Poruchy príjmu potravy
V predstavách ľudí prevláda dojem, že poruchy príjmu potravy (PPP) sú ochorením súvisiacim s aktuálnou predimenzovanou (dez)informovanosťou o kultúre výživy, z histórie vieme, že prvýkrát sa poruchy príjmu potravín objavili u anglických lekárov v roku 1870. Písalo sa „o odmietaní potravy, extrémnom poklese hmotnosti s poruchami menštruácie, zápchou, poklesom pulzovej frekvencie“.
Problém „ideálu krásy“, ktorým sú v súčasnosti vychudnuté až „podvyživené“ devy, dnes zasahuje skoro všetky dámske a nezriedka aj niektoré pánske vekové kategórie.
Mentálna anorexia
je choroba, pri ktorej dotyčná osoba odmieta potravu, chce stále znižovať svoju hmotnosť a ovládať svoje telo, za každú cenu premáha pocit hladu, neustále má pocit, že je neprimerane tučná. Najčastejšie ňou trpia dospievajúce dievčatá, no nie sú ojedinelé ani prípady starších žien či mužov.
Anorektičky si nepripadajú nikdy dostatočne štíhle a postupne prestanú prijímať potravu, zvracajú, užívajú preháňadlá, nadmieru cvičia. Podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb je mentálna anorexia klasifikovaná tak, že hmotnosť mladej ženy musí klesnúť pod 15 % jej priemernej hmotnosti vzhľadom na jej výšku, vek a stavbu tela (BMI index je nižší ako 17,5 – normálne je rozpätie 18,6 až 24,9). Body mass index je parameter (číslo), ktorý získame keď hmotnosť (váhu) v kilogramoch vydelíme druhou mocninou výšky v metroch.
Bulímia je zasa porucha,
pri ktorej dochádza k záchvatom prejedania a dokáže sa spotrebovať neuveriteľné množstvo jedla. Vzápätí sa ho konzument zo strachu, že priberie, a pocitov viny, zbaví zvracaním (prst do krku) alebo pomocou preháňadiel – stolicou. Na rozdiel od anorektika osobu trpiacu bulímiou nespoznáme tak ľahko. Bulimik totiž svoje trápenie dokáže ukrývať dlhšie. Spočiatku je pre bulimikov vracanie určitým spôsobom očistenia organizmu, neskôr k nemu pristupujú systematicky – najedia sa a zároveň nepriberú. Po krátkom čase však znovu pocítia hlad a majú potrebu prejedať sa, aby to opäť vyvrátili. Takto sa dostávajú do začarovaného kruhu problémov – život sa pre nich stáva takmer neznesiteľný. Izolujú sa a boja, že v spoločnosti sa o ich probléme vie, majú časté absencie v škole alebo v zamestnaní, uzatvárajú sa do seba, mávajú stavy podobné depresiám.
Záchvatovité prejedanie
má podobné znaky ako bulímia, len s viacerými špecifikami. Postihnutý konzumuje jedlo oveľa rýchlejšie, ako je bežné a jedáva dovtedy, kým sa necíti už nepríjemne plný. Často v jedení pokračuje, aj keď už necíti hlad. Jedáva osamote, pretože sa hanbí, že skonzumuje tak veľa a po prejedení je sám sebou znechutený, cíti sa previnilo. V súvislosti s prejedaním sa objavujú pocity úzkosti. Prejedanie nie je spojené s pravidelným zvracaním.
Anorexia aj bulímia môžu skončiť úplným vyhladovaním organizmu a smrťou zlyhaním srdca. V priebehu ochorenia sa objavujú depresie, rednutie kostí, poruchy menštruácie a neskôr tiež plodnosti, pokles fyzickej aj psychickej výkonnosti. Liečba je psychiatrická.
Redukčné diéty rôzneho charakteru
sú určite „dobrou pôdou“ pre postupné rozvinutie porúch príjmy potravy. Podľa rôznych štatistík až u 20 až 30 percent osôb redukčné diéty zvyšujú asi osemkrát riziko vzniku anorexie alebo bulímie. Svoju nie pozitívnu funkciu pritom majú médiá, ktoré propagujú množstvo „zaručených“ redukčných diét ako aj pretrvávajúci ideál ženskej krásy stelesnený vo vychudnutej mladej žene. V porovnaní s minulosťou už tiež neplatí, že redukčné diéty držia hlavne ženy s vysokou nadváhou a ľudia po operačných zákrokoch. Dnes sa už strácajú hranice medzi zásadami zdravej, správne vyváženej stravy a diétnym spôsobom života, vznikajú nové zvláštne závislosti.
Ortorexia je opisovaná ako patologická posadnutosť zdravým jedlom,
ktoré neobsahuje pesticídy, herbicídy, konzervačné látky a umelé prísady. Je to strach zjesť čokoľvek, čo nie je „čisté“. Na rozdiel od anorexie tu ľuďom nejde až tak o chudnutie, skôr sa tu rieši pohľad na konzumáciu potravín a celkový životný štýl. Avšak, militantné dodržiavanie takéhoto stravovania môže mať negatívne sociálne dopady a po čase sa môžu začať vyvíjať rôzne nutričné nedostatky vedúce k zdravotným problémom.
Praktický lekár Steven Bratman začal termín ortorexia používať v roku 1997 a pridal k nemu príponu nervosa. Inými slovami sa ortorexia označuje aj ako „fixácia na správne jedenie“, prípadne „narkománia na zdravé jedlá“ (prechodne vyvolávajú mierne zlepšenú náladu a paradoxne aj nárast energie). Vo viacerých prípadoch to ale presahuje všetky hranice a posadnutosť zdravým jedlom môže negatívne ovplyvniť ostatné aktivity, záujmy, dokonca aj vzťahy a v konečnom dôsledku môže byť tento stav aj fyzicky nebezpečný.
MUDr. Pavel Malovič
