Poistenie

>   Právne minimum

Poistenie v najvšeobecnejšom slova zmysle možno definovať ako formu prenesenia rizika hroziaceho subjektom (podniku, súkromnému podnikateľovi alebo občanovi) v dôsledku pôsobenia určitých náhodných javov na špecializovanú inštitúciu – spravidla poisťovňu. Pri poistení vznikajú peňažné vzťahy, ktoré sprostredkujú tvorbu, rozdeľovanie a používanie poistných fondov. To znamená, že z poistného, ktoré platí každý z účastníkov poistenia, poistná inštitúcia vytvára poistný fond, z prostriedkov ktorého hradí škody vznikajúce poisteným jednotlivcom v dôsledku poistných udalostí.

Poistenie ako také môže vzniknúť buď zo zákona – tzv. povinné poistenie (napr. povinné poistenie motorových vozidiel, poistenie podnikateľských rizík – autorizovaný architekt, reštaurátor, daňový poradca, audítor, patentový zástupca atď.), alebo môže byť dobrovoľné (napr. poistenie majetku proti krádeži alebo živelným pohromám).

Poistné plnenie, resp. poistná náhrada predstavuje peňažné alebo naturálne plnenie poisťovne poskytované pri vzniku poistnej udalosti na základe poistnej zmluvy alebo iného právneho aktu (zákona a pod.). Zmyslom poistného plnenia je úhrada poistných potrieb, pričom skutočný rozsah úhrady týchto potrieb (intenzita poistnej ochrany) je ovplyvňovaný predovšetkým existujúcim typom poistenia. Z pohľadu zákona o dani z príjmov možno prijaté poistné plnenia analyzovať v štruktúre fyzických osôb a právnických osôb.

Zdravotné poistenie a sociálne poistenie

Platby zdravotného poistenia a sociálneho poistenia možno zahrnúť k tzv. osobným nákladom. V podmienkach podnikania fyzických osôb ide o platby zdravotného poistenia a sociálneho poistenia, ktoré je povinný uhrádzať podnikateľ.

Platby zdravotného poistenia sú predmetom úpravy zákona č. 580/­2004 Z. z. o zdravotnom poistení v z.n.p (ďalej iba „zákon o zdravotnom poistení“). Tento právny predpis člení zdravotné poistenie na dva základné druhy, a to verejné poistenie a individuálne zdravotné poistenie.

Platby sociálneho poistenia, ktoré je povinný uhrádzať zamestnávateľ za svojich zamestnancov, sú predmetom úpravy zákona č. 461/­2003 Z. z. o sociálnom poistení v z.n.p (ďalej iba „zákon o sociálnom poistení“). Spomínaný zákon upravuje poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové starobné poistenie, poistné na dôchodkové invalidné poistenie, poistné na úrazové poistenie, poistné na garančné poistenie a poistné do rezervného fondu.

>   Poistenie z pohľadu ZDP

Zákon o dani z príjmov výslovne v rámci daňových výdavkov nespomína výdavky na poistné. Napriek tomu však v otázke posudzovania daňovej uplatniteľnosti výdavkov tohto charakteru je potrebné za daňové výdavky posudzovať poistné uhrádzané daňovníkom, ak súvisí s príjmom, ktorý je predmetom dane, a to v náväznosti na ustanovenie § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov. Zákonodarca považuje teda náklady na poistenie za taký výdavok daňovníka, prostredníctvom ktorého sa zabezpečuje príjem daňovníka pre prípad vzniku nepredvídanej náhodnej udalosti.

Vychádzajúc zo skutočnosti, že v prípade povinne zmluvného poistenia sa podnikateľovi pod hrozbou sankcie ukladá povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu a v prípade zákonného poistenia poistenie dokonca vznikne bez ohľadu na vôľu poisteného, výdavok podnikateľa na takéto poistenie možno zahrnúť do výdavkov vynaložených na zabezpečenie zdaniteľných príjmov [§ 19 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov]. Aj v tomto prípade však musí platiť, že vec alebo činnosť, na ktoré sa poistenie vzťahuje, slúžia na dosahovanie zdaniteľných príjmov podnikateľa.

V prípade dobrovoľných zmluvných poistení je na úvahe podnikateľa, či poistnú zmluvu uzavrie alebo nie. Ak podnikateľ uzavrie poistnú zmluvu v súvislosti s výkonom podnikateľskej činnosti a poistenie sa bude priamo týkať rizík, ktoré sú s podnikateľskou činnosťou spojené, poistné na toto poistenie môže podnikateľ zahrnúť do daňových nákladov. Do daňových nákladov však nemožno zahrnúť poistenia, ktoré nesúvisia s podnikateľskou činnosťou podnikateľa. Ak sa poistenie týka predmetu, ktorý sa len sčasti využíva na podnikanie (napr. rodinný dom, v ktorom je zriadená prevádzkareň podnikateľa), poistné na takéto poistenie možno do nákladov zahrnúť len v pomernej výške.

Príklad

Spoločnosť zaplatila konateľovi zákonné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú členmi predstavenstva, dozornej rady a konateľmi spoločnosti.

Budú výdavky na platenie poistného daňovými výdavkami spoločnosti?

Poistné platené zamestnávateľom na základe poistnej zmluvy, ktorú zamestnávateľ uzavrel s komerčnou poisťovňou na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú členmi predstavenstva, dozornej rady a konateľmi spoločnosti, nie je možné považovať za poistné, ktoré je zamestnávateľ povinný platiť, a preto poistné platené za tento druh poistenia je dobrovoľným plnením zamestnávateľa. Uvedený výdavok možno na strane zamestnávateľa považovať za daňový výdavok v prípade, ak toto nepeňažné plnenie je súčasťou zdaniteľnej mzdy zamestnanca a vymeriavacích základov pre povinné zdravotné a sociálne poistenie a poskytnutie benefitu je upravené v kolektívnej zmluve, internom predpise zamestnávateľa, v pracovnej alebo inej zmluve uzatvorenej medzi zamestnancom a zamestnávateľom v súlade s možnosťami uvedenými v Zákonníku práce.

Príklad

Daňovník poskytuje zamestnancom benefit vo forme príspevkov na životné poistenie.

Budú tieto výdavky u zamestnávateľa aj daňovými výdavkami?

Ak si zamestnávateľ so zamestnancom v pracovnej zmluve, kolektívnej zmluve alebo inom internom akte zamestnávateľa dohodnú poskytnutie benefitu – príspevku na životné poistenie zamestnanca, tento príspevok predstavuje pre zamestnanca zdaniteľný príjem zo závislej činnosti a možno ho podľa zákona o dani z príjmov považovať za daňový výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov spoločnosti, ktorá ho poskytne, za podmienky, že bol zamestnancovi zdanený ako príjem zo závislej činnosti, z ktorého vzniká následne aj povinnosť odviesť odvody ako z príjmov zo závislej činnosti.

Zdravotné poistenie a sociálne poistenie

Poistné na zdravotné poistenie a sociálne poistenie platené zamestnávateľom v súlade so zákonom o zdravotnom poistení a zákonom o sociálnom poistení sú daňovým výdavkom zamestnávateľa v súlade s § 19 ods. 3 písm. i) zákona o dani z príjmov.

Poistné plnenia fyzickým osobám

Poistné náhrady z titulu zdravotného a sociálneho poistenia

V zmysle § 9 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov je príjem fyzickej osoby poskytovaný formou dávok, podpôr a služieb z verejného zdravotného poistenia, individuálneho zdravotného poistenia, sociálneho poistenia, nemocenského zabezpečenia a úrazového zabezpečenia, plnenia zo starobného dôchodkového sporenia okrem sumy vyplatenej podľa § 64a ods. 13 a § 123ae písm. b) zákona č. 43/­2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení v z. n. p. a plnenia z povinného zahraničného poistenia rovnakého druhu od dane z príjmov oslobodený.

Verejné zdravotné poistenie

Rozsah zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia je podľa § 9 ods. 1 zákona č. 580/­2004 Z.z. o zdravotnom poistení v z. n. p. predmetom druhej časti zákona č. 577/­2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v z. n. p. Za podmienok uvedených v rámci § 2 až § 7 tohto zákona ide o úhradu lekárskych preventívnych prehliadok, novorodenecký skríning, neodkladnej zdravotnej starostlivosti, a kúpeľnej starostlivosti.

Individuálne zdravotné poistenie

Rozsah zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe individuálneho zdravotného poistenia je podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona o zdravotnom poistení determinovaný zmluvou o poistení uzavretou v intenciách § 788 až § 791 Občianskeho zákonníka.

Sociálne poistenie

Zákon o dani z príjmov v prípade sociálneho poistenia odkazuje na zákon č. 461/­2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p., ktorý v rámci § 2 zaň považuje

a)  nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva,

b)  dôchodkové poistenie, a to

1.  starobné poistenie ako poistenie na zabezpečenie príjmu v starobe a pre prípad úmrtia,

2.  invalidné poistenie ako poistenie pre prípad poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca a pre prípad úmrtia,

c)  úrazové poistenie ako poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu, služobného úrazu a choroby z povolania,

d)  garančné poistenie ako poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa na uspokojovanie nárokov zamestnanca a na úhradu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie nezaplatených zamestnávateľom do základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,

e)  poistenie v nezamestnanosti ako poistenie pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti.

Podľa § 13 ods. 1 zákona o sociálnom poistení sa z nemocenského poistenia za podmienok ustanovených spomínaným zákonom poskytujú nemocenské dávky, a to nemocenské, ošetrovné, vyrovnávacia dávka a materské.

Príklad

Pán XY časť mesiaca marec odpracoval a časť bol uznaný ako práceneschopný. Za odpracovanú časť mesiaca mu prináleží príjem zo závislej činnosti 520 eur. Pán XY dostal nemocenské dávky vo výške 88,60 eur.

Na účely zdanenia nie je možné príjem zo závislej činnosti a vyplatené nemocenské dávky sčítať. Zdaniteľným príjmom bude v danom prípade iba príjem zo závislej činnosti vo výške 520 eur, ktorý zamestnávateľ preddavkovo zdaní podľa § 35 zákona o dani z príjmov. Nemocenské dávky v sume 88,60 eur predstavujú plnenie zo sociálneho poistenia, ktoré je v zmysle § 9 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov od dane z príjmov oslobodené.

Príklad

Pani XY je od 1. apríla 2026 na materskej dovolenke a poberá materské. Do 1. apríla mala príjmy zo závislej činnosti a vo februári a marci 2026 príjmy z prenájmu nehnuteľnosti v sume 3 000 eur.

Pani XY pri podávaní daňového priznania za celé zdaňovacie obdobie nezahrnie do zdaniteľných príjmov úhrn vyplateného materského v roku 2026, ale len príjmy zo závislej činnosti za obdobie január 2026 až marec 2026 a príjmy z prenájmu nehnuteľnosti, ktoré jej plynuli v mesiacoch február 2026 a marec 2026.

Podľa § 13 ods. 2 zákona o sociálnom poistení sa z dôchodkového poistenia za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú dôchodkové dávky, a to

a)  zo starobného poistenia - starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, vdovský dôchodok a vdovecký dôchodok, sirotský dôchodok a 13. dôchodok,

b)  z invalidného poistenia - invalidný dôchodok, vdovský dôchodok a vdovecký dôchodok, sirotský dôchodok a 13. dôchodok.

Príklad

Pani XY je dôchodkyňa a poberá starobný dôchodok v sume 600 eur mesačne. Okrem toho pracuje u svojho bývalého zamestnávateľa ako upratovačka, za čo poberá mesačne mzdu 200 eur.

Na účely zdanenia nie je možné príjem zo závislej činnosti za prácu upratovačky a starobný dôchodok sčítať. Zdaniteľným príjmom bude v danom prípade iba príjem zo závislej činnosti vo výške 200 eur. Starobný dôchodok v sume 600 eur predstavuje plnenie z dôchodkového starobného poistenia, ktoré je v zmysle § 9 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov od dane z príjmov oslobodené.

Podľa § 13 ods. 3 zákona o sociálnom poistení sa z úrazového poistenia za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú úrazové dávky, a to vo forme úrazového príplatku, úrazovej renty, jednorazového vyrovnania, tzv. pozostalostnej úrazovej renty, jednorazového odškodnenia, pracovnej rehabilitácie a rehabilitačného, rekvalifikácie a rekvalifikačného, náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, náhrady nákladov spojených s liečením ale aj prípadných náhrad nákladov spojených s pohrebom.

Na základe § 13 ods. 4 a ods. 5 zákona o sociálnom poistení sa z garančného poistenia za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytuje dávka garančného poistenia a z poistenia v nezamestnanosti dávka v nezamestnanosti.

Príklad

Pani XY poberá od 1. marca 2026 podporu v nezamestnanosti. Do 1. marca 2026 mala príjmy zo závislej činnosti. Od 1. apríla 2026 si našla zamestnanie v inej firme, s ktorou uzatvorila pracovný pomer na dobu určitú do konca zdaňovacieho obdobia.

Pani XY pri vysporadúvaní svojej daňovej povinnosti za celé zdaňovacie obdobie 2026 nezahrnie úhrn obdržanej podpory v nezamestnanosti za mesiace marec 2026, ale len príjmy zo závislej činnosti za obdobie január 2026 a február 2026 a za obdobie apríl 2026 až december 2026.

Nemocenské zabezpečenie a úrazové zabezpečenie

Zákon o dani z príjmov v prípade nemocenského zabezpečenia a úrazového zabezpečenia osobitne odkazuje na zákon č. 328/­­2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p., ktorý upravuje sociálne zabezpečenie príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, colníkov a profesionálnych vojakov. Na tieto kategórie osôb sa totiž zákon o sociálnom poistení nevzťahuje (viď § 1 ods. 3 zákona o sociálnom poistení).

Z nemocenského zabezpečenia sa v zmysle uvedeného právneho predpisu poskytuje náhrada služobného platu policajta alebo náhrada služobného platu profesionálneho vojaka počas dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby, nemocenské, vyrovnávacia dávka a materské. Rozsah a spôsob náhrady škody v rámci úrazového zabezpečenia spomínanej kategórie osôb je predmetom § 20 spomínaného zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Všetky uvedené poistné plnenia sú tak od dane z príjmov spomínanej kategórie fyzických osôb oslobodené.

Starobné dôchodkové sporenie a súvisiace plnenia z toho sporenia

Zákon o dani z príjmov v prípade dôchodkov zo starobného dôchodkového sporenia odkazuje na zákon č. 43/­­2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. Podľa § 29 tohto právneho predpisu sa môže zo starobného dôchodkového sporenia za podmienok ustanovených týmto zákonom vyplácať starobný dôchodok a predčasný starobný dôchodok, a to formou:

•    doživotného dôchodku,

•    dočasného dôchodku,

•    programového výberu.

Zo starobného dôchodkového sporenia sa vypláca aj tzv. pozostalostný dôchodok - a to vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok alebo sirotský dôchodok.

V uvedenej súvislosti je potrebné poznamenať, že zo starobného dôchodkového sporenia sa vyplácajú nielen dôchodky, ale aj ďalšie plnenie, ktorým je výnos z investovania majetku v dôchodkovom fonde (ďalej len „výnos z investovania“). Plnenia vyplácané zo starobného dôchodkového sporenia (dôchodky zo starobného dôchodkového sporenia, výnos z umiestnenia prostriedkov technických rezerv, výnos z investovania) sa zahŕňajú pod spoločný pojem „plnenia zo starobného dôchodkového sporenia“ s odkazom na zákon o starobnom dôchodkovom sporení. Všetky uvedené poistné plnenia zo starobného dôchodkového sporenia okrem sumy vyplatenej podľa § 64a ods. 13 a § 123ae písm. b) zákona o starobnom dôchodkovom sporení sú od dane z príjmov fyzických osôb oslobodené.

Povinné zahraničné poistenia rovnakého druhu

V prípadoch, keď fyzickej osobe plynú plnenia z doteraz uvedených titulov zo zahraničia (napr. zahraničné penzie), takéto príjmy vyplývajúce z povinného zahraničného poistenia sú rovnako od dane z príjmov oslobodené v zmysle § 9 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov.

Poistné náhrady z titulu výsluhového zabezpečenia a služby sociálneho zabezpečenia vybraných kategórií fyzických osôb

V zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zákona o dani z príjmov je príjem fyzickej osoby poskytovaný formou dávok výsluhového zabezpečenia a služieb sociálneho zabezpečenia príslušníkov ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov, Národného bezpečnostného úradu, Hasičského a záchranárskeho zboru, Horskej záchrannej služby a Slovenskej informačnej služby poskytované podľa osobitných predpisov okrem výsluhového príspevku, odchodného a rekreačnej starostlivosti od dane z príjmov oslobodený.

Napríklad vyššie spomínaný zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v rámci § 30 ustanovuje, že z výsluhového zabezpečenia podľa tohto zákona sa poskytuje výsluhový príspevok, odchodné, úmrtné, výsluhový dôchodok, invalidný výsluhový dôchodok, vdovský výsluhový dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok a sirotský výsluhový dôchodok. Oslobodené od dane z príjmov sú však len plnenia vyznačené „tučným písmom“.

Podľa § 69 až § 78 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov možno v rámci služieb sociálneho zabezpečenia oprávneným osobám poskytnúť rekreačnú starostlivosť, kúpeľnú starostlivosť alebo zabezpečenie prípadného pohrebu. Aj v tomto prípade sú oslobodené od dane z príjmov len plnenia vyznačené „tučným písmom“.

Poistné plnenia z titulu poistenia osôb, poistenia pre prípad dožitia a z doplnkového dôchodkového sporenia

V zmysle § 9 ods. 2 písm. h) zákona o dani z príjmov je príjem v podobe plnenia z poistenia osôb, s výnimkou plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku, celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu podľa osobitného predpisu a z doplnkového dôchodkového sporenia podľa zákona č. 650/­2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. poskytnutý fyzickej osobe od dane z príjmov oslobodený.

V prípade poistenia osôb je teda v zásade potrebné vychádzať z § 790 písm. b) Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého možno poistenie fyzickej osoby dojednať pre prípad telesného poškodenia (tzv. úrazové poistenie), smrti, dožitia určitého veku alebo inej poistnej udalosti.

Príklad

Pán XY uzatvoril s komerčnou poisťovňou úrazové poistenie na obdobie 10 rokov. Po 2 rokoch od uzatvorenia tohto poistenia mal v domácnosti úraz. Z tohto titulu mu poisťovňa vyplatila naraz sumu 800 eur.

V zmysle § 790 písm. b) Občianskeho zákonníka je poistenie telesného poškodenia osôb (tzv. úrazové poistenie) potrebné na účely zákona o dani z príjmov považovať za poistenie osôb. Nakoľko v zmysle § 9 ods. 2 písm. h) zákona o dani z príjmov nie je príjem v podobe plnenia z poistenia osôb od dane oslobodený len v prípade plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku, celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu podľa osobitného predpisu a z doplnkového dôchodkového sporenia, pánovi XY v predmetnom prípade povinnosť priznať plnenie poisťovne v sume 800 eur v rámci daňového priznania nevzniká.

Na plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku, celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu podľa osobitného predpisu a na plnenia z doplnkového dôchodkového sporenia sa teda v zmysle § 9 ods. 2 písm. h) zákona o dani z príjmov oslobodenie od dane nevzťahuje. Je to tak z dôvodu, že spomínané druhy poistenia majú charakter tzv. kapitálového poistenia (resp. sporenia), kde nárok na vyplatenie poistnej sumy vznikne dožitím poisteného konca doby, na ktorú bolo poistenie dojednané. V zmysle § 7 ods. 1 zákona o dani z príjmov totiž:

•    podľa písm. d) platí, že dávky z celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu podľa osobitného predpisu, z doplnkového dôchodkového sporenia podľa zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení sú príjmami z kapitálového majetku, pričom rovnako sa posudzuje aj odstupné vyplácané podľa § 15 písm. d) a § 19 spomínaného zákona,

•    podľa písm. e) platí, že plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku sú rovnako príjmami z kapitálového majetku, pričom, rovnako sa posudzuje aj jednorazové vyrovnanie alebo odbytné vyplácané v prípade poistenia osôb pri predčasnom skončení poistenia.

Treba pre úplnosť uviesť, že zo spomínaných príjmov, plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky sa daň vyberá podľa § 43 zákona o dani z príjmov. Ak uvedené príjmy plynú zo zdrojov v zahraničí, zahŕňajú sa do osobitného základu dane.

Poistné plnenia ako náhrady škôd

V zmysle § 9 ods. 2 písm. i) zákona o dani z príjmov sú príjmy v podobe prijatých náhrad škôd, náhrad nemajetkovej ujmy okrem náhrady nemajetkovej ujmy podľa § 8 ods. 1 písm. n) zákona o dani z príjmov, plnenia poskytované na odstránenie alebo zmiernenie následkov mimoriadnej udalosti, plnenia z poistenia majetku a plnenia z poistenia zodpovednosti za škodu poskytnuté fyzickej osobe od dane z príjmov oslobodené.

Okrem prípadu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, na ktorú má právo fyzická osoba za predpokladu, že nebolo postačujúce zadosťučinenie podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, sa spomínaný titul oslobodenia nevzťahuje ani na nasledujúce výnimky:

1.  Náhrada za stratu zdaniteľného príjmu, ak nejde o stratu príjmu zabezpečenú dávkami alebo príplatkami podľa § 9 ods. 2 písm. a) a c) zákona o dani z príjmov.

Príklad

Zamestnanec XY utrpel pracovný úraz. Dostal plnenie zo svojej úrazovej poistky, ako aj jednorazové vyrovnanie z úrazového poistenia podľa zákona č. 461/­2003 Z. z. o sociálnom poistení.

Plnenie, ktoré dostal zamestnanec XY z vlastnej úrazovej poistky, je plnením z poistenia osôb, ktoré je podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona o dani z príjmov oslobodené od dane. Plnenie, ktoré dostal z úrazového poistenia zamestnávateľa, rovnako dani podliehať nebude, avšak v zmysle § 9 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov.

Príklad

Podnikateľ XY podniká ako samostatne hospodáriaci roľník podľa zákona č. 105/­1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov v znení neskorších predpisov. Okrem iných aktivít hospodári na pôde o výmere 120 ha. V poisťovni si poistil úrodu proti živelným udalostiam. V priebehu roka mu povodeň zničila celú úrodu sladovníckeho jačmeňa. Od poisťovne dostal za jačmeň poistnú náhradu 60 000 eur.

Náhrada škody za jačmeň nebude oslobodená od dane, pretože v zmysle § 9 ods. 2 písm. i) bod 1 zákona o dani z príjmov ide o náhradu za stratu na zdaniteľnom príjme (ide teda o náhradu za úrodu, ktorá by sa dosiahla, keby nebolo škodovej udalosti).

2.  Náhrada za stratu zdaniteľného príjmu, ak nejde o plnenia poskytované poisťovňou daňovníkovi v dôsledku úrazu, ak má viac ako 40 %-ný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť, najviac do výšky sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov, pričom ak takto vymedzené plnenia presiahnu sumu podľa § 11 ods. 2 písm. a) spomínaného zákona, do základu dane sa zahrnú len plnenia nad takto ustanovenú sumu.

Počnúc rokom 2020 platí, že ak ide o plnenie vyplatené daňovníkovi na viac rokov, uplatní sa oslobodenie od dane v zdaňovacom období vyplatenia plnenia vo výške násobku sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a) platnej v roku vyplatenia plnenia a počtu rokov, na ktoré je plnenie vyplatené, a to počnúc rokom, v ktorom bolo toto plnenie vyplatené, najviac do výšky 20 000 eur, pričom plnenie nad takto ustanovenú sumu je súčasťou základu dane (čiastkového základu dane) daňovníka.

To znamená, že plnenia z poistenia majetku a plnenia z poistenia zodpovednosti za škodu poskytnuté daňovníkovi ako náhrada škody, resp. náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti od poisťovne, sú u tohto daňovníka, ktorého schopnosť vykonávať doterajšiu činnosť v dôsledku úrazu klesla o viac ako 40 %, od dane z príjmov oslobodené v závislosti od obdobia, na ktoré sa toto poistné plnenie vypláca. Jednorazové vysporiadanie odškodnenia budúcich poistných nárokov, poškodení daňovníci totiž uprednostňovali pred pravidelným vyplácaním mesačnej úrazovej renty. V prípade jednorazového odškodnenia má poškodený daňovník k dispozícii významnú sumu prostriedkov, ktoré spravidla použije na finančne náročné investície do nevyhnutných predovšetkým stavebných úprav, spojených s bezbariérovým prístupom v rámci svojho obydlia. Títo zdravotne hendikepovaní ľudia častokrát nemajú inú možnosť, ako inak by mohli získať peniaze na tento účel. Skôr sa uskromnia a vzdajú časti pravidelných mesačných príjmov (úrazovej renty), aby mohli žiť dôstojne a bez obťažovania okolia. Z toho dôvodu sa od roku 2020 zvýšila hranica oslobodenia uvedeného druhu príjmu u tejto skupiny daňovníkov z pôvodnej maximálnej sumy vo výške nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka platnej v danom zdaňovacom období na sumu jej násobku podľa počtu rokov, na ktoré sa poistné plnenie ako náhrada za stratu na zárobku daňovníkovi vypláca, maximálne do výšky 20 000 eur za zdaňovacie obdobie. Oslobodenie od dane si daňovník môže uplatniť výlučne v roku vyplatenia plnenia komerčnou poisťovňou. Rok, v ktorom bolo plnenie daňovníkovi vyplatené, sa započítava do počtu rokov na tento účel.

3.  Náhrada za škodu spôsobenú na majetku, ktorý bol v čase vzniku škody obchodným majetkom.

Príklad

Podnikateľ XY vyvíja svoje podnikateľské aktivity v oblasti kovovýroby v garáži, ktorá je v jeho vlastníctve spolu s priľahlým rodinným domom. Obe nehnuteľnosti má poistené, avšak v obchodnom majetku má zaradenú iba spomínanú garáž. V marci došlo k požiaru, ktorý zasiahol a poškodil obe nehnuteľnosti. Komerčná poisťovňa vyplatila náhradu za škodu spôsobenú na rodinnom dome vo výške 3 500 eur a na garáži v sume 2 200 eur.

Poistné plnenie, ktoré podnikateľ XY obdržal od poisťovne za spôsobenú škodu na rodinnom dome vo výške 3 500 eur, bude v zmysle § 9 ods. 2 písm. i) zákona o dani z príjmov od dane z príjmu oslobodené. Avšak suma poistného plnenia vzťahujúca sa na spôsobenú škodu požiarom na garáži od dane z príjmov oslobodená nebude. Ide totiž o majetok, o ktorom podnikateľ XY v čase vzniku škody účtoval ako o majetku využívanom na podnikanie. V danom prípade bude teda suma 2 200 eur predstavovať pre podnikateľa príjem vstupujúci do základu dane.

4.  Náhrada za škodu spôsobenú v súvislosti s podnikaním alebo s inou samostatnou zárobkovou činnosťou daňovníka (§ 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov) a za škodu spôsobenú daňovníkom v súvislosti s prenájmom (§ 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov).

Príklad

Daňový poradca spôsobil svojmu zákazníkovi - podnikateľovi XY škodu v hodnote 3 000 eur.

Poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú v súvislosti s podnikaním je orientované na prevzatie finančného záväzku, za ktorý poistený podnikateľ zodpovedá poškodenému, ak bola ujma spôsobená podnikateľskou činnosťou, na ktorú je poistenie zodpovednosti za škodu dohodnuté. Plní dve základné úlohy:

1.  Ochraňuje osoby zodpovedné za škodu spôsobenú inému (tretej osobe) pred mimoriadnym a dlhodobým zaťažením, ktoré by ich mohlo zasiahnuť pri náhrade škôd veľkého rozsahu.

2.  Zabezpečuje uspokojenie nárokov poškodených aj vtedy, ak zodpovedná osoba nemá dostačujúce peňažné prostriedky na uhradenie ujmy, za ktorú zodpovedá poistený.

Poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú v súvislosti s podnikaním môže mať zmluvný (dobrovoľný) alebo povinný charakter.

Každý podnikateľ môže svojou činnosťou spôsobiť z rôznych dôvodov stratu svojmu zákazníkovi. V prípadoch, keď škody môžu dosiahnuť vysoké sumy a ich nahradenie poškodenému by mohlo byť problematické, určuje príslušný zákon povinnosť poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú takouto činnosťou. Výkon činnosti daňového poradcu je jedným z množstva takých povolaní, pri ktorých zákon ukladá ako jednu z podmienok výkonu takejto činnosti povinnosť uzavrieť poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone činnosti daňového poradcu.

Ak teda daňový poradca prijal poistné plnenie z titulu spôsobenia škody v dôsledku výkonu svojej podnikateľskej činnosti z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú daňovým poradcom, je takýto príjem potrebné posudzovať ako náhradu za škodu spôsobenú v súvislosti s podnikaním, a teda v zmysle § 9 ods. 2 písm. i) bod 3 zákona o dani z príjmov pôjde na strane daňového poradcu o zdaniteľný príjem vstupujúci do základu dane.

5.  Náhrada za škodu spôsobenú na majetku, ktorý mal daňovník prenajatý, ak tento majetok využíval na podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť.

Príklad

Podnikateľ XY užíva na podnikateľské účely automobil, ktorý je predmetom lízingovej zmluvy. V marci vznikla poistná udalosť – predmetný automobil zhorel a je nepoužiteľný. V máji tohto istého roku podnikateľ XY prijme od poisťovne náhradu poistnej udalosti.

Zo znenia otázky vyplýva, že predmet lízingu poistil nájomca – podnikateľ XY s tým, že poistné plnenie bude pripísané na jeho účet. Uvedené však nevylučuje tú možnosť, aby predmetný automobil poistil súčasne aj prenajímateľ a poistné plnenie z ním uzavretej poistnej zmluvy bude jeho zdaniteľným príjmom. Podnikateľ XY v každom prípade prijaté poistné plnenie zaúčtuje v zmysle § 9 ods. 2 písm. i) bodu 4 zákona o dani z príjmov do zdaniteľných príjmov.

Poistné plnenia právnickým osobám

Vychádzajúc z § 2 písm. b) zákona o dani z príjmov sú predmetom dane z príjmov právnických osôb príjmy (výnosy) zo všetkej činnosti a z nakladania so všetkým majetkom, okrem vymedzeného predmetu dane podľa § 12 zákona o dani z príjmov. Príjmom na účely uvedeného zákona je pritom peňažné plnenie a nepeňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia, ak zákon o dani z príjmov neustanovuje inak. Nakoľko zákon o dani z príjmov v § 13 nevymedzuje príjmy vo forme akýchkoľvek poistných plnení v prospech právnickej osoby za príjmy od dane oslobodené, je potrebné považovať ich za príjmy, ktoré vstupujú do základu dane.

Istú výnimku z uvedeného však môže predstavovať poistné plnenie vzťahujúce sa na predmet poistenia, ktorý nie je používaný na dosahovanie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov.

>   Poistenie z pohľadu DPH

Poisťovacia a zaisťovacia činnosť vrátane sprostredkovania poistenia a sprostredkovania zaistenia je od DPH oslobodená. Oslobodená od DPH je tiež poisťovacia činnosť Sociálnej poisťovne a poisťovacia činnosť zdravotných poisťovní.

>   Poistenie z pohľadu PÚ

Poistenie majetku určeného na prevádzkovú činnosť a iné poistné súvisiace s prevádzkovou činnosťou sa účtuje na ťarchu účtu 548 - Ostatné náklady na hospodársku činnosť. Poistné zo zákonnej zodpovednosti za škody a iné druhy poistenia majetku, ak nejde o poistenie súvisiace s prevádzkovou činnosťou účtovnej jednotky sa účtuje na ťarchu účtu 568 - Ostatné finančné náklady.

Odvody poistného na zdravotné poistenie, sociálne poistenie, ktoré uhrádza zamestnávateľ v zákonom určenej výške povinne za zamestnancov, sa účtujú na ťarchu účtu 524 – Zákonné sociálne poistenie a v prospech účtu 336 - Zúčtovanie s orgánmi sociálneho poistenia a zdravotného poistenia.

Fyzická osoba - podnikateľ zákonné zdravotné poistenie a sociálne poistenie za seba ako samostatne zárobkovo činnú osobu, účtuje v podvojnom účtovníctve na ťarchu účtu 526 – Sociálne náklady fyzickej osoby - podnikateľa so súvzťažným zápisom v prospech účtu 336 - Zúčtovanie s orgánmi sociálneho poistenia a zdravotného poistenia.

>   Poistenie z pohľadu JÚ

Poistné a príspevky platené za fyzickú osobu alebo podnikateľa a poistné a príspevky platené zamestnávateľom za zamestnancov sa v peňažnom denníku účtujú medzi výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov celkom - v druhovom členení ako „poistné a príspevky“.

Výdavky za finančné služby, medzi ktoré sa zaraďujú okrem iného aj poistenie majetku podnikateľa (len majetku, ktorý má zaradený v obchodnom majetku), napríklad nehnuteľnosti a podobne, zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktoré má podnikateľ zaradené v obchodnom majetku a iné poistenia sa v peňažnom denníku účtujú medzi výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov celkom - v druhovom členení medzi „služby“. Uvedené samozrejme platí za predpokladu splnenia podmienky ustanovenej v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov.