Postavenie svedka v správnom procese

Svedecká výpoveď je podstatným dôkazom prípustným v správnom procese. Svedok musí byť pred svedeckou výpoveďou zamestnancom obce riadne poučený. Svedok sa taktiež musí dostaviť pred obec, keď ho táto predvolá. Predvolanie mu musí byť riadne doručené obcou. Svedok nemôže v určitých prípadoch vypovedať a taktiež môže odoprieť svedeckú výpoveď za splnenia zákonných podmienok daných právnou úpravou.

Priebeh dokazovania v správnom konaní pred obcou

Správne konanie predstavuje zákonom presne ustanovený proces pozostávajúci z jednotlivých štádií, ktoré tvoria logický štruktúrovaný celok. Právnym základom pre správne konanie je zákon č. 71/­1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“). Pritom správny poriadok upravuje jednotlivé štádiá správneho konania. Výpoveď svedka je konkrétnym dôkazným prostriedkom, ktorý je významným z pohľadu preukázania materiálnej pravdy, ktorej zistenie je nevyhnutné aj pre zistenie a objasnenie skutkového stavu veci, ktorá je predmetom správneho konania pred obcou. Taktiež je výpoveď svedka procesným inštitútom, ktorý je obsiahnutý v dôkaznom konaní, ktoré je významnou súčasťou procesu správneho konania a jeho štádiom.

Proces dokazovania je integrálnou súčasťou správneho konania a jeho podstatnou súčasťou. V rámci správneho konania sa totiž uplatňujú jednotlivé procesné inštitúty, akým je napríklad doručovanie, predvedenie alebo počítanie lehôt. Tieto procesné inštitúty sú nevyhnutné pre vydanie prvostupňového rozhodnutia obce v správnom konaní. Takýmto podstatným procesným inštitútom je aj dokazovanie, ktoré je výsledkom vykonania viacerých dôkazov v správnom konaní.

Výpoveď svedka je jedným z podstatných dôkazných prostriedkov, ktoré sa uplatňujú v správnom konaní. Preto musí byť tento dôkazný prostriedok hodnotený vo vzťahu s ostatnými dôkazmi, ktoré sa v dôkaznom konaní vykonali. Výpoveď svedka je totiž potrebné posúdiť v kontexte iných dôkazných prostriedkov a taktiež vo vzťahu k predmetu správneho konania. Pritom je podstatné zistiť objektívne skutkový stav veci, objasniť predmet správneho konania a tým dosiahnuť cieľ výkonu verejnej správy.

V rámci dôkazného konania musí obec striktne uplatňovať zásadu objektívneho zistenia skutkového stavu veci, ktorá požaduje, aby rozhodnutie obce vychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, ktorý je výsledkom riadne prebehnutého procesu dokazovania v správnom konaní.

V súlade s § 3 ods. 5 správneho poriadku obce taktiež dbajú o to, aby pri rozhodovaní o skutkovo zhodných a podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely, teda aby sa v skutkovo podobných prípadoch vydávali podobné rozhodnutia.

Všetci účastníci procesu dokazovania v správnom konaní majú rovnaké procesné práva, teda každý účastník správneho konania môže slobodne navrhovať dôkazné prostriedky na preukazovanie svojich tvrdení. Účastník správneho konania má procesnú spôsobilosť, ktorá sa odvíja od jeho spôsobilosti na právne úkony; teda pokiaľ má účastník správneho konania obmedzenú spôsobilosť na právne úkony podľa Občianskeho zákonníka, tak bude mať obmedzenú aj procesnú spôsobilosť v správnom konaní pred obcou.

V rámci správneho konania pred obcou môže navrhovať dôkazy popri účastníkovi správneho konania aj zúčastnená osoba, pokiaľ ju obec na správneho konanie prizve a prizná jej takéto právne postavenie. Právne postavenie zúčastnenej osoby je predmetom § 15a správneho poriadku. Taktiež zákonní zástupcovia, prípadne opatrovníci môžu obci navrhovať dôkazné prostriedky, napríklad vtedy, keď je účastníkom správneho konania osoba, ktorá je maloletá alebo ide o účastníka správneho konania, o ktorého pobyte obec, ktorá je správny orgán, nemá vedomosť.

Pritom obec má právnu povinnosť zistiť presne skutkový stav a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Podkladom pre vydanie rozhodnutia v správnom konaní sú pritom aj dôkazy, ktoré boli pred obcou riadne vykonané. Vykonávanie dôkazov je procesnou právomocou obce, ktorá je správnym orgánom. Právne postavenie účastníkov správneho konania a zúčastnených osôb v dokazovaní ustanovuje § 33 ods. 1 správneho poriadku.

V súlade s § 34 ods. 1 správneho poriadku v dôkaznom konaní pripustí obec všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. V kontexte uvedeného je potrebné právny pojem „dôkaz“ v správnom konaní ponímať extenzívne. V § 34 ods. 2 správny poriadok len demonštratívne ustanovuje, že dôkazmi sú najmä: výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka, ale pripúšťa za určitých okolností aj čestné vyhlásenie. V súlade s § 34 ods. 5 správneho poriadku obec hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

V súlade s § 34 ods. 6 správneho poriadku platí, že skutočnosti všeobecne známe alebo obci známe z jej úradnej činnosti netreba dokazovať v správnom konaní. Pokiaľ je niekto vyzvaný obcou aby učinil svedeckú výpoveď, má právnu povinnosť takúto výzvu obce uposlúchnuť, dostaviť sa na správne konanie a podrobiť sa výsluchu pred obcou. Pokiaľ sa svedok opakovane odmietne dostaviť na predvolanie obce za účelom realizácie jeho výsluchu, môže byť obcou predvedený, musia však byť kumulatívne splnené viaceré predpoklady, ktoré sú ustanovené v § 42 správneho poriadku v súlade s ktorým účastník konania alebo svedok, ktorý sa bez náležitého ospravedlnenia alebo bez závažných dôvodov na opätovné predvolanie nedostaví na obec a bez osobnej účasti ktorého nemožno konanie uskutočniť, môže byť predvedený. Predvedenie vykoná Policajný zbor na základe písomnej žiadosti obce, ktorá je správnym orgánom.

Pojem „závažné dôvody“ pritom správny poriadok ani demonštratívnym právnym výpočtom neustanovuje a preto je na obci, ktoré právne dôvody uzná za postačujúce a ktoré sú nezávažného významu. Taktiež je predvedenie možné len vtedy, keď sa svedok v správnom konaní nedostaví ani na opätovné predvolanie a taktiež musí byť splnený predpoklad, že účasť svedka v správnom konaní je podstatná a nemožno pokračovať v predmetnom správnom konaní pred obcou.

Podklady rozhodnutia obce v správnom procese

V súlade s § 32 ods. 1 správneho poriadku je obec povinná zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaná len návrhmi účastníkov konania.

Podkladom pre obsah rozhodnutia obce v správnom procese sú jednotlivé dôkazy, ktoré obec nadobudla právne súladným spôsobom. Pritom právnu súladnosť procesu dokazovania požaduje aj § 3 ods. 1 správneho poriadku v súlade s ktorým obce postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností, pričom ide o kogentnú právnu úpravu.

V § 34 ods. 2 správny poriadok ustanovuje jednotlivé dôkazné prostriedky demonštratívnym právnym výpočtom. V tomto prípade teda nejde o taxatívny právny výpočet a je možné, aby obec vykonala aj iné dôkazné prostriedky, ktoré správny poriadok výslovne neustanovuje, ale ktoré môžu prispieť k objasneniu skutkového stavu veci, ktorá sa prejednáva pred obcou, ktorá je správnym orgánom.

Správny poriadok ustanovuje nasledovné dôkazné prostriedky:

•    Výsluch svedkov,

•    znalecké posudky,

•    listiny,

•    ohliadka,

•    čestné vyhlásenie, pričom v súlade s § 39 ods. 1 správneho poriadku obec môže namiesto dôkazu pripustiť čestné vyhlásenie účastníka konania, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak v danom prípade.

V rámci dôkazného konania musí obec striktne uplatňovať zásadu objektívneho zistenia skutkového stavu veci, ktorá je ustanovená v § 3 ods. 5 správneho poriadku a požaduje, aby rozhodnutie obce vychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, ktorý je výsledkom riadne prebehnutého procesu dokazovania v správnom konaní.

Pokiaľ sú účastníci správneho konania nečinní a nepredkladajú jednotlivé dôkazy, ktorými by preukazovali svoje tvrdenia, tak obec nemôže vyčkávať, ale v súlade s § 32 ods. 1 správneho poriadku je povinná zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaná len návrhmi účastníkov konania.

V súlade s § 32 ods. 2 správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie obce v správnom procese sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe obci z jej úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje obec, ktorá je správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba obci preukazovať dokladmi. Doklady vydané obcou a obsah vlastných evidencií obce sa považujú za skutočnosti známe obci z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.

Podľa § 32 ods. 3 správneho poriadku platí, že pokiaľ obec potrebuje podklady pre správne konanie, tak na jej žiadosť sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie.

Podľa § 33 správneho poriadku účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. Pritom je ale obec povinná dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

Priebeh svedeckej výpovede pred obcou

Pre právnu relevanciu svedeckej výpovede pred obcou je nevyhnutné, aby boli rešpektované všetky zákonné predpoklady jej platnosti ustanovené v správnom poriadku kogentnou právnou úpravou.

V súlade s § 35 ods. 4 správneho poriadku platí, že obec poučí svedka pred výsluchom o možnosti odoprieť výpoveď, o jeho povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať a o právnych následkoch nepravdivej alebo neúplnej výpovede.

Podľa § 35 ods. 2 správneho poriadku platí, že ako svedok nesmie byť vyslúchnutý ten, kto by sprístupnil utajovanú skutočnosť, bankové tajomstvo, daňové tajomstvo, obchodné tajomstvo alebo porušil zákonom výslovne uloženú alebo uznanú povinnosť mlčanlivosti, okrem ak by ho tejto povinnosti zbavil príslušný orgán alebo ten, v záujme koho túto povinnosť má. Napríklad v prípade príslušníkov ozbrojených síl a ozbrojených zborov Slovenskej republiky ich môže zbaviť mlčanlivosti minister obrany Slovenskej republiky.

Jednotlivé právne skutočnosti, ktoré tvoria podstatu tajomstiev na ktoré sa v § 35 ods. 2 odvoláva správny poriadok ustanovuje osobitná právna úprava. Osobitná právna úprava síce neustanovuje konkrétne prípady, prípadne informácie, ktoré tvoria dané tajomstvo, ale existujú všeobecné ustanovenia, ktoré určujú, čo je potrebné za skutočnosti, ktoré spadajú pod dané tajomstvo, považovať.

Pod „utajovanou skutočnosťou“ je potrebné podľa § 2 písm. a) zákona č. 215/­2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozumieť informáciu alebo vec určenú pôvodcom utajovanej skutočnosti, ktorú vzhľadom na záujem Slovenskej republiky treba chrániť pred vyzradením, zneužitím, poškodením, neoprávneným rozmnožením, zničením, stratou alebo odcudzením a ktorá môže vznikať len v oblastiach, ktoré ustanoví svojím nariadením vláda Slovenskej republiky.

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 563/­2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) daňovým tajomstvom je informácia o daňovom subjekte, ktorá sa získa pri správe daní. Za daňové tajomstvo sa nepovažuje informácia, ktorá bola alebo je verejne prístupná, a informácia o tom, či prebieha alebo prebiehala daňová kontrola alebo daňové exekučné konanie.

Podľa § 11 ods. 4 daňového poriadku porušením povinnosti zachovávať daňové tajomstvo je oznámenie alebo sprístupnenie daňového tajomstva tomu, kto nepreukáže oprávnenosť na oznámenie alebo sprístupnenie daňového tajomstva vyplývajúcu z plnenia jeho úloh podľa tohto zákona, osobitných predpisov (sem patrí napríklad zákon NR SR č. 566/­1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov), alebo medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná. Daňové tajomstvo sa oznámi alebo sprístupní tomu, kto preukáže oprávnenosť na oznámenie alebo sprístupnenie daňového tajomstva vyplývajúcu z plnenia jeho úloh podľa tohto zákona, osobitných predpisov (sem patrí napríklad zákon NR SR č. 566/­1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov) alebo medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.

V prípade bankového tajomstva platí ustanovenie § 91 ods. 1 zákona č. 483/­2001 Z. z. zákon o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého predmetom bankového tajomstva sú všetky informácie a doklady o záležitostiach týkajúcich sa klienta banky alebo klienta pobočky zahraničnej banky, ktoré nie sú verejne prístupné, najmä informácie o obchodoch, stavoch na účtoch a stavoch vkladov.

Určenie obchodného tajomstva je predmetom § 17 Obchodného zákonníka, podľa ktorého obchodné tajomstvo tvoria všetky skutočnosti obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy súvisiace s podnikom, ktoré majú skutočnú alebo aspoň potenciálnu materiálnu alebo nemateriálnu hodnotu, nie sú v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné, majú byť podľa vôle majiteľa obchodného tajomstva utajené a majiteľ obchodného tajomstva zodpovedajúcim spôsobom ich utajenie zabezpečuje.

Uvedené ustanovenia osobitných právnych predpisov je potrebné vykladať extenzívne, teda pokiaľ má zamestnanec obce, ktorý vykonáva výsluch svedka v správnom konaní dôvodnú pochybnosť, či určitá informácia patrí alebo nepatrí do daného tajomstva, či už obchodného, daňového alebo bankového, prípadne či nejde o utajovanú skutočnosť, je potrebné ju radšej pod dané tajomstvo zaradiť.

Právnou povinnosťou obce je preto preveriť, či je svedok pozbavený mlčanlivosti a či môže požadovanú informáciu, ktorá je predmetom určitého tajomstva, obci poskytnúť. Týmto sa zabráni tomu, aby obec, ktorá je správnym orgánom, porušila ustanovenie § 35 ods. 2 správneho poriadku, podľa ktorého ako svedok nesmie byť vyslúchnutý ten, kto by sprístupnil utajovanú skutočnosť, bankové tajomstvo, daňové tajomstvo, obchodné tajomstvo alebo porušil zákonom výslovne uloženú alebo uznanú povinnosť mlčanlivosti, okrem ak by ho tejto povinnosti zbavil príslušný orgán alebo ten, v záujme koho túto povinnosť má ustanovenú.

Preto musí mať zamestnanec obce pred uskutočnením svedeckej výpovede jednoznačne preukázané, že svedok, na ktorého sa vzťahuje povinnosť mlčanlivosti podľa niektorej z uvedených osobitných právnych úprav, bol tejto právnej povinnosti riadne zbavený, často sa tak deje prostredníctvom rozhodnutia o pozbavení mlčanlivosti svedka. Tak napríklad bankové tajomstvo sa vzťahuje na zamestnancov bánk, daňové tajomstvo na zamestnancov správcu dane, teda na zamestnancov daňových úradov, colných úradov, obcí a miest a v neposlednom rade aj na zamestnancov Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky. V prípade obchodného tajomstva môže ísť o manažérov obchodných spoločností, pokiaľ majú prístup k obchodnému tajomstvu z pohľadu svojho postavenia v podniku.

Možnosť odopretia výpovede svedka v správnom konaní

Podľa § 35 ods. 3 správneho poriadku výpoveď môže odoprieť ten, kto by ňou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkym osobám; ich výpočet sa spravuje Občianskym zákonníkom, ktorý je osobitnou právnou úpravou.

Spojenie „nebezpečenstvo trestného stíhania“ správny poriadok ani demonštratívnym právnym výpočtom neustanovuje a preto je na subjektívnom uvážení svedka, či nastal takýto prípad. Pre možnosť odoprieť svedeckú výpoveď nemusí byť svedok alebo jemu blízka osoba v tom čase trestne stíhaná, postačuje len potenciálne nebezpečenstvo trestného stíhania. Správny poriadok taktiež výslovne neustanovuje právnu povinnosť svedka, aby predložil obci, ktorá je správnym orgánom, dôkazy, že by si svedeckou výpoveďou privodil nebezpečenstvo trestného stíhania.

Pritom spojenie „trestné stíhanie“ je predmetom trestného práva a jeho určenie je potrebné hľadať v zákone č. 301/­2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“), ktorý je osobitnou právnou úpravou.

Podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku ak nie je dôvod na postup podľa § 197 ods. 1 alebo 2 Trestného poriadku, policajt začne trestné stíhanie bez meškania, najneskôr však do 30 dní od prijatia trestného oznámenia, ak ho treba doplniť. Trestné stíhanie sa začne vydaním uznesenia. Ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania, začne policajt trestné stíhanie vykonaním zaisťovacieho úkonu, neopakovateľného úkonu alebo neodkladného úkonu. Po ich vykonaní vyhotoví ihneď uznesenie o začatí trestného stíhania, v ktorom uvedie, ktorým z týchto úkonov už bolo začaté trestné stíhanie. O začatí trestného stíhania policajt upovedomí oznamovateľa a poškodeného. Policajt doručí také uznesenie prokurátorovi najneskôr do 48 hodín.

V prípade vznesenia obvinenia voči konkrétnej osobe je potrebné zohľadniť § 206 ods. 1 Trestného poriadku podľa ktorého ak je na podklade trestného oznámenia alebo zistených skutočností po začatí trestného stíhania dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba, policajt bez meškania vydá uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré ihneď oznámi obvinenému a doručí najneskôr do 48 hodín prokurátorovi a ak je obvineným súdny exekútor, notár, znalec, tlmočník alebo prekladateľ, aj ministrovi spravodlivosti, a ak je obvineným advokát, aj Slovenskej advokátskej komore; o tomto úkone upovedomí bez meškania oznamovateľa a poškodeného. Ak bolo uznesenie o vznesení obvinenia oznámené jeho vyhlásením, je policajt povinný vydať obvinenému rovnopis tohto uznesenia bez meškania. Pokiaľ sa začne trestné stíhanie voči konkrétnej osobe, táto sa z podozrivej zmení na obvinenú.

V prípade výkladu pojmu „blízka osoba“ je potrebné použiť § 116 a § 117 Občianskeho zákonníka pričom na použitie Občianskeho zákonníka výslovne vyzýva v § 35 ods. 3 aj správny poriadok. Pritom platí, že pri výklade pojmu „blízka osoba“ je potrebné použiť extenzívny právny výklad a za blízku osobu považovať aj druha alebo družku svedka v správnom konaní, nakoľko ujmu týchto osôb by svedok mohol považovať za ujmu vlastnú.

Podľa uvedených ustanovení Občianskeho zákonníka platí, že blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Stupeň príbuzenstva dvoch osôb sa určuje podľa počtu zrodení, ktorými v priamom rade pochádza jedna od druhej a v pobočnom rade obidve od najbližšieho spoločného predka.

O výpovedi svedka sa spisuje zápisnica, v ktorej sa konštatuje, že svedok v správnom konaní bol kompletne poučený, čo svedok následne podpisom zápisnice aj potvrdí. Správny poriadok neustanovuje, akou formou sa má poučenie svedka pred výsluchom realizovať a preto postačuje aj ústne poučenie svedka, obec, ktorá je správny orgán, však v prípade pochybností musí preukázať, že svedka náležite pred výsluchom poučila ohľadom priebehu svedeckej výpovede podľa správneho poriadku.

Pokiaľ má svedok námietky voči obsahu zápisnice o svedeckej výpovedi, tak ich môže uviesť v zápisnici a podpísať túto zápisnicu s výhradou. Podstatné je taktiež, aby bol svedok poučený ohľadom svedeckej výpovede ešte pred jej začatím, predovšetkým o tom, kedy nemôže vypovedať a aj o možnosti odopretia svedeckej výpovede, nakoľko inak nemá vedomosť o možnosti odopretia výpovede voči blízkej osobe podľa § 35 ods. 3 správneho poriadku.

Výpoveď svedka je potrebné posúdiť v kontexte iných dôkazných prostriedkov, ktoré sa pri vykonávaní dôkazov vyskytli. Ide pritom napríklad o znalecké posudky, ktorých cieľom je pokiaľ možno objektívne preskúmať odbornú otázku. Stanoviská, ktoré sú obsiahnuté v znaleckom posudku môžu korigovať závery, ktoré boli prezentované vo výpovedi svedka, prípadne ich objektivizovať v záujme zistenia objektívneho skutkového stavu. Taktiež je vhodné, keď je výpoveď svedka podložená rôznymi listinami, najlepšie verejnými, ktoré preukazujú tvrdenia svedka. Informácia, ktorá je svedkom podaná, musí byť pravdivá, presná a kompletná, pričom uvedené vlastnosti svedeckej výpovede sa budú zvyšovať, pokiaľ je svedok spôsobilý správne prezentovať skutočnosti, ktoré sú mu známe a ktoré majú význam pre správne konanie. Preto je v určitých prípadoch vhodná aj konfrontácia výpovede svedka s výpoveďami ostatných účastníkov správneho konania, čo môže zvýšiť objektivitu predloženej svedeckej výpovede a zvýšiť jej výpovednú hodnotu, a to v záujme ozrejmenia predmetu správneho konania pred obcou.

Ing. JUDr. Ladislav Hrtánek, PhD.