Posúdenie odvolania,
vydanie rozhodnutia

Odvolanie daňového subjektu v daňovom konaní je významným právnym úkonom, ktorým sa zabezpečuje preskúmanie už vydaného rozhodnutia. Správca dane, ktorý odvolanie daňového subjektu prijal, má právnu povinnosť preskúmať právnu súladnosť jeho obsahu.

Prvostupňový správca dane pritom môže rozhodnúť o podanom odvolaní daňového subjektu len za predpokladu, že mu v plnom rozsahu vyhovie. Pokiaľ sa tak nestane, tak musí postúpiť podané odvolanie. Právny postup posúdenia odvolania a vydania rozhodnutia je predmetom zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“), ktorý je rámcovou právnou úpravou.

Obsahové náležitosti odvolania v daňovom konaní

Odvolanie v daňovom konaní musí popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 13 ods. 3 daňového poriadku obsahovať aj špecifické obsahové náležitosti, ktoré sú ustanovené v § 72 ods. 4 daňového poriadku. Ide pritom o tieto náležitosti, ktoré sú ustanovené kogentnou právnou normou a taxatívnym právnym výpočtom:

•    presné označenie správcu dane, ktorému je odvolanie adresované,

•    presné označenie subjektu, ktorý odvolanie podáva,

•    presné označenie rozhodnutia, ktoré je rozhodnutím odvolávajúceho sa subjektu napadnuté,

•    dôvody, pre ktoré bolo odvolanie podané, teda prečo sa daňový subjekt domáha preskúmania vydaného rozhodnutia v daňovom konaní,

•    jednotlivé dôkazné prostriedky, ktoré preukazujú tvrdenia daňového subjektu uvedené v odvolaní, pokiaľ sa nenamieta len rozpor s právnym poriadkom. Pokiaľ je to možné, tak daňový subjekt predloží listinné dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia,

•    návrh, akým spôsobom má podľa názoru daňového subjektu – odvolávajúceho sa, odvolací orgán rozhodnúť, teda či len zruší napadnuté rozhodnutie vydané v daňovom konaní alebo ho má pozmeniť a akým spôsobom.

Odvolanie možno podľa § 72
ods. 1 daňového poriadku podať len za predpokladu, že jeho podanie nevylučuje daňový poriadok

a za predpokladu, že sa jeho podania subjekt nevzdal, a to písomne alebo ústne do zápisnice v konkrétnom prípade. Platí, že voči každému prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane nemožno podať odvolanie.

Tak napríklad podľa § 57 ods. 6 daňového poriadku nemožno podať odvolanie proti rozhodnutiu o odklade platenia dane alebo rozhodnutiu o platení dane v splátkach, nakoľko to daňový poriadok vylučuje. Podľa § 29 ods. 3 daňového poriadku nemožno proti rozhodnutiu správcu dane o žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty podať opravné prostriedky, teda ani odvolanie. Podľa § 95 ods. 6 daňového poriadku nemožno proti rozhodnutiu o odložení daňovej exekúcie podať opravné prostriedky.

V prípade vzdania sa odvolania daňovým subjektom je tak možné urobiť písomne alebo ústne do zápisnice, o čom urobí správca dane v zápisnici záznam, pričom daňový poriadok ani demonštratívnym výpočtom neustanovuje obsahové náležitosti takéhoto vzdania sa možnosti podať odvolanie.

Príklad 1

Daňový subjekt podal odvolanie odvolaciemu orgánu, ktorým je Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len „finančné riaditeľstvo“). Finančné riaditeľstvo o podanom odvolaní nerozhodlo s tým, že odvolanie malo byť podané správcovi dane, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V tomto prípade konalo finančné riaditeľstvo v súlade s platným právom?

Podľa § 72 ods. 2 daňového poriadku sa odvolanie podáva orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, teda prvostupňovému orgánu. Prvostupňovým správcom dane môže byť podľa § 4 ods. 1 daňového poriadku daňový úrad, colný úrad a obec, závisí to od toho, ktorému z týchto správcov dane priznávajú osobitné právne predpisy oprávnenie rozhodovať v daňovom konaní.

Tak napríklad pokiaľ ide o niektorú z miestnych daní podľa § 2 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov, kam patrí aj daň z nehnuteľností, bude príslušným správcom dane na vydanie prvostupňového rozhodnutia v daňovom konaní obec, ktorá je na to oprávnená. Pokiaľ sa rozhodne daňový subjekt podať odvolanie proti rozhodnutiu vydanom obcou, tak musí odvolanie podať na túto obec, ktorá napadnuté rozhodnutie vydala.

Pri správe daní a poplatkov môže dôjsť k tomu, že daňový subjekt podá odvolanie nesprávne na odvolací orgán, ktorým je finančné riaditeľstvo. V takomto prípade je tento odvolací orgán povinný takéto odvolanie odoslať príslušnému správcovi dane, medzičasom však plynie odvolacia lehota, čím sa odvolávajúci sa daňový subjekt dostáva do rizika jej premeškania, čo má pre neho podstatne nepriaznivé právne následky. Uplynutím odvolacej lehoty sa totiž rozhodnutie správcu dane stáva právoplatným a je možné proti nemu použiť len mimoriadne opravné prostriedky. Príslušný daňový subjekt premeškaním odvolacej lehoty stráca možnosť preskúmania prvostupňového rozhodnutia správcu dane v daňovom konaní.

Preto možno uviesť, že finančné riaditeľstvo konalo v súlade s platným právom.

Odvolanie je možné podať buď vo všeobecnej odvolacej lehote, ktorá je podľa § 72 ods. 3 daňového poriadku 30 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia proti ktorému odvolanie smeruje, pokiaľ daňový poriadok neustanovuje inú, špecifickú lehotu na podanie odvolania.

Proti rozhodnutiu správcu dane o zriadení záložného práva na majetok daňového dlžníka možno podľa § 81 ods. 1 daňového poriadku podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Odvolanie nemá odkladný účinok. Odvolacia lehota je teda špecificky ustanovená.

Písomné vyhotovenie rozhodnutia musí byť daňovému subjektu doručené podľa daňového poriadku a až od tohto riadneho doručenia je možné počítať plynutie odvolacej lehoty. Predovšetkým musia byť striktne dodržané prípady, keď je potrebné podľa § 31 ods. 1 daňového poriadku doručiť písomnosť daňovému subjektu do vlastných rúk. Pokiaľ nebolo takéto doručenie dodržané a písomnosť prebrala osoba, ktorá na to nebola oprávnená, tak nejde o právne relevantné doručenie rozhodnutia.

Príklad 2

Správca dane v písomnom vyhotovení rozhodnutia neuviedol, lehotu pre podanie odvolania. Pritom proti danému rozhodnutiu bolo odvolanie prípustné. O možnosti podania odvolania sa však daňový subjekt dozvedel a podal ho v lehote 2 mesiacov odo dňa doručenia predmetného rozhodnutia. Podané odvolanie správca dane zamietol z dôvodu, že bolo podané po uplynutí všeobecnej odvolacej lehoty. Konal v tomto prípade správca dane v súlade s platným právom?

Vzhľadom na veľký význam podania odvolania pre daňový subjekt, ktorého sa prvostupňové rozhodnutie správcu dane týka, je podstatnou obsahovou náležitosťou rozhodnutia vydaného v daňovom konaní podľa § 63 ods. 3 písm. e) daňového poriadku aj poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie odkladného účinku.

Taktiež v § 63 ods. 6 a 7 daňový poriadok ustanovuje, že pokiaľ chýba v rozhodnutí poučenie o odvolaní alebo v rozhodnutí bolo nesprávne uvedené poučenie, že proti rozhodnutiu nemožno podať odvolanie, alebo ak bola skrátená lehota na podanie odvolania alebo nie je v poučení určená lehota vôbec (ide o tento prípad), odvolanie možno podať do šiestich mesiacov po doručení rozhodnutia; to neplatí, ak rozhodnutie podľa daňového poriadku nemusí obsahovať poučenie. Pokiaľ je v rozhodnutí určená na podanie odvolania lehota dlhšia ako v daňovom poriadku, platí lehota uvedená v rozhodnutí.

Preto možno uviesť, že správca dane nekonal v súlade s platným právom.

Príklad 3

Správca dane posúdil odvolanie podané daňovým subjektom s tým, že neobsahuje všetky obsahové náležitosti dané daňovým poriadkom. Podané odvolanie totiž nebolo doplnené dôkazmi, ktoré by preukazovali tvrdenia daňového subjektu uvedené v podanom odvolaní. Preto správca dane podané odvolanie zamietol a nepostúpil ho odvolaciemu orgánu. S uvedeným postupom správcu dane daňový subjekt nesúhlasil s odôvodnením, že ho správca dane mal upozorniť na nedostatky podaného odvolania. Uvedený názor daňového subjektu je správny?

Prvou podstatnou úlohou prvostupňového správcu dane, ktorému bolo odvolanie riadne doručené, je posúdenie toho, či podané odvolanie spĺňa hore uvedené, v § 72 ods. 4 daňového poriadku ustanovené obsahové náležitosti, ktoré musia byť rešpektované.

Pokiaľ podané odvolanie nemá všetky obsahové náležitosti, tak správca dane, ktorému bolo odvolanie doručené, nemôže podané odvolanie okamžite zamietnuť, ale bude postupovať podľa § 13 ods. 8 a 9 daňového poriadku, teda vyzve daňový subjekt, aby nedostatky odvolania podľa jeho pokynu a v určenej lehote odstránil v danom prípade. Súčasne ho poučí o následkoch spojených s ich neodstránením, ktoré nastanú podľa právnej úpravy.

Pokiaľ daňový subjekt nedostatky odvolania v požadovanom rozsahu odstráni v lehote určenej príslušným správcom dane, považuje sa takéto odvolanie za podané bez nedostatkov v deň pôvodného podania. V prípade, že daňový subjekt výzve príslušného správcu dane nevyhovie v plnom rozsahu a v určenej lehote, považuje sa toto odvolanie za nepodané a príslušný správca dane túto skutočnosť oznámi daňovému subjektu. Preto možno uviesť, že názor daňového subjektu je správny.

Pokiaľ bolo odvolanie podané osobami podľa § 14 ods. 1 daňového poriadku, ktoré majú povinnosť doručovať písomnosti správcovi dane elektronickými prostriedkami, musia tieto osoby používať len elektronickú formu komunikácie s finančnou správou.

Podľa § 72 ods. 6 daňového poriadku platí, že ak účastník konania vezme odvolanie späť, nemôže podať v tej istej veci nové odvolanie. Oznámenie o späťvzatí odvolania musí byť podané písomne alebo ústne do zápisnice. Za deň späťvzatia odvolania sa považuje deň spísania zápisnice o späťvzatí odvolania alebo deň, keď bolo oznámenie o späťvzatí odvolania doručené správcovi dane. Tým dňom je odvolacie konanie zastavené a rozhodnutie nadobúda právoplatnosť. Ak sú v dobe od podania odvolania do jeho späťvzatia vykonané prvostupňovým orgánom v konaní úkony, späťvzatím odvolania sa nezrušujú a možno ich využiť v ďalšom konaní.

Riadne a včas podané odvolanie má odkladný účinok, ak daňový poriadok neustanovuje inakšiu právnu úpravu. Tak napríklad podľa § 81 ods. 1 daňového poriadku proti rozhodnutiu správcu dane o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k zálohu daňového dlžníka je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, odvolanie však nemá odkladný účinok. Ide teda o špecifickú právnu úpravu odkladného účinku odvolania.

Podľa § 73 ods. 4 daňového poriadku prvostupňový správca dane podané odvolanie zamietne, ak:

•    je neprípustné,

•    smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nemožno podať odvolanie.

Ide pritom o taxatívny výpočet prípadov, pričom daňový poriadok neustanovuje výslovne, že prvostupňový správca dane má zamietnuť podané odvolanie rozhodnutím. V § 73 ods. 5 však výslovne ustanovuje, že prvostupňový orgán bez zbytočného odkladu písomne oznámi účastníkovi konania zamietnutie odvolania.

Prípady neprípustnosti
odvolania

Podľa § 72 ods. 8 daňového poriadku je odvolanie neprípustné ak:

•    je podané po určenej lehote, pričom platí buď všeobecná odvolacia lehota podľa § 72 ods. 3 daňového poriadku alebo iná, daňovým poriadkom špecificky ustanovená odvolacia lehota,

•    nebolo podané oprávnenou osobou,

•    smeruje len proti odôvodneniu rozhodnutia.

•    Uvedený výpočet prípadov, kedy je podané odvolanie neprípustné je uvedený v daňovom poriadku taxatívne, teda ho nemožno zužovať a ani rozširovať a musí byť jednoznačne rešpektovaný.

Pokiaľ spĺňa odvolanie podané daňovým subjektom všetky náležitosti ustanovené daňovým poriadkom a bolo podané v ustanovenej lehote, tak správca dane zváži, či o ňom rozhodne v rámci autoremedúry. Podľa § 73 ods. 1 daňového poriadku prvostupňový orgán môže rozhodnúť o odvolaní, ale len za predpokladu, že mu v plnom rozsahu vyhovie. Taktiež platí, že proti takémuto rozhodnutiu nemožno podať ďalšie odvolanie.

Pritom daňový poriadok neustanovuje špecifické obsahové náležitosti rozhodnutia, ktorým sa rozhoduje o podanom odvolaní v rámci autoremedúry.

Na obsahové náležitosti takéhoto rozhodnutia sa vzťahuje § 63 ods. 3 daňového poriadku primerane, s tým, že takéto rozhodnutie nemusí podľa § 63 ods. 8 daňového poriadku obsahovať odôvodnenie, nakoľko sa ním rozhoduje o opravnom prostriedku a navrhovateľovi sa vyhovelo v plnom rozsahu. Taktiež je dôležité, aby prvostupňový správca dane vyhovel odvolávajúcemu sa daňovému subjektu v plnom rozsahu, čo je daňovým poriadkom ustanovená obligatórna podmienka pre uplatnenie autoremedúry.

Postúpenie podaného odvolania správcom dane

Pokiaľ prvostupňový správca dane, ktorému bolo odvolanie doručené, nerozhodne o ňom a nevyhovie odvolaniu daňového subjektu v plnom rozsahu, tak podľa § 73 ods. 2 daňového poriadku postúpi odvolanie do 30 dní odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na podanie odvolania alebo odo dňa doručenia doplneného odvolania na výzvu prvostupňového orgánu spolu s výsledkami doplneného daňového konania, s úplným spisovým materiálom a s predkladacou správou na rozhodnutie odvolaciemu orgánu; o takom postupe upovedomí daňový subjekt.

Predkladacia správa obsahuje podľa § 73 ods. 3 daňového poriadku najmä:

•    zhrnutie výsledkov doplneného daňového konania,

•    stanovisko ku všetkým dôvodom odvolania,

•    návrh na výrok rozhodnutia o odvolaní.

Prvostupňový správca dane si môže od odvolávajúceho daňového subjektu vyžiadať ešte určité doplňujúce údaje, aby mohol zvážiť, či rozhodne v rámci autoremedúry. Tieto doplňujúce údaje pritom môžu mať charakter dôkazov využiteľných v daňovom konaní.

Tak napríklad prvostupňový správca dane si môže vyžiadať predloženie písomností, ktorými sa preukazuje vlastnícke právo daňového dlžníka k založenej hnuteľnej veci, pokiaľ v tomto ohľade vznikajú určité nejasnosti a správca dane potrebuje vysvetlenie. Taktiež si správca dane môže vyžadovať predloženie písomností, ktorými sa preukazuje právny nárok daňového subjektu na dodatočnú úpravu daňovej povinnosti v konkrétnom prípade. Tak napríklad môže ísť o písomnosti, ktorými sa zakladá právny nárok na úľavu alebo oslobodenie od daňovej povinnosti daňového subjektu.

Stanovisko ku všetkým
dôvodom odvolania

Podľa § 72 ods. 4 písm. d) daňového poriadku musí odvolávajúci sa daňový subjekt v podanom odvolaní uviesť jednotlivé dôvody podania takéhoto odvolania. Prvostupňový správca dane pritom v predkladacej správe adresovanej odvolaciemu orgánu musí zaujať stanovisko ku všetkým dôvodom, ktoré sú uvedené odvolávajúcim sa daňovým subjektom v podanom odvolaní. Pritom môže ísť o skutkové právne dôvody, ktoré sa môžu týkať výšky daňovej povinnosti či jednotlivých aspektov špecifického daňového konania, prípadne iných právnych dôvodov, ktoré sa týkajú nesprávneho postupu správcu dane v prvostupňovom daňovom konaní.

Tak napríklad odvolávajúci sa daňový subjekt môže v odvolaní namietať protiprávnosť postupu prvostupňového správcu dane v tom, že neumožnil vykonať v dôkaznom konaní navrhnutý dôkazný prostriedok, ktorý mal právne relevantný význam pre predmet rozhodovania v daňovom konaní, čím mohlo podľa daňového subjektu dôjsť k nedostatočnému zisteniu a objasneniu skutkového stavu veci v daňovom konaní.

V rámci tejto časti predkladacej správy musí príslušný správca dane zaujať stanovisko ku všetkým dôvodom podania odvolania, teda aj tým, ktoré sú v prospech daňového subjektu a nemôže zaujať stanovisko len k tým, ktoré sú v neprospech daňového subjektu, v záujme pozitívneho rozhodnutia o odvolaní odvolacím orgánom.

Uvedenie návrhu na výrok
rozhodnutia o odvolaní

Vzhľadom na to, že odvolávajúci sa daňový subjekt má v podanom odvolaní právo navrhnúť, akým spôsobom má odvolací orgán rozhodnúť, tak takéto oprávnenie má aj prvostupňový správca dane, ktorý navrhne odvolaciemu orgánu, akým spôsobom má o odvolaní rozhodnúť. Vzhľadom na to, že ide o odvolanie proti jeho rozhodnutiu vydanému v daňovom konaní a v autoremedúre nevyhovel v plnom rozsahu odvolávajúcemu sa daňovému subjektu, tak je dôvodný predpoklad, že prvostupňový správca dane bude navrhovať, aby odvolací orgán podané odvolanie zamietol a teda mu nevyhovel v konkrétnom prípade.

Uvedený výpočet jednotlivých obsahových náležitostí predkladacej správy prvostupňového správcu dane, ktorá je určená pre finančné riaditeľstvo je v § 73 ods. 3 daňového poriadku len demonštratívny a uvedený správca dane si môže doplniť aj iné podklady, ktoré sú podľa neho potrebné pre rozhodovanie odvolacieho orgánu, prípadne odvolací orgán si môže od prvostupňového správcu dane vyžiadať ďalšie podklady v danom prípade.

Priebeh dôkazného konania
pred odvolacím orgánom

Prvotnou úlohou odvolacieho orgánu po postúpení odvolania prvostupňovým správcom dane je detailne sa oboznámiť s uvedenými, hore uvedenými zákonnými podkladmi, ktoré mu boli doručené prvostupňovým správcom dane, ktorého rozhodnutie bolo odvolaním daňového subjektu napadnuté v danom prípade. Potom po preštudovaní uvedených podkladov môže odvolací orgán začať dôkazné konanie, ktoré je súčasťou odvolacieho konania pred odvolacím orgánom.

Podľa § 74 ods. 8 daňového poriadku odvolací orgán odvolanie zamietne, ak:

•    je neprípustné,

•    smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nemožno podať odvolanie.

Podľa § 74 ods. 9 daňového poriadku odvolací orgán bez zbytočného odkladu písomne oznámi účastníkovi konania zamietnutie odvolania. Pritom daňový poriadok výslovne neustanovuje, že odvolací orgán o zamietnutí odvolania daňového subjektu vydá rozhodnutie. Ustanovuje len obligatórnu písomnú formu upozornenia odvolacieho orgánu.

Pokiaľ odvolací orgán podané odvolanie nezamietne, tak podľa § 74 ods. 2 daňového poriadku platí, že odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech v danom prípade. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.

V súlade s § 74 ods. 3 daňového poriadku odvolací orgán je oprávnený vykonávať v rámci odvolacieho konania dokazovanie, ak to považuje za potrebné. Ak odvolací orgán vykonáva dokazovanie, je povinný pred vydaním rozhodnutia o odvolaní umožniť účastníkovi konania oboznámiť sa s výsledkami vykonaného dokazovania.

V odvolacom daňovom konaní má daňový subjekt právnu povinnosť dokazovať niektoré tvrdenia. Ide o skutočnosti, ktoré sú potrebné a majú vplyv na správne objasnenie predmetu odvolacieho konania, ktorým je preskúmanie prvostupňového rozhodnutia. Pokiaľ je daňový subjekt vyzvaný na predloženie dôkazov počas odvolacieho konania odvolacím orgánom, musí dôkazné prostriedky predložiť.

Vedenie dôkazného konania, pokiaľ v odvolacom konaní prebieha, vykonávanie dôkazov, posúdenie dôkazov je výlučným oprávnením odvolacieho orgánu, ktorý však v odôvodnení rozhodnutia musí preukázať, že dokazovanie bolo vykonané správne. Odmietnutie akéhokoľvek dôkazného prostriedku predloženého daňovým subjektom preto musí byť riadne preukázané a odôvodnené odvolacím orgánom.

Podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku platí, že odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.

Podľa § 74 ods. 5 daňového poriadku platí špecifická právna úprava podľa ktorej, ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu o dani určenej podľa pomôcok, skúma odvolací orgán dodržanie zákonných podmienok na použite § 48 daňového poriadku.

V súlade s § 48 ods. 5 daňového poriadku pri určení dane podľa pomôcok je správca dane povinný prihliadnuť tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené.

Podľa § 74 ods. 7 daňového poriadku platí, že proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu nemožno podať odvolanie; proti rozhodnutiu ministra nie sú prípustné opravné prostriedky, pričom ide o kogentnú právnu úpravu.

ZÁKON č. 563/2009 Z. z.
o správe daní
(daňový poriadok)

§ 72

Všeobecné ustanovenia o odvolaní

(4) Odvolanie musí obsahovať okrem náležitostí podľa § 13 aj

a)  označenie prvostupňového orgánu,

b)  číslo rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje,

c)  dôvody podania odvolania,

d)  dôkazy preukazujúce odôvodnenosť odvolania, ak sa v odvolaní nenamieta len rozpor s právnymi predpismi; ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy,

e)  navrhované zmeny alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.

§ 73

Postup prvostupňového orgánu

(1) Prvostupňový orgán môže rozhodnúť o odvolaní, ak mu v plnom rozsahu vyhovie. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

(2) Ak prvostupňový orgán o odvolaní podľa odseku 1 nerozhodne, postúpi odvolanie do 30 dní odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na podanie odvolania alebo odo dňa doručenia doplneného odvolania na výzvu prvostupňového orgánu spolu s výsledkami doplneného daňového konania, s úplným spisovým materiálom a s predkladacou správou na rozhodnutie odvolaciemu orgánu; o takom postupe upovedomí daňový subjekt.

(3) Predkladacia správa obsahuje najmä

a)  zhrnutie výsledkov doplneného daňového konania,

b)  stanovisko ku všetkým dôvodom odvolania,

c)  návrh na výrok rozhodnutia o odvolaní.

(4) Prvostupňový orgán odvolanie zamietne, ak

a)  je neprípustné,

b)  smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nemožno podať odvolanie.

(5) Prvostupňový orgán bez zbytočného odkladu písomne oznámi účastníkovi konania zamietnutie odvolania podľa odseku 4.

(6) Ak vyplýva z povahy veci, že odvolanie môže podať niekoľko daňových subjektov, a ak sa odvolá len niektorý z nich, vyrozumie o tom správca dane ostatné dotknuté daňové subjekty a vyzve ich, aby sa k podanému odvolaniu v ním určenej lehote vyjadrili. Táto lehota nesmie byť kratšia ako 15 dní. Na vyjadrenie doručené po určenej lehote sa v ďalšom konaní neprihliada. Zmena daňovej povinnosti vyplývajúca z rozhodnutia o odvolaní sa vzťahuje na všetky daňové subjekty.

§ 74

Postup odvolacieho orgánu

(1) Odvolacím orgánom je druhostupňový orgán. Ak rozhodnutie vydalo ministerstvo, odvolacím orgánom je minister, ktorý rozhoduje na základe odporúčaní ním určenej osobitnej komisie.

(2) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.

(3) Odvolací orgán je oprávnený vykonávať v rámci odvolacieho konania dokazovanie, ak to považuje za potrebné. Ak odvolací orgán vykonáva dokazovanie, je povinný pred vydaním rozhodnutia o odvolaní umožniť účastníkovi konania oboznámiť sa s výsledkami vykonaného dokazovania.

(4) Odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.

(5) Ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu o dani určenej podľa pomôcok, skúma odvolací orgán dodržanie zákonných podmienok na použite § 48. Ak odvolací orgán zistí, že tieto zákonné podmienky boli dodržané, odvolaniu nevyhovie a napadnuté rozhodnutie potvrdí.

(6) Rozhodnutie o odvolaní neobsahuje odôvodnenie, ak sa v ňom vyhovuje odvolaniu v plnom rozsahu.

(7) Proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu nemožno podať odvolanie; proti rozhodnutiu ministra nie sú prípustné opravné prostriedky.

(8) Odvolací orgán odvolanie zamietne, ak

a)  je neprípustné,

b)  smeruje proti rozhodnutiu, proti ...