Poistné na sociálne poistenie

Právna úprava sociálneho poistenia je obsiahnutá v zákone o sociálnom poistení, ktorého predmetom je vymedzenie sociálneho poistenia, úprava rozsahu sociálneho poistenia, právnych vzťahov pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizácie sociálneho poistenia, financovania sociálneho poistenia, dozoru štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia a konanie vo veciach sociálneho poistenia. Okrem toho zákon o sociálnom poistení tiež upravuje výber, registráciu a postúpenie príspevkov na starobné dôchodkové sporenie podľa zákona o starobnom dôchodkovom sporení.

Zákon o sociálnom poistení

sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov, profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby, ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom (zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v z.n.p.) a vojakov, ktorí sa počas výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách štúdiom alebo výcvikom pripravovali na výkon profesionálnej služby v ozbrojených silách. To však neplatí, ak zákon o sociálnom poistení výslovne ustanovuje inak.

Sociálnym poistením je

•    nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva,

•    dôchodkové poistenie, a to

−   starobné poistenie ako poistenie na zabezpečenie príjmu v starobe a pre prípad úmrtia,

−   invalidné poistenie ako poistenie pre prípad poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca a pre prípad úmrtia,

•    úrazové poistenie ako poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu, služobného úrazu a choroby z povolania,

•    garančné poistenie ako poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa na uspokojovanie nárokov zamestnanca a na úhradu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie nezaplatených zamestnávateľom do základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,

•    poistenie v nezamestnanosti ako poistenie pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti.

Vznik a zánik sociálneho poistenia (§ 20 až § 25)

zákon neupravuje jednotlivo, ale medzi jednotlivými druhmi sociálneho poistenia, ako aj medzi subjektmi sociálneho poistenia sú rozdiely.

Povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca (§ 4 ods. 1) vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem uvedený zákonom a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu.

Povinné nemocenské poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti zaniká priznaním starobného dôchodku, invalidného dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku alebo dovŕšením dôchodkového veku poberateľa výsluhového dôchodku.

Pokiaľ zákon neustanovuje výslovne inak, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12 násobok vymeriavacieho základu, ktorý je mesačne najmenej vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem už túto hranicu nedosahoval.

Dobrovoľné nemocenské poistenie, dobrovoľné dôchodkové poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti vzniká odo dňa prihlásenia sa na dobrovoľné poistenie a zaniká dňom odhlásenia sa z dobrovoľného poistenia, najskôr odo dňa podania odhlášky. Okrem toho dobrovoľné poistenie zaniká aj odo dňa, v ktorom nie sú splnené podmienky určené zákonom pre dobrovoľné poistenie.

Úrazové poistenie vzniká zamestnávateľovi odo dňa, kedy zamestnal aspoň jedného zamestnanca a zaniká dňom, kedy už nezamestnával ani jedného zamestnanca.

Garančné poistenie vzniká odo dňa, kedy začal zamestnávať aspoň jedného zamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu a člena družstva, ktorý je v pracovnom vzťahu k družstvu a zaniká dňom, kedy už nezamestnával ani jedného zamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu a člena družstva, ktorý je v pracovnom vzťahu k družstvu.

Následne za splnenia podmienok ustanovených zákonom sa poskytujú

•    z nemocenského poistenia nemocenské dávky,

−   nemocenské

−   ošetrovné

−   vyrovnávacia dávka

−   materské

•    z dôchodkového poistenia dôchodkové dávky zo starobného poistenia,

−   starobný dôchodok

−   predčasný starobný dôchodok

−   vdovský dôchodok a vdovecký dôchodok

−   sirotský dôchodok

•    z dôchodkového poistenia dôchodkové dávky z invalidného poistenia,

−   invalidný dôchodok

−   vdovský dôchodok a vdovecký dôchodok

−   sirotský dôchodok

•    z úrazového poistenia úrazové dávky,

−   úrazový príplatok

−   úrazová renta

−   jednorazové vyrovnanie

−   pozostalostná úrazová renta

−   jednorazové odškodnenie

−   pracovná rehabilitácia a rehabilitačné

−   rekvalifikácia a rekvalifikačné

−   náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia

−   náhrada nákladov spojených s liečením

−   náhrada nákladov spojených s pohrebom

•    z garančného poistenia dávka garančného poistenia,

•    z poistenia v nezamestnanosti dávka v nezamestnanosti.

Kto je povinne poistený pre jednotlivé druhy sociálneho poistenia, t.j. osobný rozsah sociálneho poistenia zákon presne stanovuje § 14 až § 19.

Povinne nemocensky poistení sú

•    zamestnanec,

•    SZČO, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12 násobok vymeriavacieho základu, ktorý je mesačne najmenej vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné.

Dobrovoľne nemocensky poistenou osobou môže byť fyzická osoba po dovŕšení 16 rokov veku, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt a nemá priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, pričom táto osoba nesmie byť poberateľom invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku a súčasne musí byť dobrovoľne dôchodkovo poistená.

Povinne dôchodkovo poistení sú

•    zamestnanec,

•    SZČO, ktorá je povinne nemocensky poistená,

•    fyzická osoba s trvalým pobytom na území SR, ktorá sa riadne stará o dieťa do šiestich rokov jeho veku s trvalým pobytom na území SR, ak nie je dôchodkovo poistená podľa predchádzajúcich dvoch bodov, nebol jej priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, nedovŕšila vek potrebný na nárok na starobný dôchodok a podala prihlášku na dôchodkové poistenie z dôvodu tejto starostlivosti,

•    FO s trvalým pobytom na území SR, ktorá sa riadne stará o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom po dovŕšení šiestich rokov jeho veku s trvalým pobytom na území SR, najdlhšie však do 18 rokov jeho veku, ak nie je dôchodkovo poistená podľa predchádzajúcich bodov, nebol jej priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, nedovŕšila dôchodkový vek a podala prihlášku na dôchodkové poistenie z dôvodu tejto starostlivosti;

•    FO s trvalým pobytom na území SR, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie podľa osobitného predpisu a fyzická osoba, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím najmenej 140 hodín mesačne v rozsahu najviac 12 rokov, ak nie je dôchodkovo poistená podľa predchádzajúcich bodov, nebol jej priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, nedovŕšila dôchodkový vek a podala prihlášku na dôchodkové poistenie z dôvodu tohto opatrovania alebo výkonu osobnej asistencie;

•    na účely starobného poistenia FO, ktorej sa vypláca úrazová renta do dovŕšenia dôchodkového veku alebo do priznania predčasného starobného dôchodku.

Dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba môže byť fyzická osoba po dovŕšení 16 rokov veku, ktorá má na území SR trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt a nemá priznaný predčasný starobný dôchodok.

Povinne garančne poistený je zamestnávateľ zamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu a člena družstva, ktorý oje v pracovnom vzťahu k družstvu.

Povinne poistený v nezamestnanosti je zamestnanec, ktorý je povinne nemocensky poistený, ak zákon neustanovuje výslovne inak.

Dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti môže byť fyzická osoba, ktorá je súčasne dobrovoľne nemocensky poistená a dobrovoľne dôchodkovo poistená, a tiež SZČO, ktorá má na území SR trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt a súčasne je povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená alebo má prerušené povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO z dôvodu uvedeného v § 26 ods. 4 prvej vete.

Zákon presne stanovuje, ktorý subjekt platí poistné na jednotlivé druhy sociálneho poistenia a zároveň presne stanovuje tiež sadzbu poistného pre subjekty.

Poistné na úrazové poistenie platí len zamestnávateľ (vo výške od 0,3 % do 2,1 %), a to v závislosti od zaradenia do nebezpečnostnej triedy, ktorá sa určuje podľa bezpečnostného rizika jednotlivých skupín ekonomických činností podľa odvetvovej klasifikácie ekonomických činností. Hodnotenie bezpečnostného rizika sa vykonáva pre každú skupinu ekonomických činností podľa odvetvovej klasifikácie ekonomických činností na základe údajov súvisiacich s výkonom úrazového poistenia za hodnotené roky s prihliadnutím na sumu nákladov vynaložených na úrazové dávky z úrazového poistenia, pričom zaradenie zamestnávateľa do nebezpečnostnej triedy určuje Sociálna poisťovňa.

Garančné poistenie platí zamestnávateľ vo výške 0,25 % z vymeriavacieho základu.

Poistné na poistenie v nezamestnanosti platí

•    zamestnanec vo výške 1 % z vymeriavacieho základu,

•    zamestnávateľ vo výške 1 % z vymeriavacieho základu,

•    dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti vo výške 2 % z vymeriavacieho základu.

V rámci vymeriavacieho základu je významné rozhodujúce obdobie (§ 139) na určenie vymeriavacieho základu, ktoré je rozdielne určené pre zamestnanca, pre zamestnávateľa a aj pre samostatne zárobkovo činnú osobu.

Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca (§ 4 ods. 1 a ods. 2, druhá veta) je kalendárny mesiac, za ktorý platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti.

Rozhodujúcim obdobím na určenie vymeriavacieho základu zamestnávateľa je kalendárny mesiac, za ktorý platí poistné.

Rozhodujúcim obdobím na určenie vymeriavacieho základu povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO je

•    v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom táto SZČO platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity,

•    v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom táto SZČO platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity.

Rovnako aj samotný vymeriavací základ (§ 138) je určený pre jednotlivé osoby rozdielne.

Vymeriavací základ zamestnanca, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v zákone [§ 3 ods. 1 písm. a)], je príjem plynúci z tejto zárobkovej činnosti okrem

−   príjmov ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p.,

−   príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca.

Vymeriavací základ zamestnanca

je aj podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva.

Vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO je podiel jednej dvanástiny základu dane z príjmov SZČO uvedených v zákone [§ 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3] nezníženého o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistné na povinné nemocenské poistenie, poistné na povinné dôchodkové poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sa platia spolu s poistným na starobné poistenie z povinného dôchodkového poistenia, poistné do rezervného fondu solidarity povinne dôchodkovo poistenej SZČO a upraveného o príjmy a výdavky, ktoré sa nezahŕňajú do vymeriavacieho základu, a koeficientu 1,486. Takto určený vymeriavací základ sa použije od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý mala povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená SZČO daný príjem do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka.

Dané ustanovenie sa na určenie vymeriavacieho základu povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO v zmysle prechodných ustanovení (§ 293cj ods. 2) v období od 1. 1. 2013 do 30. 6. 2015 ešte nepoužije.

V zmysle prechodných ustanovení vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO je od 1. 7. 2013 (resp. od 1. 10. 2013, ak bola predĺžená lehota na podanie daňového priznania za rok 2012), podiel pomernej časti základu dane z príjmov fyzických osôb dosiahnutý vykonávaním podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2012, ktorý nie je znížený o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, príspevok na starobné dôchodkové sporenie, poistné do rezervného fondu solidarity a poistné na poistenie v nezamestnanosti a koeficientu 1,9.

Vymeriavací základ poistenca, ktorý je

•    súčasne dobrovoľne nemocensky poistený, dobrovoľne dôchodkovo poistený a dobrovoľne poistený v nezamestnanosti, je ním určená suma,

•    súčasne dobrovoľne nemocensky poistený a dobrovoľne dôchodkovo poistený, je ním určená suma,

•    súčasne dobrovoľne dôchodkovo poistený a dobrovoľne poistený v nezamestnanosti, je ním určená suma,

•    dobrovoľne dôchodkovo poistený alebo dobrovoľne poistený v nezamestnanosti, je ním určená suma.

Vymeriavací základ zamestnávateľa je vymeriavací základ jeho zamestnanca. Zákon pri niektorých druhoch poistenia určuje aj minimálny a maximálny vymeriavací základ na platenie poistného.

Vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO je mesačne najmenej vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné. Keďže zákon v danom prípade hovorí „najmenej vo výške 50 %“, znamená to, že ide o minimálny vymeriavací základ, z ktorého je SZČO povinná platiť odvody. Pre rok 2014 sa pre výpočet minimálneho vymeriavacieho základu použije priemerná mzda za rok 2012.

Vymeriavací základ pre SZČO

v úhrne je mesačne najviac na platenie poistného na nemocenské poistenie, na platenie poistného na dôchodkové poistenie a na platenie poistného do rezervného fondu solidarity v kalendárnom roku 5-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na príslušné poistenie. Keďže zákon používa pojem „najviac“ ide v tomto prípade o maximálny vymeriavací základ.

Maximálnym vymeriavacím základom zamestnávateľa na platenie poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného fondu solidarity za každého jeho zamestnanca je mesačne v kalendárnom roku 5-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na garančné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity.

Fyzická osoba, ako aj právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné zároveň aj odvádzať (§ 141). V zmysle zákona o sociálnom poistení poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti odvádza za zamestnanca zamestnávateľ. Zamestnávateľ okrem toho zároveň vykonáva zrážky poistného na nemocenské poistenie, zrážky poistného na dôchodkové poistenie a zrážky poistného na poistenie v nezamestnanosti, ktoré je povinný platiť zamestnanec.

Pokiaľ zákon výslovne neustanovuje inak, poistné sa platí (§ 142) vždy na účet Sociálnej poisťovne, ktorý je vedený v Štátnej pokladnici, a to za kalendárny mesiac pozadu. Ak by poistné netrvalo poistencovi celý kalendárny mesiac, ale len určitú časť, platí sa poistné len za to obdobie mesiaca, počas ktorého poistenie trvalo.

Poistné je možné platiť

−   bezhotovostným prevodom,

−   poštovou poukážkou,

−   v hotovosti v Sociálnej poisťovni.

Poistné na dôchodkové poistenie

zákon umožňuje zaplatiť aj dodatočne, a to za obdobie, počas ktorého FO

•    mala prerušené poistenie za podmienok stanovených zákonom o sociálnom poistení,

•    bola zaradená do evidencie nezamestnaných občanov,

•    sústavne sa pripravovala na povolanie štúdiom na strednej škole alebo na vysokej škole po dovŕšení 16. roku veku.

Pri platení poistného musia fyzické a právnické osoby povinné odvádzať poistné, identifikovať platbu poistného a uviesť k nej variabilný a špecifický symbol. Bez ich uvedenia spôsob zaevidovania a priradenia platby poistného k obdobiu určí Sociálna poisťovňa. To však nie je jediný následok. V zmysle § 239 za porušenie tejto povinnosti je Sociálna poisťovňa oprávnená uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura. Pri ukladaní pokuty Sociálna poisťovňa zohľadní závažnosť porušenia ustanovenej povinnosti.

Poistné je v súlade so zákonom splatné (§ 143) do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné, ak zákon výslovne neustanovuje inak.

V praxi sa môže často stať, že deň splatnosti poistného pripadne na sobotu alebo na deň pracovného pokoja. V takom prípade je poistné splatné v najbližší nasledujúci pracovný deň.

Poistné sa v súlade so zákonom o sociálnom poistení považuje za zaplatené včas aj vtedy, ak platba poistného bola na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici síce pripísaná oneskorene, ale

•    pri platení bezhotovostným prevodom je ako deň prevodu uvedený posledný deň splatnosti poistného v súlade s ustanoveniami zákona,

•    pri platení poštovou poukážkou sa poistné poukázalo v posledný deň splatnosti poistného v súlade s ustanoveniami zákona.

Zákon o sociálnom poistení upravuje nielen platenie poistného a odvod poistného, ale počíta aj so situáciou, kedy by požadovanie poistného Sociálnou poisťovňou bolo tak povediac „nespravodlivé“ a z tohto dôvodu zákon upravuje vylúčenie povinnosti platiť poistné (§ 140).

Zamestnanec, povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená SZČO, dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba a dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti nie sú povinní platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti v období, počas ktorého sa im poskytuje materské a rovnako nie sú povinní platiť uvedené druhy poistného od prvého dňa potreby ošetrovania chorého dieťaťa, chorého manžela, resp. manželky, chorého rodiča alebo chorého rodiča manžela, ktorého zdravotný stav podľa potvrdenia lekára vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou, ale najdlhšie do desiateho dňa, ak potreba ošetrovania trvá v tomto období.

Zamestnanec okrem už uvedených situácií nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti ani v období, počas ktorého je dočasne práceneschopný, rovnako v období, počas ktorého sa mu vypláca rehabilitačné alebo rekvalifikačné a tiež v období, počas ktorého má ospravedlnenú neprítomnosť v práci z dôvodu jeho účasti na štrajku.

V prípade platobnej neschopnosti FO alebo PO povinnej odvádzať poistné, môže Sociálna poisťovňa na základe písomnej žiadosti tejto osoby povoliť splátky dlžných súm (§ 146). Aby Sociálna poisťovňa povolila FO alebo PO splátky dlžných súm, musia byť splnené dve podmienky. Prvou podmienkou povolenia splátok je dôvodný predpoklad, že v období nie dlhšom ako 18 mesiacov bude táto FO alebo PO schopná zaplatiť dlžné sumy poistného a druhou podmienkou je skutočnosť, že už v čase rozhodovania o povolení splátok dlžných súm je FO alebo PO schopná plniť svoje odvodové povinnosti, ktoré jej vyplývajú zo zákona o sociálnom poistení.

V rámci povolenia splátok dlžných súm Sociálna poisťovňa uvedie zároveň aj zvýšenie dlžných súm o úrok vo výške trojnásobku ročnej základnej úrokovej sadzby ECB platnej ku dňu povolenia splátok. V zmysle zákona však tento úrok musí byť minimálne vo výške 10 %.

Pri povolení splátok v prípade nedodržania určeného splátkového kalendára je oprávnený subjekt (t.j. Sociálna poisťovňa) chránený stratou výhody zo splátok povinného subjektu.

Právo vymáhať poistné Sociálnou poisťovňou sa však v zmysle zákona o sociálnom poistení za šesť rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa poistenie predpísalo, premlčí (§ 147). Premlčanie náš právny poriadok definuje ako uplynutie času stanoveného zákonom na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Uplatnenie námietky premlčania má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, teda zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému priznať. To znamená, že po uplynutí zákonom stanovenej lehoty (v tomto konkrétnom prípade šesť rokov) v prípade súdneho sporu, je súd povinný na námietku premlčania vznesenú povinným subjektom prihliadnuť.

V bežnej praxi môže nastať situácia, že je na účet Sociálnej poisťovne pripísané poistné, ktoré bolo zaplatené bez právneho dôvodu. Ak bolo zaplatené poistenie bez právneho dôvodu, je Sociálna poisťovňa povinná toto poistné vrátiť FO alebo PO povinnej odvádzať poistné alebo jej právnemu nástupcovi, a to v lehote do 30 dní odo dňa zistenia tejto skutočnosti samotnou Sociálnou poisťovňou alebo v lehote do 30 dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti FO alebo PO povinnej odvádzať poistné.

Ak Sociálna poisťovňa eviduje voči FO alebo PO povinnej odvádzať poistné alebo voči jej právnemu nástupcovi pohľadávku, poistné, ktoré je Sociálna poisťovňa povinná vrátiť, sa nevráti, ale použije sa na zápočet existujúcej pohľadávky Sociálnej poisťovne.

Právo na vrátenie poistného sa premlčí do desiatich rokov od posledného dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom bola platba, teda poistné zaplatené bez právneho dôvodu, zúčtovaná na účet Sociálnej poisťovne vedený v Štátnej pokladnici.

Za každé nesplnenie, prípadne porušenie povinnosti, ktorú ukladá FO alebo PO zákon, hrozí povinnému subjektu sankcia, uloženie ktorej zákon za nesplnenie alebo porušenie povinnosti predpokladá. Právny predpis, ktorý ukladá určitú povinnosť, zároveň spravidla obsahuje aj určitý druh sankcie za jej prípadné nedodržanie a upravuje tiež spôsob uloženia sankcie a v prípade, ak je sankciou peňažná pokuta, resp. penále, upravuje tiež spôsob jej výpočtu, resp. dolnú a hornú hranicu, v rámci ktorých je možné pokutu alebo penále uložiť. Za neodvedenie poistného, prípadne za odvedenie poistného v nižšej sume, alebo za oneskorené odvedenie poistného, hrozí fyzickej alebo právnickej osobe uloženie sankcie, a to vo forme penále (§ 240 a § 241).

Na predpísané penále sa vzťahujú tri základné pravidlá, ktoré musia byť dodržané v každom prípade. V zmysle prvého pravidla predpísané penále nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného za kontrolované obdobie. V zmysle druhého pravidla Sociálna poisťovňa nepredpíše penále, ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 3,32 eura. V zmysle tretieho pravidla právo predpísať penále sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti a právo vymáhať penále sa premlčí za šesť rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým Sociál­na poisťovňa penále predpísala.

Na platenie penále, na povolenie splátok dlžných súm penále a na jeho vrátenie sa primerane vzťahujú vyššie uvedené ustanovenia o poistnom.

Okrem už spomenutej pokuty a penále hrozí ešte jedna trestnoprávna sankcia, ktorá môže byť uložená v súlade s § 276, § 277 a § 278 Trestného zákona (zákon č. 300/2005 Z. z. v z.n.p.). V zmysle daných ustanovení, kto v malom rozsahu kráti poistné na sociálne poistenie alebo neodvedie poistné na sociálne poistenie, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

Odňatím slobody na tri až osem rokov sa potrestá ten, kto uvedené spácha vo väčšom rozsahu (t.j. v sume aspoň 2 660 eur). Kto nezaplatí splatné poistné na sociálne poistenie vo väčšom rozsahu, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky a odňatím slobody sa ešte vo vyššej výmere sa potrestá ten, kto daný čin spácha v značnom rozsahu alebo vo veľkom rozsahu.

JUDr. Sandra Tomiová-Mrukviová