Poplatky

>   Právne minimum

Vo všeobecnosti predstavuje poplatok povinnú platbu, ktorú je povinná platiť právnická, resp. fyzická osoba za ňou požadovaný a v jej prospech vykonaný úkon alebo činnosť.

Z ekonomického aspektu predstavuje poplatok povinnú peňažnú platbu požadovanú štátom alebo iným verejnoprávnym subjektom v súvislosti s činnosťou príslušného orgánu alebo jeho organizačnou zložkou, ktorá sa uskutočňuje z podnetu povinného subjektu alebo v jeho záujme. Jedná sa teda o čiastkovú alebo čiastočnú úhradu výdavkov spojených s takouto činnosťou, postihuje majetkový prírastok alebo majetkové výhody plynúce z realizácie udelených oprávnení a v niektorých prípadoch poplatok plní tzv. selektívnu funkciu, t. j. reguláciu podnetov fyzických alebo právnických osôb v záujme zníženia administratívnej činnosti.

Správne poplatky

Správne poplatky sú predmetom úpravy zákona č. 145/­1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon o správnych poplatkoch“), ktorý upravuje správne poplatky, ktoré sa platia za úkony a konania orgánov štátnej správy, vyšších územných celkov, obcí, štátnych archívov, uznaných vzdelávacích inštitúcií, DataCentra a správcu informačného systému dátového centra obcí a Centra právnej pomoci.

Predmetom poplatkov sú úkony a konania správnych orgánov, ktoré sú uvedené v sadzobníku správnych poplatkov. Tento sadzobník tvorí prílohu, ktorá je súčasťou zákona o správnych poplatkoch.

Ak zákon o správnych poplatkoch neustanovuje inak, je poplatníkom právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá dala podnet na úkon alebo konanie. Ak je poplatníkov niekoľko, sú povinní zaplatiť poplatok spoločne a nerozdielne.

Základ poplatku ustanovený percentuálnou sadzbou je uvedený v príslušnej položke sadzobníka. Sadzba poplatku je určená v sadzobníku pevnou sumou alebo percentuálnou sadzbou zo základu poplatku, s výnimkou položky 240 sadzobníka.

Prehľad sadzobníka správnych poplatkov

Súdne poplatky

Súdne poplatky upravuje zákon č. 71/­1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon o súdnych poplatkoch“). Súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch.

Súdne poplatky sa vyberajú aj za konanie a úkony vykonávané bez návrhu v prospech poplatníka, ak je to v sadzobníku výslovne uvedené.

Poplatníkom je:

a)  navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu,

b)  obe strany sporu (ďalej len „strana“) v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo jedna z nich podľa rozhodnutia súdu,

c)  dlžník v konkurznom konaní,

d)  dedič v konaní o dedičstve,

e)  oprávnený v exekučnom konaní,

f)  ten, kto je povinný doručovať podania do elektronickej schránky súdu.

V odvolacom konaní je poplatníkom odvolateľ, v konaní o žalobe na obnovu konania je poplatníkom ten, kto podal žalobu na obnovu konania, v dovolacom konaní je poplatníkom dovolateľ, v konaní o kasačnej sťažnosti je poplatníkom ten, kto podal kasačnú sťažnosť.

Príklad

V roku 2025 bola vo firme krádež tovaru, v roku 2026 obvinili páchateľov a firma sa začala súdiť. Na základe výzvy firma musela za návrh konania zaplatiť súdny poplatok vo výške 1 600 eur.

Je tento súdny poplatok náklad bežného roka?

Vo všeobecnosti predstavuje poplatok povinnú platbu, ktorú je povinná platiť právnická, resp. fyzická osoba za ňou požadovaný a v jej prospech vykonaný úkon alebo činnosť. Z ekonomického aspektu predstavuje poplatok povinnú peňažnú platbu požadovanú štátom alebo iným verejnoprávnym subjektom v súvislosti s činnosťou príslušného orgánu alebo jeho organizačnou zložkou, ktorá sa uskutočňuje z podnetu povinného subjektu alebo v jeho záujme.

Súdne poplatky upravuje zákon o súdnych poplatkoch. Súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch. Súdne poplatky sa vyberajú aj za konanie a úkony vykonávané bez návrhu v prospech poplatníka, ak je to v sadzobníku výslovne uvedené.

Podľa § 19 ods. 3 písm. j) zákona č. 595/­­2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. je možné ako daňové výdavky uplatniť aj poplatky vzťahujúce sa na činnosti, z ktorých príjmy podliehajú dani z príjmov. Možno predpokladať, že v predmetnom prípade sú splnené podmienky ustanovené prostredníctvom § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, a teda je možné spomínané súdne poplatky v roku 2026 daňovo efektívne uplatniť. Firma totiž takýmto úkonom (súdnym konaním) deklaruje snahu získať náhradu škody, resp. majetku voči zodpovednej osobe, ktorý by bol jej zdaniteľným výnosom (príjmom).

Miestny poplatok za rozvoj

Miestny poplatok za rozvoj je ustanovený prostredníctvom zákona č. 447/­2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej iba „zákon o miestnom poplatku za rozvoj“).

Tento poplatok môže ustanoviť obec na svojom území, v jej jednotlivej časti alebo v jednotlivom katastrálnom území všeobecne záväzným nariadením.

Predmetom poplatku za rozvoj je budova na území obce uvedená v

a)  právoplatnom rozhodnutí o stavebnom zámere,

b)  právoplatnom rozhodnutí o stavebnom zámere na zmenu dokončenej stavby,

c)  overenom projekte stavby na ohlásenie s vydanou overovacou doložkou,

d)  právoplatnom rozhodnutí o spôsobilosti stavby na užívanie, alebo

e)  právoplatnom rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby.

Predmetom poplatku za rozvoj je tiež stavba podľa vyššie uvedených písm. a) až e), ak jej uskutočnením vznikne nová alebo ďalšia podlahová plocha v nadzemnej časti stavby, ak § 6 ods. 8 a § 16 ods. 3 zákona o miestnom poplatku za rozvoj neustanovujú inak. Odstránením stavby sa podlahová plocha nadzemnej časti pôvodnej stavby odpočítava od novovzniknutej podlahovej plochy realizovanej stavby za predpokladu, že nadväzujúce rozhodnutie o stavebnom zámere nadobudne právoplatnosť najneskôr do štyroch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o stavebnom zámere na odstránenie stavby alebo nariadenia odstránenia stavby.

Poplatníkom je osoba, ktorá je ako stavebník uvedená v rozhodnutí podľa § 3 ods. 1 písm. a), b), d) alebo písm. e) zákona o miestnom poplatku za rozvoj, alebo osoba, ktorej sa na základe ohlásenia stavebnému úradu overil projekt stavby na ohlásenie s vydanou overovacou doložkou. Postúpenie práv a povinností stavebníka a prevod vlastníckeho práva k stavbe a k projektovej dokumentácii nemá vplyv na zmenu osoby poplatníka; to neplatí, ak poplatník má právneho nástupcu.

Miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady

Miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady je ustanovený zákonom č. 582/­2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z. n. p.

Tento poplatok sa platí za činnosti nakladania so zmesovým komunálnym odpadom, činnosti nakladania s biologicky rozložiteľným komunálnym odpadom, triedený zber zložiek komunálneho odpadu, na ktoré sa nevzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov, náklady spôsobené nedôsledným triedením oddelene zbieraných zložiek komunálneho odpadu, na ktoré sa vzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov, náklady presahujúce výšku obvyklých nákladov podľa osobitného predpisu a činnosti nakladania s drobným stavebným odpadom, ak v obci nebol zavedený množstvový zber drobného stavebného odpadu.

V zásade sa povinnosť platiť uvedený poplatok vzťahuje na poplatníka, ktorým je

a)  fyzická osoba, ktorá má v obci trvalý pobyt alebo prechodný pobyt alebo ktorá je na území obce oprávnená užívať alebo užíva byt, nebytový priestor, pozemnú stavbu alebo jej časť, alebo objekt, ktorý nie je stavbou, alebo záhradu, vinicu, ovocný sad, trvalý trávny porast na iný účel ako na podnikanie, pozemok v zastavanom území obce okrem lesného pozemku a pozemku, ktorý je evidovaný v katastri nehnuteľností ako vodná plocha (ďalej len „nehnuteľnosť“),

b)  právnická osoba, ktorá je oprávnená užívať alebo užíva nehnuteľnosť nachádzajúcu sa na území obce na iný účel ako na podnikanie,

c)  podnikateľ, ktorý je oprávnený užívať alebo užíva nehnuteľnosť nachádzajúcu sa na území obce na účel podnikania.

Ak má osoba uvedená vyššie v rámci písm. a) v obci súčasne trvalý pobyt a prechodný pobyt, poplatok platí iba z dôvodu trvalého pobytu. Ak má takáto osoba v obci trvalý pobyt alebo prechodný pobyt a súčasne je oprávnená užívať alebo užíva nehnuteľnosť na iný účel ako na podnikanie, poplatok platí iba z dôvodu trvalého pobytu alebo prechodného pobytu.

Ak má osoba uvedená vyššie v rámci písm. a) v obci trvalý pobyt alebo prechodný pobyt a súčasne je fyzickou osobou oprávnenou na podnikanie a miestom podnikania je miesto jej trvalého pobytu alebo prechodného pobytu a v tomto mieste nemá zriadenú prevádzkareň, poplatok platí iba raz z dôvodu trvalého pobytu alebo prechodného pobytu. To neplatí, ak sa na poplatníka vzťahuje množstvový zber v príslušnej časti obce.

>   Poplatky z pohľadu ZDP

Podľa § 19 ods. 3 písm. j) zákona o dani z príjmov je možné ako daňové výdavky uplatniť aj poplatky vzťahujúce sa na činnosti, z ktorých príjmy podliehajú dani z príjmov.

Za predpokladu, že sú splnené podmienky ustanovené prostredníctvom § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, je možné spomínané poplatky daňovo efektívne uplatniť. Častokrát je totiž výdavok zachytený v účtovníctve, bol skutočne vynaložený, ale nespĺňa podmienky účelnosti jeho vynaloženia s dosahovanými príjmami, resp. nesúvisí s predmetom podnikania daňovníka.

Medzi výdavky neuznané do daňových výdavkov patria podľa § 21 ods. 2 písm. h) zákona o dani z príjmov dane zaplatené za iného daňovníka. Uvedené ustanovenie možno primerane aplikovať aj na poplatky. Takisto je potrebné brať na zreteľ skutočnosť, že niekedy zaplatenie poplatku je predpokladom zaradenia dlhodobého majetku do užívania, a teda ovplyvňuje jeho obstarávaciu cenu.

Príklad

Účtuje sa poplatok za rozvoj priamo na účet 538 - Ostatné dane a poplatky alebo vstupuje do obstarávacej ceny nehnuteľnosti?

V zmysle § 25 ods. 6 písm. a) zákona o účtovníctve sa obstarávacou cenou rozumie cena, za ktorú sa majetok obstaral vrátane nákladov súvisiacich s obstaraním a všetky zníženia tejto obstarávacej ceny. Niektoré náklady súvisiace s obstaraním dlhodobého hmotného majetku sú vymedzené v § 35 ods. 1 postupov účtovania v PÚ. Tieto náklady nie sú určené vymedzujúco a okrem nich je možné za náklady súvisiace s obstaraním dlhodobého hmotného majetku považovať aj iné náklady vynaložené do času uvedenia tohto majetku do užívania. Náklady, ktoré nie sú súčasťou obstarávacej ceny dlhodobého hmotného majetku, sú presne vymedzené v § 35 ods. 2 postupov účtovania. Medzi tieto náklady patria okrem iného, penále, pokuty, poplatky, úroky z omeškania alebo iné sankcie zo zmluvných vzťahov a peňažné náhrady škôd súvisiace s obstaraním dlhodobého hmotného majetku, tzn. ide o poplatky, ktoré majú sankčný charakter. Poplatok za rozvoj nemá sankčný charakter, preto ho nemožno zaradiť medzi tieto náklady.

Poplatok za rozvoj súvisí s obstaraním nehnuteľnosti, tzn. je súčasťou obstarávacej ceny dlhodobého hmotného majetku, resp. nehnuteľnosti a účtuje sa na účte 042 – Obstaranie dlhodobého hmotného majetku.

Príklad

Spoločnosť ABC, s. r. o. zaplatila obci poplatok za komunálny odpad vo výške 220 eur. Spoločnosť je podľa zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku poplatníkom tohto poplatku.

Môže si tento výdavok zahrnúť do daňových výdavkov?

Áno môže. Právna opora takéhoto postupu je obsiahnutá v rámci ustanovenia § 19 ods. 3 písm. j) zákona o dani z príjmov, podľa ktorého je okrem iného aj miestny poplatok za komunálny odpad daňovo uplatniteľným výdavkom poplatníka.

Správny poplatok za automobil verzus základ dane z príjmov držiteľa

Za držiteľa motorového vozidla sa považuje výrobca vozidiel, zástupca výrobcu alebo autorizovaný predajca vozidiel, ktorý má na účely predaja vozidiel konečným zákazníkom uzatvorenú zmluvu s výrobcom alebo zástupcom výrobcu vozidiel.

Vychádzajúc z ustanovenia § 17 ods. 39 zákona o dani z príjmov sa základ dane z príjmov držiteľa motorového vozidla, ktorý do jedného roka od zápisu motorového vozidla do evidencie vozidiel v Slovenskej republike nevykoná prevod držby motorového vozidla a zároveň najneskôr do 15 dní po uplynutí tejto lehoty neuhradí poplatok podľa zákona o správnych poplatkoch vo výške zodpovedajúcej sume poplatku pri prvej evidencii vozidla, v zdaňovacom období, v ktorom uplynie lehota na úhradu poplatku, zvyšuje o výdavky na obstaranie, technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie motorového vozidla uplatnené v zdaňovacom období, v ktorom došlo k zápisu motorového vozidla do evidencie vozidiel v Slovenskej republike.

Počnúc zdaňovacím obdobím nasledujúcim po zdaňovacom období, v ktorom došlo k zápisu motorového vozidla do evidencie vozidiel v Slovenskej republike, sa základ dane držiteľa motorového vozidla zvyšuje o výdavky na obstaranie, technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie motorového vozidla uplatnené v základe dane a to za každé zdaňovacie obdobie až do zdaňovacieho obdobia predchádzajúceho zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom dôjde k úhrade poplatku vo výške zodpovedajúcej sume poplatku pri prvej evidencii vozidla.

Napokon možno poznamenať, že držiteľ motorového vozidla do zdaňovacieho obdobia, ktoré predchádza zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom dôjde k úhrade poplatku vo výške zodpovedajúcej sume poplatku pri prvej evidencii vozidla, nie je oprávnený pri motorovom vozidle, u ktorého nie je tento poplatok uhradený uplatniť prerušenie odpisovania podľa § 22 ods. 9 zákona o dani z príjmov.

V prípade vyradenia motorového vozidla, u ktorého nedošlo v lehote do jedného roka vrátane od zápisu motorového vozidla do evidencie vozidiel k prevodu držby na inú osoby a zároveň v lehote 15 dní po uplynutí lehoty od zápisu motorového vozidla do evidencie nedošlo k úhrade plnej hodnoty registračného poplatku, sa pri výpočte daňovej zostatkovej ceny za výšku odpisu zahrnutého do daňových výdavkov považuje ročný odpis vypočítaný podľa § 27 alebo § 28 zákona o dani z príjmov (pozri § 25 ods. 3 zákona o dani z príjmov).

Zvýšenie základu dane držiteľa motorového vozidla podľa § 17 ods. 39 zákona o dani z príjmov a stanovenie zostatkovej ceny pri takomto motorovom vozidle sa použije až pri motorovom vozidle zaevidovanom v evidencii vozidiel v Slovenskej republike od 1. februára 2017.

>   Poplatky z pohľadu DPH

Správne poplatky, súdne poplatky, poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady ako aj poplatok za miestny rozvoj nepodliehajú DPH, pretože ide o činnosť, ktorú vykonávajú štátne orgány, orgány územnej samosprávy v rámci rozsahu svojej právomoci a hlavnej činnosti.

>   Poplatky z pohľadu PÚ

Spomínané poplatky sa účtujú na účte 538 – Ostatné dane a poplatky. Súvzťažným účtom k spomínanému účtu je účet 345 – Ostatné dane a poplatky. Uvedené samozrejme neplatí v prípadoch, keď zaplatenie poplatku je predpokladom zaradenia dlhodobého majetku do užívania, a teda ovplyvňuje jeho obstarávaciu cenu.

>   Poplatky z pohľadu JÚ

V jednoduchom účtovníctve sa všetky poplatky uvedené v tejto kapitole účtujú v peňažnom denníku medzi výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov celkom a v druhovom členení medzi „ostatné výdavky“. Uvedené samozrejme platí za predpokladu splnenia podmienok ustanovených v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov.

Uvedené samozrejme neplatí v prípadoch, keď zaplatenie poplatku je predpokladom zaradenia dlhodobého majetku do užívania, a teda ovplyvňuje jeho obstarávaciu cenu.