Mgr. Martina Kovalčíková

Pracovné prostriedky boli do 31. 12. 2012 súčasťou charakteristiky závislej práce. Vzhľadom na skutočnosť, že zamestnanci používajú pri výkone závislej práce svoje vlastné pracovné prostriedky, došlo k vypusteniu tohto znaku ako znaku charakterizujúceho závislú prácu. Pokiaľ zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné prostriedky, obidvom stranám z toho vyplývajú určité povinnosti. Aké sú dôsledky straty, prípadne poškodenia zverených pracovných prostriedkov?

POVINNOSŤ CHRÁNIŤ - pracovné prostriedky, ktoré zamestnávateľ poskytol zamestnancovi na výkon dohodnutej činnosti sú majetkom zamestnávateľa. Z tohto dôvodu platí pre zamestnanca povinnosť, ktorá je uvedená v ust. § 81 písm. e) ZP. Podľa tohto ustanovenia zamestnanec má povinnosť riadne hospodáriť s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa. Keďže pracovné prostriedky sú majetkom zamestnávateľa, zamestnanec je povinný ich chrániť pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím. Poškodiť, stratiť, zničiť alebo zneužiť pracovný prostriedok nemusí len samotný zamestnanec. Zabezpečiť ochranu pracovným prostriedkom v tomto prípade ZP chápe v širších súvislostiach. Zamestnanec je teda povinný ich chrániť aj pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím, ktoré by mohla spôsobiť iná, tretia osoba, prípadne pred vonkajším vplyvom. Zamestnávateľ často poskytuje zamestnancovi ako pracovný prostriedok osobný počítač, prípadne notebook alebo mu poskytuje na používanie pracovný e-mail. S uvedeným súvisí otázka možnosti zneužívania uvedených pracovných prostriedkov na súkromné účely a možnosť zamestnávateľa kontrolovať ako zamestnanci využívajú pracovné prostriedky. V danom prípade sa dostáva do kolízie právo zamestnanca na jeho súkromie s vlastníckym právom zamestnávateľa. Podľa doterajšej rozhodovacej praxe súdnych orgánov na ochranu ľudských práv (predovšetkým Európskeho súdu pre ľudské práva) nemôže zamestnávateľ pri komunikácii (elektronickej, telefonickej) zisťovať adresáta komunikácie (číslo, meno, adresu) a ani obsah takejto komunikácie. Rovnako nemôže dôjsť k zaznamenávaniu uvedených údajov, nakoľko už ide o spracovávanie údajov v zmysle zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov.

Zamestnávateľ však môže zisťovať čas, ktorý zamestnanec strávil komunikáciou, prípadne používaním internetu na súkromné účely. Čas je možné zaznamenávať. V takýchto prípadoch zamestnávateľ môže pristúpiť i k stanoveniu finančnej spoluúčasti zamestnanca na nákladoch za používanie internetu, za používanie komunikačných prostriedkov.

VŠEOBECNÁ PREVENČNÁ POVINNOSŤ - je vyjadrená v ust. § 178 ods. 1 ZP. V rámci všeobecnej prevenčnej povinnosti ukladá zamestnancovi povinnosť správať sa tak, aby nedochádzalo k poškodeniu alebo k zničeniu majetku. Ako možno vidieť všeobecná prevenčná povinnosť je koncipovaná užšie. Zamestnancovi prikazuje správať sa tak, aby nedošlo ku škode na majetku alebo k jeho zničeniu. V našom prípade, aby nedochádzalo ku škodám alebo k zničeniu pracovných prostriedkov. Ku všeobecnej prevenčnej povinnosti ustanovuje ZP v § 178 ods. 2 aj oznamovaciu a zakročovaciu povinnosť. V prípadoch, keď zamestnávateľovi hrozí škoda na pracovnom prostriedku je zamestnanec povinný túto skutočnosť oznámiť vedúcemu zamestnancovi. Zamestnanec nie je povinný skúmať, či škodu je možné odvrátiť alebo nie. Rovnako je irelevantné o aký druh škody ide. Svoju oznamovaciu povinnosť si zamestnanec môže splniť voči svojmu bezprostredne nadriadenému zamestnancovi, voči inému vedúcemu zamestnancovi, ako aj voči štatutárnemu orgánu alebo jeho členovi. Povinnosť zakročiť má zamestnanec vtedy, ak hrozí zamestnávateľovi škoda, napr. na niektorom z pracovných prostriedkov, a na jej odvrátenie je potrebné zakročiť. ZP v ust. § 178 ods. 2 stanovuje okolnosti, ktoré vylučujú splnenie si zakročovacej povinnosti.

Ide o tieto situácie:

a) zamestnancovi v tom bráni dôležitá okolnosť. Dôležitá okolnosť môže mať povahu objektívnu alebo subjektívnu. Objektívna okolnosť môže spočívať v nedostatočnom vybavení pracoviska prostriedkami určenými na zvládnutie havarijnej situácie, požiaru, atď. Subjektívne okolnosti môžu spočívať v nedostatku potrebnej kvalifikácie, skúseností, schopností, nepriaznivom zdravotnom stave zamestnanca. Či v čase hroziacej škody existovala dôležitá okolnosť zabraňujúca zamestnancovi zakročiť je potrebné skúmať s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu.
b) ak by tým vážne ohrozil seba, ostatných zamestnancov alebo jemu blízke osoby. Aj v týchto situáciách je potrebné prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu.

Nesplnenie si oznamovacej a zakročovacej povinnosti zo strany zamestnanca zakladá zodpovednosť za škodu podľa ust. § 181 ods. 1 ZP. Ak škodu nemožno nahradiť inak, ZP ukladá zamestnancovi povinnosť prispieť na škodu, pričom obmedzuje výšku príspevku.

Nahradiť škodu inak možno uvedením pracovného prostriedku do pôvodného stavu, jeho úplným nahradením novým pracovným prostriedkom toho istého druhu. Z uvedenej zodpovednosti sa zamestnanec môže exkulpovať (vyviniť). Naplnenie podmienok exkulpácie, ktoré sú ustanovené v § 181 ods. 2 ZP, musí preukázať samotný zamestnanec. Uvedené ustanovenie predpokladá aktivitu zo strany zamestnanca, aby preukázal, že hroziacu škodu na pracovnom prostriedku úmyselne nevyvolal a počínal si spôsobom primeraným okolnostiam.

ZODPOVEDNOSŤ ZA STRATU ZVERENÉHO PRACOVNÉHO PROSTRIEDKU (UST. § 185 ZP) - okrem povinnosti chrániť pracovný prostriedok pred poškodením, je zamestnanec povinný chrániť zverený pracovný prostriedok pred stratou. V danom prípade ide o pracovný prostriedok, ktorý zveruje zamestnávateľ zamestnancovi do jeho osobnej starostlivosti. Čiže ide o pracovný prostriedok, ktorý využíva len zamestnanec, ktorému bol zverený.

Predpokladmi zodpovednosti je
– platný pracovný pomer,
– existencia písomného potvrdenia o zverení pracovného prostriedku, zavinenie zamestnanca,
– porušenie povinnosti chrániť zverený pracovný prostriedok pred stratou, vznik škody v podobe straty zvereného pracovného prostriedku,
– príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody.

V prípade ak sa zistí napr. absencia písomného potvrdenia o zverení pracovného prostriedku, je potrebné skúmať, či nie sú naplnené predpoklady všeobecnej zodpovednosti za škodu. I z tejto zodpovednosti sa môže zamestnanec vyviniť úplne alebo z časti, ak preukáže, že stratu nezavinil (ust. § 185 ods. 2 ZP).

POVINNOSŤ DAŤ PRACOVNÝ PROSTRIEDOK POISTIŤ - uvedená povinnosť je predmetom ust. § 185 ods. 3 ZP. Týka sa to opäť len pracovných prostriedkov zverených len jednému zamestnancovi, aby ich využíval pri svojej práci. Táto povinnosť sa zakladá dohodou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. ZP bližšie neustanovuje formu dohody. Vzhľadom na zabezpečenie si dôkazného prostriedku o založení takejto povinnosti, je vhodné využiť písomnú dohodu, prípadne dohodnúť si túto povinnosť priamo v pracovnej zmluve. Pracovný prostriedok je zamestnanec povinný dať poistiť pre prípad straty alebo zničenia.
Ak u zamestnávateľa pôsobia zástupcovia zamestnancov, môže zamestnávateľ v kolektívnej zmluve vymedziť okruh zamestnancov, s ktorými je oprávnený dohodnúť túto povinnosť. Vymedzenie okruhu zamestnancov nenahrádza individuálnu dohodu so zamestnancom o povinnosti dať poistiť zverený pracovný prostriedok. Od 1. 1. 2013 platí, že zamestnávateľ môže v kolektívnej zmluve vymedziť okruh zamestnancov, ktorým poistí zverený pracovný prostriedok pre prípad straty a zničenia.

ZÁVER – V prípadoch, keď zamestnanci využívajú pri výkone práce svoje vlastné pracovné prostriedky, je vhodné, aby si zamestnávateľ a zamestnanec navzájom upravili podmienky ich používania. Vhodné je upraviť si túto otázku priamo v pracovnej zmluve alebo v pracovnom poriadku. Predovšetkým je potrebné upraviť zodpovednostné vzťahy pre prípad poškodenia, zničenia a straty pracovného prostriedku zamestnanca.