Pokladnica e-kasa klient
povinnosť podnikateľa
Čoraz častejšie Finančná správa SR upozorňuje podnikateľskú verejnosť na to, že vykonáva kontrolnú akciu zameranú na dodržiavanie povinnosti evidovať tržbu v systéme e-kasa prostredníctvom pokladnice e-kasa klient ako aj na výsledky kontrolnej činnosti, ktoré poukazujú na to, že niektorí podnikatelia si túto povinnosť neplnia. Kto je podnikateľom, ktorý môže byť kontrolovaný orgánom finančnej správy a kedy je povinný podnikateľ používať pokladnicu e-kasa klient?
Povinnosť používať na evidenciu tržieb pokladnicu e-kasa klient
upravuje zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v z.n.p. (ďalej len „zákon č. 289/2008 Z. z.“) a to konkrétne v § 3 ods. 1 prvej vete tohto zákona.
V § 1 ods. 2 zákona č. 289/2008 Z. z. je upravené na koho sa tento zákon vzťahuje, t. j. kto je podnikateľom, ktorému sú týmto zákonom uložené povinnosti. Podnikateľom je FO alebo PO, ktorá na základe oprávnenia na podnikanie (§ 2 ods. 2 Obchodného zákonníka) predáva tovar alebo poskytuje službu na území SR. Nie je pritom rozhodujúce, či má podnikateľ trvalý pobyt alebo sídlo v SR (tuzemský podnikateľ) alebo mimo SR (zahraničný podnikateľ), pretože na všetkých sa tento zákon na území SR vzťahuje rovnako.
Pokiaľ by slovenský podnikateľ prijímal tržbu za predaj tovaru alebo poskytnutie služby v zahraničí, t. j. mimo územia SR, zákon č. 289/2008 Z. z. sa na neho nevzťahuje. V takomto prípade je však potrebné, aby si podnikateľ overil v danom štáte, aké sú jeho povinnosti vo väzbe na prijímanie tržby na území tohto štátu.
Vychádzajúc z 2 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z.n.p. (ďalej len „ObchZ“) je teda podnikateľom, na ktorého sa zákon č. 289/2008 Z. z. vzťahuje:
a) osoba zapísaná v obchodnom registri (napr. spoločnosť s ručením obmedzeným, akciová spoločnosť, družstvo atď.),
b) osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia,
c) osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov (napr. advokát, lekár, daňový poradca, finančný agent, architekt),
d) fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu (zákon č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov v znení neskorších predpisov), tzv. samostatne hospodáriaci roľník, ktorému bolo obcou vydané osvedčenie o zápise do evidencie.
Sú aj fyzické osoby alebo právnické osoby ktoré nie sú podnikateľom podľa § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka, resp. môžu mať, ale nemajú oprávnenie na podnikanie a v takomto prípade sa na tieto osoby zákon č. 289/2008 Z. z. nevzťahuje. Ide napr. o predaj tovaru alebo poskytovanie služby:
• právnickou osobou, ktorá nie je založená alebo zriadená na podnikanie (napr. občianske združenie, nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby, nadácia, príspevková organizácia, atď.),
• obcou ako orgánom miestnej samosprávy,
• autorom, za predpokladu, že tento tovar (originál autorského diela alebo jeho rozmnoženina) alebo služba je výsledkom duševnej tvorivej činnosti chráneným zákonom č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení neskorších predpisov vrátane vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych a iných diel autorom na vlastné náklady,
• fyzickou osobou, za predpokladu, že predáva nespracované alebo spracované rastlinné a živočíšne výrobky z vlastnej drobnej pestovateľskej činnosti alebo lesné plodiny, pokiaľ nie je samostatne hospodáriacim roľníkom zapísaným v evidencii obce podľa zákona č. 105/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
Napriek takémuto širokému záberu však nie všetci podnikatelia pokladnicu e-kasa klient na evidenciu tržieb používajú. Prečo je to tak? Uvedené vyplýva z ďalších ustanovení zákona č. 289/2008 Z. z. a to konkrétne z § 2, ktorý vymedzuje základné pojmy na účely zákona a § 3, ktorý upravuje ďalšie výnimky z povinnosti evidovať tržbu v pokladnici e-kasa klient.
Na podnikateľa sa vzťahuje zákon č. 289/2008 Z. z. vtedy, ak na predajnom mieste
• predáva tovar, ktorým je akýkoľvek výrobok, polotovar, materiál alebo surovina [§ 2 písm. aa) zákona č. 289/2008 Z. z.],
• poskytuje službu označenú v Štatistickej klasifikácii ekonomických činností (Vyhláška Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 306/2007 Z. z., ktorou sa vydáva Štatistická klasifikácia ekonomických činností), ktorá je uvedená v prílohe č. 1 zákona č. 289/2008 Z. z. [§ 2 písm. ab) zákona č. 289/2008 Z. z.].
Najmä pri službách je potrebné zo strany podnikateľa správne zatriediť ním vykonávanú pracovnú činnosť. Nie je možné riadiť sa prevažujúcou činnosťou, ale každú činnosť – službu je potrebné posudzovať zvlášť. To znamená, že podnikateľ podľa oprávnenia na podnikanie zatriedi každú činnosť, ktorá je službou pod príslušnú triedu Štatistickej klasifikácie ekonomických činností a následne si v prílohe č. 1 zákona č. 289/2008 Z. z. overí, či sa predmetná trieda v zozname služieb nachádza alebo nie.
Predmety podnikania zapísané v príslušnom oprávnení na podnikanie nie sú zhodné s názvami tried Štatistickej klasifikácie ekonomických činností a preto v prípade pochybnosti, je potrebné sa v danej veci obrátiť na Štatistický úrad SR.
Štatistická klasifikácia ekonomických činností SK NACE Rev. 2 (2008) je zverejnená na webovom sídle Štatistického úradu SR v časti Metaúdaje – Klasifikácie. Súčasťou tohto materiálu sú aj vysvetlivky, ktoré obsahujú informácie čo jednotlivé triedy činností zahŕňajú a vylučujú.
V praxi sa stáva, že podnikateľ predáva tovar alebo poskytuje službu uvedenú v prílohe č. 1 zákona č. 289/2008 Z. z. bez príslušného oprávnenia na podnikanie. V takomto prípade orgán finančnej správy u takéhoto podnikateľa nemôže vykonať kontrolu dodržiavania ustanovení zákona č. 289/2008 Z. z. pri prijímaní tržby z tejto činnosti bez príslušného oprávnenia. V danom prípade však ide o neoprávnené podnikanie [napr. § 63 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v z.n.p.] a zistené skutočnosti orgán finančnej správy oznámi príslušnému štátnemu orgánu (napr. príslušnému okresnému úradu, odboru živnostenského podnikania).
Neoprávnené podnikanie je v prípadne naplnenia skutkovej podstaty trestným činom podľa § 251 Trestného zákona, ktorý patrí medzi hospodárske trestné činy – konkrétne trestné činy ohrozujúce trhovú ekonomiku.
Pokiaľ teda fyzická osoba alebo právnická osoba je podnikateľom podľa § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka, predáva tovar alebo poskytuje službu uvedenú v prílohe č. 1 zákona č. 289/2008 Z. z. na území v SR, v ďalšom kroku zameria svoju pozornosť na § 3 ods. 1 a tiež na § 3 ods. 2 zákona č. 289/2008 Z. z., ktorý upravuje výnimky z povinnosti používať na evidenciu tržby pokladnicu e-kasa klient.
Vychádzajúc z časti prvej vety za bodkočiarkou v § 3 ods. 1 zákona č. 289/2008 Z. z. povinnosť evidovať tržbu v systéme e-kasa prostredníctvom pokladnice e-kasa klient sa nevzťahuje na podnikateľa, ktorý je v likvidácii alebo na ktorého bol vyhlásený konkurz, okrem podnikateľa, ktorý pokračuje v prevádzkovaní podniku po vyhlásení konkurzu (§ 88 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p.).
Podnikateľ v súlade s § 3 ods. 2 zákona č. 289/2008 Z. z. má výnimku z povinnosti používať pokladnicu e-kasa klient na evidenciu tržby aj vtedy, ak ide o
a) predaj
1. cenín (okrem jednoúčelového poukazu podľa § 9a ods. 1 písm. b) zákona č. 222/ 2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov), cestovných lístkov mestskej hromadnej dopravy, telefónnych kariet, dennej tlače a periodickej tlače,
2. mincí z drahých kovov, pamätných bankoviek, pamätných mincí, zberateľských mincí, hárkov bankoviek a súborov obehových mincí, ako aj bankoviek a mincí, ktoré boli stiahnuté z peňažného obehu a stratili status zákonného platidla po uplynutí obdobia určeného na ich výmenu, v Národnej banke Slovenska, v bankách, v pobočkách zahraničných bánk a na numizmatických burzách,
3. poštových cenín na filatelistických burzách,
4. tovaru prostredníctvom predajných automatov,
5. tovaru na dobierku,
6. doplnkového tovaru súvisiaceho s poskytovaním poštových služieb,
7. tovaru súvisiaceho s poskytovaním doplnkových služieb vo vozidlách železničnej dopravy a autobusovej dopravy, v leteckej doprave a vodnej doprave,
8. tovaru fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím; to neplatí, ak za takúto osobu prijíma tržbu fyzická osoba, ktorá nie je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím,
9. živých zvierat okrem akvarijných rybičiek, exotického vtáctva, exotických zvierat, hadov, škrečkov, morčiat a iných hlodavcov,
10. tovaru predávaného vo vysokohorských zariadeniach, ktoré sú bez napojenia na cestnú sieť a verejnú rozvodnú sieť elektrickej energie,
11. tovaru vyrobeného v rámci praktického vyučovania žiakov,
b) poskytnutie služby
1. fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím; to neplatí, ak za takúto osobu prijíma tržbu fyzická osoba, ktorá nie je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím,
2. vo vysokohorských zariadeniach, ktoré sú bez napojenia na cestnú sieť a verejnú rozvodnú sieť elektrickej energie,
3. v rámci praktického vyučovania žiakov,
4. prostredníctvom predajných automatov.
Podnikateľ, na ktorého sa vzťahuje výnimka z povinnosti používať pokladnicu e-kasa klient má v § 3 ods. 8 zákona č. 289/2008 Z. z. uložené povinnosti, ktoré môžu byť zo strany orgánu finančnej správy kontrolované. Takýto podnikateľ je povinný sprístupniť na každom predajnom mieste oznámenie, že nie je podľa zákona č. 289/2008 Z. z. povinný používať pokladnicu e-kasa klient, pričom toto oznámenie musí byť pre kupujúceho jednoznačné, zrozumiteľné, ľahko prístupné a dobre čitateľné.
Zároveň podnikateľ, ktorý je FO s ťažkým zdravotným postihnutím a spĺňa výnimku podľa § 3 ods. 2 písm. a) ôsmeho bodu alebo písm. b) prvého bodu zákona č. 289/2008 Z. z. je povinný mať tiež na predajnom mieste na účely kontroly vykonávanej orgánom finančnej správy preukaz FO s ťažkým zdravotným postihnutím alebo preukaz FO s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom alebo úradne osvedčenú fotokópiu týchto preukazov. Uvedená povinnosť sa pre uplatnenie výnimky vzťahuje aj na FO, ktorá za podnikateľa prijíma tržbu (napr. jeho zamestnanca).
Výnimku možno uplatniť len vtedy, ak bol fyzickej osobe vydaný preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím alebo preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom príslušným úradom práce, sociálnych vecí a rodiny podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Ak sa podnikateľ vo výnimkách nenájde, zameria svoju pozornosť na platby, ktoré prijíma za predaj tovaru alebo poskytnutie služby uvedenej v prílohe č. 1 zákona č. 289/2008 Z. z., pretože je rozhodujúce, či pre účely zákona č. 289/2008 Z. z. sa táto platba považuje za tržbu alebo nie.
V súlade s § 2 písm. z) zákona č. 289/2008 Z. z. je tržbou platba prijatá z predaja tovaru alebo poskytnutia služby na predajnom mieste a to aj ako preddavok:
• v hotovosti alebo
• inými platobnými prostriedkami, ktoré nahrádzajú hotovosť.
Kým prijatie platby v hotovosti (platba bankovkami a mincami) nie je potrebné podrobnejšie rozoberať, v prípadne platobných prostriedkov, ktoré nahrádzajú hotovosť je potrebné venovať pozornosť tomu, akými platobnými nástrojmi umožňuje podnikateľ kupujúcemu platiť.
Zákon č. 289/2008 Z. z. v § 2 písm. z) upravuje, že za iný platobný prostriedok nahrádzajúci hotovosť možno považovať najmä elektronické platobné prostriedky alebo poukážku, ktorá oprávňuje na nákup tovaru alebo na poskytnutie služby, pričom tieto pojmy konkrétnejšie nešpecifikuje.
Pri elektronických platobných prostriedkoch ide o vzdialený prístup k peniazom (peňažnej hodnote v elektronickej podobe) pričom môže byť vyžadované aj overenie identity osoby, ktorá takýto prostriedok použije a to formou PIN kódu, hesla alebo podpisu. Typickým elektronickým platobným prostriedkom je debetná alebo kreditná platobná karta, ktorou sa realizuje platba priložením alebo vložením do POS (platobného) terminálu. Môže však ísť aj o čipovú kartu alebo dobíjaciu kartu poskytovanú organizátorom podujatia.
V prípade poukážky, ktorá oprávňuje na nákup tovaru alebo na poskytnutie služby ide napr. o jednoúčelový poukaz, žetón, jednorazovú nákupnú poukážku na konkrétnu akciu, darčekovú poukážku ako aj alternatívnu menu, ktorá sa používa na podujatí a je vydaná organizátorom podujatia (napr. toliar).
Pokiaľ podnikateľ predáva napr. darčekové poukážky (s výnimkou jednoúčelového poukazu podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z.n.p.), žetóny, alebo alternatívnu menu, ktorú je možné použiť na ním organizovanom podujatí, nemá povinnosť prijatú platbu evidovať v pokladnici e-kasa klient, pretože v danom prípade nejde o predaj tovaru alebo poskytnutie služby uvedenej v prílohe č. 1 zákona č. 289/2008 Z. z., ale o predaj platobného prostriedku nahrádzajúceho hotovosť. Až použitím tohto platobného prostriedku kupujúcim, t. j. keď ním kupujúci následne zaplatí podnikateľovi za predaj tovaru alebo poskytnutie služby uvedenej v prílohe č. 1 zákona č. 289/2008 Z. z., vznikne podnikateľovi povinnosť použiť na evidenciu prijatej tržby pokladnicu e-kasa klient.
Za tržbu sa v súlade s § 2 písm. z) zákona č. 289/2008 Z. z. nepovažuje platba prijatá bezhotovostne prevodom na účet podnikateľa.
V situácii, ak je platba za predaj tovaru alebo poskytnutie služby realizovaná bezhotovostne prevodom na účet, nemá podnikateľ povinnosť prijatú tržbu zaevidovať v systéme e-kasa prostredníctvom pokladnice e-kasa klient.
Ide napríklad o platbu realizovanú prevodným príkazom z účtu na účet, prípadne poštovým poukazom.Za bezhotovostnú platbu sa považuje aj úhrada na základe platobného príkazu zadaného prostredníctvom platobnej aplikácie elektronického bankovníctva v mobilnom zariadení zákazníka. Typickým príkladom je realizácia platby prostredníctvom QR kódu, kedy sa kupujúci vo svojom mobilnom zariadení prihlási do mobilnej aplikácie banky a realizuje platbu po naskenovaní QR kódu bezhotovostným prevodom zo svojho účtu na účet podnikateľa.
V médiách odznela informácia o tom, že Ministerstvo financií SR uvažuje vo väzbe na evidenciu tržieb v pokladnici e-kasa klient o zavedení povinnosti pre podnikateľov umožniť kupujúcim platbu prostredníctvom QR kódu. Táto legislatívna zmena však doposiaľ nebola do zákona č. 289/2008 Z. z. pretavená. Možno predpokladať, že táto povinnosť bude zavedená v novom zákone o evidencii tržieb, ktorý má nahradiť zákon č. 289/2008 Z. z.
Vzhľadom na neustále sa rozvíjajúce možnosti platobných riešení, ktoré sú v súčasnosti na trhu ponúkané, je potrebné zo strany podnikateľa jednoznačne zodpovedať otázku, či toto platobné riešenie má alebo nemá bezhotovostný charakter, aby sa vyhol prípadným pochybeniam pri evidovaní tržby a v nadväznosti na to sankciám za zistené porušenia kontrolnou činnosťou orgánov finančnej správy.
Uvedené je potrebné si uvedomiť najmä vtedy, ak podnikateľ využíva na trhu ponúkané platobné technológie a softvérové riešenia umožňujúce prijímať rôzne typy platieb formou platobných terminálov, resp. mobilných aplikácií, ktoré umožňujú potvrdenie o platbe (aj o platbe v hotovosti) zaslať napr. formou SMS alebo e-mailom. Ide o rôzne riešenia, ktoré zastrešujú správu podnikania najmä v oblasti predajných transakcií medzi podnikateľom a zákazníkom, ktoré však nespĺňajú požiadavky na pokladnicu e-kasa klient upravené v § 4a zákona č. 289/2008 Z. z.
Pokiaľ podnikateľ na základe vyššie uvedených kritérií má povinnosť na evidenciu tržieb používať pokladnicu e-kasa klient, je potrebné, aby si ju zadovážil, pretože akonáhle nastane situácia, že na predajnom mieste prijme tržbu, je už povinný v tomto momente ju použiť. Zákon č. 289/2008 Z. z. nezohľadňuje skutočnosť, že môže ísť o ojedinelé prijatie tržby, prípadne prijatie tržby len na príležitostne organizovanom podujatí, ktorého sa podnikateľ zúčastňuje napr. raz v roku.
|
RADA! Podnikateľ je povinný v súlade s § 3 ods. 4 prvou vetou zákona č. 289/2008 Z. z. používať pokladnicu e-kasa klient na všetkých predajných miestach, kde prijíma tržbu. Ak podnikatelia vykonávajú činnosť na základe zmluvy o združení (§ 829 až 841 ObčZ) a predávajú tovar alebo poskytujú službu na tom istom predajnom mieste, môžu v súlade s § 3 ods. 5 zákona č. 289/2008 Z. z. používať jednu spoločnú pokladnicu e-kasa klient. V prípade, že si podnikateľ nesplní povinnosť použiť pokladnicu e-kasa klient na evidenciu prijatej tržby podľa § 3 ods. 1 prvej vety zákona č. 289/2008 Z. z., dopustí sa správneho deliktu podľa § 16a písm. a) zákona č. 289/2008 Z. z., za ktorý daňový úrad alebo colný úrad uloží pokutu v rozpätí od 500 eur do 15 000 eur pri prvom zistení a od 1 000 eur do 30 000 eur pri každom ďalšom zistení tohto správneho deliktu. Je teda v záujme podnikateľa, aby svoje povinnosti vo väzbe na povinnosť používať pokladnicu e-kasa klient nezanedbal. Ing. Mária Stanová |
ZÁKON
č. 289/2008 Z. z.
o používaní elektronickej
registračnej pokladnice
§ 3
Povinnosť evidovať tržbu elektronickou registračnou pokladnicou alebo pokladnicou e-kasa klient
(1) Podnikateľ je povinný evidovať tržbu v elektronickej registračnej pokladnici alebo v systéme e-kasa prostredníctvom pokladnice e-kasa klient bez zbytočného odkladu po jej prijatí; túto povinnosť nemá podnikateľ, ktorý je v likvidácii alebo na ktorého bol vyhlásený konkurz, okrem podnikateľa, ktorý pokračuje v prevádzkovaní podniku po vyhlásení konkurzu. Ak podnikateľ nemôže z dôvodu prekročenia hraničnej doby odozvy zaevidovať tržbu v systéme e-kasa, je povinný uložiť dátovú správu v on-line registračnej pokladnici. Podnikateľ je povinný zaslať uloženú dátovú správu do systému e-kasa do 96 hodín od prvého pokusu o jej zaslanie; ak nemožno zaslať dátovú správu do systému e-kasa z dôvodov na strane finančného riaditeľstva, lehota na jej odoslanie sa považuje za zachovanú, ak je zaslaná do 96 hodín od zverejnenia oznámenia o odstránení prekážok na strane finančného riaditeľstva na svojom webovom sídle.
(2) Povinnosť evidovať tržbu podľa odseku 1 sa nevzťahuje na
a) predaj
1. cenín okrem poukazu podľa osobitného predpisu, cestovných lístkov mestskej hromadnej dopravy, telefónnych kariet, dennej tlače a periodickej tlače,
2. mincí z drahých kovov, pamätných bankoviek, pamätných mincí, zberateľských mincí, hárkov bankoviek a súborov obehových mincí, ako aj bankoviek a mincí, ktoré boli stiahnuté z peňažného obehu a stratili status zákonného platidla po uplynutí obdobia určeného na ich výmenu, v Národnej banke Slovenska, v bankách, v pobočkách zahraničných bánk a na numizmatických burzách,
3. poštových cenín na filatelistických burzách,
4. tovaru prostredníctvom predajných automatov,
5. tovaru na dobierku,
6. doplnkového tovaru súvisiaceho s poskytovaním poštových služieb,
7. tovaru súvisiaceho s poskytovaním doplnkových služieb vo vozidlách železničnej dopravy a autobusovej dopravy, v leteckej doprave a vodnej doprave,
8. tovaru fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím; to neplatí, ak za takúto osobu prijíma tržbu fyzická ...








