Poskytnutie daňovej úľavy

v daňovom procese

Pokiaľ je daňový dlžník fyzickou osobou, môže podať príslušnému správcovi dane žiadosť o poskytnutie daňovej úľavy. Uvedená žiadosť však musí obsahovať jednotlivé obligatórne obsahové súčasti. Správca dane zhodnotí skutočnosti uvedené daňovým dlžníkom v podanej žiadosti, pričom jej môže vyhovieť. Pokiaľ správca dane vyhovie žiadosti daňového dlžníka, vydá písomné rozhodnutie. Rozhodnutie musí obsahovať jednotlivé obligatórne obsahové súčasti.

Právna úprava úľavy na dani
alebo odpustenia daňového nedoplatku správcom dane

je predmetom zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p. (ďalej len „daňový poriadok“), a aj osobitnej právnej úpravy.

Príklad 1

Daňový dlžník podal obci, ktorá je správcom dane z nehnuteľností, žiadosť o odpustenie daňového nedoplatku, ktorým bola pokuta za to, že nepodal daňové priznanie, a to ani na výzvu obce, ktorú po doručení prijal. Svoju žiadosť daňový dlžník podal podľa § 70 ods. 1 daňového poriadku. Príslušná obec mu však odpísala, že v prípade odpustenia daňového nedoplatku na pokute je potrebné uplatniť špecifický postup ustanovený v § 157 daňového poriadku, a to obligatórne. Konala príslušná obec v súlade s platným právom?

V súvislosti s pojmom „daňový nedoplatok“ na účely konania o odpustení daňového nedoplatku je potrebné zohľadňovať § 70 ods. 1 daňového poriadku, podľa ktorého sa pod daňovým nedoplatkom rozumie daňový nedoplatok na dani okrem úroku z omeškania, úroku, a pokuty.

Preto pre účely odpustenia daňového nedoplatku na pokute, ktorá bola daňovému dlžníkovi uložená za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. a) tretieho bodu daňového poriadku za to, že nepodal daňové priznanie k dani z nehnuteľností ani na výzvu obce, nemôže obec postupovať podľa § 70 daňového poriadku, ale zásadne podľa § 157 ods. 5 daňového poriadku, a to obligatórne.

Pojem „úrok z omeškania“ je ustanovený v § 156 ods. 1 daňového poriadku, pričom tento úrok sa vyrubí vtedy, keď daňový subjekt nezaplatí alebo nedovedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane daň alebo rozdiel dane; preddavok na daň; splátku dane; vybraný preddavok na daň; daň vybranú zrážkou; zrazenú sumu na zabezpečenie dane v súlade so zákonom č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ktorý je osobitnou právnou úpravou.

Taktiež platí, že pokuty ukladá obec, ktorá je správcom dane, v súlade s § 155 daňového poriadku daňovému subjektu, ktorý sa dopustí protiprávneho konania v podobe správneho deliktu za porušenie právnych povinností daných mu právnou úpravou. Pre uloženie pokuty za správny delikt musí mať ale obec riadne preukázané, že sa daňový subjekt dopustil protiprávneho konania, napríklad, že nepodal daňové priznanie k dani z nehnuteľností, a to ani na výzvu obce podľa § 15 ods. 2 daňového poriadku, ktorá mu bola zaslaná.

Uvedené pokuty a úroky z omeškania, pokiaľ sú súčasťou daňového nedoplatku, nemôžu byť zahrnuté do výšky odpusteného daňového nedoplatku podľa § 70 daňového poriadku, teda aj keď sú splnené všetky predpoklady pre ich odpustenie a sú daňovým nedoplatkom, tieto položky tam nemôžu byť započítané.

Pokiaľ má daňový subjekt záujem o úľavu zo sankcie alebo o odpustenie sankcie, je potrebné, aby obec postupovala podľa § 157 ods. 5 daňového poriadku, kde sa explicitne ustanovuje, za akých podmienok môže obec odpustiť sankciu alebo povoliť úľavu zo sankcie, a to zásadne na základe žiadosti daňového subjektu, ktorú obec prijala.

Podľa § 157 ods. 5 daňového poriadku platí, že obec môže pri daniach, ktoré spravuje, na žiadosť daňového subjektu odpustiť sankciu alebo povoliť úľavu zo sankcie z dôvodov podľa § 157 ods. 1 daňového poriadku teda:

•    odpustí sankciu, ak daňový subjekt preukáže, že by jej zaplatením bola vážne ohrozená výživa daňového subjektu alebo osôb odkázaných na jeho výživu,

•    môže povoliť úľavu zo sankcie alebo odpustiť sankciu, ak daňový subjekt, ktorým je:

-   právnická osoba, preukáže, že by jej zaplatenie viedlo k ukončeniu jeho činnosti a výnos z jeho likvidácie by bol pravdepodobne nižší než vyrubená sankcia,

-   fyzická osoba – podnikateľ preukáže, že by jej zaplatenie viedlo k ukončeniu jeho činnosti,

•    môže povoliť úľavu zo sankcie alebo odpustiť sankciu, ktorá mu bola uložená alebo vyrubená z dôvodu, že daňový subjekt nesprávne vykázal daňovú povinnosť, alebo nesplnil povinnosť v lehote ustanovenej podľa daňového poriadku alebo osobitných predpisov (v súvislosti s obcami ide o zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z.n.p.), z dôvodu nesprávneho uplatňovania právneho predpisu.

Preto možno uviesť, že príslušná obec konala v súlade s platným právom.

Podanie žiadosti o úľavu
na dani alebo o odpustenie daňového nedoplatku

Príklad 2

Daňový dlžník podal správcovi dane žiadosť o úľavu na dani, pričom v nej uviedol len jednoduchú formuláciu, že žiada o daňovú úľavu. Taktiež uviedol, že v § 70 ods. 2 daňový poriadok neustanovuje špecifické obsahové náležitosti tejto žiadosti a preto ju formuluje zjednodušeným obsahom. Uvedený názor daňového dlžníka bol správny?

Príslušný správca dane môže povoliť úľavu na dani alebo odpustiť úhradu daňového nedoplatku, ale výlučne len na základe žiadosti daňového dlžníka, ktorá je mu adresovaná. V § 70 ods. 2 daňového poriadku sa neustanovujú jednotlivé formálne, a ani obsahové náležitosti takejto žiadosti, jej obsah však možno vyvodiť z daného ustanovenia, nakoľko daňový dlžník musí preukázať, že by vymáhaním daňového nedoplatku bola vážne ohrozená výživa daňového dlžníka alebo osôb odkázaných na jeho výživu. Splnenie tejto zákonnej podmienky je daňový dlžník totiž povinný preukázať.

Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku možno za dôkaz považovať všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Preto môže ísť aj o také dôkazy, ktoré v § 24 ods. 4 daňový poriadok v demonštratívnom právnom výpočte výslovne neustanovuje, napríklad audiovizuálny záznam, ktorý má výpovednú hodnotu.

V súvislosti s posudzovaním dôkazov, ktoré daňový dlžník priloží ku svojej žiadosti, je potrebné dodať, že pre ich posudzovanie platia základné zásady ustanovené v § 3 daňového poriadku pre dôkazné konanie. Tak napríklad podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Pritom je úplným oprávnením správcu dane zhodnotiť, ktoré dôkazy v daňovom konaní vykoná a ktoré nevykoná, taktiež hodnotí nezávisle jednotlivé dôkazy z pohľadu ich významu pre preukázanie opodstatnenosti žiadosti daňového dlžníka o úľavu na dani alebo odpustenie úhrady daňového nedoplatku, ktorý vznikol. Pri tomto posudzovaní opodstatnenosti žiadosti o úľavu na dani alebo odpustenie daňového nedoplatku správca dane môže zohľadňovať aj predchádzajúce správanie sa daňového dlžníka počas predošlých štádií daňového konania, napríklad, či daňový dlžník spolupracoval so správcom dane alebo nekonal, hoci konať mal.

Pre nezávislosť a nestrannosť posudzovania úľavy na dani alebo odpustenia daňového nedoplatku správcom dane je dôležité, aby žiadosť a dôkazy posúdil zamestnanec správcu dane, ktorý nemôže byť zaujatý buď vo vzťahu ku žiadateľovi alebo v spojitosti s prejednávanou záležitosťou, ktorá je predmetom daňového konania.

Taktiež je nevyhnutné v tomto daňovom konaní striktne dodržiavať základnú zásadu podľa § 3 ods. 9 daňového poriadku, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Upozornenie

Napriek tomu, že v § 70 ods. 2 daňový poriadok neustanovuje špecifické obsahové náležitosti žiadosti o úľavu na dani alebo odpustenie daňového nedoplatku, táto žiadosť daňového dlžníka musí obsahovať všeobecné náležitosti podania v daňovom konaní ustanovené v § 13 ods. 3 daňového poriadku, teda:

•    kto podanie podáva. V prípade žiadosti o úľavu na dani alebo žiadosti o odpustenie daňového nedoplatku je to daňový dlžník, pričom ním môže byť len fyzická osoba,

•    v akej veci. V tejto časti musí daňový dlžník presne špecifikovať, o akú daň ide, pokiaľ ide o úľavu na dani alebo o aký daňový nedoplatok ide, pokiaľ ide o odpustenie daňového nedoplatku,

•    čo sa navrhuje, a ak to z povahy veci vyplýva, dôvody podania. V tejto časti žiadosti musia byť presne špecifikované a dôkazne jednoznačne vydokladované skutočnosti, ktoré predpokladá § 70 ods. 2 daňového poriadku.

V § 70 ods. 2 daňového poriadku sa neustanovujú formálne náležitosti podanej žiadosti, ale vzhľadom na to, že podanú žiadosť je potrebné doložiť aj dôkazmi, tak je nevyhnutné, aby bola uvedená v písomnej forme. Preto možno uviesť, že uvedený názor daňového dlžníka nebol správny.

Príklad 3

Daňový dlžník podal správcovi dane žiadosť o odpustenie daňového nedoplatku na dani z pridanej hodnoty. Správca dane uvedenej žiadosti nevyhovel s odôvodnením, že na uvedenej dani nemožno odpustiť daňový nedoplatok, pretože to neumožňuje právna úprava. Konal príslušný správca dane v súlade s platným právom?

Uvedenú žiadosť o úľavu na dani alebo odpustenie daňového nedoplatku môže podať výlučne fyzická osoba. Pojem „fyzická osoba“ Občiansky zákonník výslovne nevymedzuje, určuje však atribúty alebo jednotlivé právne vlastnosti, ktoré musí spĺňať fyzická osoba, aby mohla vystupovať v rámci jednotlivých právnych vzťahov, teda aj v daňovo-právnych vzťahoch, pričom ide o spôsobilosť na práva a povinnosti a spôsobilosť na právne úkony.

V kontexte uvedeného sa spôsobilosť daňového dlžníka konať v rámci daňovo-právnych vzťahov plne zhoduje so spôsobilosťou fyzickej osoby na právne úkony v občianskom práve. Pokiaľ je teda daňový dlžník obmedzený v spôsobilosti na právny úkon v občianskoprávnom konaní rozhodnutím súdu, tak ho nemôže vykonať ani v konaní pred správcom dane v daňovom procese.

Podľa § 70 ods. 2 daňového poriadku platí, že správca dane môže na žiadosť daňového dlžníka, ktorým je fyzická osoba, povoliť úľavu na dani alebo odpustiť daňový nedoplatok na dani okrem daňového nedoplatku na dani z pridanej hodnoty a spotrebných daniach, ak by jeho vymáhaním bola vážne ohrozená výživa daňového dlžníka alebo osôb odkázaných na jeho výživu.

Preto správca dane nemôže odpustiť fyzickej osobe, ktorá je daňovým dlžníkom, daňový nedoplatok na dani z pridanej hodnoty, a to ani vtedy, keď sú u daňového dlžníka splnené jednotlivé predpoklady pre takéto konanie, teda by zaplatením daňového nedoplatku došlo k vážnemu ohrozeniu výživy daňového dlžníka alebo osôb odkázaných na jeho výživu. Preto možno uviesť, že správca dane konal v súlade s platným právom.

Prípady, kedy možno vydať
kladné rozhodnutie

Jednotlivé prípady, za splnenia ktorých môže správca dane povoliť úľavu na dani alebo odpustiť daňový nedoplatok daňovému dlžníkovi sú v § 70 ods. 2 daňového poriadku ustanovené kogentnou právnou normou a taxatívnym právnym výpočtom. Pritom kogentnosť právnej normy znamená, že táto musí byť obligatórne rešpektovaná a nemôže byť upravovaná prostredníctvom konsenzu subjektov, teda dohodou medzi správcom dane a daňovým dlžníkom, ktorý žiadosť podal. Taxatívnosť daňovým poriadkom ustanovených dôvodov znamená, že sú daňovým poriadkom ustanovené striktne, nejde teda o demonštratívny právny výpočet.

Ide pritom o tieto právne dôvody:

•    vymáhaním daňového nedoplatku bola vážne ohrozená výživa daňového dlžníka alebo

•    vymáhaním daňového nedoplatku by bola vážene ohrozená výživa osôb odkázaných na jeho výživu; môže ísť napríklad o nezaopatrené maloleté deti daňového dlžníka v konkrétnom prípade.

Pritom v § 70 ods. 2 daňový poriadok neustanovuje ani demonštratívny právny výpočet, prípadne vysvetlenie spojenia „vážne ohrozená výživa“ daňového dlžníka alebo osôb odkázaných na jeho výživu. Preto je na uvážení správcu dane, či vyhovie takejto žiadosti daňového dlžníka, pričom uvedené musí zvažovať zásadne individuálne.

Príklad 4

Daňový dlžník podal správcovi dane žiadosť o úľavu na dani, pričom svoju žiadosť odôvodnil tým, že uhradením dane v plnej výške by došlo k vážnemu ohrozeniu jeho výživy. Svoju žiadosť aj potvrdil dôkazom, ktorým bolo potvrdenie o tom, že je v hmotnej núdzi v čase podania žiadosti o daňovú úľavu. Správca dane však aj napriek tomu jeho žiadosti nevyhovel v danom prípade. Podľa názoru daňového dlžníka však tak mal urobiť, pretože si splnil svoje zákonné povinnosti dané právnou úpravou. Uvedený názor daňového dlžníka bol správny?

Podstatným aspektom v tomto prípade je predovšetkým to, že na kladné rozhodnutie správcu dane o úľave na dani alebo odpustení daňového nedoplatku nemá daňový dlžník právny nárok, teda aj keď splní všetky predpoklady a doloží aj dôkazné prostriedky, tak mu príslušný správca dane nemusí povoliť úľavu na dani alebo odpustiť daňový nedoplatok, čo je vyjadrené v § 70 ods. 2 daňového poriadku právnou formuláciou: „Správca dane môže na žiadosť daňového dlžníka“, teda nejde o povinnosť správcu dane obligatórneho významu.

Preto možno uviesť, že uvedený názor daňového dlžníka nebol správny.

Jednotlivé obsahové súčasti
rozhodnutia správcu dane

V § 70 ods. 3 daňového poriadku sa neustanovujú jednotlivé špecifické obsahové náležitosti, ktoré musí rozhodnutie správcu dane o úľave na dani alebo odpustení daňového nedoplatku obsahovať. Preto je na obligatórne obsahové náležitosti takéhoto rozhodnutia potrebné primerane použiť § 63 ods. 3 a 5 daňového poriadku, kde sú uvedené všeobecné obsahové náležitosti rozhodnutia vydaného v daňovom konaní.

Rozhodnutie správcu dane o povolení úľavy na dani alebo odpustení daňového nedoplatku podľa § 70 ods. 3 daňového poriadku (ďalej len „rozhodnutie vydané v daňovom konaní“) musí byť správne po obsahovej, a aj formálnej stránke.

Rozhodnutie vydané v daňovom konaní musí obsahovať tieto náležitosti:

•    Označenie správcu dane, ktorý rozhodnutie vydal.

•    Označenie daňového dlžníka, ktorým môže byť výlučne fyzická osoba.

•    Číslo a dátum rozhodnutia.

•    Výrokovú časť, ktorá obsahuje meritórne rozhodnutie vo veci, ktoré v prípade rozhodnutia podľa § 70 ods. 3 daňového poriadku môže byť len také, že správca dane povoľuje úľavu na dani alebo odpúšťa daňový nedoplatok, nakoľko inak nedochádza k vydaniu rozhodnutia. V rámci výrokovej časti rozhodnutia musí byť jednoznačne uvedené, na akej dani sa povoľuje úľava alebo v akom rozsahu sa odpúšťa daňový nedoplatok. Pokiaľ sa úľava na dani alebo odpustenie daňového nedoplatku viaže na inú podmienku, napríklad úhradu časti daňového nedoplatku podľa § 70 ods. 4 daňového poriadku, tak je potrebné presne túto podmienku špecifikovať. Ide napríklad o určenie lehoty pre poskytnutie takéhoto peňažného plnenia, pričom v § 63 ods. 4 daňový poriadok ustanovuje všeobecnú lehotu 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Uvedená všeobecná lehota však platí len v tom prípade, pokiaľ daňový poriadok alebo osobitný právny predpis neustanovuje inú lehotu. Taktiež je potrebné uviesť, kto hradí náklady daňového konania a pokiaľ daňové rozhodnutie ukladá peňažné plnenie, tak potom je potrebné uviesť identifikačné údaje pre realizáciu platby. Výrok rozhodnutia však môže obsahovať aj povinnosť nepeňažného charakteru, napríklad odovzdať určitú vec. Taktiež je potrebné presne uviesť ustanovenia daňového poriadku a osobitnej právnej úpravy, na základe ktorých sa rozhodlo.

•    Odôvodnenie je podstatnou časťou rozhodnutia vydaného v daňovom konaní a obsahovo by malo byť najrozsiahlejšou časťou rozhodnutia. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku v odôvodnení rozhodnutia správca dane uvedie, ktoré skutočnosti sú podkladom pre vydanie rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového dlžníka, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. V prípade rozhodnutia podľa § 70 ods. 3 daňového poriadku ide o uvedenie dôkazov, na základe ktorých možno preukázať, že úhradou celej dane alebo daňového nedoplatku daňovým dlžníkom by došlo k vážnemu ohrozeniu jeho výživy alebo osôb, ktoré sú na jeho výživu odkázané. Taktiež je potrebné uviesť prípadné úvahy, ktoré správcu dane viedli k preukázaniu opodstatnenosti pre vydanie kladného rozhodnutia v daňovom konaní. Pokiaľ správca dane určitý dôkaz predložený daňovým dlžníkom neuznal, prípadne ho nepripustil vykonať, napríklad pre jeho nezákonnosť, musí si správca dane takéto svoje konanie odôvodniť v odôvodnení svojho rozhodnutia.

•    Poučenie o nemožnosti podať odvolanie. Podľa § 70 ods. 3 daňového poriadku o povolení úľavy na dani alebo o odpustení daňového nedoplatku daňovému dlžníkovi správca dane vydá rozhodnutie, proti ktorému nemožno podať odvolanie.

•    Vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov, ktorý musí byť rešpektovaný.

Pretože proti rozhodnutiu, ktorým príslušný správca dane povoľuje úľavu na daní alebo odpúšťa daňový nedoplatok daňovému dlžníkovi nemožno podať odvolanie, je podľa § 63 ods. 9 daňového poriadku právoplatné okamihom jeho doručenia daňovému dlžníkovi do vlastných rúk. Vykonateľné je podľa § 63 ods. 10 daňového poriadku vtedy, ak bolo daňovému dlžníkovi doručené do vlastných rúk a ak zároveň uplynula lehota plnenia, pokiaľ ju takéto rozhodnutie podľa § 70 ods. 4 daňového poriadku ukladá.

Rozhodnutie v daňovom konaní potom možno opraviť len v prípadoch podľa § 63 ods. 12 daňového poriadku, teda platí, že správca dane, ktorý rozhodnutie vydal, opraví na podnet účastníka konania alebo z vlastného podnetu chyby v písaní, počítaní, chýbajúce formálne náležitosti a iné zrejmé nesprávnosti v rozhodnutí a upovedomí o tom oznámením účastníka konania. Preto nemožno opravovať neformálnym spôsobom závažné nedostatky rozhodnutia v daňovom konaní, akým je napríklad nesprávne označenie daňového dlžníka alebo úľavy na dani či uvedenia sumy odpusteného daňového nedoplatku, ktorý vznikol.

Podľa § 70 ods. 3 daňového poriadku platí, že pokiaľ správca dane rozhodnutím vyhovie žiadosti daňového dlžníka o úľavu na dani alebo mu odpustí daňový nedoplatok, tak mu nevyrubí do dňa doručenia tohto rozhodnutia úrok z omeškania podľa § 156 daňového poriadku alebo jeho pomernú časť, ktorá prislúcha k povolenej úľave na dani.

Príklad 5

Správcovi dane podal daňový dlžník žiadosť o odpustenie daňového nedoplatku, pričom žiadosť mala písomnú formu. Uvedenej žiadosti správca dane nevyhovel, o čom však nevydal zamietavé rozhodnutie, ale o tom len písomne daňového dlžníka upovedomil. Konal príslušný správca dane v súlade s platným právom?

Podľa § 70 ods. 3 daňového poriadku platí, že pokiaľ dôjde k nevyhoveniu žiadosti daňového dlžníka o povolenie úľavy na dani alebo odpustenie daňového nedoplatku, správca dane o nevyhovení žiadosti nevydáva zamietavé rozhodnutie. V takomto prípade zašle správca dane daňovému dlžníkovi len písomné oznámenie. Pritom daňový poriadok si vyžaduje len písomnú formu takéhoto oznámenia a neurčuje jeho konkrétne obsahové náležitosti, a to ani prostredníctvom demonštratívneho právneho výpočtu. Preto je len na úvahe príslušnej obce, aký obsah bude mať uvedené oznámenie o nevyhovení žiadosti daňovému dlžníkovi v danom prípade. Taktiež daňový poriadok výslovne neustanovuje, že uvedené oznámenie má byť daňovému dlžníkovi doručené do vlastných rúk. Preto pokiaľ sa tak nerozhodne príslušný správca dane sám podľa § 31 ods. 1 písm. c) daňového poriadku, tak sa nemusí takéto písomné oznámenie doručovať daňovému dlžníkovi do vlastných rúk. Preto možno uviesť, že príslušný správca dane konal v súlade s platným právom. Povolenie úľavy na dani alebo odpustenie daňového nedoplatku na dani možno považovať za určitú formu štátnej pomoci, nakoľko peňažné prostriedky, ktoré v podobe úľavy na dani alebo odpusteného daňového nedoplatku ostali daňovému dlžníkovi, sú určitou formou štátnej pomoci. Preto v § 70 ods. 5 daňový poriadok výslovne ustanovuje, že povoliť úľavu na dani alebo odpustiť daňový nedoplatok možno len v súlade so zákonom č. 358/2015 Z. z. o úprave niektorých vzťahov v oblasti štátnej pomoci a minimálnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o štátnej pomoci), ktorý je osobitnou právnou úpravou.