Postavenie konateľov a spoločníkov
   – zdravotné a sociálne poistenie

Postavenie konateľov a spoločníkov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním upravuje zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej „ObZ”). Za účelom podnikania môžu byť založené také druhy obchodných spoločností ako verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť, spoločnosť s ručeným obmedzením, akciová spoločnosť a jednoduchá spoločnosť na akcie. S pôsobením obchodných spoločností priamo súvisí aj postavenie spoločníkov a konateľov obchodných spoločností.

Jedna z najvýraznejších zmien v oblasti zdravotného a sociálneho poistenia, ktorá sa dotkla spoločníkov a konateľov, bola schválená v novele č. 499/2010 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZZP“) a v novele č. 543/2010 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSP“). Počnúc rokom 2011 nadobudli konatelia a spoločníci postavenie zamestnanca na účely zdravotného a sociálneho poistenia a vznikla im zákonná povinnosť odvádzať z vyplatenej odmeny odvody na zdravotné a sociálne poistenie.

K posledným zásadným legislatívnym úprava došlo v novele č. 341/2016 Z. z. zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 1. 1. 2017, ktoré sa týkajú daňovej a odvodovej povinnosti z podielov na zisku vyplácaných spoločníkom a konateľom spoločností.

Postavenie spoločníka na účely zdravotného a sociálneho poistenia

Spoločníkom sa stáva osoba, ktorá je určená v spoločenskej zmluve, a to dňom zápisu obchodnej spoločnosti do obchodného registra. Vzťah medzi spoločníkom a spoločnosťou je spravidla určený v spoločenskej zmluve, v zakladateľskej zmluve, v zakladateľskej listine v stanovách a v príslušných ustanoveniach Obchodného zákonníka. Spoločníci majú právo požadovať od konateľov informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti.

Základnou povinnosťou spoločníka je splnenie vkladovej povinnosti, t. j. splatenie vkladu, na ktorého vloženie sa zaviazal v spoločenskej zmluve. Vkladom spoločníka je súhrn peňažných prostriedkov (peňažný vklad) a iných peniazmi oceniteľných hodnôt (nepeňažný vklad), ktoré spoločník vkladá do spoločnosti a podieľa sa nimi na výsledku podnikania spoločnosti.

V zmysle § 113 ods. 1 ObZ je spoločník povinný splatiť vklad do plnej výšky najneskôr však do piatich rokov od vzniku spoločnosti alebo od jeho vstupu do spoločnosti alebo od prevzatia záväzku na nový vklad. Tejto povinnosti nemožno spoločníka zbaviť. Spoločníka, ktorý nesplní svoju povinnosť ani v dodatočnej lehote, môže valné zhromaždenie zo spoločnosti vylúčiť.

Spoločníci vykonávajú práva týkajúce sa riadenia spoločnosti a kontroly jej činnosti na valnom zhromaždení v rozsahu a spôsobom uvedeným v spoločenskej zmluve, prípadne v stanovách. Valné zhromaždenie je uznášaniaschopné, ak sú prítomní spoločníci, ktorí majú aspoň polovicu všetkých hlasov. Počet hlasov každého spoločníka sa určuje pomerom hodnoty jeho vkladu k výške základného imania spoločnosti, ak spoločenská zmluva neurčuje iný počet hlasov. Pri zániku účasti spoločníka v spoločnosti za trvania spoločnosti vzniká spoločníkovi právo na vyplatenie podielu (tzv. „vyrovnací podiel“).

Vzťah medzi spoločnosťou a spoločníkom sa riadi príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka a považuje sa vždy za obchodnoprávny vzťah. Uvedené vyplýva z ust. § 261 ods. 6 písm. a) ObZ: „Bez ohľadu na povahu účastníkov sa touto časťou Obchodného zákonníka spravujú záväzkové vzťahy medzi zakladateľmi obchodných spoločností, medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou, ako aj medzi spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy týkajúce sa účasti na spoločnosti, ako aj vzťahy zo zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka, medzi štatutárnym orgánom alebo členom štatutárnych a dozorných orgánov spoločnosti a obchodnou spoločnosťou, ako aj vzťahy medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a spoločnosťou pri výkone jeho poverenia”. Vzťah medzi spoločnosťou a spoločníkom pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti sa podľa § 66 ods. 6 ObZ spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, ak zo zmluvy o výkone funkcie uzatvorenej medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom, ak bola zmluva o výkone funkcie uzavretá alebo zo zákona nevyplýva iné určenie práv a povinností.

spoločník –> zariaďovaní
záležitostí spoločnosti –> obchodnoprávny vzťah

Zmluva o výkone funkcie musí mať písomnú formu a musí ju schváliť valné zhromaždenie spoločnosti alebo písomne všetci spoločníci, ktorí ručia za záväzky spoločnosti neobmedzene. Stanovy akciovej spoločnosti alebo jednoduchej spoločnosti na akcie môžu určiť, že zmluvu o výkone funkcie člena predstavenstva schvaľuje dozorná rada.

Typ zmluvného vzťahu, na základe ktorého je upravený vzťah so spoločnosťou, a príp. aj vyplácanie príslušnej odmeny, nemá vplyv na zaradenie odmeny medzi iné druhy príjmov, vždy sa bude jednať o príjem podľa § 5 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“ alebo „zákona o dani z príjmov”), kedy ide o z príjem zo závislej činnosti za prácu spoločníkov a konateľov spoločností s ručeným obmedzením. Odmena sa považuje za zdaniteľný príjem zo závislej činnosti a vstupuje do vymeriavacieho základu pre odvod poistného na zdravotné a sociálne poistenie.

V zmysle § 123 ods. 1 ObZ majú spoločníci nárok na podiel zo zisku v pomere zodpovedajúcom ich splateným vkladom, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Od 1. 1. 2017 sa podiel na zisku vyplatený spoločníkovi spoločností s ručeným obmedzením považuje za príjem podľa § 3 ods. 1 písm. e) ZDP, ktorý je predmetom dane vyberanou zrážkou a nepodlieha odvodom na zdravotné poistenie (Poznámka: Z vyplatených podielov na zisku je povinnosť zaplatiť poistné na zdravotné poistenie, ak sú vyplatené zo zisku dosiahnutého za účtovné obdobie rokov 2011 až 2016). Z príjmu, ktorý plynie spoločníkovi z podielov na zisku, sa poistné na sociálne poistenie neplatí.

*   Znížená sadzba 7 % sa začne uplatňovať od roku 2025, a prvýkrát ju bude možné využiť pri podieloch zo ziskov za rok 2025 vyplatených najskôr v roku 2026. V prípade podielov na likvidačnom zostatku uvedené zníženie nastáva, ak vstúpi spoločnosť alebo družstvo do likvidácie najskôr 1. 1. 2025. Obdobne sa postupuje aj pri vyrovnacích podieloch (zákon č. 278/2024 Z. z.).

Postavenie konateľa na účely zdravotného a sociálneho poistenia

Obchodné spoločnosti ako právnické osoby konajú navonok prostredníctvom štatutárnych orgánov; bez existencie štatutárneho orgánu spoločnosť nemôže vykonávať činnosť, na ktorú bola založená.

konateľ spoločností je priamo štatutárny orgán spoločnosti  (nie je členom štatutárneho orgánu)

Konateľov vymenúva valné zhromaždenie z radov spoločníkov alebo iných fyzických osôb. Fyzická osoba, ktorá sa stane štatutárnym orgánom spoločnosti, sa zapisuje do obchodného registra. Do registra sa zapisuje aj vznik a zánik funkcie. Konateľské správanie môže obmedziť len spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie. V súlade s ust. § 139 ods. 2 ObZ sa konateľom nemôže stať člen dozornej rady.

Treba rozlišovať pojem „konateľ“ a pojem „obchodné vedenie“. Konateľ koná v mene spoločnosti voči tretím osobám a obchodné vedenie riadi vnútorný chod spoločnosti. Konateľ môže vykonávať aj funkciu obchodného vedenia. V zmysle § 134 ObZ na rozhodnutie o obchodnom vedení spoločnosti, ktoré patrí do pôsobnosti konateľov, sa vyžaduje súhlas väčšiny konateľov, ak spoločenská zmluva neurčí vyšší počet hlasov. K povinnostiam konateľov patrí aj zabezpečenie riadneho vedenia predpísanej evidencie a účtovníctva, vedenie zoznamu spoločníkov a povinnosť informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti.

Vzťah medzi spoločnosťou a konateľom (štatutárnym orgánom) sa riadi príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka a považuje sa vždy za obchodnoprávny vzťah. Uvedené vyplýva z ust. § 261 ods. 6 písm. a) ObZ: „Bez ohľadu na povahu účastníkov sa touto časťou Obchodného zákonníka spravujú záväzkové vzťahy medzi zakladateľmi obchodných spoločností, medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou, ako aj medzi spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy týkajúce sa účasti na spoločnosti, ako aj vzťahy zo zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka, medzi štatutárnym orgánom alebo členom štatutárnych a dozorných orgánov spoločnosti a obchodnou spoločnosťou, ako aj vzťahy medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a spoločnosťou pri výkone jeho poverenia”.

konateľ –> výkon funkcie
–> obchodnoprávny vzťah

Ak medzi spoločnosťou a konateľom nie je uzavretá zmluva o výkone funkcie (v tomto prípade dochádza v praxi k problémom ohľadom určenia odplaty za výkon funkcie a následne k správnej registrácii v systéme sociálneho poistenia), vzťah medzi spoločnosťou a štatutárnym orgánom sa pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, ak zo zmluvy o výkone funkcie uzatvorenej podľa Obchodného zákonníka nevyplýva iné určenie práv a povinností.

Podľa § 566 ods. 1 ObZ: „Mandatár sa mandátnou zmluvou zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.” Vždy sa javí praktickejšie na výkon funkcie konateľa uzatvoriť zmluvu, v ktorej môže byť dohodnutá aj odplata za výkon funkcie; vylúčia sa tak aj nejasnosti pri rozhodovaní, či sa konateľ stáva alebo nestáva zamestnancom na účely sociálneho poistenia s následnou povinnosťou odvádzať z vyplatenej odmeny poistné na sociálne poistenie.

Príklad 1

Ak chce konateľ vykonávať svoju funkciu, musí existovať medzi konateľom a spoločnosťou zmluva z titulu výkonu jeho funkcie v obchodnej spoločnosti?

Konateľ môže vykonávať svoju funkciu aj bez zmluvy, nakoľko sa nestáva konateľom na základe podpisu zmluvy, ale dňom, kedy ho vymenuje valné zhromaždenie (dňom prijatia rozhodnutia valného zhromaždenia, príp. iným, neskorším dňom, ak tak valné zhromaždenie rozhodlo). Ak konateľ vykonáva svoju funkciu bez zmluvy (čo súčasná právna úprava pripúšťa), tak sa riadime ust. § 66 ods. 6 ObZ, podľa ktorého sa primerane použijú ustanovenia mandátnej zmluvy. To znamená, že zmluva medzi konateľom a spoločnosťou na výkon funkcie konateľa nie je nevyhnutná, a zo zákona sa na takýto vzťah primerane aplikujú ustanovenia o mandátnej zmluve.

Pre úplnosť uvádzam, že táto právna úprava sa neaplikuje len na konateľa, ale napríklad aj na člena dozornej rady, prípadne aj na člena iného orgánu (napr. predseda, podpredseda, či člen predstavenstva, člen dozornej rady).

Príklad 2

Čo ak zmluva o výkone funkcie konateľa neobsahuje „zmienku” o odmene, prípadne, ak konateľ nemá žiadnu zmluvu so spoločnosťou? Ako je vtedy riešená odmena pre konateľa?

Zo ust. § 66 ods. 6 ObZ vyplýva, že ak konateľ má na výkon svojej funkcie uzavretú so spoločnosťou mandátnu zmluvu, resp. inú zmluvu (často s prvkami mandátnej zmluvy) a v takých zmluvách nie je ustanovený nárok na odmenu, príp. ak konateľ nemá uzatvorenú žiadnu zmluvu, tak konateľ má nárok na tzv. obvyklú odmenu. Pojem „obvyklá odmena“ vychádza z ustanovenia § 571 ods. 1 ObZ, ktoré upravuje odmenu mandatára nasledovne: „Ak výška odplaty nie je určená v zmluve, je mandant povinný zaplatiť mandatárovi odplatu, ktorá je obvyklá v čase uzavretia zmluvy za činnosť obdobnú činnosti, ktorú mandatár uskutočnil pri zariadení záležitosti.” Pojem „obvyklá odmena“ sa ale určuje „ťažko” a môže vyvolať pochybnosti o v jej výške – či ju určiť na základe priemernej hodinovej/mesačnej mzdy za podobnú činnosť, alebo nejakou pevnou sumou; naviac je pritom potrebné zohľadniť napríklad aj veľkosť firmy, obraty, zisk. Z uvedeného dôvodu sa preto javí vhodnejšie nárok na odmenu konateľa dohodnúť priamo v zmluvnom vzťahu, príp. upraviť v ňom podmienky, za ktorých nárok na odmenu vzniká a od akých parametrov bude výška odmeny závislá.

Ak konateľ so spoločnosťou nemá uzatvorenú zmluvu na výkon funkcie, dochádza v praxi k problémom ohľadom určenia odplaty za výkon funkcie a následne k správnej registrácii v systéme zdravotného a sociálneho poistenia. Vždy je preto „praktickejšie” na výkon funkcie konateľa uzatvoriť zmluvu, v ktorej môže byť dohodnutá (nie je to povinnosť) aj odplata za výkon funkcie; zároveň sa vylúčia nejasnosti pri rozhodovaní, či sa konateľ stáva alebo nestáva zamestnancom na účely zdravotného a sociálneho poistenia.

Ak konateľ so spoločnosťou má uzatvorenú mandátnu zmluvu, resp. obdobnú zmluvu podľa Obchodného zákonníka, ktorá zakladá konateľovi nárok na odmenu, tá sa považuje za zdaniteľný príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. b) ZDP. Preddavok na daň sa zrazí z odmeny pri jej výplate alebo pri jej poukázaní podľa § 35 zákona o dani z príjmov. Odmena za výkon funkcie konateľa vstupuje aj do vymeriavacieho základu pre odvod poistného na zdravotné a sociálne poistenie.

Okrem odmeny za výkon funkcie konateľa, môže byť konateľovi vyplatený aj podiel na zisku spoločnosti. Zdanenie vyplateného podielu na zisku závisí od toho, či má konateľ spoločnosti účasť na jej základnom imaní. Ak konateľ má účasť na základnom imaní, vyplatený podiel na zisku podlieha podľa § 43 ZDP dani vyberanej zrážkou. Platiteľom dane je za daňovníka obchodná spoločnosť, ktorá mu podiely na zisku vypláca. Platiteľ dane je povinný zraziť daň pri výplate, poukázaní alebo pri pripísaní príjmu v prospech fyzickej osoby, zrazenú daň odviesť správcovi dane najneskôr do 15. dňa nasledujúceho mesiaca, a súčasne túto skutočnosť oznámiť správcovi dane na tlačive, ktorého vzor určilo [OZN4311v21] Finančné riaditeľstvo SR (§ 43 ods. 11 ZDP). Vybraním dane zrážkou sa považuje daňová povinnosť fyzickej osoby za splnenú.

Konateľ spoločnosti s ručeným obmedzením sa považuje za štatutárny orgán (nie za člena štatutárneho orgánu) obchodnej spoločnosti, a preto ak bude konateľovi bez účasti na základnom imaní spoločnosti vyplatený podiel na zisku, podiel na zisku sa považuje za zdaniteľný príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZDP a podlieha výberu preddavku na daň; naviac vyplatený podiel na zisku podlieha aj odvodom na zdravotné a sociálne poistenie.

Tento postup vyplýva z ust. § 2aa ZDP, podľa ktorého sa za zamestnanca na daňové účely považuje daňovník s príjmami podľa § 5 ZDP, kde patrí aj konateľ spoločnosti bez účasti na základnom imaní s nárokom na príjem podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZDP: „Príjmami zo závislej činnosti sú príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru, alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu a podiel na zisku (dividenda) vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva.”

Ing. Iveta Matlovičová

§ 35 zákona č. 595/2003 Z. z., o dani z príjmov

(1) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vyberie preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy s výnimkou uvedenou v odseku 8. Zdaniteľnou mzdou je úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zúčtovaných a vyplatených zamestnancovi za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie, znížený o

a) sumy zrazené na poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec,

b) nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka [§ 11 ods. 2 písm. a)]; základ dane na výpočet preddavku na daň za kalendárny mesiac sa zníži o sumu zodpovedajúcu 1/12 nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka [§ 11 ods. 2 písm. a)]; na nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11 ods. 2 písm. b), ods. 3, 6 a 8 zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, prihliadne až pri ročnom zúčtovaní za zdaňovacie obdobie.

(2) Preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy zaokrúhlenej podľa § 47, zúčtovanej a vyplatenej za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie je 19 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá nepresiahne 1/12 sumy 176,8 násobku platného životného minima vrátane a 25 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá presiahne 1/12 sumy 176,8 násobku platného životného minima. Tento preddavok na daň sa zníži o sumu zodpovedajúcu sume daňového bonusu podľa § 33 ods. 1.

(3) Preddavok na daň sa zrazí pri výplate alebo pri poukázaní, alebo pri pripísaní zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru bez ohľadu na to, za ktoré obdobie sa táto zdaniteľná mzda vypláca. Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykonáva...