Posúdenie daňovníka

vo vzťahu k vozidlu

Zákon č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p. (ďalej len „zákon o dani z motorových vozidiel“) vymedzuje osobu podnikateľa v § 3a to primárne podľa základnej zásady, podľa ktorej je daňovníkom vždy fyzická alebo právnická osoba. Následne je tento daňovník, teda fyzická osoba alebo právnická osoba špecifikovaná podľa druhu zápisu v dokladoch vydaných k vozidlu alebo tiež aj podľa „vzťahu“ k vozidlu používanému na podnikanie.

Posúdenie daňovníka
vo vzťahu k vozidlu

je dôležité z hľadiska správneho vyznačenia osoby daňovníka v daňovom priznaní, a to konkrétne v III. oddiele daňového priznania na riadku 10, príslušným písmenom, tak aby nevznikala pochybnosť pri spracovaní predmetného daňového priznania správcom dane – daňovým úradom.

Poznámka

§ 3 – Daňovník:

Daňovníkom je podľa § 3 fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá:

a) je ako držiteľ vozidla zapísaná v doklade,

b) má v doklade ako držiteľa vozidla zapísanú svoju organizačnú zložku,

c) používa vozidlo, v ktorého doklade je ako držiteľ vozidla zapísaná osoba, ktorá zomrela, zanikla alebo bola zrušená,

d) používa vozidlo, v ktorého doklade je ako držiteľ vozidla zapísaná osoba, ktorá nepoužíva vozidlo na podnikanie alebo

e) je zamestnávateľom a vypláca zamestnancovi cestovné náhrady za použitie vozidla, ktoré sa nepoužíva na podnikanie.

Upozornenie

Dokladmi o vozidle sú osvedčenie o evidencii časť I a časť II ale aj doklady skôr vydávané – technický preukaz (malý a veľký), osvedčenie o evidencii a pod.

Podľa § 3 je ustanovený daňovník (sám) v polohe držiteľa zapísaného v doklade vozidla. Hneď za tým nasleduje daňovník, ktorý má v doklade vydanom k vozidlu ako držiteľa zapísanú svoju organizačnú zložku. Dôležité je správne uvedenie daňovníka, ktorý je buď sám zapísaný ako držiteľ alebo ako držiteľa má zapísanú svoju organizačnú zložku vo vydanom doklade k vozidlu, do daňového priznania [do jeho III. oddielu (riadok 10) príslušným písmenom)].

Príklad 1

V dokladoch vozidla používaného na podnikanie je ako držiteľ zapísaná právnická osoba. Ako bude táto právnická osoba identifikovaná v daňovom priznaní?

Podľa definície daňovníka v § 3 zákona o dani z motorových vozidiel, je v tomto prípade daňovníkom právnická osoba, ktorá je vo vydaných dokladoch k vozidlu zapísaná ako držiteľ. Svoje „postavenie“ k vozidlu si táto právnická deklaruje v podanom daňovom priznaní po uplynutí zdaňovacieho obdobia v III. oddiele na riadku 10 písmenom a).

Príklad 2

V dokladoch vozidla je ako držiteľ zapísaná organizačná zložka právnickej osoby. Kto je daňovníkom v tomto prípade? Právnická osoba alebo jej organizačná zložka? Akým spôsobom bude v daňovom priznaní vyznačený tento daňovník s ohľadom na zápis v dokladoch vydaných k vozidlu?

Vzhľadom na definíciu daňovníka uvedenú v § 3 zákona o dani z motorových vozidiel, je daňovníkom právnická osoba, ktorá má vo vydanom doklade k vozidlu ako držiteľa zapísanú svoju organizačnú zložku. Túto skutočnosť daňovník vyznačí v daňovom priznaní uvedením písmena b) na riadku 10 v III. oddiele.

Ďalšie možné určenie daňovníka
vo vzťahu k vozidlu

podľa zákona o dani z motorových vozidiel sa týka tých daňovníkov, ktorí používajú vozidlo na podnikanie, avšak v dokladoch k vozidlu nie sú uvedení ako držitelia. Ide o prípady, kedy daňovník používa na podnikanie vozidlo, v dokladoch ktorého je ako držiteľ uvedená osoba, ktorá zanikla, zomrela, bola zrušená alebo toto vozidlo nepoužíva na podnikanie, alebo ide o osobu daňovníka v polohe zamestnávateľa.

V prípadoch použitia vozidla, v dokladoch ktorého je ako držiteľ zapísaná osoba, ktorá zomrela, zanikla bola zrušená alebo nepoužíva vozidlo na podnikanie ide o vozidlo na účely podnikania prenajaté alebo zapožičané. Daňovník (v takomto prípade (po)užívateľ)svoje postavenie k vozidlu v prípade prenájmu alebo zapožičania vozidla na podnikanie od zákonom vymedzenej osoby deklaruje na riadku 10 v III. oddiele zodpovedajúcim písmenom c) alebo d) podľa § 3 zákona o dani z motorových vozidiel.

Vždy je však potrebné nahliadať na to, že vozidlo, ktoré osoba (užívateľ) použije na podnikanie spĺňa požiadavky predmetu dane (§ 2 ods. 1), t.j. že ide o vozidlo, ktoré prináleží do kategórie vozidiel vymedzených v predmete úpravy (§ 1) zákona o dani z motorových vozidiel a je evidované v Slovenskej republike.

Príklad 3

Podnikateľ – fyzická osoba, použije na podnikanie osobné vozidlo (kategória M), evidované v Slovenskej republike, v dokladoch ktorého je ako držiteľ uvedená manželka tohto podnikateľa, ktorá zomrela a ešte neprebehlo dedičské konanie. Ako bude v daňovom priznaní označený daňovník?

V tomto prípade daňovníkom je podnikateľ – fyzická osoba, nakoľko používa na podnikanie vozidlo kategórie M evidované v Slovenskej republike, osoby, ktorá je zapísaná v dokladoch k vozidlu ako držiteľ a ktorá zomrela. V daňovom priznaní sa tento daňovník (fyzická osoba – podnikateľ) v III. oddiele na riadku 10označí ako daňovník podľa § 3 písm. c), nakoľko na podnikanie používa vozidlo, v dokladoch ktorého je ako držiteľ uvedená osoba, ktorá zomrela.

Príklad 4

Podnikateľ– fyzická osoba, si na účely podnikania prenajme vozidlo, ktoré spĺňa podmienky predmetu dane od osoby, ktorá nie je podnikateľom. V dokladoch vozidla je uvedená osoba (nepodnikateľ) ako držiteľ. Kto je na účely dane z motorových vozidiel daňovníkom?

Daňovníkom je podnikateľ, ktorý na podnikanie používa vozidlo evidované v Slovenskej republike (zákonom vymedzenej kategórie), v ktorého doklade je ako držiteľ vozidla zapísaná osoba, ktorá toto vozidlo nepoužíva podnikanie. V tomto prípade je teda daňovníkom fyzická osoba – podnikateľ, ktorý používa vozidlo na podnikanie v polohe „užívateľa“ vozidla podľa § 3 písm. d) zákona o dani z motorových vozidiel – teda osoby, ktorá ho nepoužíva na podnikanie.

Príklad 5

Príspevková organizácia využíva vozidlo, v dokladoch ktorého je zapísaná ako držiteľ, iba v súlade so svojou hlavnou činnosťou, ktorá nie je podnikaním. Toto vozidlo prenájme počas roka právnickej osobe, ktorá ho použije na podnikanie. Kto je daňovníkom v tomto prípade?

Daňovníkom je podľa zadania tohto príkladu, právnická osoba (podľa § 3 písm. d)), ktorá na podnikanie použije vozidlo, v ktorého doklade je ako držiteľ vozidla zapísaná príspevková organizácia. Príspevková organizácia predmetné vozidlo využíva iba v rámci svojej hlavnej činnosti, ktorá nie je podnikaním.

Príklad 6

Zamestnanec vlastné vozidlo prenajme svojmu zamestnávateľovi – právnickej osobe na účely podnikania. V dokladoch vozidla zamestnanca je tento zamestnanec zapísaný ako držiteľ. Zmluvu o prenájme vozidla zamestnanec uzatvorí so zamestnávateľom na obdobie od júna do decembra počas kalendárneho roka. Kto bude daňovníkom v prípade prenájmu predmetného vozidla? 

V prípade prenájmu vozidla bude predmetné vozidlo predmetom dane u zamestnávateľa a to za obdobie jeho použitia podľa uzatvorenej zmluvy od júna do decembra. „Dátumovo“ v daňovom priznaní bude uvedený dátum vzniku daňovej povinnosti 1. 6. a dátum zániku daňovej povinnosti 31. 12. Skutočnosť, že zamestnávateľ – právnická osoba je daňovníkom vo vzťahu k predmetnému vozidlu, v daňovom priznaní v III. oddiele na riadku 10vyznačí písmenom d) (zamestnávateľ je de facto užívateľom vozidla, v dokladoch ktorého je uvedená osoba, ktorá ho nepoužíva na podnikanie).

Pozorne je potrebné venovať sa určeniu daňovníka v prípade použitia jedného vozidla dvomi podnikateľmi. Ak je v dokladoch vozidla uvedený ako držiteľ podnikateľ (vlastník vozidla), ktorý toto vozidlo prenájme inému podnikateľovi, tiež na účel podnikania, daňovníkom je ten z daňovníkov, ktorý je zapísaný ako držiteľ v dokladoch vozidla.

Príklad 7

Právnická osoba zapísaná v dokladoch vozidla ako držiteľ je aj vlastníkom vozidiel, ktoré používa sama na podnikanie. V prípade záujmu tieto vozidlá prenajíma inej právnickej osobe, ktorá ich tiež na účel podnikania využije. Kto je daňovníkom v takomto prípade?

Daňovníkom dane z motorových vozidiel je podľa § 3 písm. a) zákona o dani z motorových vozidiel – držiteľ zapísaný v dokladoch vozidla. V tomto prípade, napriek tomu, že vozidlo je používané na podnikanie obidvomi podnikateľmi, daňovníkom je iba jeden z nich a to ten, ktorý je zapísaný v dokladoch vozidla ako držiteľ. Tento daňovník za používané vozidlo na podnikanie podá daňové priznanie a na riadku 10 v III. oddiele vyznačí, že ide o daňovníka – držiteľa zapísaného v dokladoch vozidla podľa § 3 písm. a).

Osobitné postavenie má daňovník v polohe zamestnávateľa

Daňovník – zamestnávateľ je vyznačený v daňovom priznaní na r. 10 v jeho III. oddiele písmenom e). Tak ako aj v iných prípadoch vždy ide o fyzickú osobu alebo právnickú osobu. Na to, aby bola fyzická osoba alebo právnická osoba považovaná za daňovníka – zamestnávateľa, musí spĺňať podmienky ustanovené priamo v už citovanom § 3 písm. e) zákona o dani z motorových vozidiel. V predmetnom ustanovení je uvedené, že daňovníkom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je zamestnávateľom, ak za použitie vozidla zamestnancom na pracovnej ceste, na ktorú dala súhlas použiť vozidlo, vypláca cestovné náhrady. Ďalšia podmienka, obsiahnutá v predmetnom ustanovení, ktorá musí byť splnená uvádza, je tá že použité vozidlo na pracovnej ceste sa nepoužíva na podnikanie.

Podmienku nepoužívania vozidla na podnikanie (toho, ktoré sa používa na pracovnej ceste) je potrebné verifikovať v rámci zásady zdaňovania jedného predmetu dane v jednom zdaňovacom období (kalendárnom roku), t. j. najviac 12 kalendárnych mesiacov.

Príklad 8

Fyzická osoba (SZČO) používa svoje osobné motorové vozidlo na podnikanie, v dokladoch ktorého je zapísaná ako držiteľ. Súčasne je táto SZČO konateľom spoločnosti a vlastné vozidlo používa na pracovné cesty so súhlasom zamestnávateľa. Kto má povinnosť platiť daň z motorových vozidiel? 

Daňovníkom dane z motorových vozidiel je podľa § 3písm. a) zákona o dani z motorových vozidiel držiteľ zapísaný v dokladoch vozidla, ktorý vozidlo spĺňajúce podmienku predmetu dane (§ 2 ods. 1) používa na podnikanie. Podľa § 3 písm. e) citovaného zákona daňovníkom dane z motorových vozidiel je tiež zamestnávateľ, ak vypláca cestovné náhrady zamestnancovi za použitie vozidla, ktoré sa nepoužíva na podnikanie. 

Ak fyzická osoba (SZČO) vozidlo, v dokladoch ktorého je zapísaná ako držiteľ, používa na podnikanie a používa toto vozidlo aj ako konateľ na pracovné cesty so súhlasom zamestnávateľa (zamestnávateľ za použitie vozidla na pracovnej ceste vyplatí cestovné náhrady), povinnosť zaplatiť daň a podať daňové priznanie sa vzťahuje na fyzickú osobu (SZČO) za celé zdaňovacie obdobie. Zamestnávateľ napriek tomu, že vypláca cestovné náhrady za použitie predmetného vozidla na pracovnej ceste, nie je v tomto prípade považovaný za daňovníka, pretože nie je splnená podmienka, že predmetné vozidlo sa nepoužíva na podnikanie.

V týchto prípadoch je potrebné dbať na zásadu zdanenia jedného predmetu dane, v jednom zdaňovacom období, len raz (pri zohľadnení zákonom stanovených podmienok).

Príklad 9

Fyzická osoba –zamestnávateľ dá súhlas na vykonanie pracovnej cesty zamestnancom na jeho vlastnom vozidle, v dokladoch ktorého je ako držiteľ zapísaný tento zamestnanec. Zamestnanec má toto vozidlo obstarané formou finančného leasingu. Zamestnanec vozidlo nepoužíva na podnikanie. Kto je daňovníkom v takomto prípade?

V tomto prípade je daňovníkom zamestnávateľ, nakoľko vozidlo použité zamestnancom na pracovnej ceste sa nepoužíva na podnikanie a zamestnávateľ podľa zákona o dani z motorových vozidiel vyplatil cestovné náhrady zamestnancovi.

Príklad 10

Zamestnanec pracujúci v dvoch zamestnaniach vykoná pracovnú cestu v jednom kalendárnom mesiaci u obidvoch týchto zamestnávateľov (vždy v iné dni). Zamestnanec nie je podnikateľ, na pracovnú cestu použije vlastné vozidlo v dokladoch ktorého je zapísaný ako držiteľ. Kto je daňovníkom? Zamestnanec, zamestnávateľ (aj jeden aj druhý dal súhlas na použitie vozidla zamestnanca a preplatil cestovné náhrady zamestnancovi) ten, u ktorého použil zamestnanec vozidlo v prvom dni mesiaca alebo ten zamestnávateľ, u ktorého použil vozidlo až v nasledujúcom dni mesiaca, alebo obaja zamestnávatelia?

Podľa zadania príkladu je zrejmé, že daňovníkom v tomto prípade je zamestnávateľ [§ 3 písm. e)], nakoľko boli splnené zákonné podmienky, t.j. za použitie vozidla zamestnávateľ (jeden i druhý) zamestnancovi vyplatili cestovné náhrady a súčasne toto vozidlo nebolo použité na podnikanie. Otázkou je však, ktorý z týchto zamestnávateľov je daňovníkom, nakoľko platí zásada zdanenia jedného predmetu dane v zdaňovacom období iba raz. Zákon o dani z motorových vozidiel nerieši túto situáciu osobitne a tak, ktorý zo zamestnávateľov to bude, je skôr na zamestnancovi, resp. na dohode zamestnanca so zamestnávateľom.

Zamestnanec sa s jedným zo zamestnávateľov dohodne na tom, že za použité vozidlo je potrebné daň z motorových vozidiel zaplatiť a druhému zamestnávateľovi o tejto dohode poskytne informáciu, aby nedošlo k duplicitnému zdaneniu vozidla, keďže zákon o dani z motorových vozidiel nerieši ani „poradie“, v akom má byť vozidlo zdanené pri jeho použití v jednom kalendárnom mesiaci u dvoch zamestnávateľov a ani neupravuje spôsob preukázania skutočnosti použitia vozidla na strane zamestnanca. (Pozor na skutočnosť, že vozidlo je predmetom dane nie iba za deň resp. dni použitia v kalendárnom mesiaci, ale v súlade s definíciou vzniku a zániku daňovej povinnosti za celý kalendárny mesiac).

Ing. Jana Fülöpová