Používanie ERP

– informácia k novele zákona

_{Všeobecná informácia k novelám zákona o používaní ERP za rok 2014}

Posledné legislatívne úpravy zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ zákon o používaní ERP“) vykonané v rokoch 2012-2013 vrátane bločkovej lotérie zahánej v septembri 2013, pri ktorej je žrebom pokladničný doklad vydaný elektronickou registračnou pokladncou, boli predovšetkým za účelom podstatne zabrániť kráteniu prijatých tržieb za predaj tovaru alebo za poskytované služby tak, aby každá prijatá tržba v hotovosti bola ihneď po jej prijatí evidovaná v elektronickej registračnej pokladnici (ďalej len „ERP“ alebo „pokladnica“) a s cieľom dosiahnuť vyšší výber daní (daň z príjmov a daň z pridanej hodnoty).

Nie je tomu inak ani ďalšími dvoma novelami zákona o používaní ERP navrhnuté v priebehu roka 2014, z ktorých prvá novela zákona je uvedená v zákone č. 218//2014 Z. z. a druhá novela je ako legislatívny návrh, toho času v pripomienkovom konaní a v NR SR bude prebiehať jej schválenie v septembri 2014.

_{Legislatívna úprava už prvej novely zákona o používaní ERP}

vyhovela požiadavkám aj tuzemským podnikateľom zo strany správcu dane pri prideľovaní daňového kódu (DKP) ERP nielen vecne príslušným správcom dane; z aplikačnej praxe ukladania pokuty na mieste, ktoré je účinné od 1. januára 2014 došlo k doplnenie lehoty na uloženi pokuty rozhodnutím na mieste v prípade ďalšieho dokazovania zistených skutočností porušenia zákona o používaní ERP. Sprísnili sa pokuty uložené za zistenie každého ďalšieho porušenia zákona o používaní ERP, a to podaním návrhu na zrušenie živnostenského oprávnenia podnikateľovi. Za účelom kontroly evidencie každej prijatej tržby a jej zaevidovanie do pokladnice je podnikateľ povinný technicky upraviť ERP tak, aby táto umožňovala on-line pripojenie s informačným systémom finančnej správy pri prevádzke ERP podnikateľa kedykoľvek; podmienky on-line pripojenia budú ustanovené vyhláškou, ktorú vydá MF SROV.

Technická úprava ERP má napomôcť finančnej správe pri výkone kontrol používania ERP tak, aby pomohli ľahšie odhaliť nezákonné postupy podnikteľov zamerané predovšwetkým na krátenie tržieb príjatých v hotovosti včasným odhalením nezaevidovania prijatej tržby v hotovosti do ERP.

Účinnosť novely zákona o používaní ERP je od 1. októbra 2014 a niektoré ustanovenia tejto novely sú účinné od 1. januára 2015.

_{Legislatívny návrh druhej novely zákona je podstane rozsiahlejší}

a opäť zameraný na evidenciu prijatých tržieb predovšetkým za poskytnuté služby, ktorých zoznam sa v prílohe č. 1 zákona o používaní ERP podstatne navrhuje rozšířit; z doterajších 29 druhov služieb sa navrhuje rozšířit ich zoznam na približne 69 druhov služieb, čo by malo prispieť k vyššiemu výberu daní za tieto doplnené služby, na ktoré sa bude po ich schválení v NR SR vzťahovať evidencia tržieb v ERP alebo vo virtuálnej pokladnici.

Návrh zákona o používaní ERP zavádza novú formy registračnej pokladnice, a to virtuálnej registračnej pokladnice, ktorá bude zriadená v prostredí Finančného riaditeľstva SR a bezplatne prístupná podnikateľom, ktorí sa rozhodnú túto pokladnicu na evidenciu tržieb používať. Návrh zákona ponecháva na rozhodnutí podnikateľa ako sa rozhodne, či bude používať „klasickú“ pokladnicu alebo virtuálnu pokladnicu na evidenciu prijatých tržieb v hotovosti za poskytnuté vybrané druhy služieb uvedené v návrhu novely zákona o používaní ERP.

V návrhu zákona o používaní ERP sa navrhuje zmena akreditovanej osoby, navrhuje sa, aby certifikáciu ERP vykonávalo bezplatne Finančné riaditeľstvo SR prostredníctvom Colného úradu Bratislava a nie podnikateľské subjekty, ktoré doteraz túto činnosť vykonávajú, napr. EPVU Nová Dubnica.

Novela zákona o používaní ERP zavádza nové ustanovenia, ktoré umožňujú správcovi dane zabezpečenie ERP v prípade dôvodného podozrenia z pozmeňovania údajov v pokladnici alebo v kontrolnom zázname; táto legislatívna úprava vyplynula z opakovaných zistení v poslednom období zamestnacami správcu dane (daňový úrad a colný úrad) v rámci vykonávaných kontrol dodržiavania zákona o používaní ERP.

Vzhľadom na skutočnosť, že zavedenie virtuálnej pokladnice si vyžaduje aj technickú prípravu zo strany Finančného riaditeľstva SR a aj podnikateľov je účinnosť novely zákona o používaní ERP je navrhovaná od 1. januára 2015 2014 a niektoré ustanovenia (používanie virtuálnej pokladnice a všetky nadväzujúce ustanovenia viažúce sa k virtuálnej pokladnici) sú účinné od 1. apríla 2015.

_{Informácia k novele zákona o používaní ERP účinnej
od 1. októbra 2014}

Novela zákona o používaní ERP je uvedená v Čl. III zákona č. 218/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Novelou zákona o používaní ERP sa za účelom kontroly evidencie každej prijatej platby on-line (v čase jej skutočného prijatia a následného zaevidovania v ERP) rozširuju technické požiadavky na ERP, ktoré sú upravené v § 4 zákona o používaní ERP. S účinnosoťu od 1. januára 2015 musí podľa § 4 ods. 2 bodu 19 zákona každá ERP, ktorá spĺňa požiadavky na jej použitie ustanovené zákonom o použíaní ERP umožniť aj pripojenie on-line na informačný systém finančnej správy za ustanovených podmienok uvedených vo vyhláške, ktorú vydá ministerstvo financií. Ide o pripojenie sa správcu dane na ERP cez jeho informačný systém, ktorá bude v prevádzke a bude evidovať prijté tržby práve v tom čase.

Zákonom č. 361/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa aj zákon o používaní ERP bolo doplnenie znenie v § 7 ods. 3 zákona bolo pre podnikateľov s bydliskom alebo sídlom mimo územia SR upravené prideľovanie daňového kódu pokladnice pokladnice (DKP), tak, že daňový kód pokladnice (DKP) s účinnosoťu od 1. januára 2015 pridelí zahraničnému podnikateľovi ktorýkoľvek daňový úrad, pričom postup prideľovania DKP pre tuzemských podnikateľov bude naďalej podľa miestne príslušného daňového úradu, t.j. ostal nezmenený.

Nové znenie § 7 ods. 3 zákona ešte nenadobudlo účinnosť, avšak na základe iniciatívy asociácie obchodníkov bolo znenie poslednej vety § 7 ods. 3 zákona o používaní ERP rozšírené aj na tuzemských podnikateľov. Znamená to, že od 1. januára 2015 podnikateľovi, či ide o zahraničného alebo tuzemského podnikateľa pridelí DKP ktorýkoľvek daňový úrad, napr. ten ktorý je pre podnikateľa najbližšie vzdialený od jeho prevádzky, v ktorej bude ERP používať.

Ust. § 16b zákona o používaní ERP je účinné od 1. januára 2014 a pojednáva o uložení pokuty rozhodnutím na mieste ako nový inštitút uloženia pokuty. V priebehu roka 2014 sa pri jeho aplikácii v praxi vyskytla potreba toto ustanovenia legislatívne doplniť v nasledovných odsekoch:

a)  odsek 3 bol spresnený postup správcu dane v prípade, ak zistené porušenie zákona o ERP (správny delikt) si vyžaduje ďalšie dokazovanie a spoľahlivo zistiť skutkový stav a až potom rozhodnúť, ktoré nemožno vykonať na mieste, kde bolo porušenie zistené a je potrebné aj preveriť niektoré skutkové okolnosti, či došlo k správnemu deliktu. Toto je možné len vykonaním ďalšieho dokazovania už mimo predajného miesta, kde bolo porušenie zistené.

V prípade, že sa dokazovaním zistí skutkový stav, že došlo k porušeniu zákona, t.j. podnikateľ sa dopustil správneho deliktu, správca dane podľa doplneného znenia už vydá rozhodnutie postupom, ktorý upravuje § 63 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok“) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“).

b)  odsek 4 spresňuje, že podkladom na uloženie pokuty rozhodnutím na mieste je zápisnica o miestnom zisťovaní podľa § 19 daňového poriadku spísaná podľa § 37 ods. 4 daňového poriadku,

c)  odsek 6, ktorý pojednáva o uložení pokuty pri každom ďalšom zistení porušenia v prípade, ak bolo zistené porušenie, pri ktorom došlo ku kráteniu prijatých tržieb, daňový úrad, alebo colný úrad podá návrh na zrušenei živostenského oprávnenia. V prípade zistenia, že došlo k správnemu deliktu, ktorým je zistenia krátenia prijatých tržieb, musí byť spoľahlivo preukázané, či skutočne došlo ku kráteniu prijatých tržieb. Poznamenávame, že porušenie zákona krátením prijatých tržieb je jedno zo závažných porušení zákona podľa § 16b ods. 5 zákona o používaní ERP, ktorým dochádza ku kráteniu základu dane a daňovej povinnosti tohto daňovníka; pri jeho opakovanom zistení správca dane podá návrh na zrušenie živnostenského oprávnenia,

d)  odsek 9 spresňuje postup podania návrhu na zrušenie živonostenského oprávnenia, ktorému predchádza označenie predajného miesta, na ktorom je zákaz predávať tovar alebo poskytovať službu. To znamená, že v prípade zistenia porušenia zákazu predávať tovar alebo poskytovať službu na predajnom mieste podľa odseku 8 daňový úrad alebo colý úrad podá návrh na zrušenie živnostenského oprávnenia až po označení predajného miesta, na ktoré sa vzťahuje zákaz predávať tovar alebo poskytovať službu.

K vyššie uvedeným legislatívnym úpravám sa viažu aj prechodné ustanovenia účinné od 1. januára 2015 uvedené v § 18ca ods. 1 až 3 – prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2015, ktoré sa týkajú predovšetkým vysporiadania sa technikými úpravami ERP, ktoré táto novela zákona o používaní ERP pre výrobcu, dovozcu a distribútora ERP ukladá ako povinnosť ako aj určenie termínu pre podnikateľa používať ERP používania ER stanovenia termínu, dokedy môže podndikateľ používať doterajšiu ERP.

Podľa odseku 1 výrobca, dovozca alebo distribútor elektronickej registračnej pokladnice môže od
1. januára 2015 uvádzať na trh len ERP, ktorá spĺňa požiadavky podľa § 4 ods. 1 až 3 zákona účinného od 1. januára 2015, t.j. ERP musí okrem technických požiadaviek umožňovať aj on-line pripojenie k informačnému sytému finančnej správy za podmienok, ktoré ustanoví ministerstvo financií vyhláškou, ktorá nadobudne účinnost tiež od 1. januára 2015.

Odsek 2 ustanovuje povinnosť pre podnikateľa, ktorý ERP na evidenciu tržieb použije prvýkrát od 1. januára 2015. Podnikateľ, ktorému vznikne povinnosť používať ERP po prvýkrát od 1. januára 2015, je povinný na evidenciu prijatých tržieb používať ERP, ktorá spĺňa požiadavky podľa zákona účinného od 1. januára 2015, napr. 10. januára 2015 podnikateľ začne prevádzkovať a predávať tovar v novootvorenej obchodnej prevádzke a je povinný na evidenciu prijtých tržieb používať už ERP, ktorá Soňa požadavky na jej použitie platné od 1. januára 2015.

Odsek 3 ustanovuje pre podnikateľov, ktorí používajú ERP do 31. 12. 2014 postup používania ERP po 1. januári 2015. ERP, ktorú podnikateľ používa pred 1. januárom 2015, môže používať aj naďalej s tým, že pri jej výmene po 1. januári 2015 za novú ERP je podnikateľ povinný ju vymeniť len za ERP, ktorá spĺňa požiadavky podľa znenia § 4 ods. 1 až 3 účinného od 1. januára 2015; v týchto prípadoch dôjde k výmene „starej“ ERP za „novú“ ERP, ktorá spĺňa požiadavky podľa zákona účinného od 1. januára 2015, postupne jej vyradením z prevádzky, nie naraz k 1. januáru 2015.

Zákon č. 218/2014 Z. z. je účinný od 1. októbra 2014, vybrané ustanovenia tohoto zákona podľa jednotlivých článkov v tomto zákone uvedených nadobúdajú účinnosť 1. januára 2015 a niektoré ustanovenia nadobúdajú účinnosť aj od 1. júla 2015.

Novela zákona o používaní ERP je účinná od 1. októbra 2014 a niektoré ustanovenia sú účinné od 1. januára 2015.

Z dôvodu prehľadnosti účinnosti jednotlivých ustanovení uvádzame následovný prehľad dátumu ich účinnosti nasledovne:

a)  od 1. októbra 2014 nadobúda účinnosť ustanovenie § 16b ods. 3, 4, a 6, ktorými sa sprísňujú sankčné postihy za zistené porušenia zákona o používaní ERP a spresňuje sa procesný postup vydávania rozhodnutí pri následnom dokazovamí vykonávané správcom dane už mimo miesta zistenia porušenia zákona o používaní ERP,

b)  od 1. januára 2015 nadobúdajú účinnosť nasledovné ustanovenia novely zákona o používaní ERP:

-    ust. § 4 ods. 2 písm. b) bod 19, ktorého samotná aplikácia do praxe vyžaduje čas na technickú úpravu softvérového systému ERP u podnikateľov a aj finančnej správy a ich vzájomného prepojenia ako aj zverejnenie vyhlášky o podmienkach on-line prepojenia týchto dvoch systémov; vyhlášku ako všeobecne záväzny právny predpis, ktorý upraví podmienky prepojenia obidvoch systémov vydá ministersvo financií do konca roku 2014,

-    ust. § 7 ods. 3, podľa ktorého bude prideľovať daňový identifikačný kód pokladnice všetkým podnikateľom, či ide o tuzemského alebo o podnikateľa, ktorý má sídlo alebo bydlisko v zahraničí, ktorýkoľvek daňový úrad, ktorého podnikateľ požiada o jeho pridelenie,

-    ust. § 18ca ods. 1 až 3 predstavujú prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1.  januára 2015, keď počnúc 1. januárom 2015 možno uvádzať na trh len ERP, ktorá spĺňa požiadavky kladené na ERP uvedené v § 4 ods. 1 a 3, t.j. vrátane zavedenia on-line systému do ERP a jeho prepojenie na centrálny počítač s finančnou správou, podnikateľ od 1. januára 2015 už musí používať ERP, ktorá spĺňa požiadavky podľa zákona o používaní ERP účinného od 1. januára 2015, pričom ERP, ktoré sú v prevádzke do 31. 12. 2014 sa môžu používať aj naďalej; v prípade výmeny ERP po 1. januári 2015 za novú ERP (napr. pri poruche ERP, ktorou sa vyradí ERP z prevádzky trvale), je podnikateľ povinný obstarať a vymeniť vyradenú ERP len za takú ERP, ktorá spĺňa požiadavky uvedené v § 4 ods. 1 až 3 zákona o používaní ERP a má zabudovaný on-line systém napojený na informačný systém finančnej správy.

_{Predbežná informácia (zatiaľ) k návrhu druhej novely zákona o používaní ERP účinnej od 1. januára 2015 a 1. apríla 2015}

V poradí druhá novela zákona o používaní ERP je je v návrhu a je uvedená v Čl. V návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Aj táto navrhovaná novela zákona o používaní ERP je za účelom zabránenia krátenia prijatých tržieb pri predaji tovaru alebo pri poskytovaní služby s cieľom dosiahnuť vyšší výber daní. Za účelom dosiahnuť tento cieľ sú všetky navrhované legislativne úpravy a doplnenia ustanovení zákona navrhnuté so sprísneným postihom podnikateľov; pri dôvodnom podozrení a zistení, že podnikateľ pozmenil údaje v ERP alebo v kontrolnom zázname za účelom zníženia evidovanej tržby sa navrhuje zabezpečenie ERP podľa § 40 až 43 daňového poriadku; počas zabezpčenia ERP podnikateľ pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb vyhotoví paragón podľa § 10 zákona ako pri prerušení prevádzky ERP.

Na splnenie cieľa navrhovanej legislatívnej úpravy sa okrem iných legislatívnych doplnení v zákone zavádza nová forma registračnej pokladnice, a to „virtuálnej registračnej pokladnice, ktorá bude zriadená v prostredí finančného riaditeľstva, t.j. v centrálnom systéme finančného riaditeľstva a bude bezplatne prístupná podnikateľom.

Podľa návrhu sa v praxi na evidenciu prijatých tržieb v hotovosti budú používať dva druhy pokladníc: virtuálna registračná pokladnica a „klasická“ ERP, ktorá sa používa doteraz. Poznamenávame že nejde o výmenu doteraz používanej ERP, ale o rozšírenie možnosti používať virtuálnu (zjednodušená) registračnú pokladnicu v porovnaní s doteraz používanou ERP.

Možnosť používať virtuálnu registračnú pokladnicu sa navrhuje len pre podnikateľov, ktorí poskytujú služby pod kódom:

•    55.10 Hotelové a podobné ubytovanie,

•    55.20 Turistické a iné krátkodobé ubytovanie,

•    55.30 Autokempingy, táboriská a miesta pre karavány,

•    55.90 Ostatné ubytovanie,

•    75.00 Veterinárne činnosti,

•    86.10 Činnosti nemocníc,

•    86.21 Činnosti všeobecnej lekárskej praxe,

•    86.22 Činnosti špeciálnej lekárskej praxe,

•    86.23 Zubná lekárska prax vrátane predaja tovaru, ktorý podnikateľ predáva v súvislosti s týmito poskytovanými službami.

Ide o služby, ktoré sa navrhujú doplniť aj do prílohy č. 1, na ktoré sa vzťahuje povinnosť evidovať tržby v ERP.

Zároveň poznamenáváme, že návrh zákona umožňuje aj týmto podnikateľom možnosť rozhodnúť sa, či používať „klasickú“ ERP alebo virtuálnu pokladnicu. Zákon neustanovuje, že podnikatelia, ktorí poskytujú vyššie uvedené služby sú povinní používať na evidenciu prijatých tržieb za poskytnutú službu len virtuálnu pokladnicu.

Podľa návrhu, ak však podnikateľ, ktorý sa rozhodne používať virtuálnu pokladnicu a v jednom kalendárnom mesiaci vydá viac ako 300 ks pokladničných dokladov, je povinný zaobstarať „klasickú“ ERP. To znamená, že virtuálna podkladnica bude určená pre podnikateľov, ktorí vo vyššie uvedených činnostiach vydajú mesačne menej ako 300 ks pokladničných dokladov za poskytnuté služby.

Za účelom právnej istoty a daňovej spravodlivosti najširšej podnikateľskej verejnosti navrhuje sa podstatne rozšíriť zoznam služieb uvedených na prílohe č. 1 zákona o používaní ERP o ďalších približne 40 druhov poskytovaných služieb; z doterajších 29 druhov služieb sa navrhuje rozšíriť na 69 druhov služieb, na ktoré sa bude vzťahovať povinnosť evidencie prijatých tržieb v ERP a u vybraných druhov služieb možnosť používať virtuálnu pokladnicu.

Medzi navrhované služby okrem tých, čo sú uvedené na prílohe č. 1 zákona, na ktoré sa bude vzťahovať povinnosť evidencie tržieb v ERP sú poskytované služby ako napr. hotelové a podobné ubytovanie, turistické a iné krátkodobé ubytovanie, účtovnícke a audítorské činnosti, vedenie účtovných kníh; daňové poradenstvo, právne služby, vedenie firiem, poradenské služby v oblasti podnikania podnikania a riadenia, architektonické činnosti, reklamné agentúry, fotografické činnosti, prekladateľské a tlmočnícke činnosti, veterinárne činnosti, činnosť cestovných kancelári a agentúr, činnosť všeobecnej lekárskej praxe, špeciálnej praxe, zubná lekárska prax, činnosť nemocníc, oprava obuvi a koženého tovaru, oprava nábytku a domácich zariadení, oprava hodín a hodiniek a šperkov.

Povinnosť používať ERP alebo virtuálnu pokladnicu pri poskytovaní novo navrhovaných služieb zaradených do prílohy č. 1 užívanie zákona sa navrhuje najneskôr od 1. apríla 2015.

Navrhuje sa tiež, aby certifikáciu ERP vykonával orgán verejnej správy, ktorým bude Colný úrad Bratislava; táto služba bude poskytovaná podnikateľom bezplatne; doteraz túto službu vykonávali podnikatelia, ktorí mali oprávnení túto činnosť vykonávať.

Účinnosť novely zákona o ERP sa navrhuje od 1. januára 2015, pričom všetky ustanovenia vzťahujúce sa k používaniu virtuálnej pokladnici nadobúdajú účinnosť od 1. apríla 2015.

_{Príklady
k pripravovanej novele ERP}

Príklad

Správca dane pri kontrole dodržiavania zákona o používaní ERP na trhovisku v Žiline zistil, že podnikateľ nezaevidoval prijatú tržbu do ERP, i napriek tomu, že ERP bola na tomto predajnom mieste umiestnená. Podnikateľ uviedol, že prevádzka na ERP je prerušená z technických príčin, ktoré nahlásil servisnej organizácii, ktoré ešte nevykonala opravu tak ako jej to ustanovuje § 10 zákona o používaní ERP.

Správca dane spíše zápisnicu o miestnom zisťovaní a zistený skutkový stav, pričom ppokutu namieste neuloží,ale následne vykoná dokazovanie už mimo mies predajného miesta aj u seervisnej orbanizácie, kde preverí, či bola porucha ERP nahlásená, termín nahlásenia poruchy ERP a iné skutočnosti pre správne zistenie skutkového stavu. Až po vykonaní tohto dokazovania, vyhodnotenia dôkazov a správneho zistenia skutkového stavu, správca dane uloží pokutu, ak sú na to dôvody. Správca dane pokutu uloží už nie podľa § 16b ods. 1 a 3 zákona o používaní na mieste, ale vydá rozhodnutie o pokute podľa § 63 daňového poriadku.

Príklad

Správca dane zistil, že podnikateľ porušil zákon o používaní ERP krátením prijatých tržieb, t. j. preverovaním a kontrolou predaja tovaru zistil, že do ERP nebol nezaevidované všetky prijté tržby, ktoré prijal v hotovosti v ten deň, a to vyradením ERP z prevádzky nedovoleným zásahom a nevydával kupujúci ani náhradný doklad, ktorým je paragón; podnikateľ sa dopustil správneho deliktu podľa § 16b ods. 1 písm. b) zákona o používaní ERP. Správca dane mu uložil pokutu podľa § 16b ods. 1 písm. a) vo výške 330 €.

Toto porušenie správca dane zistil u tohoto podnikateľa opakovane a uložil mu pokutu podľa § 16b ods. 2 písm. a) vo výške 1 000 € (pokutu možno uložiť od 660 – 6 600 €), ktorú však podnikateľ nezaplatil v ustanovenej lehote.

Správca dane označil toto predajné miesto vyvesením oznámenia, v ktorom uviedol, že na tomto predajnom mieste je zákaz predaja tovaru, na ktoré sa vzťahuje povinnosť používať ERP. Podnikateľ toto oznámenie ignoroval a na tomtopredajnom mieste naďalej predával tovar. Po zistení tejto skutočnosti, že podnikateľ porušil zákaz predaja na tomto predajnom mieste, a to opakovane, správca dane podá návrh na zrušenie živnostenského oprávnenia.

Ing. Klára Klabníková
a doc. Ing. Miroslav Mečár, CSc.

§ 19 zákona č. 563/2009 Z. z.
cit. na strane 53

Zápisnica a úradný záznam

(1) O ústnom pojednávaní alebo vykonaní úkonu spíše príslušný orgán zápisnicu.

(2) Zo zápisnice musí byť zrejmé najmä kto, kde a kedy ústne pojednávanie alebo úkon vykonal, ktoré osoby sa ho zúčastnili, označenie hlavného predmetu ústneho pojednávania alebo úkonu, súvislé opísanie jeho priebehu, označenie listín a iných vecí odovzdaných pri ústnom pojednávaní alebo úkone alebo podstatný obsah listín predložených na nahliadnutie, vykonané poučenie, vyjadrenie poučených osôb, ich návrhy alebo námietky smerujúce proti obsahu zápisnice, závery o týchto návrhoch alebo námietkach. Ak zápisnica nahrádza podanie, musí mať náležitosti podania.

(3) Súčasťou zápisnice sú aj prijaté opatrenia vrátane prijatých záverov.

(4) Zápisnicu podpisujú po oboznámení sa s ňou všetky osoby, ktoré sa na ústnom pojednávaní alebo vykonaní úkonu zúčastnili, vrátane zamestnancov príslušného orgánu. Dôvody odopretia podpisu a námietky proti obsahu zápisnice sa v nej zaznamenajú.

(5) Rovnopis zápisnice alebo kópiu zápisnice vydá príslušný orgán osobám uvedeným v odseku 4.

(6) Príslušný orgán z vlastného podnetu alebo na návrh osôb uvedených v odseku 4 opraví v zápisnici chyby v pravopise a iné zrejmé nesprávnosti. O oprave chýb a iných zrejmých nesprávností sa rozhodnutie nevydáva.

(7) O oznámeniach, poznámkach, obsahoch telefonických hovorov, odkazoch na iné spisové materiály, výpisoch z vlastných alebo cudzích záznamov a o ďalších skutočnostiach vzťahujúcich sa na vec a zistených príslušným orgánom vyhotoví tento orgán úradný záznam. Úradný záznam podpíše zamestnanec príslušného orgánu, ktorý ho vyhotovil. V úradnom zázname odkáže na zdroj informácie uvedenej v zázname. Na ďalšie náležitosti úradného záznamu sa vzťahujú primerane odseky 1 až 6.

§ 37 zákona č. 563/2009 Z. z.
cit. na strane 53

Postup správcu dane pri miestnom zisťovaní

(1) Správca dane je oprávnený na účely správy daní a pri poskytnutí súčinnosti orgánom podľa osobitného predpisu vykonávať miestne zisťovanie aj mimo obvodu svojej územnej pôsobnosti.

(2) Miestne zisťovanie je činnosť správcu dane, v rámci ktorej vyhľadáva dôkazy, preveruje a zisťuje skutočnosti, ktoré sú potrebné na účely správy daní.

(3) Pri výkone miestneho zisťovania je zamestnanec správcu dane povinný preukázať sa služobným preukazom; túto povinnosť nemá zamestnanec správcu dane, ktorým je obec a colník vykonávajúci miestne zisťovanie v služobnej rovnošate. Zamestnanec správcu dane, ktorým je obec, je povinný preukázať sa oprávnením na vykonanie miestneho zisťovania.

(4) O miestnom zisťovaní spíše zamestnanec správcu dane zápisnicu. Rovnopis zápisnice alebo kópiu zápisnice zamestnanec správcu dane odovzdá daňovému subjektu alebo inej osobe, alebo zamestnancovi daňového subjektu, alebo zamestnancovi inej osoby, za účasti ktorého sa vykonávalo miestne zisťovanie. Ak sa miestneho zisťovania nezúčastní daňový subjekt alebo jeho zamestnanec, alebo iná osoba alebo zamestnanec inej osoby, spíše zamestnanec správcu dane úradný záznam. Ak správca dane pri miestnom zisťovaní zabezpečí vec podľa § 41 a 42, odovzdá rovnopis zápisnice alebo kópiu zápisnice osobe, od ktorej prevzal vec, ktorú zabezpečil.

(5) Ustanovenia o miestnom zisťovaní, zabezpečení veci a prepadnutí veci sa vzťahujú primerane aj na finančné riaditeľstvo.

§ 40 zákona č. 563/2009 Z. z.
cit. na strane 53

Zabezpečenie veci

(1) Zamestnanec správcu dane môže zabezpečiť vec nevyhnutne potrebnú na preukázanie skutočností pri správe daní. Toto opatrenie sa využije najmä vtedy, ak chýba riadne preukázanie spôsobu nadobudnutia veci, ich množstva, ceny, kvality alebo riadneho usporiadania finančných povinností v súvislosti s ich dovozom alebo nákupom. Daňový úrad alebo colný úrad môže zabezpečiť tovar podnikateľovi, ktorý predáva tovar na území Slovenskej republiky a nemá na predajnom mieste elektronickú registračnú pokladnicu podľa osobitného predpisu.

(2) Ak je to pre dokazovanie nevyhnutné, môže zamestnanec správcu dane bezodplatne odobrať na účely bližšej obhliadky alebo expertízy vzorky zabezpečenej veci. Odobraté vzorky sa po expertíze či obhliadke vrátia, ak to ich povaha alebo osobitný predpis pripúšťa.

(3) Ak sa zabezpečuje vec, ktorá sa nachádza na dopravnom prostriedku, môže zamestnanec správcu dane, ak na jeho požiadanie nie sú predložené doklady jednoznačne preukazujúce skutočnosti uvedené v odseku 1, zabezpečiť prepravovanú vec vrátane dopravného prostriedku. Pri zabezpečení veci sa postupuje podľa § 41.

(4) Ak zamestnanec správcu dane zabezpečí vec podľa odseku 1, ktorej vlastník alebo držiteľ nie je známy, rozhodnutie o jej zabezpečení uverejní na úradnej tabuli správcu dane po dobu 60 dní, pričom v rozhodnutí namiesto označenia vlastníka alebo držiteľa uvedie dátum, miesto a čas zabezpečenia takejto veci. Ak sa v tejto lehote nezistí vlastník alebo držiteľ, zabezpečená vec v deň nasledujúci po uplynutí lehoty uverejnenia rozhodnutia o jej zabezpečení sa stane majetkom štátu.

(5) Správca dane a daňový subjekt je povinný zabezpečenú vec riadne opatrovať. Veci, ktoré nie je možné na mieste spoľahlivo zabezpečiť, správca dane na náklady ich vlastníka alebo držiteľa nechá previezť na miesto vhodné na tento účel.

§ 41 zákona č. 563/2009 Z. z.

Postup pri zabezpečení veci

(1) Zabezpečovaná vec sa za spolupráce s orgánmi Policajného zboru uzavrie, uzamkne a zabezpečí úradnou uzáverou. Spolupráca s orgánmi Policajného zboru sa nevyžaduje, ak úradnú uzáveru vykonáva colný úrad. Daňový subjekt, u ktorého došlo k zabezpečeniu veci, je povinný odovzdať správcovi dane do úschovy všetky kľúče od takto zabezpečeného majetku a doklady od dopravného prostriedku po dobu, po ktorú zabezpečenie trvá. Ak je to možné a vhodné, môže správca dane zabezpečiť uzavretý a uzamknutý majetok vlastným zámkom. O priebehu zabezpečenia veci sa na mieste spíše zápisnica alebo úradný záznam.

(2) Do troch pracovných dní od spísania zápisnice alebo úradného záznamu podľa odseku 1 vydá správca dane, ktorý vec zabezpečil, rozhodnutie o zabezpečení veci, v ktorom uvedie dôvody zabezpečenia; proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie; odvolanie nemá odkladný účinok.

(3) Od okamihu, keď bola vec zabezpečená úradnou uzáverou, možno do miesta zabezpečenia vstupovať len so súhlasom správcu dane a v jeho prítomnosti.

(4) Ak je obava, že by mohlo dôjsť k odstráneniu, poškodeniu alebo zničeniu veci, zabezpečí správca dane jej úschovu v priestoroch ním určených alebo uzavrie zmluvu o úschove tejto veci.

(5) Správca dane, ktorý vec zabezpečil, vydá rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o zabezpečení veci, ak daňový subjekt v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení veci odstráni pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu veci alebo do 15 dní od vykonania expertízy podľa § 40 ods. 2, ktorej výsledky nepreukázali odôvodnenosť zabezpečenia veci, pričom vec, ktorá bola predmetom zabezpečenia sa vráti, ak to jej povaha a osobitný predpis pripúšťa. Takéto rozhodnutie je právoplatné dňom jeho vydania; proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

(6) Rozhodnutie o zabezpečení veci sa zruší právoplatným rozhodnutím o prepadnutí veci. Rozhodnutie o zabezpečení veci sa zruší aj vtedy, ak v odvolacom konaní bolo zrušené rozhodnutie o prepadnutí veci, pričom vec, ktorá bola predmetom zabezpečenia sa vráti, ak to jej povaha a osobitný predpis pripúšťa.

(7) O vydaní veci, ktorá bola predmetom zabezpečenia sa na mieste spíše zápisnica.

§ 42 zákona č. 563/2009 Z. z. daňový poriadok

Postup pri prepadnutí veci

(1) Správca dane, ktorý vec zabezpečil, vydá rozhodnutie o prepadnutí veci okrem dopravného prostriedku zabezpečeného podľa § 40 ods. 3, ak daňový subjekt v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení veci neodstráni pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu veci, alebo do 15 dní od vykonania expertízy podľa § 40 ods. 2, ktorej výsledky preukázali odôvodnenosť zabezpečenia veci. Ak sú pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu veci, odstránené len čiastočne, správca dane, ktorý vec zabezpečil, vydá rozhodnutie o prepadnutí veci, pri ktorej neboli odstránené pochybnosti, ktoré viedli k jej zabezpečeniu, pričom vec, pri ktorej boli odstránené pochybnosti, ktoré viedli k jej zabezpečeniu, sa vráti, ak to jej povaha a osobitný predpis pripúšťa, o čom sa spíše zápisnica.

(2) Správca dane je oprávnený prepadnutú vec predať v dražbe. Ak je prepadnutá vec nepatrnej hodnoty, správca dane je oprávnený takúto vec predať v komisionálnom predaji; hodnota veci nepatrnej hodnoty nesmie byť vyššia ako 200 eur.

(3) Prepadnutá vec sa ocení cenou bežne používanou v mieste a v čase ocenenia prepadnutej veci.

(4) Zabezpečené veci rýchlo podliehajúce skaze alebo živé zvieratá môže správca dane predať ihneď.

§ 43 zákona č. 563/2009 Z. z. daňový poriadok

Rozdelenie výťažku

(1) Výťažok z predaja prepadnutej veci a zabezpečenej veci podľa § 42 ods. 4 sa použije na

a) náklady spojené so zabezpečením a uschovaním veci,

b) úhradu podľa § 55.

(2) Zvyšok výťažku z predaja prepadnutej veci a zabezpečenej veci podľa § 42 ods. 4 po použití podľa odseku 1 odvedie správca dane do štátneho rozpočtu.

(3) Správca dane určí spôsob zničenia prepadnutej veci, ktorú nemožno predať, a vymenuje trojčlennú komisiu, ktorá bude dozerať na zničenie takejto veci. Náklady spojené s uschovaním a zničením prepadnutej veci, ktorej výšku určí správca dane rozhodnutím, uhrádza osoba, ktorá prepadnutú vec predávala, prepravovala alebo skladovala, okrem nákladov, ktorých výška je nižšia ako 5 eur. O zničení prepadnutej veci spíše komisia zápisnicu, ktorej kópiu pošle do 15 dní druhostupňovému orgánu.

§ 63 zákona č. 563/2009 Z. z. daňový poriadok

Rozhodnutie

(1) Ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

(3) Ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať

a) označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal,

b) číslo a dátum rozhodnutia,

c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu; ak ide o zahraničnú fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú právnickú osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto právnickú osobu,

d) výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu príslušnej banky, na ktorý má byť suma zaplatená,

e) poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie odkladného účinku,

f) vlastnoručný podpis povereného zamestnanca finančného riaditeľstva alebo správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, s uvedením jeho mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky, ak ide o správcu dane, ktorým je obec, podpis starostu obce alebo ním povereného zamestnanca obce s uvedením mena, priezviska starostu obce a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie doručuje elektronickými prostriedkami, vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky sa nahrádzajú zaručeným elektronickým podpisom.

(4) Lehota plnenia podľa odseku 3 písm. d) je 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

(5) Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

(6) Ak chýba v rozhodnutí poučenie o odvolaní alebo v rozhodnutí bolo nesprávne uvedené poučenie, že proti rozhodnutiu nemožno podať odvolanie, alebo ak bola skrátená lehota na podanie odvolania alebo nie je v poučení určená lehota vôbec, odvolanie možno podať do šiestich mesiacov po doručení rozhodnutia; to neplatí, ak rozhodnutie podľa tohto zákona nemusí obsahovať poučenie.

(7) Ak je v rozhodnutí určená na podanie odvolania lehota dlhšia ako v tomto zákone, platí lehota uvedená v rozhodnutí.

(8) Rozhodnutie o opravných prostriedkoch, ktorým sa navrhovateľovi vyhovuje v plnom rozsahu, nemusí obsahovať odôvodnenie.

(9) Doručené rozhodnutie, proti ktorému nemožno podať odvolanie, je právoplatné.

(10) Rozhodnutie je vykonateľné, ak proti nemu nemožno podať odvolanie alebo ak odvolanie nemá odkladný účinok a ak zároveň uplynula lehota plnenia.

(11) Orgán, ktorý rozhodnutie vydal, opraví na podnet účastníka konania alebo z vlastného podnetu chyby v písaní, počítaní, chýbajúce formálne náležitosti a iné zrejmé nesprávnosti v rozhodnutí a upovedomí o tom oznámením účastníka konania.