Postavenie zamestnanca

v zdravotnom poistení

Aké podmienky musí spĺňať fyzická osoba, aby sa považovala na účely zdravotného poistenia za zamestnanca?  Za zamestnancov sa na účely zdravotného poistenia nepovažujú napr. doktorandi v dennej forme doktorandského štúdia a tiež zamestnanci počas neplateného voľna a neospravedlnenej absencie v práci.

NA ÚČELY ZDRAVOTNÉHO POISTENIA sa za zamestnanca považuje fyzická osoba, ktorá súčasne spĺňa dve základné podmienky:

•    ak vykonáva zárobkovú činnosť, z ktorej jej vyplýva nárok na príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h), j) a k) ods. 2 a 3 zákona č. 595/2003 Z. z, o dani z príjmov v znení neskorších predpisov okrem príjmu plynúceho z dohody o brigádnickej práci študetnov a príjmu plynúceho z dohody o vykonaní práce a dohody o pracovnej činnosti, ak ide o poberateľov výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek, poberateľov invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, poberateľov starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku,

•    ak poberá zdaniteľný príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h), j) a k) ods. 2 a 3 ZDP.

Z definície zamestnanca na účely zdravotného poistenia vyplýva, že fyzická osobaje považovaná za zamestnanca na účely zdravotného poistenia v tých dňoch príslušného kalendárneho mesiaca, počas ktorých:

1.  poberá príjem zo závislej činnosti, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti (ďalej len „DPN“), nemocenské, ošetrovné alebo materské, náhradu služobného platu policajta, profesionálneho vojaka alebo

2.  je fyzickou osobou, ktorej zanikol nárok na nemocenské po uplynutí podporného obdobia a DPN trvá alebo ktorej zanikol nárok na ošetrovné po uplynutí 10. dňa a ošetrovanie člena rodiny stále trvá alebo ktorej nevznikol nárok na nemocenské, ošetrovné alebo materské, nakoľko bola zamestnancom s odvovodou úľavou a trvá jej DPN, potreba ošetrovania (starostlivosti) alebo sa stará o narodené dieťa [ďalej už len „osoba podľa § 11 ods. 7 písm. m) a s) zákona o zdravotnom poistení].

POVINNOSŤ PLATIŤ PREDDAVKY NA ZDRAVOTNÉ POISTENIE vzniká dňom, odkedy sa fyzická osoba považuje za zamestnanca.  Za zamestnanca sa fyzická osoba nepovažuje počas neospravedlnenej absencie v práci alebo počas neplateného voľna. Ak fyzická osoba nemá počas tohto obdobia iného platiteľa poistného, je povinná sa registrovať v poisťovni ako samoplatiteľ a sama mesačne odvádzať preddavok na zdravotné poistenie, ktorý je pre rok 2015 vo výške 57,68 eura/mesačne.

Za zamestnancov sa na účely zdravotného poistenia nepovažujú ani doktorandi v dennej forme doktorandského štúdia (platiteľom poistného je štát), ak celková dĺžka štúdia neprekročila  štandardnú dĺžku, nezískal VŠ vzdelanie III. stupňa a nedovŕšil 30 rokov veku.

Príklad

Zamestnankyňa Jana čerpala neplatené voľno 15. 5. 2015 (piatok). Nasledujúce dva dni (sobota, nedeľa) nepracovala, nakoľko na tieto dni jej pripadol nepretržitý odpočinok v týždni.

Pani Jana sa nepovažovala za zamestnanca len jeden deň, t. j. 15. 5. 2015, kedy počas neplateného voľna nepracovala a  súčasne jej nevznikol nárok na žiaden príjem. Zamestnávateľ bol povinný ju odhlásiť z registra príslušnej zdravotnej poisťovne z kategórie zamestnanca. Pani Jana mala povinnosť sa sama zaregistrovať v zdravotnej poisťovni ako samoplatiteľ a zaplatiť na tento deň preddavky na zdravotné poistenie v pomernej výške 1,86 eura (to neplatí, ak bola na tento deň registrovaná v zdravotnej poisťovni ako poistenec štátu, príp. ako samostatne zárobkovo činná osoba).

ZAMESTNANEC Z VIACERÝCH DÔVODOV - Fyzická osoba môže mať u zamestnávateľa uzatvorených aj viac ako jeden právny vzťah, ktorý mu zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, z ktorého sa platia preddavky na zdravotné poistenie.

Ak je fyzická osoba považovaná za zamestnanca na účely zdravotného poistenia u zamestnávateľa z viacerých dôvodov, posudzuje sa, akoby bola zamestnancom u tohto zamestnávateľa iba raz. To zn., že ak fyzická osoba pracuje u zamestnávateľa v pracovnom pomere a uzavrie s tým istým zamestnávateľom ďalší pracovný pomer alebo dohodu o vykonaní práce, príp. dohody o pracovnej činnosti, alebo mu začne byť vyplácaný príjem zo závislej činnosti ako konateľovi, členovi dozornej rady, zamestnávateľ (platiteľ poistného) ho opakovane ako zamestnanca do registra poistencov príslušnej zdravotnej poisťovne už neprihlasuje.

V mesačnom výkaze preddavkov na zdravotné poistenie bude takáto fyzická osoba uvedená v jednom riadku a vymeriavací základ sa uvedie v úhrnnej sume zo súčtu vymeriavacích základov, dosiahnutých z x-právnych činností (§ 29b ods. 5 zákona o zdravotnom poistení).

Príklad

Pán Peter je od 1. 1. 2015 konateľom spoločnosti a za výkon tejto funkcie má pravidelne každý mesiac vyplatenú odmenu 700 eur (z nákladov spoločnosti). Dňa 1. 5. 2015 uzavrel s tou istou spoločnosťou pracovný pomer na pracovnú pozíciu „obchodný riaditeľ“.

Z dôvodu založenia pracovného pomeru sa pán Peter považuje na účely zdravotného poistenia tiež za zamestnanca a z vyplatenej mzdy 1 000 eur sa budú odvádzať preddavky na zdravotné poistenie. Organizácia ako platiteľ poistného však pána Petra ako zamestnanca znova od 1. 5. 2015 do registra poisťovne neprihlasuje, pretože už tam raz ako zamestnanec na účely zdravotného poistenia prihlásený je (z dôvodu založenia pracovného pomeru).

V mesačnom výkaze preddavkov bude pán Peter uvedený v jednom riadku a vymeriavací základ sa uvedie v úhrnnej sume 1 700 eur, zloženej zo súčtu vymeriavacích základov, dosiahnutých z výkonu funkcie konateľa a z výkonu pracovnej činnosti riaditeľa.

Špecifické postavenie majú zamestnanci, ktorí vykonávajú u toho istého zamestnávateľa práce na základe pracovnej zmluvy a súčasne práce na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (s výnimkou  dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru u taxatívne vymenovaných kategórií fyzických osôb). Prioritu pri evidencii v registri zdravotnej poisťovne má vždy pracovný pomer.

Fyzická osoba, ktorá pracuje u zamestnávateľa na základe pracovného pomeru, je v zdravotnej poisťovni prihlásená z titulu existencie pracovného pomeru ako zamestnanec. Ak uzatvorí zamestnanec u toho istého zamestnávateľa naviac dohodu o vykonaní práce alebo dohodu o pracovnej činnosti, zamestnávateľ ho už druhýkrát ako zamestnanca z titulu existencie tejto dohody do zdravotnej poisťovne neprihlasuje. Poistenec bude v mesačnom výkaze vykázaný len raz a vymeriavací základ sa uvedie v úhrnnej sume, zloženej zo súčtu vymeriavacích základov, dosiahnutých z pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou a z pracovnoprávneho vzťahu založeného dohodou o vykonaní práce alebo dohodou o pracovnej činnosti.

Ak by zamestnanec ukončil pracovný pomer v organizácii a dohoda by trvala ďalej, zamestnávateľ má povinnosť zamestnanca odhlásiť zo zdravotnej poisťovne z dôvodu skončenia pracovného pomeru, ale zároveň prihlásiť z dôvodu trvania dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti.

Príklad

Pán Adam má u zamestnávateľa uzatvorenú dohodu o pracovnej činnosti od 1. 12. 2015 do 30. 4. 2015 (pracuje každý deň okrem sobôt a nedieľ). Od 1. 3. 2015 uzavrel tento istý zamestnávateľ s pánom Adamom pracovnú zmluvu na výkon práce údržbára.

Aké oznamovacie povinnosti vzniknú zamestnávateľovi v súvislosti s touto zmenou?

Pán Adam je prihlásený v registri zdravotnej poisťovne ako zamestnanec, ktorého postavenie mu založila dohoda o pracovnej činnosti. Počas trvania práce na dohodu o pracovnej činnosti uzatvoril so zamestnávateľom nový pracovnoprávny vzťah založený pracovnou zmluvou. Prioritu pri evidencii v zdravotnej poisťovni má vždy pracovný pomer. Zamestnávateľ preto odhlási pána Adama z registra poisťovne ako zamestnanca z titulu existencie dohody (ktorá stále trvá) a prihlási pána Adama do registra poisťovne ako zamestnanca z titulu založenia pracovného pomeru.

Za zamestnanca sa na účely zdravotného poistenia považuje napríklad:

•    fyzická osoba v pracovnom, v štátnozamestnaneckom, v služobnom pomere, ktorý mu zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti vrátane dní, kedy poberá nemocenské, ošetrovné, materské,

•    fyzická osoba pracujúca na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti počas dní, ktoré reálne odpracuje (za ktoré má nárok na príjem zo závislej činnosti); dni, počas ktorých prácu nevykonáva, sa za zamestnanca nepovažuje − to neplatí, ak nepracuje preto, že čerpá nepretržitý odpočinok v týždni, alebo poberá náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, nemocenské, ošetrovné, materské,

•    ústavný činiteľ, verejný ochranca práv, predseda vyššieho územného celku, starosta obce, starosta mestskej časti v Bratislave a Košiciach, primátor mesta,

•    poslanec vyššieho územného celku, poslanec obecného zastupiteľstva, poslanec mestského zastupiteľstva, poslanec miestneho zastupiteľstva mestskej časti v Bratislave a poslanec miestneho zastupiteľstva mestskej časti v Košiciach, a to bez ohľadu na to, či sú na výkon funkcie dlhodobo uvoľnení,

•    konateľ a spoločník s. r. o., komanditista komanditnej spoločnosti, člen družstva,

•    člen štatutárneho orgánu, správnej rady, dozornej rady, člen komisie a člen iného samosprávneho orgánu právnickej osoby,

•    člen volebnej komisie (len do 31. 12. 2015),

•    príkazca, ak príjem z príkaznej zmluvy je zdanený ako príjem zo závislej činnosti,

•    žiak a študent v mesiaci, kedy má príjem za prácu v rámci praktického vyučovania (len do 31. 8. 2015).

ZAMESTNANEC S ODVODOVOU ÚĽAVOU - Počnúc 1. 11. 2013 sa rozšíril osobný rozsah poistencov, u ktorých platiteľom poistného je štát, konkrétne o zamestnanca, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť v pracovnom alebo štátnozamestnaneckom pomere, z ktorého má právo na pravidelný mesačný príjem zo závislej činnosti, ak:

•    bol pred vznikom pracovného alebo štátnozamestnaneckého pomeru občanom vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 12 po sebe nasledujúcich mesiacov a dôvodom vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie bol vznik tohto pracovného alebo štátnozamestnaneckého pomeru,

•    suma jeho mesačného príjmu zo zárobkovej činnosti z tohto pracovného alebo štátnozamestnaneckého pomeru nie je vyššia, nepretržite odo dňa vzniku pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru, ako 67 % priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej ŠÚ SR za kalendárny rok, ktorý 2 roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol pracovný alebo štátnozamestnanecký pomer, konkrétne:

−   pre pracovný alebo štátnozamestnanecký pomer, ktorý vznikne v roku 2013, sa uplatní odvodová úľava v prípade, ak príjem neprekročí nepretržite počas trvania pracovného alebo štátnozamestnaneckého pomeru sumu 526,62 eura

−   pre pracovný alebo štátnozamestnanecký pomer, ktorý vznikne v roku 2014, sa uplatní odvodová úľava v prípade, ak príjem neprekročí nepretržite počas trvania pracovného alebo štátnozamestnaneckého pomeru sumu 539,35 eura,

•    príslušná zdravotná poisťovňa neeviduje voči jeho zamestnávateľovi ku dňu vzniku pracovného alebo štátnozamestnaneckého pomeru pohľadávku na preddavku na poistnom, na nedoplatku z ročného zúčtovania poistného a na úrokoch z omeškania; príslušná zdravotná poisťovňa vyhodnocuje pohľadávku splatnú  k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, ktorý 2 mesiace predchádza kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol pracovný alebo štátnozamestnanecký pomer,

•    zamestnávateľ neznížil počet zamestnancov z dôvodu prijatia takéhoto zamestnanca,

•    odo dňa vzniku tohto pracovného alebo štátnozamestnaneckého pomeru neuplynulo viac ako 12 kalendárnych mesiacov.

Zamestnávateľ nevypočíta a neplatí z dosiahnutého príjmu takéhoto zvýhodneného zamestnanca (zamestnanec s odvodovou úľavou) po dobu dvanástich mesiacov nepretržitého trvania pracovného pomeru preddavok na poistné na zdravotné poistenie. Odvodovú úľavu možno uplatniť len na jeden pracovný pomer jeho zamestnanca, a to na ten, ktorého vznik bol dôvodom vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Napriek tomu, že zamestnávateľ nebude platiteľom poistného za zamestnancov s odvodovou úľavou, je povinný plniť si oznamovacie a vykazovacie povinnosti. U zamestnanca s odvodovou úľavou, ktorý bude mať u zamestnávateľa uzatvorených viac pracovnoprávnych vzťahov zakladajúcich postavenie zamestnanca na účely zdravotného poistenia, sa uplatní výnimka zo všeobecného pravidla, ktoré znie: „ak je fyzická osoba považovaná za zamestnanca na účely zdravotného poistenia u zamestnávateľa z viacerých dôvodov, posudzuje sa, akoby bola zamestnancom u tohto zamestnávateľa iba raz“.

Ak bude mať zamestnanec s odvodovou úľavou uzatvorený u zamestnávateľa pracovný pomer s nárokom na uplatenie odvodovej úľavy pre dlhodobo nezamestnaného a súčasne iný pracovný pomer, napr. na skrátený pracovný úväzok alebo dohodu o pracovnej činnosti, zamestnávateľ bude v mesačnom výkaze preddavkov na zdravotné poistenie vykazovať údaje za zamestnanca na dvoch riadkoch, nakoľko pri výpočte preddavkov sa uplatnia dve rôzne sadzby poistného.

Príklad

Zamestnávateľ zamestnal na základe pracovného pomeru pána Samuela, ktorý bol dlhodobo nezamestnaný. Pracovný pomer s nárokom na uplatnenie odvodovej úľavy pre dlhodobo nezamestnaného občana bol uzatvorený s dňom nástupu do zamestnania 9. 12. 2015.

Zamestnávateľ ako platiteľ poistného prihlásil pána Samuela do registra poisťovne ako zamestnanca s odvodovou úľavou. Dňa 1. 9. 2015 uzatvoril pán Samuel s tým istým zamestnávateľom ďalší pracovný pomer, na skrátený pracovný úväzok.

Je zamestnávateľ povinný prihlásiť pána Samuela z dôvodu vzniku ďalšieho pracovného pomeru do registra poisťovne ako zamestnanca?

Zamestnávateľ druhýkrát pána Samuela do registra poisťovne ako zamestnanca už neprihlasuje, pretože pod kódom 2 ako zamestnanec už je raz registrovaný. V mesačnom výkaze preddavkov na zdravotné poistenie bude zamestnanec Samuel uvedený na dvoch riadkoch, nakoľko pri výpočte preddavkov za mesiac september 2015 sa uplatnia dve rôzne sadzby poistného.

ZAMESTNANEC S ODVODOVOU ODPOČÍTATEĽNOU POLOŽKOU. Dňa 1. 1. 2015 nadobudla účinnosť novela č. 364/2014 zákona o zdravotnom poistení, ktorou sa zaviedol inštitút s názvom „Odpočítateľná položka“ (ďalej len „OP“) pri platení odvodov na povinné zdravotné poistenie pre nízkopríjmových zamestnancov. Podstata tejto legislatívnej novinky spočíva v tom, že OP zníži vymeriavací základ, z ktorého sa vypočítajú preddavky, resp. poistné na povinné zdravotné poistenie vybranej skupiny zamestnancov.

OP sa uplatňuje u zamestnanca, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť v pracovnom, v štátnozamestnaneckom, v služobnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, ak jeho príjem zo zárobkovej činnosti je nižší ako 570 eur. Vymeriavací základ takéhoto zamestnanca sa znižuje o odpočítateľnú položku.

OP sa naopak neuplatňuje u zamestnanca pracujúceho na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohoda o pracovnej činnosti a dohody o vykonaní práce) a u zamestnanca s odvodovou úľavou. OP možno uplatniť na mesačnej báze, alebo až v ročnom zúčtovaní poistného na verejné zdravotné poistenie. Nárok na mesačné uplatnenie OP nevzniká pri vzniku pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého, služobného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu automaticky. Zamestnanec je povinný svojho zamestnávateľa o uplatnenie OP písomne požiadať na tlačive Oznámenie zamestnanca na uplatnenie nároku na odpočítateľnú položku (ďalej len „Oznámenie“), predpísanom Ministerstvom zdravotníctva SR. Tlačivo zamestnávateľ neposiela zdravotnej poisťovni, ale zostáva založené v osobnom spise zamestnanca. Zamestnanec pri uplatnení nároku na OP písomne vyhlasuje na Oznámení, že spĺňa zákonom stanovené podmienky, t. j. vyhlasuje, že:

•    je u zamestnávateľa zamestnancom v pracovnom pomere, štátnozamestnaneckom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu,

•    nie je zamestnancom podľa § 11 ods. 7 písm. v) zákona o zdravotnom poistení (nie je zamestnancom s nárokom na sadzbu poistného 0 %, ktorý bol evidovaným uchádzačom o zamestnanie najmenej 12 po sebe nasledujúcich mesiacov s príjmom nižším ako 67 % štatisticky vykázanej priemernej mesačnej mzdy),

•    nie je súčasne zamestnancom v pracovnom pomere, štátnozamestnaneckom pomere, obdobnom pracovnom vzťahu ani v inom právnom vzťahu (dohody, štatutár s odmenou a pod.) u iného/-ých zamestnávateľa/-ov,

•    nie je súčasne samostatne zárobkovo činnou osobou.

Ak dôjde v priebehu kalendárneho roka k zmene rozhodujúcich skutočností na uplatnenie odpočítateľnej položky (napr. zamestnanec začne popri pracovnom pomere podnikať alebo pracovať u iného zamestnávateľa na pracovný pomer, či na dohodu), má zamestnanec povinnosť oznámiť túto zmenu zamestnávateľovi písomne (napr. v podpísanom oznámení), a to v lehote do 8 dní od kedy zmena nastala. Zamestnanec si môže uplatňovať odpočítateľnú položku len v tých mesiacoch daného roka, počas ktorých spĺňa vyššie uvedené podmienky.

Zamestnávateľ je povinný písomne alebo elektronicky oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni do 8 pracovných dní odo dňa vzniku alebo zániku pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru, služobného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu zamestnanca, ktorý má nárok na OP a ktorý sa pokladá za zamestnanca aj z iného dôvodu, vznik alebo zánik pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru, služobného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu tohto zamestnanca, spôsobom určeným Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Príklad

Pani Eva pracuje ako upratovačka od 1.1.2015. Jej plat je vo výške 380 eur. V mesiaci január 2015 podpísala u zamestnávateľa (VÁH s.r.o.) oznámenie, na základe ktorého si uplatnila nárok na OP. Dňa 1.3.2015 uzatvorila s tým istým zamestnávateľom DPČ na roznos anketových lístkov.

Bude si môcť OP uplatňovať aj v mesiaci marec 2015?

Áno, OP si môže naďalej uplatňovať, pretože ide o dva súbežné pracovnoprávne vzťahy u toho istého zamestnávateľa (jeden je pracovný pomer a druhý je právny vzťah založený dohodou). OP sa vypočíta z úhrnu oboch príjmov, ale uplatní sa iba na príjem z pracovného pomeru, t.j. zníži sa o vypočítanú sumu OP len vymeriavací základ na zdravotné poistenie, ktorý dosiahla pani Eva z pracovného pomeru.

Príklad

Pani Eva z prechádzajúceho príkladu uzatvorila s iným zamestnávateľom (CABA s.r.o.). na 3 dni v mesiaci máj 2015 dohodu o vykonaní práce (umytie okien po vymaľovaní).

Bude si môcť aj v mesiaci máj 2015 uplatniť OP na príjem plynúci z pracovného pomeru u zamestnávateľa (VÁH s.r.o.)?

Nie, OP si v mesiaci máj 2015 uplatniť nemôže, pretože počas mesiaca máj 2015 je súčasne zamestnancom v pracovnoprávnom vzťahu u iného zamestnávateľa (CABA s.r.o.). Zároveň je povinná informovať zamestnávateľa (VÁH s.r.o.) o vzniku DVP, a mzdová učtáreň uvedené zaznamená na tlačive Oznámenie na uplatnenie nároku na odpočítateľnú položku. OP si bude môcť uplatniť až v mesiaci jún 2015.

OSOBA SO ZDRAVOTNÝM POSTIHNUTÍM - Zamestnanec sa môže považovať súčasne za osobu so zdravotným postihnutím. Uvedené má následne vplyv na zníženie sadzby poistného na zdravotné poistenie. Definícia osoby so zdravotným postihnutím sa počnúc rokom 2011 v zákone spresnila. Ide o fyzickú osobu, ktorá je :

•    uznaná za invalidnú podľa § 70 až § 73 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, kedy má osoba pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou alebo

•    uznaná za invalidnú podľa § 42 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, kedy policajt alebo profesionálny vojak má zníženú schopnosť vykonávať primerané civilné zamestnanie podľa § 44 cit. zákona najmenej o 20 %,

•    osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorého miera funkčnej poruchy je najmenej 50 % podľa § 2 ods. 3 zák. č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Osoba so zdravotným postihnutím má povinnosť predložiť zdravotnej poisťovni doklad o invalidite prípadne zníženej pracovnej schopnosti do 8 dní od vzniku tejto skutočnosti (rozhodnutie Sociálnej poisťovne alebo rozhodnutie útvaru sociálneho zabezpečenia), a fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím sa preukáže preukazom občana s ťažkým zdravotným postihnutím alebo preukazom občana s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom do 8 dní od vzniku skutočnosti.

Ing. Iveta Matlovičová

§ 11 zákona č. 580/2004 Z. z.
cit. na strane 34

Platitelia poistného

(7) Štát je platiteľom poistného, ak v odseku 8 nie je ustanovené inak, za

m) fyzickú osobu,

1.  ktorá poberá náhradu príjmu, nemocenské, ošetrovné alebo materské podľa osobitného predpisu,

2.  ktorej zanikol nárok na nemocenské po uplynutí podporného obdobia podľa osobitného predpisu a ktorej trvá dočasná pracovná neschopnosť,

3.  ktorej zanikol nárok na ošetrovné po uplynutí desiateho dňa potreby ošetrovania alebo starostlivosti podľa osobitného predpisu a ktorej trvá potreba ošetrovania alebo starostlivosti podľa osobitného predpisu aj po tomto dni alebo

4.  ktorej trvá dočasná pracovná neschopnosť podľa osobitného predpisu, potreba ošetrovania alebo starostlivosti podľa osobitného predpisu, ktorá je tehotná alebo sa stará o narodené dieťa, a ktorej nevznikol nárok na nemocenské, ošetrovné alebo materské podľa osobitného predpisu  z dôvodu, že ku dňu vzniku skutočnosti rozhodujúcej pre vznik nároku na túto dávku bola zamestnancom, za ktorého je platiteľom poistného štát podľa písmena v) alebo sa na ňu vzťahuje osobitný predpis.

n) fyzickú osobu, ktorá poberá dávku v hmotnej núdzi alebo príspevok k dávke v hmotnej núdzi, a fyzickú osobu, ktorá sa spoločne posudzuje na účely posudzovania hmotnej núdze,

o) fyzickú osobu, ktorá je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie,

p) cudzinca zaisteného na území Slovenskej republiky,

q) azylanta,

r)  fyzickú osobu, ktorá vykonáva pracovnú činnosť pre cirkevné, rehoľné a charitatívne spoločenstvo,...