Postavenie vedúceho zamestnanca

Základným predpokladom úspešného vybudovania a chodu firmy je nielen zabezpečenie efektívneho systému riadenia, ale aj obsadenie vedúcich pozícií zamestnancami, ktorí spĺňajú odborné i osobnostné predpoklady na výkon danej funkcie. Čo si máme predstaviť pod pojmom „vedúci zamestnanec“?

Pojem „vedúci zamestnanec“ charakterizuje zákon č. 311/­2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, podľa ktorého ide o zamestnanca, ktorý je na jednotlivých stupňoch riadenia zamestnávateľa oprávnený určovať a ukladať podriadeným zamestnancom zamestnávateľa pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na ten účel záväzné pokyny (§ 9 ods. 3).

Práva a povinnosti vedúceho zamestnanca

Citovaný právny predpis stanovuje,

a)  v pracovnej zmluve vedúceho zamestnanca možnosť uzatvorenia dlhšej skúšobnej doby

Na rozdiel od radového zamestnanca, s ktorým môže zamestnávateľ v pracovnej zmluve dohodnúť skúšobnú dobu najviac v dĺžke tri mesiace, u vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, najviac šesť mesiacov.

b)  plnenie povinností vedúceho zamestnanca uložené právnymi predpismi

Okrem základných povinností, ktoré sa vzťahujú na všetkých zamestnancov organizácie, t. j.

•    pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi,

•    byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času,

•    dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený,

•    v období, v ktorom má podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom,

•    hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa,

•    zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám, pričom povinnosť mlčanlivosti sa nevzťahuje na oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti,

•    písomne oznamovať zamestnávateľovi bez zbytočného odkladu všetky zmeny, ktoré sa týkajú pracovného pomeru a súvisia s jeho osobou, najmä zmenu jeho mena, priezviska, trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, adresy na doručovanie písomností, zdravotnej poisťovne, a ak sa so súhlasom zamestnanca poukazuje výplata na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, aj zmenu bankového spojenia,

vedúci zamestnanec je povinný i 

–   riadiť a kontrolovať prácu zamestnancov,

»   § 13 ods. 4 Zákonníka práce upozorňuje, že zamestnávateľ nesmie bez vážnych dôvodov spočívajúcich v osobitnej povahe činností zamestnávateľa narúšať súkromie zamestnanca na pracovisku a v spoločných priestoroch zamestnávateľa tým, že ho monitoruje, vykonáva záznam telefonických hovorov uskutočňovaných technickými pracovnými zariadeniami zamestnávateľa a kontroluje elektronickú poštu odoslanú z pracovnej elektronickej adresy a doručenú na túto adresu bez toho, aby ho na to vopred upozornil. Ak zamestnávateľ zavádza kontrolný mechanizmus, je povinný prerokovať so zástupcami zamestnancov rozsah kontroly, spôsob jej uskutočnenia, ako aj dobu jej trvania a informovať zamestnancov o rozsahu kontroly, spôsobe jej uskutočnenia, ako aj o dobe jej trvania.

–   utvárať priaznivé pracovné podmienky a zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci v súlade s ustanoveniami zákona č. 124/­2006 Z. z. v platnom znení,

»   Podľa ustanovenia § 146 ods. 1 a 2 Zákonníka práce je ochranu práce možné charakterizovať ako systém opatrení vyplývajúcich z právnych predpisov, organizačných, technických, zdravotníckych a sociálnych opatrení zameraných na utváranie pracovných podmienok zaisťujúcich bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, zachovanie zdravia a pracovnej schopnosti zamestnanca. Ochrana práce je preto neoddeliteľnou súčasťou pracovnoprávnych vzťahov. Starostlivosť o bezpečnosť a zdravie zamestnancov pri práci, ako aj o zlepšovanie pracovných podmienok ako základných súčastí ochrany práce je rovnocennou a neoddeliteľnou súčasťou plánovania a plnenia pracovných úloh. Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci je stav pracovných podmienok, ktoré vylučujú alebo minimalizujú pôsobenie nebezpečných a škodlivých činiteľov pracovného procesu a pracovného prostredia na zdravie zamestnancov.

»   Na vedúceho zamestnanca sa tak vzťahujú osobitné povinnosti upravené v zákone č. 124/­2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov, a to v rozsahu úloh vyplývajúcich z jeho funkcie. Tieto úlohy sú neoddeliteľnou súčasťou pracovnej pozície vedúceho zamestnanca, pričom ide napr. o oboznámenie podriadených zamestnancov s predpismi a pokynmi k zaisteniu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a zaistenie zavedenia a dodržiavania potrebných bezpečnostných opatrení, zaraďovanie zamestnancov na prácu a na pracovisko, ktoré zodpovedajú ich schopnostiam a zdravotnému stavu, sústavnú kontrolu úrovne starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, či o bezodkladné zisťovanie a odstraňovanie príčin pracovných úrazov a chorôb z povolania.

»   § 12 ods. 5 tohto právneho predpisu stanovuje, že vedúci zamestnanec je povinný nedostatky zistené v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci bezodkladne oznámiť svojmu vedúcemu zamestnancovi, ak vykonanie potrebných preventívnych opatrení a ochranných opatrení je nad rámec jeho pracovných povinností.

–   zabezpečovať odmeňovanie zamestnancov podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, kolektívnych zmlúv a pracovných zmlúv a dodržiavať zásadu poskytovania rovnakej mzdy za rovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty,

»   § 120 ods. 1 Zákonníka práce stanovuje, že zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve, je povinný zamestnancovi poskytnúť mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce príslušného pracovného miesta. Ak mzda zamestnanca v kalendárnom mesiaci nedosiahne sumu minimálneho mzdového nároku, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi doplatok v sume rozdielu medzi dosiahnutou mzdou a sumou minimálneho mzdového nároku ustanoveného pre stupeň patriaci príslušnému pracovnému miestu.

     Ak je mzda dohodnutá v kolektívnej zmluve medzi zamestnávateľom a odborovým orgánom, musia byť dodržané zásady obsiahnuté v zákone č. 2/­1991 Zb. v znení neskorších predpisov.

–   utvárať priaznivé podmienky na zvyšovanie odbornej úrovne zamestnancov a na uspokojovanie ich sociálnych potrieb,

»   Podľa § 153 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný starať sa o prehlbovanie kvalifikácie zamestnancov alebo o jej zvyšovanie. So zástupcami zamestnancov zároveň prerokováva opatrenia zamerané na starostlivosť o kvalifikáciu zamestnancov.

–   zabezpečovať, aby nedochádzalo k porušovaniu pracovnej disciplíny,

»   § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce stanovuje, že zamestnávateľ môže ukončiť pracovný pomer výpoveďou so zamestnancom pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, ak bol tento v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.

»   § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce umožňuje, aby zamestnávateľ okamžite skončil pracovný pomer so zamestnancom výnimočne a to iba vtedy, ak tento závažným spôsobom porušil pracovnú disciplínu.

–   zabezpečovať prijatie včasných a účinných opatrení na ochranu majetku zamestnávateľa.

»   Podľa § 178 Zákonníka práce je zamestnanec povinný počínať si tak, aby nedochádzalo k poškodeniu majetku alebo k jeho zničeniu, ani k bezdôvodnému obohateniu. Ak hrozí škoda, zamestnanec je povinný na ňu upozorniť vedúceho zamestnanca. Ak je na odvrátenie škody hroziacej zamestnávateľovi neodkladne potrebný zákrok, je povinný zakročiť. Túto povinnosť nemá, ak mu v tom bránia dôležité okolnosti alebo ak by tým vystavil vážnemu ohrozeniu seba, ostatných zamestnancov, resp. blízke osoby.

c)  pracovať nadčas

Zamestnávateľ môže písomne dohodnúť s vedúcim zamestnancom v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu, s vedúcim zamestnancom, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, a so zamestnancom, ktorý vykonáva koncepčné, systémové, tvorivé alebo metodické činnosti, riadi, organizuje alebo koordinuje zložité procesy alebo rozsiahle súbory veľmi zložitých zariadení, že vo výške mzdy bude zohľadnená prípadná práca nadčas, najviac však v úhrne 150 hodín v kalendárnom roku. V týchto prípadoch zamestnancovi za prácu nadčas nepatrí mzda ani mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas a zamestnanec nemôže za túto dobu čerpať náhradné voľno.

d)  pracovať vo sviatok

S vedúcim zamestnancom môže zamestnávateľ v pracovnej zmluve dohodnúť mzdu už s prihliadnutím na prípadnú prácu vo sviatok. Mzdové zvýhodnenie ani náhradné voľno za prácu vo sviatok v tomto prípade vedúcemu zamestnancovi nepatria.

e)  pracovať v noci

S vedúcim zamestnancom možno v pracovnej zmluve dohodnúť mzdu aj s prihliadnutím na prípadnú nočnú prácu. Mzdové zvýhodnenie v takom prípade vedúcemu zamestnancovi nepatrí.

f)  spoločnú zodpovednosť za schodok na zverených hodnotách

Pri spoločnej zodpovednosti za schodok sa jednotlivým zamestnancom určí podiel náhrady podľa pomeru ich priemerných zárobkov, pričom zárobok ich vedúceho a jeho zástupcu sa započítavajú v dvojnásobnej sume.

Podiel náhrady nesmie u jednotlivých zamestnancov s výnimkou vedúceho a jeho zástupcu presiahnuť sumu rovnajúcu sa ich priemernému mesačnému zárobku pred vznikom škody. Ak sa takto určenými podielmi neuhradí celá škoda, zvyšok je povinný uhradiť vedúci a jeho zástupca podľa pomeru svojich priemerných zárobkov.

Medzi ďalšie povinnosti vedúcich zamestnancov môžu byť v záujme zamestnávateľa v ďalších vnútropodnikových smerniciach alebo pokynoch zaradené aj nasledovné:

a)  vytvárať zamestnancom priaznivé pracovné podmienky, dbať, aby všetci ním riadení zamestnanci dosahovali odbornú spôsobilosť požadovanú na výkon dohodnutej práce, sústavne si doplňovali svoje odborné vedomosti a boli oboznámení s právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na nimi vykonávanú prácu,

b)  pri vzájomnom styku dodržiavať pravidlá slušnosti a občianskeho spolužitia,

c)  oboznámiť sa s pracovným poriadkom, smernicami, pokynmi a ostatnými vnútropodnikovými predpismi a oboznámiť všetkých nimi riadených zamestnancov s jeho obsahom, uplatňovať a vyžadovať jeho dodržiavanie,

d)  viesť zamestnancov k pracovnej disciplíne a riešiť prípady porušenia pracovnej disciplíny,

e)  zabezpečiť hospodárne a účelné spravovanie a využívanie finančných zdrojov a zariadení, ktoré boli zamestnancovi zverené,

f)  zdržať sa konania, z ktorého vyplývajú neoprávnené prísľuby alebo záväzky zaväzujúce zamestnávateľa,

g)  oznámiť zamestnávateľovi, prípadne orgánu činnému v trestnom konaní, stratu alebo poškodenia majetku vo vlastníctve alebo v správe zamestnávateľa,

h)  vytvárať vhodné podmienky pre zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím v súlade s § 63 zákona č. 5/­2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Na vedúceho zamestnanca sa v porovnaní s inými zamestnancami kladú zvýšené nároky na dodržiavanie všetkých pracovnoprávnych predpisov, vrátane predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, predpisov upravujúcich zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, či záväzkov plynúcich z kolektívnych zmlúv.

Je preto potrebné upozorniť, že v prípade, ak vedúci zamestnanec svojim zavinením poruší povinnosti vyplývajúce z týchto predpisov, či záväzky vyplývajúce z kolektívnych zmlúv, dá pokyn na také porušenie, alebo zatají skutočnosti dôležité pre výkon inšpekcie práce, môže mu inšpektorát práce uložiť v súlade s ustanovením § 19 ods. 1 písm. c) zákona č. 125/­2006 Z. z. v platnom znení pokutu až do štvornásobku priemerného mesačného zárobku.

Vedúci zamestnanec vo verejnej správe

Špeciálne postavenie vedúceho zamestnanca upravuje zákon č. 552/­2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov.

Daná právna norma stanovuje, že miesto vedúceho zamestnanca, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho orgánu u zamestnávateľa (ktorými sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky a právnické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, právnické osoby zriadené zákonom, právnické osoby zriadené štátnym orgánom, obcou alebo vyšším územným celkom a verejné výskumné inštitúcie, právnické osoby založené štátnym orgánom, obcou alebo vyšším územným celkom, ak majetková účasť alebo súčet majetkovej účasti štátu, obce alebo vyššieho územného celku je viac ako 67 %, alebo iné právnické osoby založené štátnym orgánom, obcou alebo vyšším územným celkom, u ktorých väčšinu členov riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov navrhuje štátny orgán, obec alebo vyšší územný celok) miesto ďalšieho vedúceho zamestnanca, u ktorého to určí pracovný poriadok, sa obsadzuje na základe výsledku výberového konania.

Táto podmienka však neplatí ak osobitný predpis ustanovuje aj iný spôsob výberu vedúceho zamestnanca alebo ustanovuje voľbu alebo vymenovanie vedúceho zamestnanca kolektívnym orgánom.

Výberovým konaním na obsadenie miesta vedúceho zamestnanca sa overujú schopnosti a odborné znalosti uchádzača, ktoré sú potrebné alebo vhodné vzhľadom na povahu povinností, ktoré má zamestnanec vykonávať na mieste vedúceho zamestnanca. Pri výberovom konaní sa musí dodržiavať zásada rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch. V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.

Výberové konanie vyhlasuje zamestnávateľ v tlači alebo v iných všeobecne prístupných prostriedkoch masovej komunikácie, ktorými sú najmä televízia, rozhlas a internet. Výberové konanie na miesto štatutárneho orgánu vyhlasuje zriaďovateľ alebo zakladateľ alebo orgán štátnej správy, do ktorého pôsobnosti zamestnávateľ, u ktorého bude funkciu štatutárneho orgánu vykonávať, patrí. Výberové konanie sa vyhlasuje najmenej tri týždne pred jeho začatím.

Oznámenie o vyhlásení výberového konania obsahuje

a)  názov zamestnávateľa vrátane obce, kde je sídlo zamestnávateľa,

b)  funkciu, ktorá sa obsadzuje výberovým konaním,

c)  kvalifikačné predpoklady a osobitné kvalifikačné predpoklady na vykonávanie danej funkcie,

d)  iné kritériá a požiadavky v súvislosti s obsadzovanou funkciou,

e)  zoznam požadovaných dokladov,

f)  dátum a miesto podania žiadosti o účasť na výberovom konaní.

Zamestnávateľ, ktorý vyhlásil výberové konanie, zriadi výberovú komisiu a vymenuje jej členov. Členov výberovej komisie pri výberovom konaní na miesto štatutárneho orgánu vymenúva zriaďovateľ alebo zakladateľ. Ak zamestnávateľ nemá zriaďovateľa alebo zakladateľa, členov výberovej komisie vymenuje orgán štátnej správy, do ktorého pôsobnosti zamestnávateľ patrí. Výberová komisia má najmenej troch členov, z ktorých najmenej jedného člena určí zástupca zamestnancov. Celkový počet členov výberovej komisie je nepárny.

Uchádzača, ktorý spĺňa stanovené predpoklady, výberová komisia pozve na výberové konanie najmenej sedem dní pred jeho začatím s uvedením dátumu, miesta a hodiny výberového konania. Výberové konanie sa uskutočňuje písomnou formou alebo pohovorom, prípadne ich kombináciou.

Výberová komisia zhodnotí výsledok výberového konania a na základe výsledkov určí poradie uchádzačov a zverejní výsledok výberového konania tak, aby bolo prístupné každému uchádzačovi. Poradie uchádzačov je záväzné pri obsadení funkcie. Výberová komisia písomne oznámi uchádzačovi výsledok výberového konania do desiatich dní od jeho skončenia.

Ak výberová komisia na základe výberového konania nevyberie uchádzača na obsadzované miesto vedúceho zamestnanca, pretože žiadny uchádzač nevyhovel ustanoveným podmienkam, zamestnávateľ vyhlási nové výberové konanie. Voľné miesto vedúceho zamestnanca možno obsadiť bez výberového konania len do vymenovania po úspešnom vykonaní výberového konania najdlhšie na šesť mesiacov.

Zamestnávateľ je povinný informovať o voľných pracovných miestach na výkon práce vo verejnom záujme na mieste u zamestnávateľa, ktoré je zamestnancom prístupné, a umožniť zamestnancom a iným fyzickým osobám uchádzať sa o tieto voľné pracovné miesta.

Zamestnancov, ktorí sú blízkymi osobami, a zamestnancov a fyzické osoby vykonávajúce verejnú funkciu, ktorí sú blízkymi osobami, nemožno zaradiť do vzájomnej priamej podriadenosti alebo nadriadenosti alebo tak, aby jeden podliehal pokladničnej kontrole alebo účtovnej kontrole druhého, okrem zamestnancov zastupiteľských úradov Slovenskej republiky v zahraničí a zamestnancov zamestnávateľa, u ktorého pôsobí len jeden vedúci zamestnanec, ktorý je štatutárnym orgánom.

Vo verejnej sfére má svoje špecifické postavenie v pracovnoprávnych vzťahoch školstvo. Týka sa to aj vedúcich zamestnancov, kedy legislatíva vyslovene ustanovuje, kto sa považuje za vedúceho pedagogického zamestnanca a vedúceho odborného zamestnanca.

Podľa ustanovenia § 39 ods. 1 zákona č. 138/­2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vedúcim pedagogickým zamestnancom je riaditeľ, zástupca riaditeľa, hlavný majster odbornej výchovy, vedúci vychovávateľ. Vedúcim odborným zamestnancom je podľa § 39 ods. 2 uvádzaného právneho predpisu riaditeľ, zástupca riaditeľa a vedúci odborného útvaru.

V tejto súvislosti je potrebné upozorniť na skutočnosť, že činnosť vedúceho pedagogického zamestnanca a činnosť vedúceho odborného zamestnanca môže vykonávať ten, kto spĺňa kvalifikačné predpoklady na výkon pracovnej činnosti v príslušnej kategórii a v podkategórii pedagogického zamestnanca alebo v príslušnej kategórii odborného zamestnanca, podmienky zaradenia do kariérového stupňa samostatný pedagogický zamestnanec alebo samostatný odborný zamestnanec a podmienky získania profesijných kompetencií potrebných na výkon činnosti vedúceho pedagogického zamestnanca alebo vedúceho odborného zamestnanca.

Poznamenávame zároveň, že aj keď zákon vymenúva pracovné pozície vedúcich pedagogických a odborných zamestnancov, neznamená to, že každá škola, či školské zariadenie musí disponovať všetkými uvedenými pozíciami, najmä ak ide o školy s nízkymi počtami žiakov. Samozrejmosťou ale je, že každá škola a školské zariadenie musí mať riaditeľa.

Zákon v niektorých prípadoch explicitne určuje, že škola alebo školské zariadenie musí mať aj iné miesta vedúcich zamestnancov. Takým je prípad spojenej školy určenej v ustanovení § 20 ods. 7 zákona č. 596/­2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého riaditeľ spojenej školy ustanovuje zástupcov riaditeľa pre každú školu, ktorá je organizačnou zložkou spojenej školy. Na zástupcu riaditeľa sa vzťahujú kvalifikačné predpoklady uvedené v § 3 ods. 5 tejto právnej normy. Aj na iných miestach sa možno stretnúť s tým, že právny predpis stanovuje, kedy sa miesto konkrétneho vedúceho pedagogického alebo odborného zamestnanca ustanoví a kedy nie.

Jednotlivé školy si nemôžu stanovovať iné okruhy vedúcich pedagogických zamestnancov ako stanovuje legislatíva. Pokiaľ však ide o nepedagogických zamestnancov, zákon ponecháva priestor samotným školám, aby si vytvorili vedúce pracovné pozície podľa svojich potrieb.

RADA!

Z vyššie uvedeného prehľadu je zrejmé, že pozícia vedúceho zamestnanca zahŕňa široký okruh práv a povinností, ktoré majú na chod podniku či organizácie verejnej správy zásadný vplyv. Preto je potrebné venovať výberu takéhoto zamestnanca zvýšenú pozornosť a taktiež v pracovnej zmluve, či interných organizačných predpisoch, jeho práva a povinnosti náležite vymedziť. Špecifikácia úloh vedúceho zamestnanca by mala zohľadňovať potreby zamestnávateľa, keď sa týmto spôsobom môže odbremeniť od osobného plnenia niektorých povinností, zároveň si však musí ponechať možnosť jeho kontroly. Za riadne plnenie úloh vedúceho zamestnanca vo vzťahu k tretím subjektom totiž bude vždy zodpovedať samotný zamestnávateľ.

JUDr. Miroslav Tichý

§ 20 zákona č. 596/2003 Z. z., o štátnej správe v školstve a školskej samospráve

Škola s organizačnými zložkami

(2) Na základe rozhodnutia zriaďovateľa alebo dohody zriaďovateľov sa môžu školy rôzneho druhu a typu a školské zariadenia spojiť do jednej právnickej osoby. Zriaďovateľom takto zriadenej spojenej školy je zriaďovateľ, na ktorom sa zriaďovatelia dohodnú. Organizačné zložky takto zriadenej spojenej školy nie sú právnické osoby.

(3) Ak sa spojí škola so školským zariadením podľa odseku 2, školské zariadenie sa stáva súčasťou školy.

(4) Spojeniu škôl alebo školských zariadení podľa odseku 2 musí predchádzať ich vyradenie zo siete a ich následné zrušenie. Právnická osoba podľa odseku 2 sa zriaďuje ako spojená škola po zaradení do siete.

(5) Právnická osoba podľa odseku 1 alebo 2 sa člení na organizačné zložky, ktorými sú jednotlivé školy a vedie sa v sieti so všetkými organizačnými zložkami. Na dokladoch o získanom vzdelaní sa uvádza len príslušný druh a typ školy, ktorá je organizačnou zložkou. Rozhodnutia vo výchove a vzdelávaní a doklady o získanom vzdelaní podpisuje riaditeľ.

(6) Právnickú osobu podľa odseku 1 alebo odseku 2 riadi jeden riaditeľ, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady najmenej pre jeden druh alebo typ školy, ktorá je organizačnou zložkou príslušnej právnickej osoby; požiadavka na kvalifikačné predpoklady sa nevzťahuje na právnickú osobu, ktorej organizačnými zložkami sú len školské zariadenia.

(7) Riaditeľ právnickej osoby podľa odseku 1 alebo odseku 2 ustanovuje zástupcu riaditeľa pre každú školu alebo školské zariadenie, ktoré sú organizačnou zložkou. Na zástupcu riaditeľa sa vzťahujú kvalifikačné predpoklady na výkon pracovnej činnosti uvedené v § 3 ods. 5. Ak je organizačnou zložkou materská škola, zástupca riaditeľa pre materskú školu musí spĺňať kvalifikačné predpoklady na výkon pracovnej činnosti v materskej škole. ^60a)