s § 17 ods. 1 písm. a) a písm. b) ZDP z vedeného účtovníctva, vyplýva z účtovných predpisov povinnosť uzatvoriť účtovné knihy a vykonať mimoriadnu účtovnú závierku.

Fyzická osoba, ktorá podniká alebo vykonáva inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazuje svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov podľa ZDP s výnimkou osôb, ktoré vedú daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP, sa považuje za účtovnú jednotku (§ 1 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z.n.p., ďalej len „zákon o účtovníctve“). Podľa § 16 ods. 6 písm. b) zákona o účtovníctve účtovná jednotka, ktorá je fyzickou osobou, uzavrie účtovné knihy vždy ku dňu skončenia podnikania alebo inej zárobkovej činnosti. V súlade s § 17 ods. 6 zákona o účtovníctve účtovná jednotka zostavuje účtovnú závierku vždy, keď uzavrie účtovné knihy, v danom prípade ako účtovnú závierku mimoriadnu (riadna účtovná závierka by sa zostavila v prípade, ak by deň pozastavenia živnosti bol totožný s posledným dňom účtovného obdobia – kalendárneho roka).

Ak zo zákona o dani z príjmov nevyplýva, že došlo v súvislosti s pozastavením prevádzkovania živnosti ku skončeniu podnikania, účtovná jednotka neuzavrie účtovné knihy. Obdobie pozastavenia živnostenského oprávnenia je súčasťou bežného účtovného obdobia. Ak bude daňovník po dni pozastavenia živnosti uhrádzať niektoré záväzky alebo mu budú plynúť zdaniteľné príjmy, bude o nich účtovať ako v bežnom účtovnom období.

Príklad 1

Daňovník oznámil živnostenskému úradu pozastavenie prevádzkovania živnosti v súlade s § 57 ods. 4 živnostenského zákona na obdobie od 1. 7. 2024 do 31. 12. 2024, t.j. na obdobie šiestich mesiacov. Má považovať takéto pozastavenie živnosti za skončenie podnikania s povinnosťou úpravy základu dane?

Nie. Ak daňovník pozastaví prevádzkovanie živnosti a živnosť obnoví v lehote do 31. 3. 2025, čo je v danom prípade splnené, nemá povinnosť úpravy základu dane podľa § 17 ods. 8 ZDP, nakoľko v zmysle tohto zákona nejde o skončenie podnikania.

Aj počas pozastavenia prevádzkovania živnosti je v tomto prípade účtovnou jednotkou (ak vykazuje základ dane z účtovníctva), nie je povinný uzatvárať účtovné knihy a robiť mimoriadnu účtovnú závierku. V prípade prijatia úhrad pohľadávok, resp. úhrad záväzkov počas pozastavenia prevádzkovania živnosti v tomto prípade účtuje o účtovnom prípade v čase jeho uskutočnenia.

Ak daňovník vedie jednoduché účtovníctvo alebo evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP, základ dane sa upraví o položky podľa § 17 ods. 8 písm. a) a to:

•    zvýši sa

-    o cenu nespotrebovaných zásob

-    o zostatky vytvorených rezerv podľa § 20 ods. 9 písm. b), d) a e)

-    o výšku pohľadávok, ktorých inkaso sa považuje za zdaniteľný príjem, okrem pohľadávok uvedených v § 19 ods. 2 písm. h) prvom až piatom bode a siedmom bode, t. j. okrem pohľadávok, ktoré možno daňovo účinne odpísať do daňových výdavkov

-    o pomernú výšku nájomného, ktorá pripadá na príslušné zdaňovacie obdobie alebo jeho časť

•    zníži sa: o výšku záväzkov, ktorých úhrada sa považuje za daňový výdavok podľa § 19

-    zvýši alebo zníži sa: o opravnú položku k nadobudnutému majetku.

Ak daňovník vedie podvojné účtovníctvo, základ dane sa upraví o položky podľa § 17 ods. 8 písm. b) ZDP a to o zostatky vytvorených rezerv a opravných položiek, príjmov budúcich období, výnosov budúcich období, výdavkov budúcich období a nákladov budúcich období.

Ak daňovník uplatňuje pri vyčíslení základu dane paušálne výdavky podľa § 6 ods. 10 ZDP, upraví sa základ dane podľa § 17 ods. 8 písm. c) zákona o:

•    cenu nespotrebovaných zásob a

•    výšku pohľadávok s výnimkou pohľadávok podľa § 19 ods. 2 písm. h).

Úpravy základu dane podľa § 17 ods. 8 ZDP vykonáva daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva v rámci uzávierkových účtovných operácií (ide o položky zvyšujúce a znižujúce príjmy a výdavky). Takýto daňovník nevypĺňa riadky daňového priznania, v ktorých sa uvádzajú položky zvyšujúce základ dane a položky znižujúce základ dane, nakoľko tieto riadky sú určené pre daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva, resp. daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva v prípade, ak podáva dodatočné daňové priznanie.

U daňovníka, ktorý uplatňuje výdavky percentom z príjmov (paušálne výdavky) podľa § 6 ods. 10 ZDP a u daňovníka, ktorý uplatňuje skutočné preukázateľne vynaložené daňové výdavky na základe daňovej evidencie podľa § 6 ods. 11 zákona, sú položky zvyšujúce a znižujúce základ dane u neho súčasťou príjmov, resp. výdavkov uvádzaných v evidencii. Ani tento daňovník sumy upravujúce základ dane neuvádza na riadkoch daňového priznania, v ktorých sa uvádzajú položky zvyšujúce a znižujúce základ dane.

Pokiaľ daňovník vysporiada svoju daňovú povinnosť ku dňu pozastavenia živnosti, kedy uzavrie účtovné knihy (ak vykazuje základ dane z účtovníctva) a zvýši, resp. zníži základ dane o zákonom určené položky, všetky následné úhrady a príjmy, ktoré mu budú plynúť po tomto dni, už nebudú daňovým výdavkom a ani zdaniteľným príjmom, pretože už boli zahrnuté v základe dane ku dňu pozastavenia živnosti, a teda aj daňovo vysporiadané.

Príklad 2

Daňovník vykonávajúci podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia pozastavil živnosť k 31. 5. 2024 na jeden rok, t. j. do 31. 5. 2025. Ku dňu pozastavenia živnostenského oprávnenia evidoval tak nespotrebované zásoby, ako aj pohľadávky a záväzky. Na základe podaného oznámia si daňovník predĺžil lehotu na podanie daňového priznania za rok 2024 do 30. 6. 2025. Vzniká daňovníkovi povinnosť úpravy základu dane za rok 2024 ako pri skončení podnikania?

Nakoľko si daňovník predĺžil lehotu na podanie daňového priznania za rok 2024 do konca júna 2025 a živnostenské oprávnenie obnoví k 31. 5. 2025, t. j. do lehoty na podanie daňového priznania za rok 2024, v súlade s § 17 ods. 9 ZDP nejde o skončenie podnikania pre daňové účely. 

Z uvedeného dôvodu daňovník nemá povinnosť vykonať úpravu základu dane za rok 2024 o výšku nespotrebovaných zásob, pohľadávok a záväzkov evidovaných ku dňu pozastavenia podnikania v roku 2024. Obdobie pozastavenia živnostenského oprávnenia bude súčasťou bežného účtovného a zdaňovacieho obdobia daňovníka. 

Príklad 3

Daňovník vykonávajúci podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia, pozastavil zo zdravotných dôvodov živnosť k 31. 8. 2024 na dva roky, t. j. do 31. 8. 2026. V období pozastavenia živnosti, v mesiaci november 2024 daňovník prijal uhradené pohľadávky a zaplatil nedoplatok z ročného zúčtovania poistného na zdravotné poistenie za rok 2023. Ako sa premietnu uvedené úhrady v daňovom priznaní?

Nakoľko daňovník živnostenské oprávnenie neobnoví do lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2024, t. j. do 31. 3. 2025, ku dňu pozastavenia živnosti dochádza pre daňové účely k skončeniu podnikania podľa § 17 ods. 9 ZDP. Ak daňovník účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, ku dňu skončenia podnikania (k 31. 8. 2024) mu vzniká povinnosť podľa § 16 ods. 6 a § 17 ods. 6 zákona o účtovníctve uzatvoriť účtovné knihy a vykonať mimoriadnu účtovnú závierku. Príjmy a výdavky podľa § 17 ods. 8 ZDP upraví v rámci uzávierkových účtovných operácií v peňažnom denníku podľa § 8 ods. 4 postupov účtovania v sústave jednoduchého účtovníctva (Opatrenie MF SR č. MF/27076/2007-74 v z.n.p.). To znamená, že prijaté úhrady pohľadávok a uhradený nedoplatok poistného budú súčasťou základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dochádza ku skončeniu podnikania a premietnu sa v daňovom priznaní za rok 2024.

Príklad 4

Živnostník pozastavil prevádzkovanie živnosti od 1. 7. 2024 do 31. 12. 2025. Za zdaňovacie obdobie roku 2024 sa rozhodol uplatniť skutočné daňové výdavky na základe vedenej evidencie. Ku dňu pozastavenia živnosti mal evidované nespotrebované zásoby vo výške 1 200 eur. Je povinný upraviť základ dane o hodnotu týchto zásob?

Ak dôjde k pozastaveniu podnikania, ktoré je z hľadiska dane z príjmov považované za skončenie podnikania, daňovník, ktorý v zdaňovacom období skončenia podnikania uplatňuje skutočné preukázateľne vynaložené daňové výdavky na základe evidencie vedenej podľa § 6 ods. 11 ZDP, upraví základ dane v súlade s § 17 ods. 8 ZDP. V danom prípade zvýši príjmy za zdaňovacie obdobie roka 2024 o obstarávaciu cenu nespotrebovaných zásob, ktorá bola pri ich obstaraní premietnutá do daňových výdavkov.

Príklad 5

Živnostník pozastavil prevádzkovanie živnosti od 1. 9. 2024 na dva roky. Za zdaňovacie obdobie roka 2024 sa rozhodol uplatniť výdavky percentom z príjmov (paušálne výdavky). Ku dňu pozastavenia živnosti mal evidované pohľadávky vo výške 2 820 eur, ktoré nespĺňajú podmienky na odpis pohľadávok. Je daňovník povinný upraviť základ dane o hodnotu týchto pohľadávok a akým spôsobom?

Ak dôjde k pozastaveniu podnikania, ktoré je z hľadiska dane z príjmov považované za skončenie podnikania a daňovník v tomto zdaňovacom období uplatňuje výdavky percentom z príjmov podľa § 6 ods. 10 ZDP, upraví základ dane (príjmy) o výšku pohľadávok.

Daňovník v tomto prípade o sumu evidovaných pohľadávok ku dňu skončenia podnikania zvýši svoje zdaniteľné príjmy za rok 2024 (vo vedenej daňovej evidencii) a z takto navýšených príjmov vypočíta percentuálne výdavky podľa§ 6 ods. 10 zákona a to do maximálnej zákonom stanovenej výšky.

Platenie preddavkov

Pozastavenie podnikania má vplyv aj na platenie preddavkov na daň z príjmov fyzickej osoby. V zmysle § 34 ods. 6 ZDP, ak daňovník skončil podnikanie a inú samostatnú zárobkovú činnosť, nie je povinný platiť preddavky na daň, a to od platby preddavku, ktorá je splatná po dni, v ktorom došlo k zmene rozhodujúcich skutočností.

Ak daňovníkovi plynie súčasne niekoľko druhov príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, [napr. príjmy zo živnosti podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona a príjmy z činnosti sprostredkovateľa podľa § 6 ods. 2 písm. d) zákona], ukončenie živnostenského podnikania v tomto prípade nespôsobuje zánik povinnosti platenia preddavkov na daň.

Ak bolo daňovníkovi pozastavené prevádzkovanie živnosti, ktorá nemá sezónny charakter a k jej obnoveniu dôjde až po lehote na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom došlo k pozastaveniu živnosti, postupuje sa pri platení preddavkov ako pri skončení podnikania. Pokiaľ daňovník okrem príjmov zo živnosti, ktorej prevádzkovanie bolo pozastavené, nemá súčasne iné príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona, z ktorých sa platia preddavky na daň, v súlade s § 34 ods. 6 zákona neplatí preddavky od platby preddavku splatnej po dni, v ktorom došlo k zmene rozhodujúcich skutočností.

Príklad 6

Daňovníkovi, ktorý podniká na základe živnostenského oprávnenia a nevykonáva pritom sezónne činnosti, bolo pozastavené prevádzkovanie živnosti od 15. 5. 2024 do 15. 3. 2025. Je povinný naďalej platiť preddavky, ak v roku 2024 nemá príjmy ako v predchádzajúcom roku?

Z uvedených dátumov vyplýva, že daňovník podnikanie obnoví do lehoty na podanie daňového priznania za rok 2024. Podľa definície skončenia podnikania uvedenej v § 17 ods. 9 ZDP daňovník neskončil podnikanie, preto je povinný platiť preddavky aj počas doby, na ktorú mu prevádzkovanie živnosti bolo pozastavené. V takomto prípade možno využiť ustanovenia § 34 ods. 4 zákona a požiadať správcu dane o určenie preddavkov na daň inak na obdobie pozastavenia prevádzkovania živnosti.

Príklad 7

Daňovník podniká na základe živnostenského oprávnenia. Oznámením o pozastavení prevádzkovania živnosti, ktoré doručí živnostenskému úradu, si pozastaví prevádzkovanie živnosti vo všetkých predmetoch podnikania od 15. októbra 2024 do konca septembra 2026. Je povinný naďalej platiť preddavky na daň?

Pretože daňovník činnosť neobnoví do lehoty na podanie daňového priznania za rok 2024, ide v zmysle § 17 ods. 9 ZDP o skončenie podnikania s povinnosťou úpravy základu dane podľa § 17 ods. 8 zákona. V súlade s § 34 ods. 6 zákona daňovník nie je povinný platiť preddavky počnúc preddavkom splatným po dni, v ktorom došlo k zmene, t. j. v danom prípade počnúc preddavkom za október 2024, ak bol mesačným platiteľom preddavkov, resp. za III. štvrťrok 2024, ak bol štvrťročným platiteľom preddavkov.

Príklad 8

Daňovník vykázal v daňovom priznaní typ B za rok 2023 príjmy podľa § 6 z činnosti vykonávanej na základe živnostenského oprávnenia v Českej republike. Od 30. 4. 2024 do 30. 4. 2025 má živnosť v Českej republike pozastavenú. Od 15. 5. 2024 má vydané osvedčenie o živnostenskom podnikaní v Slovenskej republike. Podľa výšky poslednej známej daňovej povinnosti vypočítanej z daňového priznania za rok 2023 podaného do 31. 3. 2024 by mu vznikla povinnosť platiť štvrťročné preddavky. Má platiť preddavky na daň v preddavkovom období začínajúcom od 1. 4. 2024?

Vychádzajúc z § 34 ods. 6 a § 17 ods. 9 ZDP, daňovník skončil podnikanie, pretože pozastavil podnikanie na základe českého živnostenského oprávnenia od 30. 4. 2024 a neobnoví ho v lehote na podanie daňového priznania za rok 2024 (predpokladáme, že činnosť v ČR nemala sezónny charakter a nebude mať predĺženú lehotu na podanie daňového priznania za rok 2024). Daňovník preto nie je povinný platiť preddavky na daň od platby preddavku, ktorá bola splatná po 30. 4. 2024, t. j. počnúc preddavkom na II. štvrťrok 2024.

Uvedený daňovník by bol povinný platiť preddavky v preddavkovom období od 1. 4. 2024 za predpokladu, že živnostenské oprávnenie v SR by získal s takým dátumom, kedy by medzi dátumom prerušenia živnosti v ČR a získaním novej živnosti v SR nebol žiadny deň prerušenia.

Príklad 9

Daňovník má od 1. 7. 2023 do 30. 4. 2024 pozastavenú živnosť. Za rok 2023 má na základe oznámenia podaného daňovému úradu 15. 3. 2024 predĺženú lehotu na podanie daňového priznania za rok 2023 do 30. 6. 2024. V preddavkovom období končiacom 30. 6. 2024 platil mesačné preddavky na daň.

Daňovník má pozastavenú živnosť na obdobie dlhšie, ako je lehota na podanie daňového priznania za rok 2023. V období, keď začala plynúť lehota, v ktorej je prevádzkovanie živnosti pozastavené, splnil daňovník podmienky uvedené v § 17 ods. 9 ZDP pre skončenie podnikania a tiež pre skončenie povinnosti platiť preddavky na daň. V súlade s § 34 ods. 6 zákona nebol daňovník povinný platiť preddavky na daň od platby preddavku za júl 2023. Pretože nová lehota na podanie daňového priznania za rok 2023 je 30. 6. 2024 a živnosť bola pozastavená len do 30. 4. 2024, došlo k obnoveniu podnikania v lehote na podanie daňového priznania a daňovník nemôže naďalej postupovať podľa § 34 ods. 6 zákona.

Počnúc preddavkom splatným po podaní oznámenia o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania (marec 2024) bol daňovník povinný pokračovať v platení mesačných preddavkov na daň. V novom preddavkovom období od 1. 7. 2024 bude platiť preddavky z poslednej známej daňovej povinnosti vypočítanej z daňového priznania za rok 2023.

Príklad 10

Daňovník platí v roku 2024 mesačné preddavky na daň z príjmov vypočítané z poslednej známej daňovej povinnosti z príjmov zo živnosti a z činnosti sprostredkovania poistenia. Od 15. júna 2024 pozastaví prevádzkovanie živnosti na dva roky, v sprostredkovateľskej činnosti však pokračuje. Musí naďalej platiť preddavky na daň?

Daňovníkovi plynulo súčasne viac druhov príjmov a to príjem zo živnosti podľa § 6 ods. 1 ZDP a príjem z činnosti sprostredkovateľa podľa § 6 ods. 2 písm. d) zákona. Pozastavenie prevádzkovania živnosti považované v zákone o dani z príjmov za skončenie podnikania za podmienok uvedených v § 17 ods. 9 nespôsobuje zánik povinnosti platenia preddavkov na daň, nakoľko daňovník naďalej poberá príjmy z činnosti sprostredkovateľa. Daňovník je preto povinný pokračovať v platení preddavkov na daň s možnosťou podania žiadosti správcovi dane o určenie platenia preddavkov inak.

ZÁKON č. 595/2003 Z. z.
o dani z príjmov

§ 17

Všeobecné ustanovenia
o zisťovaní základu dane

(8) Základ dane v zdaňovacom období, v ktorom dochádza k zrušeniu daňovníka s likvidáciou (§ 41 ods. 3) alebo v ktorom bol na daňovníka vyhlásený konkurz (§ 41 ods. 5), alebo v ktorom dochádza k skončeniu podnikania daňovníka (§ 6) alebo k skončeniu inej samostatnej zárobkovej činnosti, alebo prenájmu (§ 6), upraví daňovník, ktorý

a) účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11, o cenu nespotrebovaných zásob, zostatky vytvorených rezerv podľa § 20 ods. 9 písm. b), d) a e) a opravných položiek k nadobudnutému majetku, výšku záväzkov, ktorých úhrada sa považuje za daňový výdavok podľa § 19, a výšku pohľadávok, ktorých inkaso sa považuje za zdaniteľný príjem, okrem pohľadávok uvedených v § 19 ods. 2 písm. h) prvom až piatom a siedmom bode a o pomernú výšku nájomného, ktorá pripadá na príslušné zdaňovacie obdobie alebo jeho časť; pri ďalšom predaji nespotrebovaných zásob sa zahrnie do základu dane iba rozdiel, o ktorý prevyšuje cena, za ktorú boli nespotrebované zásoby predané, cenu nespotrebovaných zásob už zahrnutých do základu dane,

b) účtuje v sústave podvojného účtovníctva, o zostatky vytvorených rezerv a opravných položiek, príjmov budúcich období, výnosov budúcich období, výdavkov budúcich období a nákladov budúcich období s výnimkou tých, ktoré preukázateľne súvisia s obdobím likvidácie alebo konkurzu,

c) uplatňuje výdavky podľa § 6 ods. 10, o cenu nespotrebovaných zásob a o výšku pohľadávok s výnimkou pohľadávok uvedených v § 19 ods. 2 písm. h).

(9) Na účely zistenia základu dane podľa odseku 8 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, skončením podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu je zánik oprávnenia, osvedčenia alebo iného rozhodnutia na výkon činnosti, prerušenie alebo pozastavenie a neobnovenie podnikania do lehoty na podanie daňového priznania s výnimkou sezónnych činností alebo skončenie poberania príjmov z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo poberania príjmov z prenájmu.

(10) Rozdiel zo vzájomného započítania pohľadávok a záväzkov pri zlúčení, splynutí alebo odštiepení obchodných spoločností alebo družstiev vykázaný podľa osobitného predpisu účtovaný na účet nerozdelený zisk minulých rokov alebo neuhradená strata minulých rokov sa zahrnie do základu dane v zdaňovacom období, ktoré začína rozhodným dňom podľa osobitného predpisu.

(11) Na vyčíslenie základu dane podľa odseku 1 pri

a) kúpe podniku alebo jeho časti sa použije ocenenie majetku v reálnych hodnotách a postupuje sa podľa § 17a, ak ide o daňovníka, ktorý zisťuje základ dane podľa odseku 1 písm. a), b) alebo písm. c),

b) nepeňažnom vklade sa použije ocenenie majetku v

1. reálnych hodnotách alebo v hodnote započítanej na vklad spoločníka, ak sa postupuje podľa § 17b, alebo

2. pôvodných cenách, ak sa postupuje podľa § 17d,

c) premene sa použije ocenenie majetku v

1. reálnych hodnotách, ak sa postupuje podľa § 17c a § 17ca, alebo

2. pôvodných cenách, ak sa postupuje podľa § 17e a § 17ea.

(12) Základ dane daňovníka s príjmami podľa § 6, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo ods. 11, sa

a) zvýši o menovitú hodnotu pohľadávky pri jej vklade do obchodnej spoločnosti alebo družstva alebo pri jej postúpení, a to aj ak ide o pohľadávku, ktorú daňovník vložil alebo postúpil za cenu nižšiu, ako je jej menovitá hodnota,

b) zvýši pri vyradení pohľadávky z účtovníctva alebo z evidencie o sumu vo výške odpisu menovitej hodnoty pohľadávky alebo pri pohľadávke nadobudnutej postúpením vo výške jej obstarávacej ceny okrem pohľadávok uvedených v § 19 ods. 2 písm. h) prvom až piatom bode a siedmom,

c) zníži pri vyradení pohľadávky z účtovníctva alebo z evidencie o sumu vo výške zaplatenej obstarávacej ceny pohľadávky nadobudnutej postúpením pri splnení podmienok uvedených v § 19 ods. 2 písm. h) prvom až piatom bode,

d) zníži o sumu vo výške zaplatenej obstarávacej ceny pohľadávky nadobudnutej postúpením v zdaňovacom období, v ktorom došlo k úhrade dlžníkom alebo postupníkom pri jej ďalšom postúpení, najviac však do výšky príjmov plynúcich z tejto úhrady.

(13) Postup podľa odseku 19 použije pri zisťovaní základu dane daňovník, ktorý

a) kupuje podnik alebo jeho časť (ďalej len „daňovník kupujúci podnik“), ...